VEDA · ĽUDSKOSŤ · SPOLOČNOSŤ.

O čom je stretnutie na encounter skupine? To sú časté otázky od ľudí, ak ich pozývam na takéto stretnutie. Tak si predstavte situáciu: ak ste po krk v nejakom "osobnom bahne" a je ponúknutá ruka na po...

Sociálna inteligencia, empatia a stratégie zvládania záťaže patria medzi kľúčové psycho-sociálne kompetencie, ktoré formujú kvalitu lekársko pacientskej interakcie a odolnosť voči pracovnej záťaži v zdravotníctve. Cieľom štúdie bolo zistiť úroveň sociálnej inteligencie, empatie a stratégií zvládania záťaže u lekárov v klinickej praxi na základe priemerných hodnôt validovaných škál. Prierezový kvantitatívny prieskum na vzorke lekárov pre zisťovanie úrovne sociálnej inteligencie bol realizovaný prostredníctvom dotazníka MESI (domény: empatia, manipulácia, sociálna iritabilita), pre zisťovanie úrovne empatie dotazník DE14 (rešpekt, vnímavosť, otvorenosť) a coping bol zisťovaný dotazníkom CSI (vyhľadávanie sociálnej opory, riešenie problému, vyhýbanie sa). Boli použité deskriptívne štatistiky (min–max, M, SD). Lekári dosiahli vyššiu úroveň empatie a sociálnych kompetencií, najmä v oblastiach porozumenia iným a schopnosti prispôsobiť sa sociálnym situáciám. Všetky tri oblasti empatie merané dotazníkom DE14 (rešpekt, vnímavosť, otvorenosť) sa ukázali ako pomerne silné. V oblasti zvládania záťaže lekári používali predovšetkým stratégiu riešenia problémov a sociálnu oporu. Profil lekárov naznačuje dobré sociálne a empatické schopnosti, ktoré sú dôležité pre kvalitnú komunikáciu s pacientmi a pre poskytovanie vysokokvalitnej zdravotnej starostlivosti.

Príspevok sa zaoberá významom úvodného interview v psychodynamickej psychoterapii ako špecifickej fázy začiatku terapeutickej spolupráce. Poukazuje na jeho diagnostickú aj vzťahovú funkciu a úlohu prvého kontaktu pri formovaní terapeutickej aliancie. Text opisuje preterapeutické obdobie, prvé stretnutie, zber anamnestických údajov a význam empatie pri nadväzovaní spolupráce, ako aj reakcie pacienta na rámec liečby a riziko predčasného ukončenia terapie. Vychádzajúc z psychodynamickej teórie a súčasných procesových výskumov je úvodné interview chápané nielen ako diagnostické vyšetrenie, ale ako začiatok liečebného procesu, ktorý ovplyvňuje ďalší priebeh liečby a ochotu pacienta pokračovať v terapii. Na záver sú formulované odporúčania pre klinickú prax.

Předložená recenze analyzuje odbornou přednášku PhDr. Andreje Drbohlava, DBA na téma psychologie sériových vrahů, realizovanou v lednu 2026 v Hradci Králové v rámci přednáškové tour Institutu behaviorálních studií – IBSARO. Text reflektuje hlavní teoretické i aplikační roviny přednášky, zejména vývojové souvislosti vzniku extrémního násilného chování, roli traumatických zkušeností v dětství, význam sociálního prostředí a kumulaci rizikových faktorů. Pozornost je věnována konceptu psychopatické osobnosti, diagnostickým nástrojům včetně škály PCL-R, fenoménu nápodoby, fascinace násilím a hybristofilie. Recenze rovněž zdůrazňuje význam mezioborového přístupu a preventivních intervencí v práci s ohroženými dětmi a dospívajícími. Cílem textu je zhodnotit odborný přínos přednášky pro pomáhající profese a přispět k diskusi o možnostech včasné identifikace a prevence závažných poruch chování.

Cieľom štúdie bolo analyzovať rozdiely v stratégiách zvládania záťažových situácií v lekárskej profesii v kontexte vybraných sociálno-demografických premenných. Výskum mal deskriptívny, prierezový a kvantitatívny charakter a zameral sa na identifikáciu faktorov, ktoré môžu ovplyvňovať preferované copingové mechanizmy zdravotníckych pracovníkov. Výsledky ukázali, že pohlavie predstavuje najvýraznejší diferenciálny faktor v spôsobe zvládania záťaže. Mann-Whitneyho U-testom boli potvrdené štatisticky významné rozdiely v dvoch copingových stratégiách: sociálnej opore (p = ,024) a v riešení problémov (p = ,040), ktoré boli častejšie preferované ženami. V našom výskume organizácia práce a úroveň formálneho vzdelania nevykazovali signifikantné rozdiely. Zistenia poukazujú na potrebu zohľadniť rodové špecifiká pri návrhu intervencií zameraných na podporu duševnej pohody zdravotníkov. Interpretácia výsledkov je však limitovaná tým, že dáta odrážajú charakteristiky konkrétnej výskumnej vzorky a nemožno ich generalizovať na širšiu populáciu.

Úvod: Profesionálna autonómia sestier predstavuje dôležitý predpoklad pre nezávislé rozhodovanie, uplatňovanie profesijných kompetencií a efektívne poskytovanie ošetrovateľskej praxe.
Cieľ: Analyzovať úroveň profesijnej autonómie sestier naprieč jednotlivými dimenziami ošetrovateľskej praxe.
Metodika: Súbor štúdie tvorilo 143 sestier. Údaje boli zbierané pomocou skrátenej verzie štandardizovanej Dempster Practice Behaviors Scale (DPBS), ktorá pozostáva z 28 položiek v štyroch dimenziách. Zber údajov bol realizovaný prostredníctvom online dotazníka v období medzi februárom a marcom 2025. Údaje boli analyzované pomocou deskriptívnej štatistiky.
Výsledky: Celkový priemerný skóre DPBS dosiahol x̄ = 1,79 (SD = 0,36), čo ukazuje na priaznivú úroveň profesionálnej autonómie. Nižšie priemerné skóre (odrážajúce vyššiu autonómiu) boli zistené v dimenziách uznanie (x̄ = 1,31) a pripravenosť (x̄ = 1,58), zatiaľ čo vyššie skóre (ukazujúce nižšiu autonómiu) boli nájdené v dimenziách zainteresovanosť (x̄ = 2,00) a aktualizácia (x̄ = 2,08). Vyššia autonómia bola prevažne spojená s osobnou zodpovednosťou a profesijnou sebadôverou, zatiaľ čo nižšia autonómia sa týkala predovšetkým organizačných aspektov praxe.
Záver: Uplatňovanie profesionálnej autonómie sestier je významne ovplyvnené pracovným prostredím. Systematická podpora nezávislého rozhodovania, jasné vymedzenie kompetencií a zníženie administratívnych bariér môžu prispieť k posilneniu autonómnej ošetrovateľskej praxe.

Schopnosť porozumieť prežívaniu a perspektíve iných osôb predstavuje významný zdroj pri zvládaní profesionálne náročných situácií, keďže umožňuje zohľadňovať názory a postoje vychádzajúce aj z externého sociálneho kontextu. Cieľom tejto štúdie bolo preskúmať existenciu signifikantných vzťahov medzi empatiou a stratégiami zvládania náročných situácií v lekárskej profesii. Zber dát prebiehal prostredníctvom štandardizovaných psychodiagnostických nástrojov DE14 a Coping Strategy Indicator (CSI), ktoré vyplnilo 145 lekárov pôsobiacich v zdravotníckych zariadeniach na území Slovenskej republiky. Výsledky poukázali na štatisticky významnú pozitívnu súvislosť medzi využívaním sociálnej opory a dimenziami empatie vnímavosť a otvorenosť, ako aj medzi stratégiou riešenia problémov a dimenziou otvorenosť. Zároveň bola identifikovaná významná negatívna korelácia medzi stratégiou vyhýbania sa a dimenziou otvorenosť.

Cieľom štúdie bolo analyzovať vzťah medzi mierou sociálnej inteligencie a preferovanými copingovými stratégiami v kontexte zvládania náročných pracovných situácií v lekárskej praxi. Výskumnú vzorku tvorili lekári pracujúci v zdravotníckych zariadeniach na Slovensku. Boli použité štandardizované meracia nástroje MESI a CSI, prostredníctvom ktorých boli dáta spracované neparametrickou korelačou analýzou Spearmanov korelačný koeficient. Výsledky odhalili viacero štatisticky významných negatívnych vzťahov medzi sledovanými premennými. Zistené negatívne korelácie medzi stratégiou vyhľadávania sociálnej opory a všetkými faktormi sociálnej inteligencie (empatiou, manipuláciou a sociálnou iritabilitou) naznačujú, že vyššia miera sociálnych kompetencií je spojená s menšou tendenciou spoliehať sa na externé sociálne zdroje pri zvládaní záťaže. Negatívny vzťah medzi vyhýbaním sa a sociálnou iritabilitou poukazuje na možný krátkodobý regulačný efekt tejto stratégie na sociálne napätie. Zistenia podporujú teoretické poznatky o prepojení sociálnej inteligencie s adaptívnymi mechanizmami zvládania stresu, pričom podčiarkujú význam rozvoja sociálnych a emocionálnych kompetencií u zdravotníckych pracovníkov. Štúdia prináša nové údaje o vzťahu medzi sociálnou inteligenciou a copingom a má praktické implikácie pre psychologickú podporu a edukáciu v zdravotníckej praxi.

Vedecká monografia sumarizuje aktuálne teoretické a praktické poznatky o bezpečnosti zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti, bezpečnosti pacientov a bezpečnosti sestier. Komplexnosť témy dopĺňa b...