Ošetrovateľstvo

Reminiscence approach as a method of activating cognitive functions in seniors Abstrakt: Východiská: Kognitívna stimulácia sa považuje za intervenciu, ktorej cieľom je udržiavanie mentálneho zdravia. Formou stimulácie sú reminiscenčné intervencie. Ich cieľom je transformovať pasívne bytie na aktívne bytie. Uplatňuje sa v komunite seniorov ktorí trpia stareckou demenciou. Cieľ: Implementovať program štruktúrovanej reminiscenčnej stimulácie a vyhodnotiť jej dopad na oblasti zdravia vybranej skupiny respondentov. Súbor a metódy: Súbor tvorilo 5 respondentov (R1–R5), ktorí absolvovali sériu 7 reminiscenčných intervencií (S1–S7). Dopady aktivizácie sme hodnotili priamym zúčastneným pozorovaním. Úroveň subjektívneho prežívania bola meraná kvantitatívnym skórovaním bezprostredne pred začiatkom intervencie a po jej skončení. Výsledky boli integrované do jednotlivých oblastí a podrobené komparatí

Úvod: Pracovná schopnosť vyjadruje potenciál zamestnanca zvládať pracovné požiadavky. Na meranie pracovnej schopnosti sa používa dotazník WAI™ 1.0 Index pracovnej schopnosti, medzinárodný nástroj na posúdenie súčasnej rovnováhy medzi pracovnými požiadavkami a individuálnymi schopnosťami zamestnanca. Pre úspešnú a funkčnú implementáciu opatrení age managementu do ošetrovateľstva, je meranie pracovnej schopnosti sestier, prvým krokom. Cieľ: Zistiť index pracovnej schopnosti na vzorke slovenských sestier pomocou dotazníka WAI. Komparovať výsledky merania pracovnej schopnosti u slovenských a českých sestier. Súbor a metodika: Použili sme zmiešaný výskum. Uskutočnili sme prierezovú štúdiu v roku 2024 na vzorke 371 sestier, ktoré vyplnili dobrovoľne a anonymne WAI™ 1.0 dotazník. Kvalitatívnou analýzou sme doplnili kontext a význam výsledkov kvantitatívnej analýzy. Priemerný vek sestier bol 44,82 rokov a priemerný počet rokov ich praxe v ošetrovateľstve bol 22,24 roka. 62,26 % sestier malo vysokoškolské vzdelanie. Výsledky: Priemerná hodnota indexu pracovnej schopnosti sestier v našej štúdii bola 37,87 bodov (SD = 6,097); čo označujeme ako dobrá pracovná schopnosť. Výsledky potvrdili, že s vekom klesá pracovná schopnosť sestier. 72,2 % sestier (n = 268) uviedlo, že na základe svojho zdravotného stavu, budú vykonávať povolanie sestry aj o dva roky. K najčastejšie uvádzaným ochoreniam patrili ochorenia pohybového aparátu, kardiovaskulárne ochorenia a endokrinné a metabolické ochorenia. Záver: Táto štúdia zdôraznila význam podpory pracovnej schopnosti sestier, nakoľko najpočetnejšie boli zastúpené sestry vo veku 41 - 60 rokov. Zisťovanie pracovnej schopnosti sestier sa vzhľadom k súčasnej demografickej situácii stáva vysoko aktuálnou, lebo umožní odhaliť riziko dlhodobej práceneschopnosti, predčasného odchodu do dôchodku alebo neschopnosti vykonávať prácu. Výsledky sú cenné nielen pre sestry samotné, lebo získajú informácie potrebné na zvládnutie pracovných požiadaviek, poskytujú stimuly na zmeny v pracovných postojoch a životnom štýle, ale sú cenné aj pre zamestnávateľov na zavedenie ergonomických a bezpečnostných opatrení, na zvýšenie motivácie sestier a na vzdelávanie.

Východiská: O riešenie problematiky bezpečnej zdravotnej starostlivosti je v mnohých krajinách čoraz väčší záujem. Vnímame ju ako súbor organizovaných činností, procesov, správania, ktoré determinujú zdravie a eliminujú riziká poškodenia pacienta. Atribútmi bezpečnej starostlivosti sú súbor opatrení preventívneho charakteru. Stav ich percepcie odzrkadľuje hĺbku pochopenia významnosti a potreby zmeny v poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Máme zato, že percepcia determinuje rozhodovanie o intervenciách, ktoré môžu mať rizikový charakter. Ciele: Cieľom štúdie bolo skúmať percepciu atribútov bezpečnej zdravotnej starostlivosti sestrami. Výsledky: U sestier existuje štatisticky významný rozdiel v percepcii jednotlivých atribútov bezpečnej zdravotnej starostlivosti χ2(10) = 326,723, p < ,001. Nízke poradové skóre percepcie sme identifikovali v oblasti rešpektovania práv a podpory mobility pacientov. Záver: I keď je percepcia sestier viac pozitívna, realita vykazuje iné skutočnosti. Konanie a prax nie vždy je v súlade s vnímaním skúmaných javov. Rezervy nachádzame v pochopení rizík, poškodenia zdravia pacientov na základe nedocenenia významu politiky bezpečnej zdravotnej starostlivosti.

Starnutie populácie, dynamický nárast skupiny seniorov vo veku 80 a viac patrí medzi najvýznamnejšie demografické výzvy súčasnosti. Obdobie pravej staroby a dlhovekosti má svoje špecifiká, ktoré je dôležité poznať a akceptovať pri zabezpečovaní odbornej i laickej pomoci. V príspevku sa preto venujeme špecifikám starostlivosti o veľmi starých seniorov so zameraním na charakteristiku generácie (tichá generácia), fyziologické a psychosociálne zmeny starnutia, atypický klinický priebeh ochorení, výskyt geriatrických syndrómov, polymorbiditu, polyfarmáciu a polypragmáziu. Osobitná pozornosť je zameraná kožným zmenám a ich komplikáciám, ako aj prevencii úrazov a funkčného úpadku. Zdôraznená je potreba včasnej identifikácie rizík prostredníctvom skríningových nástrojov, interdisciplinárnej spolupráce, individualizovaného a empatického prístupu k pacientovi. V závere je zdôraznený hlavný cieľ komplexnej geriatrickej starostlivosti, ktorým je udržanie funkčnej nezávislosti, kvality života a čo najdlhšie zotrvanie seniora v domácom prostredí.

Sociálna inteligencia, empatia a stratégie zvládania záťaže patria medzi kľúčové psycho-sociálne kompetencie, ktoré formujú kvalitu lekársko pacientskej interakcie a odolnosť voči pracovnej záťaži v zdravotníctve. Cieľom štúdie bolo zistiť úroveň sociálnej inteligencie, empatie a stratégií zvládania záťaže u lekárov v klinickej praxi na základe priemerných hodnôt validovaných škál. Prierezový kvantitatívny prieskum na vzorke lekárov pre zisťovanie úrovne sociálnej inteligencie bol realizovaný prostredníctvom dotazníka MESI (domény: empatia, manipulácia, sociálna iritabilita), pre zisťovanie úrovne empatie dotazník DE14 (rešpekt, vnímavosť, otvorenosť) a coping bol zisťovaný dotazníkom CSI (vyhľadávanie sociálnej opory, riešenie problému, vyhýbanie sa). Boli použité deskriptívne štatistiky (min–max, M, SD). Lekári dosiahli vyššiu úroveň empatie a sociálnych kompetencií, najmä v oblastiach porozumenia iným a schopnosti prispôsobiť sa sociálnym situáciám. Všetky tri oblasti empatie merané dotazníkom DE14 (rešpekt, vnímavosť, otvorenosť) sa ukázali ako pomerne silné. V oblasti zvládania záťaže lekári používali predovšetkým stratégiu riešenia problémov a sociálnu oporu. Profil lekárov naznačuje dobré sociálne a empatické schopnosti, ktoré sú dôležité pre kvalitnú komunikáciu s pacientmi a pre poskytovanie vysokokvalitnej zdravotnej starostlivosti.

Úvod: Profesionálna autonómia sestier predstavuje dôležitý predpoklad pre nezávislé rozhodovanie, uplatňovanie profesijných kompetencií a efektívne poskytovanie ošetrovateľskej praxe. Cieľ: Analyzovať úroveň profesijnej autonómie sestier naprieč jednotlivými dimenziami ošetrovateľskej praxe. Metodika: Súbor štúdie tvorilo 143 sestier. Údaje boli zbierané pomocou skrátenej verzie štandardizovanej Dempster Practice Behaviors Scale (DPBS), ktorá pozostáva z 28 položiek v štyroch dimenziách. Zber údajov bol realizovaný prostredníctvom online dotazníka v období medzi februárom a marcom 2025. Údaje boli analyzované pomocou deskriptívnej štatistiky. Výsledky: Celkový priemerný skóre DPBS dosiahol x̄ = 1,79 (SD = 0,36), čo ukazuje na priaznivú úroveň profesionálnej autonómie. Nižšie priemerné skóre (odrážajúce vyššiu autonómiu) boli zistené v dimenziách uznanie (x̄ = 1,31) a pripravenosť (x̄ = 1,58), zatiaľ čo vyššie skóre (ukazujúce nižšiu autonómiu) boli nájdené v dimenziách zainteresovanosť (x̄ = 2,00) a aktualizácia (x̄ = 2,08). Vyššia autonómia bola prevažne spojená s osobnou zodpovednosťou a profesijnou sebadôverou, zatiaľ čo nižšia autonómia sa týkala predovšetkým organizačných aspektov praxe. Záver:** Uplatňovanie profesionálnej autonómie sestier je významne ovplyvnené pracovným prostredím. Systematická podpora nezávislého rozhodovania, jasné vymedzenie kompetencií a zníženie administratívnych bariér môžu prispieť k posilneniu autonómnej ošetrovateľskej praxe.

Cieľom štúdie bolo analyzovať vzťah medzi mierou sociálnej inteligencie a preferovanými copingovými stratégiami v kontexte zvládania náročných pracovných situácií v lekárskej praxi. Výskumnú vzorku tvorili lekári pracujúci v zdravotníckych zariadeniach na Slovensku. Boli použité štandardizované meracia nástroje MESI a CSI, prostredníctvom ktorých boli dáta spracované neparametrickou korelačou analýzou Spearmanov korelačný koeficient. Výsledky odhalili viacero štatisticky významných negatívnych vzťahov medzi sledovanými premennými. Zistené negatívne korelácie medzi stratégiou vyhľadávania sociálnej opory a všetkými faktormi sociálnej inteligencie (empatiou, manipuláciou a sociálnou iritabilitou) naznačujú, že vyššia miera sociálnych kompetencií je spojená s menšou tendenciou spoliehať sa na externé sociálne zdroje pri zvládaní záťaže. Negatívny vzťah medzi vyhýbaním sa a sociálnou iritabilitou poukazuje na možný krátkodobý regulačný efekt tejto stratégie na sociálne napätie. Zistenia podporujú teoretické poznatky o prepojení sociálnej inteligencie s adaptívnymi mechanizmami zvládania stresu, pričom podčiarkujú význam rozvoja sociálnych a emocionálnych kompetencií u zdravotníckych pracovníkov. Štúdia prináša nové údaje o vzťahu medzi sociálnou inteligenciou a copingom a má praktické implikácie pre psychologickú podporu a edukáciu v zdravotníckej praxi.

Digitálna zdravotná gramotnosť predstavuje kľúčový predpoklad efektívneho využívania digitálnych zdravotníckych služieb, najmä u seniorov, ktorá je často ohrozená digitálnym vylúčením. Príspevok sa zameriava na manažment digitálnej zdravotnej gramotnosti u seniorov ako súčasť podpory aktívneho a zdravého starnutia. Cieľom je analyzovať hlavné bariéry, ktoré seniorom bránia v používaní digitálnych technológie, nástrojov, a identifikovať efektívne manažérske prístupy k ich rozvoju. Pozornosť je venovaná úlohe zdravotníckych pracovníkov, inštitúcií, rodiny, komunity a verejných politík pri vzdelávaní seniorov v oblasti práce s digitálnymi technológiami, ako sú elektronické zdravotné záznamy, telemedicína či mobilné zdravotné aplikácie. Príspevok zdôrazňuje význam individuálne prispôsobených vzdelávacích stratégií, medziodborovej spolupráce a podpory používateľsky prístupných technológií. Príspevok poukazuje na potrebu systematického manažmentu digitálnej zdravotnej gramotnosti ako nástroja na zvyšovanie samostatnosti seniorov, zlepšovanie kvality zdravotnej starostlivosti a znižovanie nerovností v prístupe k zdravotným službám. Príspevok je súčasťou výskumu projektu KEGA č. 002KU-4/2025 Digitálna zdravotná gramotnosť seniorov z perspektívy ošetrovateľstva a fyzioterapie.