The Impact of Blue Light Exposure on Behavioral and Physiological Determinants of Health in Children and Adolescents
Abstrakt: Expozícia modrého svetla emitovanému digitálnymi zariadeniami predstavuje v súčasnosti významný environmentálny faktor ovplyvňujúci zdravie detí a adolescentov. Narastajúca digitalizácia každodenného života vedie k predĺženému času strávenému pred obrazovkami, čo môže negatívne ovplyvňovať biologické rytmy organizmu, kvalitu spánku, psychické zdravie a behaviorálne návyky. Mechanizmus účinku modrého svetla spočíva najmä v supresii melatonínu a následnom narušení cirkadiánnej regulácie organizmu. Cieľom príspevku je analyzovať aktuálne vedecké poznatky o vplyve expozície modrého svetla na behaviorálne a fyziologické determinanty zdravia detí a adolescentov z pohľadu verejného zdravotníctva. Pozornosť je venovaná najmä súvislostiam medzi modrým svetlom, spánkom, chronodisrupciou, psychickou pohodou, kognitívnou výkonnosťou a vybranými fyziologickými dôsledkami. Výsledky poukazujú na to, že chronická večerná expozícia modrého svetla môže viesť k narušeniu spánkovo-bdelého cyklu, zhoršeniu kvality spánku, dennej únave, poruchám koncentrácie a negatívnym behaviorálnym zmenám u detí a adolescentov. Chronická desynchronizácia biologických rytmov môže zároveň ovplyvňovať hormonálnu reguláciu, metabolické procesy a psychické zdravie mladého organizmu.
Problematika modrého svetla predstavuje významnú výzvu pre verejné zdravotníctvo a vyžaduje interdisciplinárny prístup, preventívne stratégie a ďalší výskum zameraný na minimalizáciu negatívnych dôsledkov digitalizácie na zdravie detí a adolescentov.
Kľúčové slová: Modré svetlo, verejné zdravie, cirkadiánne rytmy, expozícia, rizikové faktory, deti a mládež
Abstract: Exposure to blue light emitted by digital devices currently represents a significant environmental factor affecting the health of children and adolescents. The increasing digitalization of everyday life has led to prolonged screen time, which may negatively influence biological rhythms, sleep quality, mental health, and behavioral habits. The primary mechanism of blue light exposure involves melatonin suppression and subsequent disruption of circadian regulation. The aim of this paper is to analyze current scientific evidence regarding the impact of blue light exposure on behavioral and physiological determinants of health in children and adolescents from a public health perspective. Particular attention is devoted to the associations between blue light exposure, sleep, chronodisruption, psychological well-being, cognitive performance, and selected physiological consequences.
The findings indicate that chronic evening exposure to blue light may lead to disruption of the sleep–wake cycle, impaired sleep quality, daytime fatigue, concentration difficulties, and negative behavioral changes in children and adolescents. Chronic desynchronization of biological rhythms may also affect hormonal regulation, metabolic processes, and mental health in the young population. Blue light exposure represents an important public health challenge and requires an interdisciplinary approach, preventive strategies, and further research focused on minimizing the negative health consequences of digitalization in children and adolescents.
Key words: Blue light, public health, circadian rhythms, exposure, risk factors, children and adolescents
Digitalizácia spoločnosti zásadným spôsobom ovplyvnila životný štýl detí a adolescentov. Smartfóny, tablety, počítače a sociálne siete sa stali neoddeliteľnou súčasťou vzdelávania, komunikácie aj trávenia voľného času. Narastajúca dostupnosť digitálnych technológií vedie k výraznému zvyšovaniu času stráveného pred obrazovkami, pričom významná časť používania digitálnych zariadení prebieha vo večerných hodinách. Tento trend predstavuje nový behaviorálno-environmentálny faktor, ktorý môže negatívne ovplyvňovať zdravie a vývin detí a adolescentov. Modré svetlo emitované LED obrazovkami digitálnych zariadení je spájané najmä s narušením cirkadiánnych rytmov, zhoršením kvality spánku a negatívnym dopadom na psychické a fyziologické zdravie mladého organizmu (Guindon et al., 2024).
Modré svetlo predstavuje súčasť viditeľného elektromagnetického spektra s vlnovou dĺžkou približne 400 - 490 nm a fyziologicky zohráva významnú úlohu pri regulácii biologických rytmov organizmu. Za prirodzených podmienok je významným stimulom zabezpečujúcim synchronizáciu cirkadiánnych rytmov s denným svetlom, podporu bdelosti a neurobehaviorálnej aktivity. Problematickým sa však stáva chronická večerná expozícia digitálnym zariadeniam, ktorá vedie k supresii melatonínu, oneskoreniu nástupu spánku a narušeniu spánkovo-bdelého cyklu. U detí a adolescentov môže mať tento jav výraznejšie dôsledky vzhľadom na prebiehajúci neurovývin a vyššiu citlivosť cirkadiánneho systému na svetelné podnety (Alam et al., 2024).
Súčasné vedecké poznatky poukazujú na to, že chronická expozícia modrého svetla môže negatívne ovplyvňovať kvalitu spánku, psychické zdravie, kognitívnu výkonnosť a behaviorálne návyky detí a adolescentov. Významným problémom je aj vznik chronodisrupcie, teda narušenia synchronizácie biologických rytmov organizmu, ktoré môže viesť k dennej únave, emočnej dysregulácii, poruchám koncentrácie a metabolickým zmenám. Z pohľadu verejného zdravotníctva predstavuje modré svetlo významný determinant zdravia digitálnej generácie a aktuálnu výzvu pre preventívnu medicínu. Cieľom príspevku je analyzovať aktuálne vedecké poznatky o vplyve expozície modrého svetla na behaviorálne a fyziologické determinanty zdravia detí a adolescentov z pohľadu verejného zdravotníctva.
Neurofyziologické mechanizmy účinku modrého svetla
Na biologických účinkoch modrého svetla sa podieľajú komplexné neurofyziologické mechanizmy zabezpečujúce synchronizáciu organizmu s vonkajším svetelným prostredím. Modré svetlo ovplyvňuje biologické rytmy organizmu prostredníctvom špecializovaných nervových štruktúr a regulačných mechanizmov, ktoré zohrávajú významnú úlohu pri regulácii spánku, hormonálnej sekrécie a neurobehaviorálnych funkcií.
Kľúčovú úlohu v tomto procese zohrávajú intrinsicky fotosenzitívne retinálne gangliové bunky (intrinsically photosensitive retinal ganglion cells – ipRGCs), špecializované retinálne bunky obsahujúce fotopigment melanopsín. Tento pigment vykazuje najvyššiu citlivosť na krátkovlnné spektrum svetla približne 460 - 480 nm a sprostredkúva biologické účinky svetla nezávislé od samotného vizuálneho vnímania (Pan et al., 2023).
Po aktivácii ipRGC buniek dochádza k prenosu svetelných signálov prostredníctvom retinohypotalamickej dráhy do suprachiazmatického jadra hypotalamu (suprachiasmatic nucleus – SCN), ktoré predstavuje hlavný regulátor cirkadiánnych rytmov organizmu. Suprachiazmatické jadro následne synchronizuje biologické procesy vrátane spánkovo-bdelého cyklu, hormonálnej regulácie, telesnej teploty, metabolizmu a neurobehaviorálnych funkcií. Svetlo tak predstavuje najvýznamnejší externý synchronizačný faktor biologických rytmov človeka (Spitschan et al., 2023).
Významnou súčasťou cirkadiánnej regulácie je produkcia melatonínu v epifýze. Večerná expozícia modrého svetla vedie k supresii sekrécie melatonínu, čím dochádza k oneskoreniu nástupu spánku, posunu cirkadiánnej fázy a narušeniu synchronizácie biologických rytmov organizmu. Intenzita účinku modrého svetla závisí od viacerých faktorov vrátane intenzity osvetlenia, dĺžky expozície, spektrálneho zloženia svetla a času expozície vzhľadom na cirkadiánnu fázu organizmu (Ricketts et al., 2022).
V detskom a adolescentnom veku je cirkadiánny systém citlivejší na svetelné podnety v porovnaní s dospelou populáciou. Vývojové zmeny neuroendokrinného systému počas puberty vedú k fyziologickému posunu chronotypu smerom k večernej aktivite, čo môže zvyšovať vulnerabilitu adolescentov voči negatívnym dôsledkom večernej expozície modrého svetla. Súčasne dochádza v tomto období k intenzívnemu neurovývinu mozgových štruktúr podieľajúcich sa na regulácii emócií, správania a kognitívnych funkcií, pričom chronická spánková deprivácia môže negatívne ovplyvňovať maturáciu centrálneho nervového systému (LeBourgeois et al., 2023).
Vyššia transparentnosť očných štruktúr v detskom veku umožňuje intenzívnejší prienik krátkovlnného svetla do retiny, čo môže viesť k výraznejšej supresii melatonínu v porovnaní s dospelou populáciou. Chronická večerná expozícia digitálnym zariadeniam preto môže negatívne ovplyvňovať biologické rytmy, kvalitu spánku a neurobehaviorálnu reguláciu mladého organizmu (Ricketts et al., 2022).
Súčasné výskumy poukazujú na to, že narušenie cirkadiánnych rytmov môže významne ovplyvňovať autonómny nervový systém, neuroendokrinnú reguláciu a psychické zdravie jedinca. Chronická desynchronizácia biologických rytmov, označovaná ako chronodisrupcia, je spájaná so zvýšeným oxidačným stresom, dysreguláciou zápalových procesov, emočnou dysreguláciou a zhoršenou kognitívnou výkonnosťou. Významný problém predstavuje najmä v adolescentnej populácii, u ktorej dochádza k fyziologickému posunu chronotypu smerom k večernej aktivite (Blazhkova et al., 2025).
Vplyv modrého svetla na spánok a cirkadiánne rytmy
Spánok predstavuje základný biologický proces nevyhnutný pre optimálny fyzický, psychický a neurokognitívny vývin detí a adolescentov. V období detstva a adolescencie zohráva významnú úlohu pri regenerácii organizmu, regulácii pamäti, emócií a správnom fungovaní neuroendokrinných mechanizmov. V posledných rokoch dochádza k významnému nárastu expozície modrého svetla emitovanému digitálnymi zariadeniami, čo predstavuje potenciálny rizikový faktor negatívne ovplyvňujúci kvalitu spánku a cirkadiánnu reguláciu organizmu (Alam et al., 2024).
Večerná expozícia modrého svetla vedie k supresii melatonínu, oneskoreniu nástupu spánku a posunu cirkadiánnej fázy. Dôsledkom môže byť redukcia celkovej doby spánku, zhoršenie jeho kvality a narušenie spánkovo-bdelého cyklu. U adolescentov dochádza počas puberty k fyziologickému posunu chronotypu smerom k večernej aktivite, pričom nadmerné používanie digitálnych zariadení vo večerných hodinách môže tento jav ešte viac prehlbovať (Bryk et al., 2022).
Významným problémom v adolescentnej populácii je vznik tzv. sociálneho jet lagu, charakterizovaného nesúladom medzi biologickými rytmami organizmu a sociálnymi požiadavkami, najmä skorým začiatkom školského vyučovania. Chronická desynchronizácia cirkadiánnych rytmov môže viesť ku kumulatívnej spánkovej deprivácii, dennej únave, poruchám koncentrácie a zhoršenej školskej výkonnosti. Dlhodobý nedostatok spánku je zároveň asociovaný so zvýšeným výskytom úzkostných a depresívnych symptómov, emočnou dysreguláciou a zhoršenou psychickou pohodou adolescentov (Neitz et al., 2024).
Súčasné výskumy poukazujú aj na význam behaviorálnej hyperstimulácie centrálneho nervového systému spôsobenej používaním sociálnych sietí, gamingom a digitálnou interaktivitou vo večerných hodinách. Kombinácia biologickej stimulácie modrým svetlom a psychickej aktivácie digitálnym obsahom môže synergicky negatívne ovplyvňovať architektúru spánku, kvalitu regenerácie organizmu a neurobehaviorálne funkcie mladého jedinca (Wong et al., 2022).
U detí a adolescentov predstavuje kvalitný spánok významný determinant zdravia a správneho vývinu organizmu. Chronická spánková deprivácia môže negatívne ovplyvňovať pozornosť, pracovnú pamäť, schopnosť učenia, metabolické procesy a psychické zdravie. Niektoré štúdie zároveň poukazujú na možnú asociáciu medzi narušením cirkadiánnych rytmov, zvýšeným rizikom metabolických dysregulácií a rozvojom obezity v pediatrickej populácii. Z pohľadu verejného zdravotníctva preto problematika modrého svetla predstavuje významnú výzvu v oblasti prevencie a podpory zdravých behaviorálnych návykov v pediatrickej populácii. Preventívne stratégie by mali zahŕňať podporu spánkovej hygieny, reguláciu večernej expozície digitálnym zariadeniam, edukáciu rodičov a podporu zdravého používania digitálnych technológií u detí a adolescentov (Silva et al., 2026).
Behaviorálne a psychické dôsledky expozície modrého svetla
Chronická expozícia modrého svetla môže významne ovplyvňovať behaviorálne a psychické zdravie detí a adolescentov. V období detstva a adolescencie prebieha intenzívny neuropsychický vývin, pričom nedostatočný spánok a narušenie cirkadiánnych rytmov môžu negatívne ovplyvňovať emočnú reguláciu, správanie a psychickú pohodu mladého jedinca. Nadmerné používanie digitálnych zariadení vo večerných hodinách je spájané so zvýšeným výskytom úzkostných symptómov, depresívnej symptomatiky a zhoršenej kvality života adolescentov.
Narušenie spánkovo-bdelého cyklu môže zároveň negatívne ovplyvňovať pozornosť, pracovnú pamäť, schopnosť učenia a školskú výkonnosť. Chronická spánková deprivácia býva asociovaná so zvýšenou dennou únavou, zníženou koncentráciou a emočnou dysreguláciou. Významnú úlohu zohráva aj behaviorálna hyperstimulácia centrálneho nervového systému spôsobená používaním sociálnych sietí, gamingom a digitálnou interaktivitou vo večerných hodinách.
V adolescentnej populácii sa diskutuje aj o problematickom používaní digitálnych technológií, ktoré môže viesť k vzniku maladaptívnych behaviorálnych návykov a zhoršeniu spánkovej hygieny. Nadmerný screen time býva asociovaný so sedavým spôsobom života, zníženou fyzickou aktivitou a obmedzením sociálnych interakcií v reálnom prostredí. Z pohľadu verejného zdravotníctva preto predstavuje problematika modrého svetla a digitálneho správania významný determinant psychického a behaviorálneho zdravia detí a adolescentov (Merín et al., 2024).
Fyziologické dôsledky expozície modrého svetla
Chronická expozícia modrého svetla môže negatívne ovplyvňovať viaceré fyziologické procesy organizmu detí a adolescentov. Narušenie cirkadiánnych rytmov spôsobené večerným používaním digitálnych zariadení ovplyvňuje hormonálnu reguláciu, metabolické procesy, autonómny nervový systém a energetickú homeostázu organizmu. V období detstva a adolescencie môže mať chronická desynchronizácia biologických rytmov výraznejší dopad vzhľadom na prebiehajúci rast a neuroendokrinný vývin organizmu.
Jedným z najvýznamnejších fyziologických dôsledkov expozície modrého svetla je supresia melatonínu. Melatonín zohráva významnú úlohu nielen v regulácii spánku, ale aj v imunomodulačných procesoch, antioxidatívnej ochrane organizmu a regulácii metabolizmu. Chronické narušenie melatonínovej regulácie môže sekundárne ovplyvňovať produkciu ďalších hormónov vrátane kortizolu a rastového hormónu. Poruchy spánku a chronická spánková deprivácia sú zároveň asociované so zvýšeným rizikom metabolických dysregulácií vrátane inzulínovej rezistencie, zmien energetického metabolizmu a zvýšeného rizika obezity v pediatrickej populácii. Nedostatok spánku môže ovplyvňovať reguláciu apetítu prostredníctvom zmien hladín leptínu a ghrelínu, čo môže viesť k zvýšenému energetickému príjmu a narušeniu metabolickej rovnováhy organizmu (Eto et al., 2023).
Súčasné výskumy poukazujú aj na možnú asociáciu medzi chronodisrupciou a zvýšeným oxidačným stresom, dysreguláciou zápalových procesov a narušením autonómnej regulácie organizmu. Dlhodobé narušenie cirkadiánnych rytmov môže negatívne ovplyvňovať fyzické aj psychické zdravie adolescentov a predstavuje významný rizikový faktor v kontexte preventívnej medicíny a verejného zdravotníctva (Werner et al., 2025).
Významným problémom spojeným s nadmerným používaním digitálnych zariadení je aj digitálna únava očí, ktorá sa môže prejavovať suchosťou očí, rozmazaným videním, bolesťami hlavy a očnou únavou. V posledných rokoch sa zároveň diskutuje o možnej asociácii medzi predĺženým časom stráveným pred a progresiou myopie u detí a adolescentov. Problematika modrého svetla preto predstavuje významnú výzvu nielen pre psychické a behaviorálne zdravie, ale aj pre fyziologické zdravie mladého organizmu (Gregoire et al., 2023).
Chronodisrupcia ako problém verejného zdravia
Chronodisrupcia predstavuje narušenie synchronizácie biologických rytmov organizmu v dôsledku externých environmentálnych a behaviorálnych faktorov. V podmienkach digitálnej spoločnosti patrí medzi najvýznamnejšie faktory chronodisrupcie nadmerná večerná expozícia modrého svetla emitovanému digitálnymi zariadeniami. Deti a adolescenti predstavujú obzvlášť vulnerabilnú skupinu vzhľadom na vysokú mieru používania digitálnych technológií a prebiehajúci neuroendokrinný vývin organizmu.
Chronická desynchronizácia cirkadiánnych rytmov môže negatívne ovplyvňovať fyzické, psychické aj behaviorálne zdravie mladého jedinca. Narušenie biologických rytmov je asociované so zhoršenou kvalitou spánku, dennou únavou, emočnou dysreguláciou, poruchami koncentrácie a zvýšeným rizikom psychických porúch. Významným problémom je aj vznik tzv. sociálneho jet lagu, charakterizovaného nesúladom medzi biologickými rytmami organizmu a sociálnymi požiadavkami, najmä skorým začiatkom školského vyučovania.
V posledných rokoch sa problematika chronodisrupcie dostáva do popredia záujmu verejného zdravotníctva a preventívnej medicíny. Narastajúca digitalizácia každodenného života vedie k zmene behaviorálnych návykov detí a adolescentov, pričom významná časť voľného času je spojená s používaním digitálnych zariadení vo večerných hodinách. Chronická večerná expozícia modrého svetla tak predstavuje nový behaviorálno-environmentálny determinant zdravia digitálnej generácie.
Z pohľadu verejného zdravotníctva je nevyhnutné implementovať preventívne stratégie zamerané na podporu cirkadiánneho zdravia detí a adolescentov. Významnú úlohu zohráva edukácia rodičov, škôl a zdravotníckych pracovníkov o biologickom význame spánku, regulácii screen time a podpore zdravých behaviorálnych návykov. Preventívne opatrenia by mali zahŕňať najmä obmedzenie používania digitálnych zariadení vo večerných hodinách, podporu spánkovej hygieny a vytváranie zdravého digitálneho prostredia pre deti a adolescentov. Podpora zdravého cirkadiánneho režimu a správnej spánkovej hygieny môže zároveň predstavovať významný preventívny nástroj v oblasti podpory psychického zdravia detí a adolescentov (Moyano et al., 2022).
Preventívne opatrenia a odporúčania
Problematika expozície modrého svetla u detí a adolescentov si vyžaduje implementáciu preventívnych opatrení zameraných na podporu zdravých behaviorálnych návykov a ochranu cirkadiánneho zdravia. Vzhľadom na narastajúcu digitalizáciu každodenného života je potrebné venovať zvýšenú pozornosť regulácii používania digitálnych zariadení najmä vo večerných hodinách, kedy je organizmus fyziologicky pripravený na prechod do režimu spánku a regenerácie. Významnú úlohu v prevencii zohráva podpora spánkovej hygieny u detí a adolescentov. Odporúča sa obmedzenie používania digitálnych zariadení minimálne 1–2 hodiny pred spaním, zníženie intenzity osvetlenia vo večerných hodinách a podpora pravidelného spánkového režimu. Súčasne sa odporúča využívanie režimov redukujúcich modré svetlo na digitálnych zariadeniach, hoci ich efekt na cirkadiánne zdravie nie je podľa súčasných výskumov úplne jednoznačný. Dôležitou súčasťou preventívnych stratégií je aj edukácia rodičov, škôl a zdravotníckych pracovníkov o biologickom význame spánku a možných dôsledkoch nadmernej večernej expozície digitálnym zariadeniam. Pediatri, odborníci verejného zdravotníctva a školy môžu zohrávať významnú úlohu pri podpore zdravých digitálnych návykov a prevencii chronickej spánkovej deprivácie u detí a adolescentov. Z pohľadu verejného zdravotníctva je potrebné podporovať preventívne programy zamerané na digitálne zdravie, spánkovú hygienu a reguláciu screen time v detskej a adolescentnej populácii. Včasná prevencia môže prispieť k minimalizácii negatívnych behaviorálnych a fyziologických dôsledkov chronickej expozície modrého svetla a podporiť zdravý vývin mladého organizmu (Hameed et al., 2025).
Diskusia
Problematika expozície modrého svetla predstavuje v súčasnosti významnú interdisciplinárnu tému prepájajúcu poznatky verejného zdravotníctva, chronobiológie, pediatrie, neurovedy a behaviorálnych vied. Viaceré vedecké štúdie realizované u detí a adolescentov poukazujú na asociáciu medzi nadmerným používaním digitálnych zariadení a negatívnymi dôsledkami na spánok, psychické zdravie, kognitívnu výkonnosť a behaviorálne návyky mladého jedinca. Silvani et al. (2022) analyzovali v systematickom prehľade vplyv modrého svetla na spánok, bdelosť a kognitívnu výkonnosť. Autori uvádzajú, že viac ako dve tretiny analyzovaných štúdií potvrdili negatívny vplyv večernej expozície modrého svetla na kvalitu spánku a cirkadiánnu reguláciu organizmu. Súčasne bola pozorovaná zvýšená bdelosť a oneskorenie nástupu spánku po večernom používaní digitálnych zariadení (Silvani et al., 2022).
Významné poznatky priniesla aj štúdia Alam et al. (2024), ktorá sledovala vplyv expozície modrého svetla z elektronických zariadení na adolescentov a mladých dospelých. Výsledky poukázali na asociáciu medzi večerným používaním smartfónov a zhoršenou kvalitou spánku, dennou únavou, poruchami koncentrácie a zníženou neurobehaviorálnou výkonnosťou. Autori zároveň zdôrazňujú význam supresie melatonínu a narušenia cirkadiánnych rytmov v adolescentnej populácii (Alam et al., 2024).
Yu et al. (2024) vo svojom výskume analyzovali súvislosti medzi používaním sociálnych sietí, spánkom a psychickým zdravím adolescentov. Výsledky poukázali na to, že nadmerné používanie sociálnych médií je asociované so zhoršenou kvalitou spánku, vyšším výskytom úzkostných symptómov a depresívnej symptomatiky u mladých ľudí. Autori zároveň upozorňujú na význam behaviorálnej hyperstimulácie centrálneho nervového systému spôsobenej digitálnou interaktivitou vo večerných hodinách (Yu et al., 2024).
Deprato et al. (2025) realizovali metaanalýzu zameranú na asociáciu medzi expozíciou svetlu v nočných hodinách a psychickým zdravím. Výsledky poukazujú na možný vzťah medzi chronickou expozíciou svetlu v nočných hodinách, narušením cirkadiánnych rytmov a zvýšeným rizikom depresívnych a afektívnych porúch. Autori zároveň upozorňujú na potrebu ďalšieho výskumu zameraného na adolescentnú populáciu (Deprato et al., 2025).
Význam problematiky nedostatočného spánku adolescentov potvrdzuje aj populačný výskum realizovaný University of Minnesota School of Public Health publikovaný v roku 2026. Výskum analyzoval údaje viac ako 400 000 adolescentov a poukázal na dlhodobý pokles dĺžky spánku u dospievajúcej populácie. Autori identifikovali ako významné rizikové faktory najmä narastajúci screen time, sociálne siete a večerné používanie digitálnych zariadení.
Napriek narastajúcemu počtu výskumov existujú viaceré metodologické limity súčasných štúdií. Mnohé práce využívajú subjektívne sebahodnotiace dotazníky a absentujú longitudinálne štúdie sledujúce dlhodobé dôsledky chronickej expozície modrého svetla v pediatrickej populácii. Problematická zostáva aj štandardizácia metodík merania screen time, intenzity svetelnej expozície a hodnotenia kvality spánku (Widome et al., 2026).
Z pohľadu verejného zdravotníctva predstavuje modré svetlo významný behaviorálno-environmentálny determinant zdravia digitálnej generácie. Vzhľadom na rastúcu mieru používania digitálnych zariadení u detí a adolescentov je potrebné venovať zvýšenú pozornosť preventívnym stratégiám, podpore spánkovej hygieny a edukácii o zdravom používaní digitálnych technológií. Súčasne je nevyhnutné realizovať ďalší interdisciplinárny výskum zameraný na dlhodobé dôsledky chronickej expozície modrého svetla na fyzické a psychické zdravie detí a adolescentov.
Záver
Expozícia modrého svetla emitovanému digitálnymi zariadeniami predstavuje v súčasnosti významný behaviorálno-environmentálny faktor ovplyvňujúci zdravie detí a adolescentov. Narastajúca digitalizácia každodenného života vedie k zvyšovaniu času stráveného pred obrazovkami, pričom významná časť používania digitálnych zariadení prebieha vo večerných hodinách. Súčasné vedecké poznatky poukazujú na to, že chronická večerná expozícia modrého svetla môže negatívne ovplyvňovať cirkadiánne rytmy, kvalitu spánku, psychické zdravie, kognitívnu výkonnosť a behaviorálne návyky mladého jedinca.
Významným mechanizmom účinku modrého svetla je supresia melatonínu a následné narušenie synchronizácie biologických rytmov organizmu. U detí a adolescentov môže mať chronodisrupcia výraznejšie dôsledky vzhľadom na prebiehajúci neurovývin a zvýšenú citlivosť cirkadiánneho systému na svetelné podnety. Problematika modrého svetla sa zároveň spája aj so širšími fyziologickými a psychickými dôsledkami vrátane emočnej dysregulácie, dennej únavy, metabolických zmien a zhoršenej psychickej pohody (Ricketts et al., 2022; Alam et al., 2024).
Z pohľadu verejného zdravotníctva predstavuje modré svetlo významnú výzvu v podmienkach digitálnej spoločnosti. Preventívne opatrenia by mali zahŕňať podporu spánkovej hygieny, reguláciu večernej expozície digitálnym zariadeniam, edukáciu rodičov a podporu zdravých behaviorálnych návykov u detí a adolescentov. Súčasne je potrebné realizovať ďalší interdisciplinárny výskum zameraný na dlhodobé dôsledky chronickej expozície modrého svetla na zdravie mladej populácie (Alam et al., 2024).
Autorky:
Mgr. Simona Miškárová
Ústav verejného zdravotníctva a hygieny, Lekárska fakulta UPJŠ, Košice
prof. MUDr. Kvetoslava Rimárová CSc.,
Ústav verejného zdravotníctva a hygieny, Lekárska fakulta UPJŠ, Košice
MVDr. Martina Hrubovčák Tejová
Ústav verejného zdravotníctva a hygieny, Lekárska fakulta UPJŠ, Košice
MUDr. Dana Kluková
Dermatovenerologická ambulancia ProCare KVP, Košice
Poďakovanie
Práca je podporená grantami KEGA 003UPJŠ-4/2024 Aktualizácia a inovácia študijného programu Verejné zdravotníctvo v oblasti prevencie chronicky neprenosných ochorení a grantom KEGA 0010UPJŠ-4/2024 Implementácia multimediálnych technológií vo výučbe preventívnych intervencií v lekárskych a nelekárskych odboroch.
Zoznam bibliografických odkazov
ALAM, M. et al., 2024. Impacts of Blue Light Exposure From Electronic Devices on Circadian Rhythm and Sleep Disruption in Adolescent and Young Adult Students. Chronobiol Med. 6(1):10-14. ISSN 2635-9162. https://doi.org/10.33069/cim.2024.0004 [3].
BLAZHKOVA, A. et al., 2025. Blue light from screen and depression – A review. Pol J Public Health. 135(1). 49-56. ISSN 0044-2011. doi: 10.12923/2083-4829/2025-0010.
BRYK, A. et al., 2022. Daytime Exposure to Blue Light Alters Cardiovascular Circadian Rhythms, Electrolyte Excretion and Melatonin Production. Pathophysiology. 29(1):118-133. ISSN 0928-4680. https://doi.org/10.3390/pathophysiology29010011 [4].
DEPRATO, A. et al., 2025. Associations between light at night and mental health: A systematic review and meta-analysis. Science of The Total Environment. 974(1): 179188. ISSN 0048-9697. https://doi.org/10.1016/j.scitotenv.2025.179188 [5].
ETO, T. et al., 2023. Review on age-related differences i n non-visual effects of light: melatonin suppression, circadian phase shift and pupillary light reflex in children to older adults. Journal of Physiological Anthropology. 42(11):2-12. ISSN 1880-6805. https://doi.org/10.1186/s40101-023-00328-1 [6].
GUINDON, G. et al., 2024. Turn off that night light! Light-at-night as a stressor for adolescents. Front. Neurosci. 18 (1):1451219. ISSN 1662-453X. https://doi.org/10.3389/fnins.2024.1451219 [7].
GREGOIRE, A. C. et al., 2023. Blue Light Exposure: Ocular Hazards and Prevention – A Narrative Review. Ophthalmology. 12(1): 755-788. ISSN 0161-6420. https://doi.org/10.1007/s40123-023-00675-3 [8].
HAMEED, A. A., ABED, M. A., TAHER, M. A., et al., 2025. The effect of smartphone blue light exposure on myopia progression in children and adolescents. International Journal of Ophthalmology Sciences, 7(1), 6–19. ISSN 2664-8539. https://doi.org/10.33545/26648520.2025.v7.i1a.23 [9].
MERÍN, L. et al., 2024. Evaluation of the association between excessive screen use, sleep patterns and behavioral and cognitive aspects in preschool population. A systematic review. European Child and Adolescent Psychiatry. 33(1): 4097-4114. ISSN 1435-165X. https://doi.org/10.1007/s00787-024-02430-w [10].
MOYANO B. D., PARAÍSO,A. D., SOLA, Y, et al., 2022. Suitability of blue light filters for eye care. The European Physical Journal Plus, 137(7), 817. ISSN 2190-5444. https://doi.org/10.1140/epjp/s13360-022-03045-3 [11].
NEITZ, A. et al., 2024. Toward an Indoor Lighting Solution for Social Jet Lag. Journal of Biological Rhythms. 39(5):502-507. ISSN 1552-4531. https://doi.org/10.1177/07487304241262918 [12].
PAN, D. et al., 2023. Melanopsin - mediated optical entrainment regulates circadian rhythms in vertebrates. Commun Biol. 6(1): 1054. ISSN 2399-3642. doi: 10.1038/s42003-023-05432-7.
RICKETTS, E. et al., 2022. Electric lighting, adolescent sleep and circadian outcomes, and recommendations for improving light health. Sleep Medicine Reviews. 64 (1):101667. ISSN 1087-0792. https://doi.org/10.1016/j.smrv.2022.101667 [13].
SILVA, R. L. et al., 2026. Consequences of Screen Time on Sleep Quality in Children and Adolescents: A Scoping Review. Journal of Pediatric Health Care. 40(1):79-97. ISSN 1532-656X. https://doi.org/10.1016/j.pedhc.2025.08.005 [14].
SILVANI, M. I., WERDER, R., PERRET, C. 2022. The influence of blue light on sleep, performance and wellbeing in young adults: A systematic review. Frontiers in Physiology, 13, 943108. ISSN 1664-042X. https://doi.org/10.3389/fphys.2022.94310 [15].
SPITSCHAN, M. et al., 2023. Human-Centric Lighting Research and Policy in the Melanopsin Age. Policy Insights from the Behavioral and Brain Sciences. 10 (2), 237-246. ISSN 2372-7330. https://doi.org/10.1177/2372732223119689 [16].
WIDOME, R., et al. 2026. Today’s teens are sleeping less than ever before. University of Minnesota School of Public Health. Available at: https://twin-cities.umn.edu/news-events/todays-teens-are-sleeping-less-ever [17].
WERNER, A. et al., 2025. The two faces of blue light: From treating inflammation to causing oxidative stress in the skin. Biomedicine and Pharmacotherapy. 191(1): 118442. ISSN 1950-6007. https://doi.org/10.1016/j.biopha.2025.118442 [18].
WONG N, et al., 2022. A review of the current state of research on artificial blue light safety as it applies to digital devices. Heliyon. 8(8): e10282. ISSN 2405-8440. doi: 10.1016/j.heliyon.2022.e10282 .
YU, D. et al., 2024. The Impact of Social Media Use on Sleep and Mental Health in Youth: a Scoping Review. Current Psychiatry Reports. 26(1): 104-119. ISSN 1523-3812. https://doi.org/10.1007/s11920-024-01481-9 [19].