Idiopatické zápalové ochorenia čriev (IBD – Inflammatory Bowel Disease) predstavujú skupinu chronických zápalových ochorení tráviaceho traktu, do ktorej patria najmä Crohnova choroba (CD) a ulcerózna kolitída (UC). CD je dlhodobé zápalové ochorenie gastrointestinálneho traktu, ktorého výskyt celosvetovo narastá. Cieľom tejto práce bolo zhromaždiť a porovnať dostupné epidemiologické údaje o výskyte CD a UC v krajinách strednej a západnej Európy v období rokov 2019 – 2025 a ich zhodnotenie v regionálnom kontexte. Získané výsledky ukazujú výrazné geografické rozdiely. Najvyššie hodnoty boli zaznamenané v Spojenom kráľovstve, kde prevalencia CD dosahuje približne 0,3 % a UC 0,4 %. V Poľsku je celková prevalencia IBD približne 0,25 % (CD 60,3/100 000, UC 187,8/100 000). Na Slovensku bolo podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) v roku 2024 evidovaných viac ako 28 000 osôb s IBD, čo predstavuje približne 0,52 %. Rastúci trend výskytu je zrejmý aj v Českej republike a Maďarsku. Tieto výsledky naznačujú postupnú konvergenciu krajín strednej Európy k hodnotám pozorovaným v západnej Európe a zároveň poukazujú na potrebu zlepšenia epidemiologického dohľadu vrátane vytvorenia národných registrov IBD.

Dnes sme svedkami prenikania umelej inteligencie (AI) do nášho každodenného života, hoci si to ani neuvedomujeme. Jej prítomnosť sa prejavuje v rôznych sférach činnosti a predstavuje nové úlohy v priemyselných a technologických odvetviach, v zdravotníctve, doprave a iných oblastiach. Svoje uplatnenie nesporne nachádza aj vo vzdelávaní, a tým určuje fungovanie školských inštitúcií, najmä učiteľov a samotných žiakov, ale vyvoláva aj otázky integrity školy. Alarmujúca je nielen ľahká dostupnosť nástrojov generatívnej umelej inteligencie, ale aj problémy s jej detekciou, čo súvisí so súčasnými humanizátormi (tzv. chatbot, humbot; bypass GPT alebo bypass HIX). Ich úlohou je zmeniť obsah generovaný AI na ľudskejší, takpovediac „poľudšťujú“ text. Paradoxom však je, že v súčasnosti píšeme práve o snahe poľudštiť („humanizovať“) niečo, čo je „umelého“ pôvodu a vzniká ako produkt ľudského myslenia a vynaliezavosti. Táto prehľadová štúdia analyzuje riziká, ktoré so sebou „humanizácia“ prináša do súčasného školského prostredia.

Osteoartróza (OA) patrí medzi najčastejšie degeneratívne muskuloskeletálne ochorenia, s narastajúcou prevalenciou v dôsledku starnutia obyvateľstva, rastúceho výskytu obezity a úrazov. Významným dôsledkom OA je zníženie kvality života pacientov, vrátane obmedzení v sociálnej participácii. Medzi faktory, ktoré môžu vplývať na sociálnu participáciu u pacientov s OA patria klinické a psychologické faktory. Cieľom tejto práce bolo preskúmať vzťah funkčného stavu, bolesti, únavy, úzkosti, depresie a sociálnej participácie u pacientov v konečnom štádiu OA. Skúmaný súbor tvorilo 423 pacientov s OA kolenného (n=241) a bedrového (n=182) kĺbu (priemerný vek 65,1±8,4 a 63,5±9,7 rokov). Dáta boli získané pomocou štruktúrovaného rozhovoru a seba-výpoveďových dotazníkov Oxford Knee Score (OKS), Harris Hip Score (HHS), Knee injury/Hip disability and Osteoarthritis Outcome Score (KOOS/HOOS), Multidimensional Fatigue Inventory (MFI-20), General Health Questionnaire (GHQ-28) a Participation Scale (P-scale). Pre štatistické analýzy boli použité Chí-kvadrátový test, t-test, a korelačná a regresná analýza. Korelačná analýza ukázala, že horší funkčný stav, vyššia bolesť, vyššia únava a vyššia úzkosť boli štatisticky významne asociované s nižšou sociálnou participáciou u pacientov s OA kolien a bedier. Výsledky regresnej analýzy ukázali, že horší funkčný stav je významne asociovaný s nízkou sociálnou participáciou u pacientov s OA kolena, ale nie bedra. Na druhej strane, vyššia depresia bola asociovaná s nižšou sociálnou participáciou u pacientov s OA bedrového kĺbu. Výsledky výskumu ukazujú, že je dôležité rozlišovať medzi pacientmi s OA kolenného a bedrového kĺbu nielen z hľadiska fyzických, ale aj psychosociálnych dôsledkov ochorenia a ich vzťahov k sociálnej participácii. Poznatky z tejto štúdie môžu slúžiť ako podklad pre rozvoj a optimalizáciu edukačných seminárov určených pre pacientov s OA, ako aj pre zlepšenie prístupu lekárov k týmto pacientom v klinickej praxi.

Agresivita neobchádza žiadnu vekovú skupinu a miesto a dotýka sa rovnako ľudí v seniorskom veku. Odborný článok sa zameriava na agresivitu klientov v zariadení pre seniorov, kde je špecifickou úlohou sociálnych pracovníkov agresivitu klientov zmierniť a zabezpečiť podmienky a aktivity, ktoré by vytvárali príjemnú atmosféru a zlepšené prežívanie u seniorov. Pri čítaní tohto odborného článku je potrebné zohľadniť fakt, že predkladaný text vo veľkej miere prezentuje názory, skúsenosti a postoje autora.

PhDr. et Bc. TÓTH, Marcel: Monitorovací systém dávkovania liekov – MSDL vhodný pre osoby, ktoré dlhodobo užívajú lieky v sociálnych zariadeniach a v domácom prostredí. Hlavnou témou tohto príspevku je monitorovací systém dávkovania liekov, zvaný ako MSDL, a liekový manažment v zariadeniach sociálnych služieb. Cieľom príspevku je poskytnúť základné informácie o liekovom manažmente pre klientov v zariadení sociálnych služieb. Základom je preskúmanie manažmentu liekov v zariadeniach sociálnych služieb so zameraním na oblasti predpisovania liekov zo strany ošetrujúceho lekára a špecialistu, podávania a likvidácia liekov.