ProHuman

VEDA · ĽUDSKOSŤ · SPOLOČNOSŤ.

Psychológia

Je sebasúcitné reagovanie prejavom zdravého vzťahu k sebe, alebo iba ľutovaním sa?

Príspevky z praxe
Sebasúcit odráža spôsob, akým sa k sebe správame počas náročných okamihov. Výsledky výskumov ukazujú, že prijímať súcit od blízkych osôb je nám oveľa prirodzenejšie, ako si predstavovať seba ako osobu, ktorá by nám v čase núdze mala povedať vrúcne slová. Neffová (2023), hlavná predstaviteľka tohto pojmu, uchopila sebasúcit ako dvojdimenzionálny konštrukt skladajúci sa zo sebasúcitného (sebaláska, spoločná ľudskosť a všímavosť) a nesebasúcitného reagovania (sebaodsudzovanie, izolácia a nadmerná identifikácia). Aj napriek jeho mnohým benefitom, sebasúcit stále nepredstavuje prvotnú reakciu na seba počas emocionálnych chvíľ. Na pozadí tohto problému môžu stáť naše existujúce negatívne presvedčenia o sebasúcite (ak na seba nebudem kritický, nikdy nič nedosiahnem) a prevládajúca stigma vytvorená spoločnosťou, podľa ktorej je prejav sebasúcitu len inou formou sebaľútosti. V príspevku poukazujeme najmä na jednotlivé rozdiely medzi týmito konštruktmi, ako aj na samotnú úlohu sebasúcitu v živote každého z nás, ktorý funguje ako dáždnik – nezabráni tomu, aby pršalo, ale dokáže nás ochrániť, aby sme nezmokli ešte viac.
Kľúčové slová:sebaláskasebaľútosťsebasúcitsebasúcitné reagovaniestigma
Diana Stanková·18. 11. 2026· 263

Andragogika

Kríza dôvery v médiá a spôsoby konzumácie správ u mladých ako výzva pre výchovu k mediálnej gramotnosti

Príspevky z praxe
Súčasné mediálne prostredie na Slovensku čelí historickému poklesu celkovej dôvery v tradičné spravodajstvo (23 %), pričom u starších adolescentov a vysokoškolákov (18 – 24 rokov) sa primárnym informačným kanálom stávajú sociálne siete (36,4 %). Tento stav sa často nesprávne interpretuje ako úplná strata kontaktu s realitou. Predkladaný prehľadovo-konceptuálny článok s pedagogickým návrhom však argumentuje (téza), že zdanlivé zlyhávanie vysokoškolákov nie je dôsledkom absencie kritického myslenia, ale prejavom špecifickej hybridnej podoby epistemickej vigilancie (Sperber a Mercier), ktorá je modulovaná digitálnym prostredím, sociálnymi sieťami a identitou. Prostredníctvom systematického prehľadu odbornej literatúry a aktuálnych prieskumných dát štúdia syntetizuje
Kľúčové slová:epistemic videnielaterálna čítaniemédiová gramotnosťpedagogické intervencieviera v médiáštudenti univerzity
Martin Vahančík, Adam Chovanec·22. 09. 2026· 1 493

Sociálna práca

Proměny českého vězeňství v kontextu restorativního paradigmatu: Od retribuce k hojení vztahů

Príspevky z praxe
Předložený článek se zabývá analýzou vývoje českého vězeňství s primárním zaměřením na postupnou integraci principů restorativní justice do systému výkonu trestu odnětí svobody. Text reflektuje paradigmatický posun od retributivního pojetí trestu k přístupům akcentujícím náhradu újmy, odpovědnost pachatele a hojení narušených sociálních vazeb. Skrze syntézu aktuálních poznatků zkoumá článek limity současného systému, vliv restorativních programů na bezpečnost věznic a postoje české veřejnosti k alternativním způsobům řešení kriminality. Zvláštní pozornost je věnována teoretickým východiskům determinismu a etopedickým aspektům resocializace v kontextu moderní trestní politiky.
Kľúčové slová:špeciálna výchovaresocializáciarestitúcia spravodlivostikriminálna politikaverejná opiniaväzenský systém
Bc. Jan Brychta·06. 06. 2026· 2 082

Psychológia

Úvodné interview v psychodynamickej psychoterapii: začiatok terapeutickej spolupráce

Príspevky z praxe
Príspevok sa zaoberá významom úvodného interview v psychodynamickej psychoterapii ako špecifickej fázy začiatku terapeutickej spolupráce. Poukazuje na jeho diagnostickú aj vzťahovú funkciu a úlohu prvého kontaktu pri formovaní terapeutickej aliancie. Text opisuje preterapeutické obdobie, prvé stretnutie, zber anamnestických údajov a význam empatie pri nadväzovaní spolupráce, ako aj reakcie pacienta na rámec liečby a riziko predčasného ukončenia terapie. Vychádzajúc z psychodynamickej teórie a súčasných procesových výskumov je úvodné interview chápané nielen ako diagnostické vyšetrenie, ale ako začiatok liečebného procesu, ktorý ovplyvňuje ďalší priebeh liečby a ochotu pacienta pokračovať v terapii. Na záver sú formulované odporúčania pre klinickú prax.
Kľúčové slová:úvodné interviewpsychodynamická psychoterapiaterapeutická alianciaanamnézaterapeutický vzťah
Mgr. Radka Nguyen·24 Feb 2026· 2 820

Psychológia

Pôvodne v češtine

Recenze odborné přednášky: Psychologie sériových vrahů

Príspevky z praxe
Předložená recenze analyzuje odbornou přednášku PhDr. Andreje Drbohlava, DBA na téma psychologie sériových vrahů, realizovanou v lednu 2026 v Hradci Králové v rámci přednáškové tour Institutu behaviorálních studií – IBSARO. Text reflektuje hlavní teoretické i aplikační roviny přednášky, zejména vývojové souvislosti vzniku extrémního násilného chování, roli traumatických zkušeností v dětství, význam sociálního prostředí a kumulaci rizikových faktorů. Pozornost je věnována konceptu psychopatické osobnosti, diagnostickým nástrojům včetně škály PCL-R, fenoménu nápodoby, fascinace násilím a hybristofilie. Recenze rovněž zdůrazňuje význam mezioborového přístupu a preventivních intervencí v práci s ohroženými dětmi a dospívajícími. Cílem textu je zhodnotit odborný přínos přednášky pro pomáhající profese a přispět k diskusi o možnostech včasné identifikace a prevence závažných poruch chování.
Kľúčové slová:Seriálne vraždypatológia chovaniapsychopátiavývojové traumatasociálna patológiaprevencia trestných činov
Bc. Jan Brychta·23. 02. 2026· 2 903

Psychológia

Sedm hříchů Radkina Honzáka

Príspevky z praxe
Prolog » Snad největším hříchem dnešního světa je skutečnost, že lidé začali ztrácet smysl pro hřích. « Pius XII. 7 hrichu Jíra Mrákota nebyl dobrý člověk. Místo desatera přikázání se raději...
Radkin Honzák, Jan Dražan·06. 01. 2026· 3 166