VEDA · ĽUDSKOSŤ · SPOLOČNOSŤ.

Chôdza po schodoch patrí medzi najnáročnejšie bežné denné aktivity, najmä pre seniorov, pacientov po chirurgických zákrokoch a úrazoch. Vyžaduje si dostatočnú svalovú silu dolných končatín, stabilitu trupu, rovnováhu, koordináciu, ako aj adekvátnu respiračnú a kardiovaskulárnu rezervu. Praktické skúsenosti fyzioterapeutov ukazujú, že pacienti zvládajú chôdzu po rovine, no schody sú limitujúcim faktorom ich návratu k samostatnosti. Moderné informačné a komunikačné technológie možno využiť aj pri nácviku chôdze po schodoch. Digitálne nástroje nie sú náhradou fyzioterapie, ale predstavujú spôsob, ako pacientovi pomôcť lepšie pochopiť vlastný pohyb pri chôdzi po schodoch. Článok predstavuje praktické využitie a prínosy vybraných digitálnych nástrojov vo fyzioterapii. Využitie týchto nástrojov je potrebné vnímať v kontexte

Sociálne kompetencie sestier predstavujú významnú podmienku poskytovania kvalitnej ošetrovateľskej starostlivosti, pretože ovplyvňujú efektivitu interakcie s pacientom, ako aj schopnosť efektívne spolupracovať v rámci zdravotníckeho tímu. Cieľom štúdie bolo analyzovať vzťah medzi vekom sestier a vybranými dimenziami ich sociálneho fungovania v klinickej praxi. Výskumnú vzorku tvorilo 96 sestier. Na zber údajov boli použité štandardizované nástroje TSIS a MESI. Vzťah medzi premennými bol hodnotený Spearmanovým korelačným koeficientom. Výsledky analýzy nepreukázali štatisticky významné vzťahy medzi vekom a sledovanými dimenziami sociálneho fungovania. Zistenia naznačujú, že vek nemusí predstavovať rozhodujúci faktor ovplyvňujúci interpersonálne správanie sestier. Sociálne kompetencie sa pravdepodobne formujú a stabilizujú.

Podporné opatrenia ako nástroj implementácie inkluzívnej praxe v slovenskom školstve Abstrakt: Podporné opatrenia zohrávajú kľúčovú úlohu pri odstraňovaní prekážok vo vzdelávaní, no ich implementácia v pedagogickej praxi prináša viaceré výzvy. Cieľom príspevku je predstaviť podporné opatrenia ako praktický nástroj podpory inkluzívneho vzdelávania v materských, základných a stredných školách. Príspevok vychádza z aktuálnych legislatívnych zmien a predstavuje systém podporných opatrení vrátane jednotlivých úrovní podpory a možností ich uplatnenia v školskej praxi. Obsahuje aj reflexiu počiatočných skúseností z implementácie, pričom poukazuje na ich prínosy i obmedzenia, ako je administratívna záťaž, nedostatok odborného personálu a nejednotnosť postupov. V závere zdôrazňujeme potrebu systematickej podpory škôl pri zavádzaní podporných opatrení ako nástroja inkluzívneho prístupu ku všetkým žiakom.

Úvod: Pracovná schopnosť vyjadruje potenciál zamestnanca zvládať pracovné požiadavky. Na meranie pracovnej schopnosti sa používa dotazník WAI™ 1.0 Index pracovnej schopnosti, medzinárodný nástroj na posúdenie súčasnej rovnováhy medzi pracovnými požiadavkami a individuálnymi schopnosťami zamestnanca. Pre úspešnú a funkčnú implementáciu opatrení age managementu do ošetrovateľstva, je meranie pracovnej schopnosti sestier, prvým krokom. Cieľ: Zistiť index pracovnej schopnosti na vzorke slovenských sestier pomocou dotazníka WAI. Komparovať výsledky merania pracovnej schopnosti u slovenských a českých sestier. Súbor a metodika: Použili sme zmiešaný výskum. Uskutočnili sme prierezovú štúdiu v roku 2024 na vzorke 371 sestier, ktoré vyplnili dobrovoľne a anonymne WAI™ 1.0 dotazník. Kvalitatívnou analýzou sme doplnili kontext a význam výsledkov kvantitatívnej analýzy. Priemerný vek sestier bol 44,82 rokov a priemerný počet rokov ich praxe v ošetrovateľstve bol 22,24 roka. 62,26 % sestier malo vysokoškolské vzdelanie. Výsledky: Priemerná hodnota indexu pracovnej schopnosti sestier v našej štúdii bola 37,87 bodov (SD = 6,097); čo označujeme ako dobrá pracovná schopnosť. Výsledky potvrdili, že s vekom klesá pracovná schopnosť sestier. 72,2 % sestier (n = 268) uviedlo, že na základe svojho zdravotného stavu, budú vykonávať povolanie sestry aj o dva roky. K najčastejšie uvádzaným ochoreniam patrili ochorenia pohybového aparátu, kardiovaskulárne ochorenia a endokrinné a metabolické ochorenia. Záver: Táto štúdia zdôraznila význam podpory pracovnej schopnosti sestier, nakoľko najpočetnejšie boli zastúpené sestry vo veku 41 - 60 rokov. Zisťovanie pracovnej schopnosti sestier sa vzhľadom k súčasnej demografickej situácii stáva vysoko aktuálnou, lebo umožní odhaliť riziko dlhodobej práceneschopnosti, predčasného odchodu do dôchodku alebo neschopnosti vykonávať prácu. Výsledky sú cenné nielen pre sestry samotné, lebo získajú informácie potrebné na zvládnutie pracovných požiadaviek, poskytujú stimuly na zmeny v pracovných postojoch a životnom štýle, ale sú cenné aj pre zamestnávateľov na zavedenie ergonomických a bezpečnostných opatrení, na zvýšenie motivácie sestier a na vzdelávanie.

Predkladaný vedecko-odborný príspevok sa venuje komparatívnej analýze systémov sociálneho podnikania a pracovnej integrácie znevýhodnených osôb v podmienkach Slovenskej republiky a Talianska. Autorka kriticky reflektuje súčasný stav slovenskej legislatívy (zákon č. 112/2018 Z. z.), ktorý charakterizuje ako model založený na administratívnom formalizme a dotačnej závislosti. V kontraste s tým analyzuje taliansky systém sociálnych kooperatív typu B (Legge 381/1991), založený na princípoch trhovej sebestačnosti a profesionálneho manažmentu diverzity. Článok identifikuje kľúčové bariéry slovenskej praxe, najmä rezortnú fragmentáciu vzdelávania a neefektívne fungovanie modelu obecných podnikov, a navrhuje systémovú zmenu paradigmy smerom k integrovanému riadeniu inklúzie. V závere autorka poukazuje na aktuálne reformné trendy v Taliansku (2026/2027), ktoré zdôrazňujú prechod od štandardizovaných sociálnych služieb k personalizovaným projektom profesijného života.

Předložený článek se zabývá analýzou vývoje českého vězeňství s primárním zaměřením na postupnou integraci principů restorativní justice do systému výkonu trestu odnětí svobody. Text reflektuje paradigmatický posun od retributivního pojetí trestu k přístupům akcentujícím náhradu újmy, odpovědnost pachatele a hojení narušených sociálních vazeb. Skrze syntézu aktuálních poznatků zkoumá článek limity současného systému, vliv restorativních programů na bezpečnost věznic a postoje české veřejnosti k alternativním způsobům řešení kriminality. Zvláštní pozornost je věnována teoretickým východiskům determinismu a etopedickým aspektům resocializace v kontextu moderní trestní politiky.

Príspevok sa zameriava na analýzu neviditeľných bariér návratu na trh práce z perspektívy nezamestnaných osôb. V centre pozornosti stoja latentné psychosociálne faktory, ktoré nie sú priamo reflektované prostredníctvom formálnych ukazovateľov zamestnateľnosti, no významne ovplyvňujú schopnosť jednotlivca opätovne sa uplatniť na trhu práce. Príspevok vychádza z kvalitatívneho výskumu realizovaného formou polostrukturovaných rozhovorov, analyzovaných prostredníctvom prístupov zakotvenej teórie. Výskumný súbor tvorilo 11 participantov. Výsledky poukazujú na existenciu viacerých kategórií neviditeľných bariér, najmä v oblasti oslabeného sebavedomia, straty pracovných návykov, skúsenosti opakovaného odmietania, ambivalentnej motivácie a nedôvery voči systému podpory. Tieto faktory významne zasahujú do sociálneho fungovania jednotlivca a ovplyvňujú jeho schopnosť aktívne vstupovať do procesu hľadania zamestnania.

Vznikla nová platforma SAVAN, ktorá prostredníctvom alumni siete prepojí bývalých a budúcich medzinárodných rozvojových dobrovoľníkov a dobrovoľníčky na Slovensku. Zároveň sériou rozhovorov priamo z t...

Sociálne fungovanie sestier predstavuje významný faktor ovplyvňujúci kvalitu interpersonálnych interakcií a efektivitu poskytovanej ošetrovateľskej starostlivosti v klinickej praxi. Cieľom štúdie bolo analyzovať úroveň dispozičných a funkčných dimenzií sociálneho fungovania sestier v klinickom prostredí. Štúdia mala kvantitatívny, deskriptívny a prierezový charakter. Skúmaný súbor tvorilo 96 sestier pracujúcich v zdravotníckych zariadeniach na Slovensku. Na zber dát boli použité štandardizované nástroje Tromsø Social Intelligence Scale (TSIS) a dotazník MESI. Výsledky poukázali na strednú úroveň funkčných dimenzií sociálneho fungovania, s najvyššími hodnotami v oblasti sociálnej vnímavosti a najnižšími v spracovaní sociálnych informácií, kde sa prejavila aj najvyššia variabilita. V dispozičných dimenziách dominovala vyššia a stabilná úroveň empatie pri vyrovnaných hodnotách manipulácie a sociálnej iritability. Sestry vykazujú vyvážený dispozično funkčný profil sociálneho fungovania s dominanciou empatie a sociálnej vnímavosti, pričom rezervy možno identifikovať v oblasti spracovania sociálnych informácií.