Príspevok sa zameriava na koncept vedomia vlastnej účinnosti nazývaného sebaúčinnosť a prekladaného z anglického self-efficacy. V príspevku prepájame psychologický pojem do edukačnej reality. V teoretickej hladine rozoberáme tento pojem a uvádzame niekoľko výskumov zo zahraničia. Vo výskumnej časti sa zaoberáme skúmaním vzťahu medzi sebaúčinnosťou a školskou úspešnosťou žiakov.

Súčasnosť kladie nároky na široký diapazón schopností jednotlivých ľudí. V nebývalej miere a v masovom meradle sa do popredia dostala požiadavka zvyšovania schopností a kvality výkonov v rozmanitých druhoch činnosti, v komunikácii, vo vzťahoch. Je pravdepodobné, že súčasný spoločenský „tlak“ a stúpajúce požiadavky prostredia, na sociálnu a psychickú adaptáciu jednotlivcov, sa bude naďalej zosilňovať. Táto skutočnosť vyžaduje vo zvýšenej miere rešpektovať osobnosť človeka, jej postavenie a prestíž v systéme vzťahov a činností v sociálnom prostredí. Je potrebné viac, než inokedy predtým, zaujímať sa o reálne možnosti jednotlivých osobností v rámci pripravenosti ľudí k riešeniu čoraz výraznejších protirečení medzi individuálnymi a spoločenskými, alebo skupinovými životnými záujmami. Mať na zreteli nielen pochopenie schopnosti adaptability, ale aj možností mobility a aktivizácie nových psychologických a sociálnych kompetencií človeka. V skúmaní osobnosti človeka je potrebné tiež prekonávať zjednodušené uvažovanie spôsobom redukcie človeka na fenomén iba ľudskej existencie alebo empirickej jednotliviny.

Obsahom príspevku je vymedzenie prienikov psychologických a andragogických poznatkov a prístupov v kontexte poskytovania pomoci dospelým osobám. Pozornosť sa venuje psychologickým aspektom dospelých vo vzdelávacom procese a poradenstvu v andragogickej praxi.

V príspevku venujeme pozornosť komunikácii v rodine, súvislostiam medzi komunikáciou, rodinným životom a prejavovaním sa jednotlivých členov v rodine. Vymedzujeme spôsob zraňujúcej komunikácie v rodine. Zdôrazňujeme životnú dôležitosť vzájomných vzťahov a optimálnej komunikácie v rodine. Fenomén lásky v rodine ilustrujeme voľnými výpoveďami univerzitných študentiek, ktoré písomne odpovedali na otázku: Čo je láska?

V súčasnosti sa pri hodnotení človeka so zdravotným postihnutím čoraz viac berú do úvahy faktory prostredia a kontext, v ktorom jednotlivci so zdravotným postihnutím žijú. Súčasťou hodnotenia zdravotného stavu jednotlivca je aj hodnotenie aktivity a participácie. Cieľom výskumnej štúdie bolo zistiť, ako je vnímaná participácia ľudí so zdravotným postihnutím študentmi odborov pomáhajúcich profesií v porovnaní s vnímaním ľudí z bežnej populácie. Výsledky poukázali, že vnímanie participácie ľudí so zdravotným postihnutím z pohľadu študentov pomáhajúcich profesií sa celkovo nelíši od pohľadu bežnej populácie. Obe skupiny považujú participáciu ľudí so zdravotným postihnutím za významne limitovanú.

Ktoré hodnoty sú pre nás dôležité? Aký majú pre nás význam? V živote sa človek riadi intuíciou, hodnotami ale napríklad aj názormi druhých ľudí. Deti často nechápu pojem hodnota a do určitého veku ich to ani nezaujíma. Poslúchajú svojich rodičov, sú presvedčené, že to čo povedia a robia rodičia je správne. Problém môže nastať hlavne v období puberty, kedy sú najviac ovplyvňované rovesníkmi, chcú medzi nich zapadnúť a riadia sa hodnotami, s ktorými vnútorne nemusia byť stotožnené. V živote nás sprevádzajú hodnoty, ktoré sme nadobudli v rodine. Tie si prenesieme do našej vlastnej rodiny aj my.

V príspevku sa zamýšľame nad charakterom edukačných podmienok v súčasnej škole v procese rozvoja osobnosti žiaka. Vychádzame z pedagogickej praxe, ktorá upozorňuje na komplexnosť pôsobenia školy na kognitívnu, afektívnu, vôľovú stránku osobnosti žiaka. Upozorňujeme na fakt, že je veľmi žiaduce vytvárať špecifické podmienky edukácie, ktoré podporujú personálnu, sociálne-osobnostnú stránku žiackej osobnosti. Zamýšľame sa nad ideou ako u žiakov podporovať, rozvíjať, uspokojovať napr. potreby prijatia žiaka skupinou v škole, ako je dôležité pociťovať a zažiť slobodu rozhodovania v škole, ale aj pocit sociálneho, emocionálneho bezpečia. Súčasná škola musí učiť žiakov zodpovednosti za seba, za svoje činy, slová, ale aj za iných a taktiež poskytnúť priestor na zažitie pocitu náležitosti v skupine a spolupatričnosti. Jednou z možností ako môže učiteľ uvedené zložky žiackej osobnosti v triede a v škole podporiť a rozvíjať, je pripraviť a zaistiť pozitívnu atmosféru v prostredí školy.