Zdravotníctvo
Pôvodne v angličtine
Aj po viac ako dvoch desaťročiach v vysokoškolskom vzdelávaní moja identita zostáva zakorenená v klinickom ošetrovateľstve. Môj zamestnávateľ aj regulačný orgán vnímajú moju súčasnú vyučovaciu a výskumnú činnosť cez prizmu profesionálnej ošetrovateľskej praxe. V rámci tohto kontextu vzniká dôležitá etická otázka: Ak naďalej pôsobím ako sestra, sú moji študenti porovnateľní s pacientmi? Tento príspevok kriticky skúma etické dimenzie vzťahu študent–učiteľ v ošetrovateľskom vzdelávaní prostredníctvom analógie s dynamikou vzťahu sestra–pacient. Prostredníctvom filozofickej reflexie zakotvenej v profesijných etických zásadách príspevok skúma podobnosti a rozdiely medzi týmito rolami. Špeciálna pozornosť je venovaná praktikám inštitucionálnej kontroly a monitorovania študentov, ktoré síce majú slúžiť na podporu akademického úspechu, ale zdanlivo sa odchyľujú od etických štandardov očakávaných v klinickom ošetrovateľstve. Záver vyzýva ošetrovateľských edukátorov – a najmä tých, ktorí pôsobia v vedúcich pozíciách – aby zosúladili vzdelávacie praktiky so základnými etickými princípmi ošetrovateľskej profesie.
Kľúčové slová:etická praxe zdravotnej starostlivostivzdelávanie zdravotnícky pracovníkovprofesná identitavzťah žiak-učiteľanalogia v bioetikemonitorovanie v školstve
PhDr. Bc. Mgr. Marcel Tóth, PhD. MPH, Mgr. Adriana Vasiková, Bc. Iveta Kalúsová, Natália Wengová, Dipl. s, Ružena Píšová, Dis.·31 Jul 2025· 4 511