Cieľom článku je analyzovať etické dilemy spojované s deepfake technológiami a identifikovať jej spoločenské následky. Na základe analýzy sekundárnych zdrojov a prípadových štúdií sa text zameriava na riziká, ktoré táto technológia prináša pre médiá, verejnosť a samotných jednotlivcov. Diskusia vyslovuje potrebu rozvoja mediálnej gramotnosti, spoločenskej zodpovednosti médií a využitia rôznych technologických riešení, ktoré by toto šírenie manipulatívneho obsahu obmedzili. Záver zdôrazňuje nutnosť spolupráce medzi médiami, technologickým sektorom, legislatívou a akademickou sférou s cieľom vytvoriť účinný rámec ochrany spoločnosti pred negatívnymi dôsledkami deepfake videí.

Interpersonálne konflikty v kontexte spôsobov ich riešenia možno považovať za významné determinanty efektívnosti andragogického pôsobenia. V tomto príspevku sme sa zaoberali deskripciou tematického zamerania kľúčových predmetov vo vzťahu k problematike rozvoja zručností potrebných pre riešenie konfliktov v procese pregraduálnej prípravy andragógov v podmienkach nášho územia. Nekvantitatívnym spôsobom obsahovej analýzy sme sa zamerali na významovú orientáciu ponuky predmetov študijného programu andragogika v súvislosti so zvyšovaním úrovne interpersonálnych kompetencií študentov. V závere opisujeme charakter predmetnej prípravy a jej opodstatnenie pre budúcich andragógov profesionálov.

Súčasná spoločenská situácia čoraz viac poukazuje na potrebu budovať občiansku spoločnosť, ktorej súčasťou sú aktívni občania. Títo občania by mali dodržiavať demokratické princípy a je potrebné v nich budovať demokratické hodnoty, ako napr.: tolerancia, rešpekt, solidarita, partnerstvo, spolupráca a iné. Túto potrebu dokáže naplniť občianske vzdelávanie pre všetky cieľové skupiny (deti, mládež, dospelých, seniorov). V kontexte zamerania tejto štúdie sa budeme orientovať najmä na cieľovú skupinu – dospelí. S tým súvisí aj oblasť andragogického poradenstva v občianskom vzdelávaní dospelých, ktoré však, v rámci slovenskej a českej proveniencie, ešte nie je dostatočne rozpracované a predstavuje relatívne mladú oblasť záujmu andragogiky. V predkladanej štúdii predstavujeme základný pohľad na problematiku poradenstva v občianskom vzdelávaní dospelých cez charakterizovanie samotného občianskeho vzdelávania a poradenstva a zároveň načrtnúť možnosti realizácie samotného poradenstva v občianskom vzdelávaní dospelých.

Štúdia predstavuje základné sociálno-filozofické východiská v kontexte liberálnej požiadavky na neutralitu štátu, pričom hlavným predmetom analýzy sú vybrané koncepcie neutrality štátu a jednotlivé aspekty morálneho a hodnotového pluralizmu v súčasnej demokratickej spoločnosti. Následne upriamuje pozornosť na nevyhnutnosť hľadania priestoru pre presadzovanie verejnej morálky, ako aj rôznych koncepcií dobra v (eticky) neutrálnom štáte, a to prostredníctvom komunitaristického konceptu tzv. morálneho dialógu, ktorého výsledkom je spoločné morálne porozumenie v hodnotových a eticky relevantných otázkach.

V článku sa zameriavame na problematiku motivácie nízkokvalifikovaných i dospelých k vzdelávaniu a učeniu sa. Problémom je najmä koncentrácia ľudí s nízkym alebo chýbajúcim stupňom vzdelania v marginalizovaných rómskych osadách, ale v texte sa nevenujeme výhradne týmto dospelým. Osobitne sa zameriavame na motiváciu k zapojeniu sa do vzdelávania smerujúceho k zvýšeniu stupňa vzdelania (segment formálneho školského vzdelávania dospelých - druhošancové vzdelávanie). Veľká časť marginalizovaných dospelých, obzvlášť obyvateľov rómskych segregovaných a separovaných komunít, dosahuje generačne veľmi nízku vzdelanostnú úroveň (prevažuje ukončené základné vzdelanie, neukončené základné vzdelanie, špeciálna základná škola). Upozorňujeme na nedostatočné úsilie riešiť tento problém tak v politickej rovine, ako aj v rovine školskej praxe a výskumu. Výskumy sa prevažne zameriavajú na skúmanie motivácie u tých, ktorí sa do vzdelávania zapojili. Našim zámerom je upriamiť pozornosť na otázky motivácie, výrazne spojené s prekážkami k vzdelávaniu rôznej povahy u dospelých znevýhodnených najmä absenciou vzdelania, kvalifikácie a zamestnania vyplývajúcich z ich dlhodobej životnej situácie charakteristickej znakmi kultúry chudoby.

Autori tejto práce predstavujú základné teoreticko-filozofické východiská, princípy a konštrukty psychoterapeutickej modality „Gestalt“. Robia tak s cieľom jednak zefektívniť andragogické pôsobenie smerujúce k ďalšiemu rozvoju docility (schopnosti učiť sa) dospelých a jednak obohatiť andragogickú teóriu a prax. Užitočnosť nimi zvolenej modality pre oblasť vzdelávania a učenia sa dospelých podkladajú jej všeobecným cieľom, ktorým je harmonická osobnosť schopná učiť sa.

Aktuálnym trendom v profesijnej andragogike je upriamenie pozornosti z jednotlivcov na pracovné tímy, pretože väčšina práce je vykonávaná v tímoch. Článok je zameraný na širšie súvislosti spokojnosti zamestnancov, angažovanosť, motiváciu, atribúty zvyšujúce spokojnosť tímov, zásady transformácie riadenia na agilnejšie a na kľúčové aspekty odlišností, z ktorých vyplýva rôzna úspešnosť tímov. Prezentujeme výsledky výskumu z pohľadu teórie a praxe, preukazujúce, že agilný manažment prispieva k vyššej angažovanosti a motivovanosti zamestnancov. Zdôrazňujeme dôležitosť tímovej dynamiky, synergie, tímovej spokojnosti, motivácie, tímovej morálky a ich dosah na výkonnosť pracovných tímov prostredníctvom agilného manažmentu. Tento prístup prináša radosť zo zmysluplnej práce, osobnostný rozvoj. Presunutím kompetencií na tímy stúpa ich autonómia, sebavedomie, zodpovednosť, agilita i výkon.

V príspevku navrhujeme integrujúci a interdisciplinárny prístup v sociálnom poradenstve pre dospelých sociálnych klientov (jednotlivcov a sociálne skupiny).

V príspevku sa zameriame na vymedzenie a formovanie edukačného sociálneho poradenstva ako druhu a prostriedku sociálnej prevencie pre dospelé osoby.