Analýza vplyvu empatie na zvládanie záťaže v lekárskej profesii

Úvod

Empatia predstavuje komplexnú psychologickú schopnosť jednotlivca porozumieť emocionálnym stavom iných osôb, zdieľať ich prežívanie a adekvátne naň reagovať, čím tvorí jeden zo základných pilierov sociálnych interakcií. Tento konštrukt zahŕňa tri navzájom prepojené dimenzie – kognitívnu, afektívnu a behaviorálnu. Kognitívna zložka empatie umožňuje identifikáciu a interpretáciu emócií druhého človeka, afektívna dimenzia sa vzťahuje na schopnosť emocionálnej rezonancie a behaviorálna empatia predstavuje aplikáciu týchto schopností v konkrétnom konaní. Práve behaviorálny aspekt empatie nadobúda mimoriadny význam v kontexte poskytovania zdravotnej starostlivosti, kde sa empatické porozumenie premieta do praktických intervencií a profesionálneho správania zdravotníckeho pracovníka (Decety, 2025). Napriek tomu, že empatia je považovaná za nevyhnutnú súčasť klinickej praxe, súčasné teoretické prístupy zdôrazňujú, že nejde o jednotný ani statický konštrukt, ale o dynamickú schopnosť formovanú kontextuálnymi a situačnými faktormi a pozostávajúcu z viacerých vzájomne sa ovplyvňujúcich dimenzií (Gamble et al., 2024).

Význam empatie v zdravotnej starostlivosti je opodstatnený viacerými aspektmi. Predovšetkým tvorí základ starostlivosti orientovanej na pacienta, ktorá reflektuje jeho individuálne potreby, hodnoty a preferencie. Prostredníctvom empatického prístupu majú zdravotnícki pracovníci možnosť budovať kvalitné terapeutické vzťahy, založené na dôvere, rešpekte a otvorenej komunikácii. Takéto vzťahy zohrávajú kľúčovú úlohu v procese liečby, keďže pacienti, ktorí dôverujú poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, majú tendenciu otvorenejšie zdieľať relevantné informácie, dôslednejšie dodržiavať odporúčané terapeutické postupy a aktívnejšie sa zapájať do starostlivosti o vlastné zdravie (Stewart et al., 2024). Z perspektívy pacientov sú obzvlášť pozitívne hodnotení tí lekári a zdravotnícki pracovníci, ktorí okrem vysokej odbornej kompetencie prejavujú úctivý a rešpektujúci spôsob komunikácie (Broadbridge et al., 2023). Takto formované vnímanie zdravotníckeho personálu zo strany pacientov sa premieta do vyššej miery dôvery, ktorá následne podporuje lepšiu adherenciu k liečebným odporúčaniam a zároveň prispieva k zvýšenej spokojnosti a aktívnemu zapojeniu pacientov do procesu zdravotnej starostlivosti (Arshad et al., 2024).

Okrem benefitov manifestujúcich sa vo vzťahu medzi zdravotníckym pracovníkom a pacientom zohráva empatia významnú úlohu aj pri zvládaní a riešení náročných situácií, ktoré sú inherentnou súčasťou lekárskej profesie. Prostredníctvom empatického prístupu dochádza k posilňovaniu medziľudských vzťahov na pracovisku, zvyšovaniu pracovnej spokojnosti a podpore emocionálnej odolnosti zdravotníckeho personálu. V kontexte zvládania záťažových situácií možno empatiu chápať ako osobný zdroj jednotlivca, ktorý má potenciál zlepšovať kvalitu vzťahov s pacientmi, posilňovať subjektívne prežívanie zmysluplnosti práce, avšak v prípade nedostatočnej regulácie môže zároveň prispievať k zvýšenej psychickej záťaži. Empirické výskumy poukazujú na to, že kognitívna dimenzia empatie je významne prepojená s aktívnymi copingovými stratégiami, ako je vyhľadávanie riešení a proaktívne zvládanie problémových situácií, zatiaľ čo zvýšená afektívna empatia a osobný distres sú asociované s emocionálnym vyčerpaním a vyšším rizikom syndrómu vyhorenia (Shoji et al., 2024).

Metodológia výskumu

Výskum bol koncipovaný ako kvantitatívna prierezová empirická štúdia, zameraná na skúmanie vzťahov medzi empatiou a spôsobmi zvládania záťažových situácií v lekárskej profesii. Zber dát sa uskutočnil v časovom rozmedzí od januára do apríla 2024 prostredníctvom štandardizovaných výskumných nástrojov. Do výskumu bolo zahrnutých 145 lekárov pôsobiacich v rôznych typoch zdravotníckych zariadení na území Slovenskej republiky, ktorí dobrovoľne súhlasili s účasťou v štúdii a poskytli informovaný súhlas. Priemerný vek respondentov dosahoval 31 rokov, pričom priemerná dĺžka celkovej odbornej praxe predstavovala 5,73 roka. Respondenti zároveň uvádzali priemernú dĺžku pôsobenia na aktuálnom pracovisku 4,02 roka. Z hľadiska sociodemografickej štruktúry tvorili významnú časť výskumnej vzorky ženy (61 %). Viac než dve tretiny účastníkov pracovali na lôžkových oddeleniach nemocníc v systéme dvojzmennej prevádzky. Účastníci boli pred začatím zberu dát detailne informovaní o cieľoch, priebehu a význame štúdie. Účasť na výskume bola dobrovoľná a respondentom bola zaručená anonymita, ako aj dôverné spracovanie získaných údajov, ktoré boli využité výlučne na vedecko-výskumné účely.

Na zber dát boli využité štandardizované psychodiagnostické metódy, konkrétne dotazník DE14 a Coping Strategy Indicator (CSI). Uvedené nástroje boli doplnené o osobitnú časť zameranú na zisťovanie základných sociodemografických a pracovných charakteristík účastníkov výskumu. Zisťované premenné zahŕňali vek, pohlavie, najvyšší dosiahnutý stupeň vzdelania, celkovú dĺžku odbornej praxe, dobu pôsobenia na aktuálnom pracovisku, typ pracoviska, charakter zmenovej prevádzky a typ organizácie. Tieto údaje boli získané prostredníctvom vlastného súboru položiek tvoriacich samostatnú časť výskumného nástroja.

Dotazník DE14 (Tišanská, Kožený, 2012) je zameraný na hodnotenie empatického správania v širšom, všeobecnom kontexte. Úroveň empatie je v ňom operacionalizovaná prostredníctvom troch hlavných dimenzií. Prvou z nich je vnímanlivosť (VN), ktorá reflektuje tendenciu jednotlivca kontinuálne rozvíjať svoj kognitívny a emocionálny potenciál, a to nielen prostredníctvom formálnych foriem vzdelávania, ale aj prostredníctvom alternatívnych a neformálnych edukačných zdrojov vrátane observačného učenia. Druhou posudzovanou dimenziou je otvorenosť (OT), charakterizovaná ochotou jednotlivca prehodnocovať zaužívané vzorce myslenia a správania, ako aj schopnosťou prijímať nové podnety vychádzajúce zo sociálne alebo kultúrne odlišného prostredia. Treťou dimenziou je rešpekt (RE), ktorý vyjadruje mieru akceptácie iných osôb, ich názorov, postojov a presvedčení. Respondenti vyjadrujú mieru súhlasu s jednotlivými tvrdeniami prostredníctvom sedembodovej Likertovej škály, v rozpätí od 1 – rozhodne nesúhlasím po 7 – rozhodne súhlasím. Dotazník CSI – Coping Strategy Indicator (Amirkhan, 1990) obsahuje 33 položiek, ktoré sa vzťahujú k rôznym spôsobom zvládania záťažových situácií. Respondenti si v úvodnej časti dotazníka predstavili a stručne opísali konkrétnu náročnú situáciu, ku ktorej sa následne viazali jednotlivé položky. Otázky dotazníka smerujú do troch subškál reprezentujúcich stratégie zvládania stresu: vyhľadávanie sociálnej opory, riešenie problému a vyhýbanie sa. Odpovede respondentov boli zaznamenávané na štvorbodovej Likertovej škále (1 – áno, 2 – skôr áno, 3 – skôr nie, 4 – nie).

Získané údaje boli podrobené štatistickému spracovaniu a analýze s využitím programov PSPP (verzia 25) a Microsoft Excel. V rámci deskriptívnej analýzy boli aplikované základné opisné štatistické postupy, zahŕňajúce výpočet absolútnych a relatívnych hodnôt (N, %), ukazovateľov centrálnej tendencie reprezentovaných aritmetickým priemerom (M) a miery variability vyjadrenej smerodajnou odchýlkou (SD). Zároveň boli stanovené minimálne a maximálne hodnoty analyzovaných premenných. Na posúdenie vzťahov medzi premennými bola využitá neparametrická korelačná metóda Spearmanovho korelačného koeficientu. Štatistická významnosť výsledkov bola hodnotená pri stanovenej hladine významnosti α = 0,05.

Posúdenie vzťahu medzi mierou empatie a spôsobmi zvládania náročných situácií

V rámci korelačných analýz bol skúmaný vzťah medzi mierou empatie a preferovanými spôsobmi zvládania záťažových situácií. Prehľad dosiahnutých výsledkov je uvedený v tabuľke 1. Analýza preukázala existenciu viacerých štatisticky významných vzťahov medzi vybranými premennými.

Signifikantná kladná súvislosť bola identifikovaná medzi využívaním sociálnej opory ako copingovej stratégie a dimenziami empatie vnímavosť (r = 0,168; p < 0,05) a otvorenosť (r = 0,360; p < 0,01). Tento výsledok naznačuje, že respondenti, ktorí sa v náročných situáciách častejšie opierajú o sociálnu podporu, vykazujú vyššiu mieru schopnosti vnímať potreby a perspektívy druhých, ako aj väčšiu otvorenosť voči odlišným názorom a postojom. Ďalej bol zistený štatisticky významný pozitívny vzťah medzi stratégiou riešenia problémov a dimenziou otvorenosť (r = 0,277; p < 0,01), čo poukazuje na to, že jedinci preferujúci aktívne a analytické prístupy k riešeniu záťažových situácií sú zároveň otvorenejší alternatívnym pohľadom a možnostiam interpretácie problémov.

Naopak, medzi stratégiou vyhýbania sa a dimenziou otvorenosť bola zistená významná záporná korelácia (r = −0,281; p < 0,01). Tento vzťah indikuje, že vyššia miera využívania vyhýbavých copingových stratégií je spojená s nižšou úrovňou otvorenosti voči novým podnetom a perspektívam.

Tabuľka 1. Korelačná analýza medzi mierou sociálnej inteligencie a spôsobmi zvládania náročných situácií

**. Correlation is significant at the 0.01 level (2-tailed). *. Correlation is significant at the 0.05 level (2-tailed).

Diskusia

Výsledky nášho skúmania vzťahu medzi empatiou a stratégiami zvládania záťaže v lekárskej profesii sa zbiehajú s narastajúcim súborom dôkazov, že kvalita vzťahu pacient–klinický pracovník a osobný coping zdravotníkov významne ovplyvňujú nielen ich pracovnú pohodu, ale aj pacientsky outcome. Viaceré výskumy realizované medzi zdravotníckymi pracovníkmi jednoznačne preukazujú, že vyššia úroveň empatie súvisí s adaptívnejšími stratégiami zvládania stresu a s nižšou mierou vyhorenia. V štúdii Shoji, et al. (2024) u japonských zdravotníkov (lekári, sestry, medici) sa ukázalo, že kognitívna empatia bola pozitívne asociovaná s aktívnym zvládaním stresu a lepšou kvalitou profesionálneho života, zatiaľ čo osobný distres súvisel s vyšším vyhorením a so zvýšeným používaním menej funkčných copingových stratégií. Podobné výsledky priniesli výskumy realizované v období pandémie COVID 19. Zdravotníci s vyššou empatiou a zároveň so schopnosťou regulovať vlastný distres častejšie využívali problémovo orientované copingové stratégie, zatiaľ čo vyhýbavé stratégie boli spojené s nižšou empatiou a vyšším psychickým vyčerpaním (Calegari, J. G. et al., 2022). V štúdii Abou Hashish, Atalla, (2023) realizovanej medzi zdravotnými sestrami v univerzitnej nemocnici s využitím dotazníka CSI spolu s meraním profesionálnej kvality života boli zistené pozitívne korelácie medzi stratégiami zameranými na riešenie problému a hľadanie sociálnej opory a súcitom. Ďalším zistením bolo, že vyhýbavé stratégie boli významne asociované s únavou a emocionálnym vyčerpaním. Tieto zistenia poukazujú na to, že copingové stratégie zachytené pomocou CSI sú úzko prepojené s emocionálnymi aspektami profesionálneho fungovania, ktoré sú priamo späté s empatiou. Veľká longitudinálna štúdia publikovaná v JAMA Network Open preukázala, že pacienti liečení lekármi s vysokou úrovňou empatie, dosahovali lepšie dlhodobé zdravotné výsledky. Autori zároveň poukazujú na to, že empatický prístup môže znižovať konflikty, zlepšovať komunikáciu a tým znižovať emocionálnu záťaž lekára, čo vytvára priaznivé podmienky pre adaptívny coping (Licciardone, et al., 2024).

Záver

Empatia predstavuje komplexnú schopnosť vnímať a porozumieť emocionálnemu prežívaniu druhých, ako aj adekvátne naň reagovať. Táto senzitivita voči perspektíve iných osôb umožňuje jednotlivcom v náročných a problémových situáciách uplatňovať také stratégie riešenia, ktoré reflektujú názory, postoje a preferencie ostatných aktérov. V dôsledku toho dochádza k posunu od rigidných a jednostranných prístupov k flexibilnému hľadaniu konsenzuálnych a spoločensky akceptovateľných riešení.

Na základe existujúcich teoretických východísk a empirických zistení možno konštatovať, že vyššia úroveň empatie, osobitne jej kognitívnej zložky, je dlhodobo a konzistentne spájaná s využívaním funkčných copingových stratégií, ako sú riešenie problémov a vyhľadávanie sociálnej opory. Naopak, osobný distres predstavuje maladaptívnu dimenziu empatie, ktorá je asociovaná s uprednostňovaním vyhýbavých foriem zvládania stresu a so zvýšeným rizikom syndrómu vyhorenia.

Autorka: PhDr. Valéria Parová, PhD. Univerzita Pavla Jozefa Šafárika,Lekárska fakulta, Ústav ošetrovateľstva

Zoznam bibliografických odkazov

ABOU HASHISH, Ebtsam Aly – ATALLA, Amal Diab Ghanem. 2023. The relationship between coping strategies, compassion satisfaction, and compassion fatigue. In SAGE Open Nursing. ISSN 2377-9608, 2023, roč. 9, s. 1–11.

AMIRKHAN, H. James. 1990. Factor analytically derived measure of coping: The coping strategy indicator. In Journal of Personality and Social Psychology. ISSN 1066-1074, 1990, roč. 59, č. 5, s. 168-172.

ARSHAD, Maham, et al. 2024. Mediating role of physician’s empathy between physician’s communication and patient satisfaction. In Journal of Family Medicine and Primary Care. ISSN 2249-4863, 2024, roč. 13, č. 4, s. 1530–1534.

BROADBRIDGE, Elizabeth, et al. 2023. The influence of perceived provider empathic communication on disclosure decision-making. In Health Communication. ISSN 1041-0236, 2023. roč. 39, č. 9, s. 1807–1824.

CALEGARI, Jessica Graziella. et al. 2022. Coping strategies and professional quality of life during COVID-19. In Journal of Nursing Management. ISSN 0966-0429, 2022, roč. 30, č. 8, s. 4054–4063.

DECETY, Jean – LI, Joanna. 2025. The value of empathy in medical practice: A neurobehavioral perspective. In Social Sciences & Humanities Open. ISSN 2590-2911, 2025. č. 12.

GAMBLE, R. S. et al., 2024. The role of external factors in affect-sharing and their neural bases. In Neuroscience & Biobehavioral Reviews. ISSN 0149-7634, 2024, roč. 157, Article 105540.

LICCIARDONE, Jan, et al. 2024. Physician empathy and chronic pain outcomes. In JAMA Network Open. ISSN 2574-3805, 2024, roč. 7, č. 4, e246026.

SHOJI, Kotaro, et al., 2024. Empathy and coping strategies predict quality of life in Japanese healthcare professionals. In Behavioral Sciences. ISSN 2076-328X, roč. 14, č. 5, s. 400. STEWART, Moira, et al. 2024. Patient-Centered Medicine: Transforming the Clinical Method. Boca Raton: CRC Press, 362 s. ISBN 978-1-003-39467-9.

TIŠANSKÁ, Lýdie – KOŽENÝ, Jiří. 2012. Vývoj a psychometrická analýza dotazníku empatie DE14. In Československá psychologie. ISSN 1804-6436, 2012, roč. 56, č. 2, s. 121–135.