V príspevku sa zameriavame na charakteristiku a kategorizáciu porúch správania detí. Sústreďujeme sa na príčiny problémov a porúch detí v správaní. V príspevku prezentujeme formy prevencie sociálno-patologických javov u detí a poukazujeme na dôležitosť úlohy a kompetencií školy v prevencii sociálno-patologického správania žiakov.

Čitateľská gramotnosť u detí predškolského veku je veľmi dôležitá. Dieťa si osvojuje kľúčové kompetencie čitateľskej gramotnosti, ktoré rozvíja v neskoršom veku, oboznamuje sa s ilustrovanou knihou doplnenou o textovú časť. Učiteľka, rodič čítaním kníh rozvíjajú u dieťaťa fantáziu, predstavivosť, jazykové a komunikatívne kompetencie, čo výrazne pomáha pri rozvoji reči.

Cieľom príspevku autorky je stručne popísať etiológiu a symptomatológiu porúch autistického spektra, ale predovšetkým priblížiť možnosti vzdelávania týchto výnimočných detí, ktoré chápu a vnímajú svet okolo nás iným spôsobom ako intaktná populácia, a preto veľakrát reagujú inak, ako to okolie očakáva. V dnešnej dobe existuje už viacero možností edukácie danej cieľovej skupiny, ktoré sa snažíme v príspevku aspoň v krátkosti predstaviť.

Táto štúdia skúmala rozdiely medzi skupinami vo vnímaní zdrojov a typov poskytovanej sociálnej opory. Výskumný súbor tvorilo 98 žiakov vzdelávaných v stredných odborných školách pri reedukačných centrách a kontrolný súbor 98 žiakov zo stredných škôl hlavného prúdu vzdelávania. Na zber údajov sa použila dotazníková metóda Dotazník sociálnej opory pre deti a mládež. Parametrický t - test ukázal rozdiely vo vnímaní sociálnej opory od učiteľov, spolužiakov a zamestnancov školy a reedukačného centra. U učiteľov sme zaznamenali rozdiely poskytovania emocionálnej opory, ktorá je vo vyššej miere hodnotená v školách pri reedukačných centrách. U spolužiakov a ostatných zamestnancov školy sme identifikovali medzi súbormi rozdiely v emocionálnej, informačnej, hodnotiacej, inštrumentálnej podpore. Zistenia tejto štúdie poskytujú pohľad na vyššiu mieru častosti poskytovanej sociálnej podpory v školách pri reedukačných centrách.

Článok poskytuje teoretický i praktický náčrt psychoterapeutickej práce, realizovanej „Technikou transformácie negatívneho prežívania na pozitívne“ (TTNPP), aplikovanej v konkrétnom prípade u 13-ročnej dospievajúcej klientky. Kedže išlo o dieťa trpiace silným strachom zo školy, v článku sa zamýšľame aj o vplyve rodiča na dieťa, v danom prípade rodiča s extrémne vysokými nárokmi na školskú výkonnosť.

Článok sa zameriava na rodinné programy pre najnižšiu vekovú skupinu – batoľatá a ich rodičov, ktorí sa rozhodnú aktívne stráviť čas v múzeách umenia pod vedením galerijných pedagógov. Podrobnejšie opisuje formát Malé divy odohrávajúci sa v Slovenskej národnej galérii a na základe vývinu dieťaťa vo veku 1 až 4 roky poukazuje na význam realizácie takéhoto typu programu v kultúrnych inštitúciách.

Cieľom príspevku autorky je objasniť a priblížiť podstatu medzigeneračného učenia v rodinnom prostredí a následne vyzdvihnúť dôležitosť rozvíjania medzigeneračných aktivít v súčasnej rodine medzi starými rodičmi a vnúčatami ako významný prostriedok a nástroj prevencie vo vzťahu k vybranému sociálno-patologickému javu, konkrétne k agresívnemu správaniu detí a mládeže, ktoré je vážnym spoločenským problémom a má neustále stúpajúcu tendenciu. Autorka danú skutočnosť dokumentuje konkrétne na prípadovej štúdii.

Jedným zo sociálno-patologických javov, ktorému sa venujeme v nasledujúcom článku je šikanovanie. Cieľom bolo zistiť, či sa tento jav vyskytuje na stredných školách a v akom rozsahu. Na zisťovanie dát sme využili kvantitatívnu metódu, pomocou dotazníka, prostredníctvom, ktorého sme zhromažďovali údaje zo získaných odpovedí študentov na Strednej zdravotníckej škole a Strednej odbornej škole pedagogickej v Levoči.