Change of the quality of seniors' life and health during the COVID-19 pandemic
Abstrakt: Východiská: Pandémia COVID-19 zasiahla celý svet, pričom mnohé vedecké štúdie potvrdili, že môže mať negatívne dôsledky na zdravie a kvalitu života populácie.
Ciele: Cieľom našej štúdie bolo poukázať na zmeny kvality života u zraniteľnej populácie starších osôb (60+) na Slovensku v domácich aj inštitucionálnych podmienkach.
Metodika: Databáza vychádza z online distribúcie dotazníka u študentov univerzít tretieho veku a priameho zberu dotazníkov v sociálnych zariadeniach a voľnočasovom centre (n=436). Databáza bola spracovávaná programom IBM SPSS.
Výsledky: V nami overovanej vzorke došlo ku zhoršeniu spokojnosti s kvalitou života aj so zdravím počas lockdownu, ktoré sa signifikantne líšilo medzi seniormi žijúcimi doma a v inštitucionálnej starostlivosti, avšak iba pred pandémiou.
Záver: Seniori sú jednou z mnohých zraniteľných skupín populácie, ktoré boli negatívne ovplyvnené pandémiou koronavírusu a lockdownom. Je nevyhnutné myslieť na mnohoraké negatívne dôsledky vyplývajúce z protipandemických opatrení v krízových časoch v budúcnosti, a zamerať na ne ďalší výskum s následnou implementáciou ochranných opatrení.
Kľúčové slová: Kvalita života. Zdravie. Seniori. COVID-19.
Abstract: Background: The COVID-19 pandemic has affected the whole world, and many scientific studies have confirmed that it can have negative consequences on the health and quality of life of the population.
Objectives: The aim of our study was to point out the changes in the quality of life in the vulnerable population of elderly people (60+) in Slovakia in home and institutional conditions.
Methodology: The database is based on the online distribution of a questionnaire among university students of the third age and the direct collection of questionnaires in social facilities and a leisure center (n=436). The database was processed by the IBM SPSS program.
Results: In the sample verified by us, there was a worsening of satisfaction with the quality of life and with health during the lockdown, which was significantly different between seniors living at home and in institutional care, but only before the pandemic.
Conclusion: Seniors are one of the many vulnerable population groups that have been negatively affected by the coronavirus pandemic and lockdown. It is necessary to think about the many negative consequences resulting from anti-pandemic measures in times of crisis in the future, and focus further research on them with the subsequent implementation of protective measures.
Key words: Quality of life. Health. Seniors. COVID-19.
Starnutie je charakteristické naakumulovaním zmien, ktorým organizmus podlieha v priebehu času. Zmeny v štruktúre a funkciách organizmu sa najčastejšie prejavujú poklesom výkonnosti jedinca, polymorbiditou a jeho zvýšenou zraniteľnosťou [1]. Okrem toho starnutie ovplyvňuje subjektívne vnímanie sociálnej situácie samotných seniorov, aj kvalitu ich života (quality of life – QOL) [2]. Potreba skúmať kvalitu života starších dospelých a identifikácia faktorov, ktoré ovplyvňujú ich život, vychádza z nárastu priemernej dĺžky života svetovej populácie, čo je jedným z najdôležitejších problémov verejného zdravotníctva a štátnej politiky. Súbežným problémom je nevyhnutnosť zabezpečiť dobré životné podmienky pre starších ľudí a udržať kvalitu života aj vo vyšších vekových skupinách [3].
Základnou definíciou kvality života je definícia Svetovej zdravotníckej organizácie z roku 1996, ktorá opisuje QOL ako subjektívne vnímanie jednotlivca svojej pozície v živote v kontexte kultúry a hodnôt spoločnosti, v ktorej žije, vo vzťahu k jeho cieľom a očakávaniam. Toto vnímanie je ovplyvňované jeho fyzickým a psychickým zdravím, úrovňou nezávislosti, vzťahmi, ale aj environmentálnymi faktormi a osobnými presvedčeniami [4]. Vo všeobecnosti je kvalita života chápaná ako interakcia mnohých faktorov – sociálnych, zdravotných, ekonomických, environmentálnych, ktoré spoločne ovplyvňujú jednotlivcov i populácie [5]. Pretože sa QOL prelína viacerými disciplínami a má mnoho dimenzií, resp. oblastí, môže byť kvalita života v istých oblastiach uspokojivá, v iných naopak nedostačujúca [6].
Domáca zdravotná starostlivosť zvyšuje kvalitu života tým, že seniorom umožňuje život v domácich podmienkach, čo je výrazne preferované pred opatrovateľskou starostlivosťou v inštitúciách, ako sú napr. zariadenia pre seniorov. Seniori tak môžu žiť kvalitnejší a šťastnejší život, keďže sú vo svojom známom domácom prostredí [7]. V prípade zhoršenia zdravotného stavu seniora a následnej odkázanosti na pomoc iných, prípadne po vyčerpaní ostatných možností pomoci, prichádza na rad inštitucionálna starostlivosť. Udržanie čo najvyššej kvality života aj vo vyššom veku by malo byť primárnym cieľom zariadení, ktoré seniorom potrebnú starostlivosť poskytujú [8].
COVID-19 obzvlášť závažne prebiehal práve u starších jedincov, u ktorých sú okrem vysokého veku prítomné viaceré komorbidity, ktoré zvyšujú riziko závažného priebehu ochorenia a závažných komplikácií v dôsledku infekcie SARS-CoV-2 [9]. Walle-Hansen et al. (2021) skúmali dlhodobé následky po prekonaní COVID-19 na HRQOL (kvalitu života súvisiacu so zdravím). Viac ako polovica 60-ročných a starších účastníkov štúdie uviedlo pokles kvality života šesť mesiacov od prijatia do nemocnice. Najčastejšie hlásenými zmenami boli zhoršená schopnosť vykonávať činnosti každodenného života, znížená pohyblivosť, väčšia bolesť a nepohodlie. Až 43 % účastníkov zaznamenala negatívnu zmenu v kognitívnych funkciách v porovnaní s obdobím pred hospitalizáciou kvôli ochoreniu COVID-19 [10].
Cieľom príspevku je overenie spokojnosti s kvalitou života a zdravím u starších dospelých (60+) žijúcich doma a v sociálnych zariadeniach pred pandémiou, počas pandémie COVID-19, resp. počas lockdownu a v súčasnosti (v čase vypĺňania dotazníka respondentom).
Materiál a metodika
Zber údajov. Pre zber dát sme použili Dotazník kvality života seniorov, ktorý vznikol v rámci projektu AURORA – Active aging-healthy lifestyle – medzinárodná trilaterálna spolupráca s Univerzitou Palackého v Olomouci a Univerzitou Rovira i Virgili v Španielsku. Vyplnenie dotazníka bolo dobrovoľné a plne anonymné. Do databázy boli zaradené len dotazníky, ktoré mali uvedené vek a pohlavie respondenta. Výslednú vzorku tvorili respondenti s vekom nad 60 rokov. V dotazníku sme sledovali demografické údaje, zmenu životného štýlu, kvality života a zdravia. Otázky týkajúce sa komponentov kvality života boli formované do troch časových období: pred pandémiou, v čase lockdownu a po ukončení lockdownu (v súčasnosti). Dáta sme zbierali formou online distribúcie dotazníkov (google forms) pomocou Asociácie univerzít tretieho veku od apríla 2022 do začiatku júna 2022. Respondenti navštevujúci UTV v našej vzorke reprezentujú staršiu dospelú populáciu žijúcu vo svojom domove. Druhá fáza zberu prebiehala od júla do novembra 2022 priamo v sociálnych zariadeniach, v ktorých sú seniori ubytovaní, resp. v seniorskom centre voľného času. Výsledné kohorty tak tvorili respondenti/tky žijúci/e doma a v zariadení pre seniorov (ZPS).
Druh a popis dotazníka. Pre hodnotenie spokojnosti s kvalitou života a zdravím mali respondenti k dispozícii položky likertovského typu: veľmi nespokojná/ý – nespokojná/ý – ani spokojná/ý ani nespokojná/ý – spokojná/ý – veľmi spokojná/ý. Keďže sme nepracovali so štandardizovanými likertovými škálami, pracovali sme s jednotlivými položkami ako s poradovými premennými s využívaním neparametrickej štatistiky. V prípade, že respondent neuviedol, alebo nechcel uviesť odpoveď na určitý typ otázky, pracovali sme s daným počtom odpovedí, preto sa aj v niektorých parametroch vyskytujú rozdielne celkové počty.
Štatistické spracovanie dát. Databázu sme spracovali v programe IBM SPSS Statistics. Rozdiely medzi jednotlivými obdobiami (pred pandémiou, v čase lockdownu, v súčasnosti) testovaných premenných (spokojnosť so zdravím a s kvalitou života) sme overovali Friedmanovým testom s následným použitím Wilcoxonovho testu. Pre overenie rozdielov v nezávislej premennej (miesto pobytu) sme použili Mann-Whiteney U test.
Výsledky
Výskumná vzorka. Výslednú výskumnú vzorku tvorí 436 dotazníkov od seniorov navštevujúcich UTV, voľnočasové centrum a seniorov žijúcich v sociálnych zariadeniach. Z celkového počtu 436 respondentov bolo 330 žien a 96 mužov (Tabuľka 1). Priemerný vek respondentov je 72 rokov (SD 7,34), z toho u žien je priemerný vek 71,95 (SD 7,42; min 60; max 99) a u mužov 72,18 (SD 7,07; min 61; max 93). Najvyšší podiel tvorili osoby so stredným vzdelaním (46,8 %) a s vysokoškolským vzdelaním (39,2 %). V partnerskom zväzku žilo 62,8 % respondentov (vydaté/ženatí, partnerský zväzok); 37,2 % bolo nezadaných (slobodné/í, žijú oddelene, rozvedené/í, ovdovené/í). Viac ako dve tretiny respondentov (68,1 %) žilo stále vo svojom domácom prostredí, a 31,9 % žilo v sociálnom zariadení (Tabuľka 1).
Tabuľka 1 Charakteristiky výskumnej vzorky
[3]
Kvalita života. Zisťovali sme, či počas lockdownu došlo u seniorov k zhoršeniu spokojnosti s kvalitou života a so zdravím, a či je v súčasnosti spokojnosť s kvalitou života a so zdravím u seniorov lepšia ako počas lockdownu. Výsledky Friedmanovho testu (Tabuľka 2) pre spokojnosť s kvalitou života nám odhalili, že je prítomný štatisticky významný rozdiel medzi obdobiami (QOL pred pandémiou > v súčasnosti > v dobe lockdownu; priemerné hodnotenie 2,41 > 2,05 > 1,54; p=0,000). Následné testovanie ukázalo, že signifikantné rozdiely v spokojnosti s kvalitou života sú prítomné medzi všetkými tromi obdobiami. Prítomné rozdiely v spokojnosti s kvalitou života pred pandémiou, počas lockdownu a v súčasnosti sú štatisticky významné (p=0,000). Naša analýza potvrdila, že skutočne došlo počas lockdownu k zhoršeniu spokojnosti s kvalitou života, a jej následnému zlepšeniu v súčasnosti, ale nie na úroveň pred pandémiou (Tabuľka 3).
Tabuľka 2 Výsledky Friedmanovho testu pre spokojnosť s kvalitou života a zdravím
[4]
Zdravie. Z analýzy vyplynulo (Tabuľka 2), že rozdiely v spokojnosti so zdravím pred pandémiou, v dobe lockdownu a v súčasnosti sú prítomné (Zdravie pred pandémiou > v súčasnosti > v dobe lockdownu; priemerné skóre 2,24 > 1,91 > 1,86; p=0,000). Následný test odhalil štatisticky významné rozdiely iba medzi obdobiami pred pandémiou – v lockdowne a pred pandémiou – v súčasnosti. Rozdiely v spokojnosti so zdravím medzi lockdownom a súčasnosťou boli štatisticky nevýznamné. Podľa očakávaní sa teda subjektívna spokojnosť so zdravím počas lockdownu znížila (p=0,000), a následne v súčasnosti sa zvýšila, výsledok však nie je signifikantný (p=0,075). Zároveň je zdravie v súčasnosti hodnotené signifikantne nižšie ako pred pandémiou (Tabuľka 3).
Tabuľka 3 Wilcoxonov test pre spokojnosť s kvalitou života a so zdravím pred pandémiou, v dobe lockdownu a v súčasnosti
[5]
Miesto pobytu. Spokojnosť s kvalitou života a so zdravím v jednotlivých obdobiach sme porovnali u starších dospelých aj podľa toho, či žijú doma (sami alebo s rodinou) alebo v zariadení pre seniorov (ZPS) (Tabuľka 4). Zdá sa, že kvalita života sa signifikantne líšila podľa miesta pobytu iba pred pandémiou COVID-19 (p=0,000), v prospech bývania vo svojom domácom prostredí. Počas lockdownu (p=0,369) a v súčasnosti (p=0,571) rozdiely neboli prítomné.
Zdravotné hodnotenie respondentov sa však signifikantne líšilo vo všetkých troch obdobiach (p=0,000, resp. p=0,011). Seniorky a seniori, ktoré/í žili doma, hodnotili svoje zdravie lepšie ako tí/tie, ktorí/é žijú v sociálnom zariadení pre seniorov (Tabuľka 4).
Tabuľka 4 Výsledky Mann-Whiteney U testu pre rozdiely v spokojnosti s kvalitou života a zdravím u starších dospelých žijúcich doma a v zariadení pre seniorov
[6]
Diskusia a záver
Naše predpoklady sa potvrdili iba čiastočne. Predpokladali sme, že počas lockdownu sa zmenila spokojnosť s QOL k horšiemu, a následne sa zlepšila v súčasnosti. To sa skutočne potvrdilo, respondenti udávali horšiu spokojnosť s kvalitou života počas lockdownu ako pred pandémiou, aj ako v súčasnosti. Kvalita života v súčasnosti sa ale nezlepšila až na úroveň spokojnosti pred pandémiou.
Subjektívne zdravotné hodnotenie sa počas jednotlivých období menilo. Signifikantne sa spokojnosť so zdravím zmenila k horšiemu počas lockdownu. A aj keď sa v súčasnosti mierne zlepšila oproti lockdownu, výsledok nie je štatisticky významný. Zdravotné hodnotenie sa však signifikantne líši aj medzi obdobiami pred pandémiou a v súčasnosti, keďže sa súčasné zdravie nezlepšilo naspäť na úroveň pred pandémiou.
K podobným záverom prišli aj Colucci et al. (2022), lockdown počas COVID-19 mal negatívny vplyv na kvalitu života starších ľudí, vnímané zdravie a pohodu [11]. Podľa Cocuzzo et al. (2022) mal lockdown taktiež mnohoraké negatívne dôsledky pre kvalitu života starších ľudí, a aj napriek vakcínam, sme ešte stále ďaleko od toho, aby sme dokázali seniorom zaručiť QOL ako pred pandémiou COVID-19[12].
Ďalej sme predpokladali, že QOL sa bude štatisticky významne odlišovať u seniorov žijúcich v sociálnych zariadeniach a u seniorov žijúcich doma. To však platilo iba pre QOL pred pandémiou. Kvalita života sa štatisticky významne nelíšila medzi staršími dospelými žijúcimi vo svojom domácom prostredí a v inštitucionálnej starostlivosti počas lockdownu ani v súčasnosti.
Výsledky si vysvetľujeme tak, že vplyv, ktorý má miesto pobytu na kvalitu života, je pravdepodobne pre našich respondentov menší ako vplyv lockdownu počas pandémie COVID-19. Preto pri hodnotení spokojnosti s QOL počas pandémie pravdepodobne miesto pobytu nebolo významným determinujúcim faktorom pre naše respondentky a respondentov. Negatívny vplyv protipandemických opatrení mohol prekryť potenciálny negatívny vplyv miesta pobytu. Je však otázne, prečo sa toto hodnotenie nelíši v súčasnosti. Môže to súvisieť s pretrvávajúcimi následkami zhoršenej QOL aj zdravia, ktoré sa ešte nestihli vrátiť na pôvodnú úroveň.
Aj Kubíčková et al. (2019) pozorovali, že životná spokojnosť českých seniorov závisí od miesta pobytu jednotlivca, konkrétne negatívny vplyv má pobyt v zariadení pre seniorov alebo v sociálnom zariadení. Okrem toho je dôležitým faktorom to, či žijú sami. Najhoršie sú na tom tí jednotlivci, ktorí žijú v sociálnych zariadeniach a žijú sami[13] . Trybusińska, Saracen (2019) uvádzajú, že až 40 % obyvateľov domovov dôchodcov prejavuje pocit osamelosti, pričom čím väčšia je osamelosť, tým nižšia je kvalita života [14] .
Podľa Talarskej et al. (2018) faktory ako ťažkosti s pohybom mimo domova, inkontinencia moču a zábudlivosť ovplyvňovali potrebu 24-hodinovej starostlivosti, mieru nezávislosti, riziko pádov a kvalitu života [15] . Z tohto hľadiska je pochopiteľné, že kvalita života môže byť u starších dospelých žijúcich v inštitucionálnej starostlivosti horšia ako u tých, ktorí žijú doma a sú v lepšom zdravotnom stave. A naopak senior, ktorý je na tom zdravotne dobre, nemá potrebu 24-hodinovej starostlivosti ani bývania v ZPS. V našej vzorke bola spokojnosť so zdravím hodnotená horšie u starších dospelých žijúcich v ZPS ako doma vo všetkých troch obdobiach.
Aj napriek tomu, že sa rozdiel v kvalite života medzi seniormi a seniorkami žijúcimi doma a v sociálnom zariadení potvrdil iba pred pandémiou, je potrebné preskúmať, ktoré determinanty sú zodpovedné za to, že k tomu dochádza, a implementovať intervencie pre zníženie nerovností, nakoľko nie je vylúčené, že tieto nerovnosti stále pretrvávajú. Nakoľko náš výskum bol prierezovou štúdiou, nemôžeme posúdiť, či horšiu kvalitu života v ZPS spôsobil horší zdravotný stav a životné podmienky, ktoré determinovali presun seniora do ZPS, alebo sa QOL zhoršila až počas pobytu v ZPS.
Naše výsledky ukázali, že v súlade s inými štúdiami sa spokojnosť s kvalitou života a so zdravím počas pandémie COVID-19 zhoršila. Je nevyhnutné zavádzať také opatrenia počas krízových situácií, ktoré by zabezpečili čo najvyššiu stabilitu kvality života a zdravia staršej dospelej populácie.
Limitácie
Hlavnou limitáciou našej práce je prierezový dizajn štúdie, ktorý mohol spôsobiť skreslenie vo výpovediach respondentov pri potrebe spätnej reflexie na obdobie počas lockdownu a pred pandémiou. Okrem toho, na Slovensku bolo vyhlásených viacero lockdownov, a v dotazníku nebola možnosť konkrétnej špecifikácie tohto obdobia. Ďalšou nevýhodou je, že respondenti/ky nemuseli odpovedať na každú otázku, resp. každé obdobie, a teda vznikajú pri analýze rôzne počty odpovedí.
Štúdia je schválená Etickou komisiou Fakulty zdravotnických věd Univerzity Palackého v Olomouci a Etickou komisiou UPJŠ v Košiciach.
Autorky:
Mgr. Lívia Kaňuková,
Ústav verejného zdravotníctva a hygieny, UPJŠ v Košiciach
prof. MUDr. Kvetoslava Rimárová, CSc.,
Ústav verejného zdravotníctva a hygieny, UPJŠ v Košiciach
Práca podporovaná 2 grantovými projektami KEGA Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR KEGA: KEGA 001 UPJŠ-4/2024; KEGA 003 UPJŠ-4/2024.
Zoznam bibliografických odkazov
[1] DVOŘÁČKOVÁ, D. Kvalita života senioru v domovech pro seniory. Grada Publishing a. s., Praha, 2012. 1. vydanie. 112 strán. ISBN 978-80-247-4138-3.
[2] GUIDA, C., CARPENTIERI, G. Quality of life in the urban environment and primary health services for the elderly during the Covid-19 pandemic: An application to the city of Milan (Italy), Cities, Volume 110, 2021, 103038, ISSN 0264-2751, doi.org/10.1016/j.cities.2020.103038.
[3] DE MELO, R.L.P., DA SILVA JÚNIOR, E.G., SOUTO, R.Q. et al. Psychometric properties of the complete version of the World Health Organization Quality of Life Assessment (WHOQOL-OLD): reduced response scale. Psicol. Refl. Crít. 31, 4 (2018). doi.org/10.1186/s41155-018-0084-1
[4] WHO. 1996. What quality of life? World Health Forum: 17, 1996. p.354-356. Dostupné: https://apps.who.int/iris/bitstream/handle/10665/54358/WHF_1996_17%284%2... [7].
[5] PAYNE, J. et al. Kvalita života a zdraví. Triton, Praha, 2005. 1. vydanie. 629 strán. ISBN 80-7254-657-0.
[6] LESKOVÁ, A. 2018. Príbeh staroby alebo Život seniora optikou sociálnej zraniteľnosti. Slovenské pohľady: 10, 2018, s. 29-33. Dostupné: http://matica.sk/wp-content/uploads/2018/10/SP-10_2018_Leskov%C3%A1_str_... [8].
[7] NORTON, E.C. Chapter 16 - Health and Long-Term Care, Handbook of the Economics of Population Aging, North-Holland, Volume 1, 2016, Pages 951-989, ISSN 2212-0076, ISBN 9780444634054, doi.org/10.1016/bs.hespa.2016.06.001.
[8] KOHÚTOVÁ, K. Kvalita života seniorov v inštitucionalizovanej starostlivosti. In Alumni II. Conference of Graduates: zborník príspevkov z druhej vedecko-odbornej konferencie absolventov štúdia psychológie na FF KU v Ružomberku. Ružomberok: Katolícka univerzita v Ružomberku. Verbum, 2018, s. 47-59. ISBN 978-80-561-0526-9.
[9] WALLE-HANSEN, M.M., RANHOFF, A.H., MELLINGSÆTER, M. et al. 2021. Health-related quality of life, functional decline, and long-term mortality in older patients following hospitalisation due to COVID-19. BMC Geriatr 21, 199 (2021). doi.org/10.1186/s12877-021-02140-x.
[10] BIDZAN-BLUMA, I., BIDZAN, M., JUREK, P., et al. 2020. A Polish and German Population Study of Quality of Life, Well-Being, and Life Satisfaction in Older Adults During the COVID-19 Pandemic. Frontiers in psychiatry, 11, 585813. doi.org/10.3389/fpsyt.2020.585813.
[11] COLUCCI E, NADEAU S, HIGGINS J, et al. COVID-19 lockdowns' effects on the quality of life, perceived health and well-being of healthy elderly individuals: A longitudinal comparison of pre-lockdown and lockdown states of well-being. Arch Gerontol Geriatr. 2022 Mar-Apr;99:104606. doi: 10.1016/j.archger.2021.104606.
[12] COCUZZO B, WRENCH A, O’MALLEY C . Effects of COVID-19 on Older Adults: Physical, Mental, Emotional, Social, and Financial Problems Seen and Unseen. Cureus 2022, 14(9): e29493. doi:10.7759/cureus.29493
[13] KUBÍČKOVÁ L, HAJKO V, HAZUCHOVÁ N, RAŠTICOVÁ M. Life satisfaction of Czech seniors: What actually matters? Scientific papers of the University of Pardubice. Series D, Faculty of Economics and Administration. 46/2019. ISSN 1211-555X (Print). Dostupné: https://dk.upce.cz//handle/10195/74247 [9]
[14] TRYBUSIŃSKA D, SARACEN A. Loneliness of the context of quality of life of nursing home resindents. Open Medicine: vol 14, 1, 2019. p. 354-361. doi.org/10.1515/med-2019-0035
[15] TALARSKA D, TOBIS S, KOTKOWIAK M, STRUGAŁA M, STANISŁAWSKA J, WIECZOROWSKA-TOBIS K. Determinants of Quality of Life and the Need for Support for the Elderly with Good Physical and Mental Functioning. Med Sci Monit. 2018 Mar 19;24:1604-1613. doi: 10.12659/msm.907032.