The relationship between emotional intelligence and personal well-being among university students

Abstrakt: Táto štúdia sa zaoberá vzťahom medzi úrovňou emocionálnej inteligencie (EI) študentov vysokých škôl a ich subjektívne vnímanou osobnou pohodou. Emocionálna inteligencia, definovaná ako schopnosť rozpoznávať, regulovať a efektívne používať emócie v medziľudských vzťahoch, zohráva kľúčovú úlohu v psychickom zdraví a adaptabilite jednotlivca. Cieľom štúdie bolo zistiť, do akej miery jednotlivé faktory EI (napr. posúdenie vlastných emócií a emócií iných, používanie emócií a regulácia emócií) korelujú s mierou osobnej pohody, ktorá zahŕňa aspekty ako spokojnosť so životom, so životnou úrovňou, zdravím, dosahovanými cieľmi, vzťahmi, bezpečnosťou, spoločenstvom a istotou do budúcnosti. Zistenia boli realizované bivariačnou analýzou, ktorá bola realizovaná prostredníctvom neparametrickej štatistickej metódy – Spearmanov koeficient. Štúdia potvrdila existenciu štatisticky významných vzťahov medzi faktormi emocionálnej inteligencie a osobnej pohody. Výsledky ukázali, že subjektívne vnímanú osobnú pohodu najvýraznejšie ovplyvňujú tri faktory emocionálnej inteligencie – schopnosť posúdiť, využívať a regulovať vlastné emócie. Tieto zložky sa preukázali ako kľúčové pre udržiavanie duševnej rovnováhy, spokojnosti so životom a celkovej osobnej pohody jednotlivca. Výsledky môžu prispieť k lepšiemu pochopeniu významu emocionálnych kompetencií v akademickom prostredí a podporiť rozvoj programov na podporu duševného zdravia študentov vysokých škôl.
Kľúčové slová: emocionálna inteligencia, osobná pohoda, spokojnosť so životom, študenti, subjektívne prežívanie

Abstract: This study examines the relationship between the level of emotional intelligence (EI) of university students and their subjectively perceived personal well-being. Emotional intelligence, defined as the ability to recognize, regulate, and effectively use emotions in interpersonal relationships, plays a key role in an individual's mental health and adaptability. The aim of the study was to determine the extent to which individual EI factors (e.g., assessment of one's own emotions and the emotions of others, use of emotions, and regulation of emotions) correlate with the level of personal well-being, which includes aspects such as satisfaction with life, standard of living, health, achieved goals, relationships, security, community, and certainty about the future. The findings were obtained using bivariate analysis, which was performed using a nonparametric statistical method—Spearman's coefficient. The study confirmed the existence of statistically significant relationships between emotional intelligence factors and personal well-being. The results showed that subjectively perceived personal well-being is most significantly influenced by three factors of emotional intelligence – the ability to assess, use, and regulate one's own emotions. These components have been shown to be key to maintaining mental balance, life satisfaction, and overall personal well-being. The results may contribute to a better understanding of the importance of emotional competencies in the academic environment and support the development of programs to promote mental health among university students.
Keywords: emotional intelligence, personal well-being, life satisfaction, students, subjective experience

Emotional intelligence and its connection to personal well-being in an academic environment

Abstrakt: Emocionálna inteligencia predstavuje schopnosť riadiť sa s vlastnými emóciami, ako aj rozumieť emóciám iných ľudí. Pochopenie a správne využívanie, spolu s vnímaním pocitov druhých, podporuje zlepšenie medziľudských vzťahov a prispieva k zvýšeniu osobnej pohody. Cieľ tejto štúdie bolo zmerať úroveň emocionálnej inteligencie a osobnej pohody študentov škôl a poukázať na význam rozvoja emocionálnych zručností pre ich psychickú odolnosť a životnú spokojnosť. V rámci výskumu 82 študentov vysokých škôl vyplnilo štandardizované dotazníky WLEIS na hodnotenie emocionálnej inteligencie a IOP na meranie osobnej pohody. Analýza jednotlivých prvkov bola vykonaná pomocou deskriptívnych štatistických metód. Schopnosť využívať správne emócie má najmä význam pri zvládaní náročných životných situácií, čo je v konečnom dôsledku
Kľúčové slová: emocionálna inteligencia, osobná pohoda, spokojnosť, študenti

Abstract: Emotional intelligence is the ability to manage one's own emotions and understand the emotions of others. Understanding emotions and using them appropriately, together with perceiving the feelings of others, promotes improved interpersonal relationships and contributes to increased personal well-being. The aim of this study was to measure the level of emotional intelligence and personal well-being of school students and to emphasize the importance of developing emotional skills for their mental resilience and life satisfaction. As part of the research, 82 university students completed standardized WLEIS questionnaires to assess emotional intelligence and IOP questionnaires to measure personal well-being. The analysis of individual elements was performed using descriptive statistical methods. The ability to use emotions appropriately is particularly important in coping with difficult life situations, which ultimately.
Key words: emotional intelligence, personal well-being, satisfaction, students

Predhovor

Žijeme v rýchlo sa meniacej sa spoločnosti, kde okrem technologického pokroku riešime problémy súvisiace s meniacim sa demografickým profilom populácie. U obyvateľov sa predlžuje dĺžka života, pribúda počet starších ľudí, ale zároveň rastie aj počet chronických ochorení, krehkých seniorov a osamelých starších osôb. Tento vývoj si od zdravotníckych a sociálnych pracovníkov, vyžaduje novú perspektívu a rozvoj interdisciplinárnej spolupráce. Pretože starostlivosť o seniora nie je len o podaní lieku resp. aplikácií iných metód liečby. Je to komplexný proces, ktorý zahŕňa fyzické, psychické, sociálne aj spirituálne potreby človeka. Žiadna profesia nedokáže tieto potreby naplniť sama.

Prostate Cancer in the Context of Population Health: Risk Determinants and Perspectives of Early Diagnosis

Abstrakt: Rakovina prostaty patrí medzi najčastejšie zhubné ochorenia mužov a predstavuje významnú výzvu pre verejné zdravie. Jej výskyt celosvetovo narastá, čo súvisí so starnutím populácie, zlepšením diagnostiky a zmenami životného štýlu. Cieľom článku je zhrnúť aktuálne epidemiologické poznatky o rakovine prostaty vo svete a na Slovensku, identifikovať hlavné rizikové faktory a zdôrazniť význam skríningu a včasnej diagnostiky v prevencii úmrtnosti. Prezentovaný prehľad poukazuje na potrebu posilnenia verejno-zdravotných opatrení, podpory zdravého životného štýlu a zavedenia rizikovo orientovaných skríningových stratégií, ktoré môžu prispieť k zníženiu záťaže týmto ochorením.
Kľúčové slová: Epidemiológia, rakovina prostaty, rizikové faktory, skríning, verejné zdravie

Abstract: Prostate cancer is among the most common malignant diseases in men and represents a major challenge for public health. Its global incidence continues to rise, mainly due to population aging, improvements in diagnostic methods, and changes in lifestyle. The aim of this article is to summarize current epidemiological knowledge on prostate cancer worldwide and in Slovakia, identify the main risk factors, and emphasize the importance of screening and early diagnosis in reducing mortality. The presented review highlights the need to strengthen public health measures, promote healthy lifestyle behaviors, and implement risk-based screening strategies that can help reduce the overall burden of this disease.
Keywords: Epidemiology, prostate cancer, risk factors, screening, public health

Comprehensive assessment of groundwater quality in the Slovak republic (2020–2023) and its impact on public health

Abstrakt: Podzemné vody predstavujú kľúčový zdroj pitnej vody a ich kvalita zohráva zásadnú úlohu pri ochrane verejného zdravia. Cieľom tejto štúdie bolo analyzovať stav kvality podzemných vôd v Slovenskej republike v rokoch 2020 až 2023 a vyhodnotiť potenciálne zdravotné riziká vyplývajúce z ich kontaminácie. Výsledky z roku 2023 poukázali na časté prekročenia limitných hodnôt mangánu, železa, dusičnanov, ako aj výskyt pesticídov a prchavých organických látok v niektorých oblastiach. Identifikované kontaminanty súvisia so zvýšeným rizikom chronických ochorení vrátane onkologických ochorení, porúch nervového systému a endokrinných dysfunkcií. Zistenia potvrdzujú potrebu udržateľného hospodárenia s vodnými zdrojmi, dôsledného monitorovania a zavedenia preventívnych opatrení s cieľom minimalizovať dopad na zdravie obyvateľstva.
Kľúčové slová: podzemné vody, kvalita vody, verejné zdravie, dusičnany, ťažké kovy, pesticídy, environmentálne riziká, Slovenská republika

Abstract: Groundwater is a vital source of drinking water, playing a critical role in the protection of public health. This study aimed to assess groundwater quality in the Slovak Republic between 2020 and 2023 and to evaluate potential health risks related to contamination. The 2023 results revealed frequent exceedances of manganese, iron, and nitrate limits, along with the presence of pesticides and volatile organic compounds in specific regions. The identified contaminants are associated with increased risks of chronic diseases, including cancer, neurological disorders, and endocrine disruption. The findings highlight the need for sustainable water resource management, consistent monitoring, and the implementation of preventive measures to reduce health impacts on the population.
Keywords: groundwater, water quality, public health, nitrates, heavy metals, pesticides, environmental risks, Slovak Republic

Supplementation with Vitamin D in the Post-Pandemic Period

Abstrakt: Prehľadový odborný článok poskytuje pohľad na význam vitamínu D pre udržanie optimálneho zdravia ako i jeho úlohu v profylaxii či ako užitočný doplnok stravy počas prebiehajúcej pandémie COVID -19. Vitamín D má dôležitý vplyv na správne fungovanie viacerých systémov ako pohybového, imunitného, nervového či kardiovaskulárneho. Jeho nízka hladina súvisí so zníženými hodnotami vápnika, čo má za dôsledok nedostatočnú mineralizáciu kostí a následne možný vývoj krivice u detí, osteoporózy u dospelých, deformáciu kostí či vysokú náchylnosť na zlomeniny v dôsledku pádov. Svalová slabosť alebo akútne infekcie dýchacích ciest tiež patria k extraskeletálnym následokom nedostatku vitamínu D. Mnohé štúdie sa preto zamerali na výhody užívania tohto vitamínu pri znížení závažnosti priebehu ochorenia COVID-19. Vitamín D má imunomodulačnú úlohu, preto jeho nedostatok ovplyvňuje imunitné funkcie. Nízke hladiny vitamínu D v sére boli napríklad spojené v klinických štúdiách s akútnymi infekciami respiračného systému, vrátane epidemickej chrípky. Potenciál v liečbe a prevencii akútnych respiračných ochorení u vitamínu D a jeho imunomodulačných účinkov, sú predmetom skúmania vo vedeckej obci naprieč celým svetom.
Kľúčové slová: COVID-19, nedostatok, profylaxia, vitamín D

Abstract: This review article provides an overview of the importance of vitamin D in maintaining optimal health, as well as its role in prophylaxis and as a useful dietary supplement during the ongoing COVID-19 pandemic. Vitamin D plays a key role in the proper functioning of several systems, including the musculoskeletal, immune, nervous, and cardiovascular systems. Low levels of vitamin D are associated with reduced calcium levels, which can result in insufficient bone mineralization, leading to the development of rickets in children, osteoporosis in adults, bone deformities, or a high susceptibility to fractures due to falls. Muscle weakness and acute respiratory infections are also among the extra-skeletal consequences of vitamin D deficiency. Many studies have therefore focused on the benefits of vitamin D supplementation in reducing the severity of COVID-19. Vitamin D has an immunomodulatory role, and its deficiency can affect immune function. For example, low serum levels of vitamin D have been associated in clinical studies with acute respiratory infections, including seasonal influenza. The potential of vitamin D in the treatment and prevention of acute respiratory illnesses, due to its immunomodulatory effects, continues to be a subject of global scientific research.
Keywords: COVID-19, deficiency, prophylaxis, vitamin D

Medication Management in the Hospital Environment: Challenges and Perspectives for Modern Healthcare

Abstrakt: Efektívny a bezpečný liekový manažment predstavuje kľúčový prvok modernej nemocničnej starostlivosti. Tento odborný článok analyzuje štruktúru, procesy a výzvy liekového manažmentu v slovenských nemocniciach s dôrazom na legislatívny rámec, úlohu zdravotníckeho personálu, technologické inovácie a pacientsku bezpečnosť. Článok predstavuje výsledky z praxe a odborných štúdií, vrátane skúseností sestier, klinických farmaceutov a projektov ako EU-NetPas, ktoré podporujú bezpečné podávanie liekov a systematické hlásenie incidentov. Poukazujeme na výzvy ako nedostatok času, slabé IT systémy či nízku angažovanosť manažmentu a zároveň formulujeme konkrétne odporúčania – od zavedenia pravidelných tréningov a medikačného zosúladenia až po legislatívne zmeny a rozvoj inter-profesionálnej spolupráce. Cieľom článku je poskytnúť praktický rámec a inšpiratívne podnety pre tvorcov politík, manažérov nemocníc a zdravotníckych profesionálov pri budovaní bezpečnej a udržateľnej farmakoterapie.
Kľúčové slová: liekový manažment, nemocničné prostredie, pacientská bezpečnosť, klinická farmácia, medikačné chyby, EU-NetPas, inter-profesionálna spolupráca, zdravotné sestry, nemocničná lekáreň, digitalizácia v zdravotníctve, medikačné zosúladenie, LASA lieky, hlásenie incidentov.

Abstract: Effective and safe medication management represents a key element of modern hospital care. This scholarly article analyzes the structure, processes, and challenges of medication management in Slovak hospitals, with emphasis on the legislative framework, the role of healthcare personnel, technological innovations, and patient safety. The article presents findings from practice and professional studies, including the experiences of nurses, clinical pharmacists, and projects such as EU-NetPas, which support safe medication administration and systematic incident reporting. We highlight challenges such as lack of time, weak IT systems, and low managerial engagement, while also formulating concrete recommendations – from implementing regular training and medication reconciliation to legislative changes and the development of interprofessional collaboration. The aim of this article is to provide a practical framework and inspiring insights for policymakers, hospital managers, and healthcare professionals in building safe and sustainable pharmacotherapy.

Keywords: medication management, hospital environment, patient safety, clinical pharmacy, medication errors, EU-NetPas, interprofessional collaboration, nurses, hospital pharmacy, healthcare digitalization, medication reconciliation, LASA medicines, incident reporting.

Ilustrácia: Vytvorené umelou inteligenciou (2025)

Abstract: Even after more than two decades in higher education, my identity remains rooted in clinical nursing. Both my employer and regulatory body view my current teaching and research activities through the lens of professional nursing practice. Given this framework, an important ethical question arises: If I continue to act as a nurse, are my students comparable to patients? This article critically explores the ethical dimensions of the student–teacher relationship in nursing education by drawing analogies with the nurse–patient dynamic. Through a philosophical reflection grounded in professional ethics, the paper examines similarities and differences between these roles. Special attention is paid to practices of institutional control and student monitoring, which, while intended to support academic success, appear to diverge from the ethical standards expected in clinical nursing. The conclusion urges nursing educators—and particularly those in leadership—to realign educational practices with the foundational ethics of the nursing profession.
Keywords: Nursing ethics, Nurse education, Professional identity, Student–teacher relationship, Analogy in bioethics, Surveillance in education, Character formation, Autonomy and coercion.

The Impact of Ethnicity on the Prevalence of Type 2 Diabetes

Abstrakt: Diabetes mellitus 2. typu (DM2) predstavuje závažné chronické ochorenie, ktorého výskyt sa v posledných desaťročiach celosvetovo zvyšuje. Etnicita bola identifikovaná ako dôležitý faktor ovplyvňujúci prevalenciu, klinický priebeh a patofyziológiu tohto ochorenia. Populácie južnej Ázie, ako aj ich migranti žijúci v krajinách s vysokými príjmami, sú vystavené zvýšenému riziku rozvoja diabetu aj pri nižšom BMI (Body Mass Index), čo súvisí s genetickými predispozíciami, zníženou inzulínovou sekréciou a akumuláciou viscerálneho tuku. Tento príspevok sa zaoberá vzťahom medzi etnickou príslušnosťou a výskytom DM2, pričom poukazuje na potrebu etnicky špecifických preventívnych a diagnostických prístupov.
Kľúčové slová: diabetes mellitus 2. typu, etnicita, migranti, inzulínová sekrécia, genetika, viscerálny tuk, skríning.

Abstract: Type 2 diabetes mellitus is a major chronic disease with a globally rising prevalence. Ethnicity has been identified as a critical factor influencing the prevalence, clinical course, and pathophysiology of this condition. South Asian populations and their migrant communities in high-income countries are at increased risk of developing diabetes even at lower BMI levels, due to genetic predispositions, impaired insulin secretion, and increased visceral fat accumulation. This article explores the relationship between ethnicity and the occurrence of T2DM and highlights the need for ethnically tailored preventive and diagnostic approaches.
Key words: type 2 diabetes mellitus, ethnicity, migrants, insulin secretion, genetics, visceral fat, screening.

Metabolic Complications Associated with Diabetes Mellitus

Abstrakt: Diabetes mellitus predstavuje jednu z najzávažnejších chronických metabolických porúch súčasnosti, s narastajúcou prevalenciou na celosvetovej úrovni. Ide o heterogénne ochorenie charakterizované poruchou metabolizmu glukózy, lipidov a bielkovín, ktoré vedie k akútnym a chronickým komplikáciám. Zvláštnu pozornosť si zasluhujú chronické metabolické komplikácie, ako sú dyslipidémia, inzulínová rezistencia, nealkoholová steatóza pečene, sarkopenická obezita či kardiomyopatie. Súvisiace rizikové faktory, ako aj liečebné stratégie vrátane farmakologických intervencií, zohrávajú kľúčovú úlohu v prevencii a manažmente ochorenia. Tento príspevok sa zaoberá diabetom a jeho súvislosťami s metabolickými poruchami, komplikáciami liečby a klinickými výzvami v súčasnej praxi.
Kľúčové slová: diabetes mellitus, metabolické poruchy, komplikácie liečby, inzulínová rezistencia, dyslipidémia

Abstract: Diabetes mellitus is one of the most serious chronic metabolic disorders today, with a rising prevalence globally. It is a heterogeneous disease characterized by disrupted metabolism of glucose, lipids, and proteins, leading to both acute and chronic complications. Particular attention is paid to chronic metabolic complications such as dyslipidemia, insulin resistance, non-alcoholic fatty liver disease, sarcopenic obesity, and cardiomyopathies. Associated risk factors and therapeutic strategies, including pharmacological interventions, play a key role in prevention and disease management. This paper focuses on diabetes and its connection with metabolic disorders, treatment-related complications, and clinical challenges in current practice.
Key words: diabetes mellitus, metabolic disorders, treatment complications, insulin resistance, dyslipidemia

Vibrations in the occupational environment and vibration-induced disease

Abstrakt: Vystavenie zamestnancov vibráciám na pracovisku predstavuje významné riziko, ktoré môže negatívne ovplyvniť ich fyzickú pohodu a dlhodobé zdravie. Vibrácie vznikajú v rôznych odvetviach, najmä v priemysle, stavebníctve, doprave a poľnohospodárstve, kde pracovníci bežne manipulujú s ručným náradím, obsluhujú mechanické zariadenia alebo pracujú s motorovými vozidlami. Dlhodobá expozícia vibráciám môže spôsobovať závažné zdravotné ťažkosti, najmä poruchy pohybového aparátu, krvného obehu či nervového systému.

Predkladaná práca analyzuje výskyt chorôb z povolania spôsobených vibráciami u zamestnancov v Prešovskom kraji. V období rokov 2019 až 2023 bolo prešetrených spolu 126 podozrení na choroby z povolania, z ktorých sa v 30 prípadoch potvrdila choroba z vibrácií. To predstavuje približne 24 % všetkých preskúmaných prípadov.

Efektívna prevencia rizík súvisiacich s vibráciami vrátane zavádzania ochranných opatrení a systematického vzdelávania zamestnancov je nevyhnutná pre zabezpečenie zdravia a bezpečnosti pracovníkov naprieč rôznymi odvetviami.

Kľúčové slová: pracovné prostredie, prevencia, vibrácie, zdravotné riziká.

Abstract: Exposure to vibrations in the workplace represents a significant occupational hazard that can adversely affect workers' physical well-being and long-term health. Vibrations occur across various sectors, particularly in industry, construction, transportation and agriculture, where employees frequently use handheld tools, operate mechanical equipment or work with motor vehicles. Chronic exposure to vibrations can result in serious health complications, particularly affecting the musculoskeletal system, circulatory function and the nervous system.

This study examines the prevalence of occupational diseases attributable to vibrations among workers in the Prešov Region. Between 2019 and 2023, a total of 126 suspected cases of occupational disease were investigated, with 30 confirmed diagnoses of vibration-induced disorders, accounting for approximately 24% of all reviewed cases.

The implementation of effective preventive strategies, including protective measures and systematic employee education is crucial to safeguarding the health and safety of workers across multiple industries.

Keywords: occupational environment, prevention, vibrations, health risks.

Analysis of risk factors for low birth weight in newborns

Abstrakt: Identifikácia a zvládanie faktorov, ktoré prispievajú k nízkej pôrodnej hmotnosti, predstavuje kľúčový prvok pri ochrane zdravia novorodencov aj ich matiek. Tento ukazovateľ úzko súvisí s nepriaznivými zdravotnými výsledkami v perinatálnom období aj v neskoršom živote dieťaťa. Nízka pôrodná hmotnosť, definovaná ako hmotnosť novorodenca nižšia ako 2 500 gramov, je spojená so zvýšenou novorodeneckou úmrtnosťou, vývinovými oneskoreniami a vyšším rizikom chronických ochorení. Môže byť dôsledkom predčasného pôrodu alebo vnútromaternicového rastového oneskorenia.
Zníženie jej výskytu si vyžaduje celostný prístup zahŕňajúci zlepšenie prenatálnej starostlivosti, výživového manažmentu budúcich matiek a včasných preventívnych opatrení. Význam týchto opatrení spočíva nielen v zlepšení zdravotného stavu novorodencov, ale aj v znížení ekonomickej záťaže spojenou s predĺženou hospitalizáciou a práceneschopnosťou rodičov.
Kľúčové slová: Nízka pôrodná hmotnosť, rizikové faktory, výživa, životné prostredie, životný štýl

Abstract: Identifying and managing the factors that contribute to low birth weight is a key element in protecting the health of both newborns and their mothers. This indicator is closely associated with adverse health outcomes during the perinatal period as well as later in life. Low birth weight, defined as a birth weight of less than 2,500 grams, is linked to increased neonatal mortality, developmental delays, and a higher risk of chronic diseases. It may result from preterm birth or intrauterine growth restriction.
Reducing the incidence of low birth weight requires a comprehensive approach that includes improved prenatal care, nutritional management of expectant mothers, and timely preventive interventions. These measures are crucial not only for better neonatal health outcomes but also for minimizing the economic burden caused by prolonged hospitalizations and parental work absences.
Key words: Low birth weight, risk factors, nutrition, environment, lifestyle

Challenges and Perspectives of Nursing Palliative Care in the Hospital Setting

Abstrakt: Paliatívna starostlivosť predstavuje komplexný prístup zameraný na zmiernenie utrpenia pacientov s nevyliečiteľnými a pokročilými ochoreniami. V nemocničnom prostredí zohráva sesterský personál kľúčovú úlohu pri poskytovaní kontinuálnej starostlivosti, ktorá zahŕňa fyzickú, psychosociálnu a duchovnú podporu pacientov a ich rodín. Tento článok podrobne analyzuje súčasné výzvy, špecifiká ošetrovateľskej paliatívnej starostlivosti, potrebu špecializovaného vzdelávania a multidisciplinárnej spolupráce. Zdôrazňuje význam integrácie paliatívnych princípov do bežnej klinickej praxe a predstavuje odporúčania pre optimalizáciu ošetrovateľskej starostlivosti v nemocničnom prostredí.
Kľúčové slová: paliatívna starostlivosť, ošetrovateľstvo, nemocničné prostredie, kvalita života, multidisciplinárna starostlivosť, vzdelávanie

Abstract:Palliative care represents a comprehensive approach aimed at alleviating the suffering of patients with incurable and advanced illnesses. In the hospital setting, nursing staff play a key role in providing continuous care that encompasses physical, psychosocial, and spiritual support for patients and their families. This article provides an in-depth analysis of the current challenges and specifics of nursing palliative care, highlighting the need for specialized education and multidisciplinary collaboration. It emphasizes the importance of integrating palliative principles into routine clinical practice and offers recommendations for optimizing nursing care in hospital environments.
Keywords: palliative care, nursing, hospital setting, quality of life, multidisciplinary care, education

Trendy úmrtnosti v dôsledku samovrážd v Európe v rokoch 2015-2025: Spoločenské a komunitné rizikové faktory

Abstract: Suicide represents a serious public health challenge on a global scale. It reflects complex interactions between psychological, social, and economic determinants. Understanding of suicidal behaviour demands comprehensive, multidisciplinary approaches to prevention and intervention efforts. Thus, this study aimed to compare current epidemiological patterns and trends in suicide across Europe, with particular attention to Eastern and Central Europe, using global and Western European context as a comparative benchmark. We searched the literature published between 2015 and 2025 in the Web of Science, PubMed, CINAHL and Embase, in line with Joanna Briggs Institute (JBI) reccomendations for scoping review. We aimed to provide sufficient evidence pointing towards the multi-causality of suicidal behaviour with the main focus on societal and community factors. A total of 22 eligible studies were identified. This review highlights suicide mortality declining across the European Union in the past decade, however this positive trend conceals significant cross-country disparities, with suicide mortality significantly higher in Eastern Europe. Our study showed, that these differences may reflect both systemic issues in mental health care provision and broader socio-cultural factors, including socioeconomic factors, higher stigmatization of mental health problems, lower access to mental health care, financial barriers, higher alcohol consumption, or higher loneliness and social isolation. It is also crucial to address geopolitical tensions and the resulting economic and social instability that may impact suicide rates. Integrating these dimensions into prevention and intervention framework may provide a more comprehensive understanding of the multilayered and dynamic interplay between environmental, social, and political determinants of health.
Key words: suicide, societal and community risk factors, trends across European countries.

Abstrakt: Samovražda predstavuje vážnu výzvu pre verejné zdravie v globálnom meradle. Odráža zložité interakcie medzi psychologickými, sociálnymi a ekonomickými determinantmi. Porozumenie samovražednému správaniu si vyžaduje komplexné, multidisciplinárne prístupy k prevencii a intervencii. Cieľom tejto štúdie bolo porovnať aktuálne epidemiologické vzorce a trendy v samovraždách naprieč Európou, so zvláštnym zreteľom na krajiny strednej a východnej Európy, pričom globálny a západoeurópsky kontext slúžil ako porovnávací rámec. Do štúdie sme zahrnuli literatúru publikovanú v rokoch 2015 až 2025. Štúdie boli vyhľadávané v databázach Web of Science, PubMed, CINAHL a Embase, v súlade s Joanna Briggs Institute (JBI) odporúčaniami pre scoping review. Zároveň sme sa snažili poskytnúť dôkazy podporujúce koncept multikauzality samovražedného správania, s osobitným zreteľom na spoločenské a komunitné determinant. Celkovo bolo identifikovaných a analyzovaných 22 relevantných štúdií. Táto prehľadová štúdia poukazuje na celkový pokles úmrtnosti v dôsledku samovrážd v krajinách Európskej únie za poslednú dekádu. Tento pozitívny trend však nezohľadňuje výrazné rozdiely medzi jednotlivými krajinami, pričom úmrtnosť na samovraždu je významne vyššia vo východoeurópskom regióne. Naše zistenia naznačujú, že tieto rozdiely môžu odrážať systémové nedostatky v oblasti poskytovania starostlivosti o duševné zdravie, ako aj širšie sociokultúrne faktory, vrátane socioekonomických podmienok, pretrvávajúcej stigmatizácie duševných porúch, nižšej dostupnosti psychologickej a psychiatrickej starostlivosti, vyššej miery konzumácie alkoholu či sociálnej izolácie a osamelosti. Za kľúčové považujeme aj zohľadnenie geopolitického napätia a následnej ekonomickej a sociálnej nestability. Integrácia týchto dimenzií do rámca prevencie a intervencií môže prispieť k hlbšiemu porozumeniu komplexnej a dynamickej prepojenosti medzi environmentálnymi, spoločenskými a politickými determinantmi zdravia.
Kľúčové slová: samovražda, spoločenské a komunitné rizikové faktory, trendy v európskych krajinách.