Social media and its role in the lives of people with hearing impairments
Abstrakt: Nová forma komunikačnej technológie – internet – ponúka ľuďom s poruchou sluchu možnosť plnej účasti a inklúzie do sociálnej spoločnosti. Táto štúdia poskytuje prehľad o ľuďoch s rôznym stupňom straty sluchu, ktorí majú prístup k dostupným digitálnym komunikačným technológiám. Analyzuje ich používanie sociálnych médií na komunikáciu a získavanie informácií, ktoré môžu zlepšiť kvalitu života jednotlivcov so stratou sluchu. Výsledky a interpretácia tejto štúdie poskytujú cenné informácie, ktoré môžu ľudia využiť na ďalšie zlepšovanie a rozvoj komunikačných technológií s rôznymi typmi sociálnych médií.
Kľúčové slová: osoby s poruchou sluchu, posunkujúci, sociálne médiá
Abstract: A new communication technology - the Internet - offers people with hearing impairment the prospect of full participation and inclusion in society. This study provides an overview of people who have varying degrees of hearing loss and have access to available digital communication technologies. It analyses their use of social media to communicate and obtain information that can improve the quality of life of individuals with hearing loss. This study's results and interpretation provide valuable information that they can use to further enhance and develop communication technologies with social media types.
Key words: people with hearing impairment, users of sign language, social media
Úvod
Strata sluchu rôzneho stupňa si vyžaduje vyššiu schopnosť komunikácie, prejavovania svojich myšlienok, pocitov a interakcie so svojím okolím (Rachdito – Hidayat, 2021). Zároveň sa vyžaduje schopnosť prijímať informácie prostredníctvom rôznych komunikačných foriem, ktoré sú pre nich vhodné a prístupné. Sú nimi hovorený jazyk, písomná forma jazyka a posunkový jazyk ako autonómny, verbálny a nonvokálny vizuálno-motorický jazyk komunity nepočujúcich, ktorý má vlastnú lexiku a gramatiku.
V súčasnej spoločnosti sa komunikačné technológie považujú za mimoriadne dôležité pre online interakciu, výmenu informácií a preukazovanie vlastnej identity. Ide o moderný trend spoločenského života, ktorý ovplyvňuje aj skupinu osôb s poruchou sluchu vrátane nepočujúcich (tamže). Využívajú rôzne dostupné platformy sociálnych médií na spojenie s priateľmi alebo skupinami ľudí. Osoby s poruchou sluchu (porov. Hovorková – Rzymanová – Tarcsiová, 2018) si zároveň rýchlejšie získavajú viac informácií, ktoré zvyčajne nedostávajú tak rýchlo ako počujúce osoby počúvajúce správy z rádia či sledujúce televíziu. Komunikačné zariadenia, ako sú televízia, telefón a rádio, ktoré sú závislé od zvukových zložiek, sa dostali do popredia osobnej interakcie a prenosu aktuálnych udalostí, pričom nepočujúce osoby boli izolované od väčšinovej spoločnosti (Valentine – Skelton, 2009, in Boderman, 2012). V období pred zavedením internetu a objavením mobilných telefónov a tabletov osoby s poruchou sluchu na prijímanie a odoslanie správ častejšie používali iné komunikačné zariadenia, a to faxy.
Novšie formy sociálnych médií výrazne prekonali bariéru medzi nepočujúcimi a počujúcimi osobami, ako aj širokou verejnou spoločnosťou. Jedným z hlavných míľnikov na platforme sociálnych médií bol vynález internetu, ktorý priniesol veľké rozšírenie vedomostí a poznatkov (Johnston – Napier, 2010, in Boderman, 2012). Komunikácia nepočujúcich je založená predovšetkým na vizuálnom spôsobe komunikačného kanálu, ktorý sa spravidla prenáša prostredníctvom posunkového jazyka, písomnej formy hovoreného jazyka alebo čítania textových správ. Nie všetky nepočujúce osoby majú schopnosť odzerať z pier (Boderman, 2012).
Spôsoby komunikácie, ktoré používajú osoby s poruchou sluchu, závisia nielen od komunikačných schopností, ale aj od ľudí, s ktorými komunikujú. Používanie súčasných sociálnych médií pomáha nepočujúcim osobám vyjadrovať svoje myšlienky a pocity voči ostatným, komunikovať s rodinou a priateľmi a budovať medziľudské vzťahy. Prístup k informáciám a poznatkom o osobnom živote jednotlivcov a ich komunitách prostredníctvom sociálnych médií zvýšil súdržnosť komunity nepočujúcich (porov. Rachdito – Hidayat, 2021).
V súčasnosti majú nepočujúci možnosť sledovať aktuálne informácie z domova a zo sveta, ako aj skúmať množstvo dostupných informácií. Komunita nepočujúcich sa teší z dostupnosti digitálnej komunikácie – sociálnych médií. Vníma to ako alternatívny druh komunikácie, pretože bola dlhodobo vylúčená z jednoduchého prístupu k tradičným médiám. O svoje nádherné individuálne zážitky sa delia v danej komunite. Nepočujúci ľudia navzájom komunikujú a sociálne médiá sa pre nich stávajú domovom pre konverzáciu a priateľstvo. Individuálne alebo skupinové zážitky sú vyjadrené v textoch, prejavoch a prostredníctvom komunikačných kanálov sa odovzdávajú ďalším nepočujúcim ľuďom a širšej komunite (porov. Rachdito – Hidayat, 2021). Viaceré štúdie naznačujú, že primárna písomná komunikácia na sociálnych sieťach v mnohých prípadoch pomáha maskovať stratu sluchu, čo spôsobuje, že osoby s poruchou sluchu sa cítia menej stigmatizované (Schäfer – Miles, 2023). Emotikony majú tiež veľký význam pre nepočujúcich ľudí, pretože posilňujú význam ako náhradu za paralingválne prostriedky, ľudské hlasy alebo zvuky, ktoré nepočujú (Rachdito – Hidayat, 2021). Používajú sa na vyjadrenie pocitov radosti, bolesti, smútenia, sklamania, hnevu alebo šťastia. Na druhej strane videonahrávky, ktoré sa objavujú na sociálnych médiách, sú zaznamenaným audiovizuálnym dielom kombinujúcim pohybujúce sa obrazy a zvuk. Osoby s poruchou sluchu môžu narážať na zvukové bariéry, ak nie sú pridané titulky.
Sociálne médiá
Sociálne médiá sú online médiá, v rámci ktorých obsah vytvárajú a zdieľajú používatelia. V. Janouch (2010, in Gburová – Fedorko, 2019) rozdelil sociálne médiá nasledovne: sociálne siete (napr. Facebook, MySpace, LinkedIn), blogy (napr. Open Diary, WordPress, Blogger – osobné stránky, na ktorých ľudia zverejňujú príspevky o rôznych témach), zdieľané multimédiá (napr. YouTube, Picasa, SlideShare – platformy, ktoré umožňujú zdieľanie a sťahovanie videonahrávok a fotografií), wikis (napr. Wikipedia, Google Knol – charakterizujeme ich ako encyklopédie vytvorené používateľmi), diskusné fóra, Q&A portály (napr. Yahoo!, Answer, Askville – stránky, na ktorých sa ľudia stretávajú a diskutujú o spoločných témach), virtuálne svety (napr. Second Life, Active Worlds, The Sims Online – systémy, v rámci ktorých sa môžu ľudia stretávať v 3D virtuálnom svete), sociálne záložkovacie systémy (napr. Digg, Jagg, Google Reader – stránky, ktoré umožňujú vyhľadávanie, spravovanie, zdieľanie obsahu z rôznych zdrojov). Slovenská prieskumná agentúra Go4insight (2024) medzi sociálne siete zaraďuje Facebook, YouTube, Instagram, TikTok, Pinterest, Pokec, LinkedIn, X/Twitter, Snapchat, Twitch, Discord, Reddit, Threads, Tumblr.
Sociálne médiá poskytujú tieto funkcie použitia a uspokojenia: inštrumentálnosť ako funkčný účel nástroja (plnenie úloh alebo vybavovanie záležitostí, dohadovanie stretnutí), informovanosť (získavanie vedomostí, správ a informácií o udalostiach) sociabilita (udržiavanie kontaktu s priateľmi a rodinou, četovanie), sociálna identita (byť súčasťou skupiny, napríklad organizácie nepočujúcich alebo četovacej skupiny) a zábava (hľadanie zábavy alebo trávenie času hrami) (Power a kol., 2006).
Výskum v oblasti sociálnych médií
Cieľom výskumu je preskúmať preferencie, účely a vzorce používania dostupných sociálnych médií medzi osobami s poruchou sluchu v súčasnosti. Z prehľadu zahraničných štúdií o sociálnych médiách používaných nepočujúcimi alebo osobami s poruchou sluchu sme sformulovali osem výskumných otázok pre slovenských respondentov:
- Ktoré platformy sociálnych médií preferujú osoby s poruchou sluchu?
- Cez ktoré technologické zariadenia používajú osoby s poruchou sluchu platformy sociálnych médií?
- Ako často používajú osoby s poruchou sluchu sociálne médiá?
- Ktorú formu komunikácie aktívne a pasívne preferujú osoby s poruchou sluchu – vizuálnu alebo textovú?
- Aké sú účely používania sociálnych médií u osôb s poruchou sluchu?
- Ako často používajú osoby s poruchou sluchu emotikony a gify na vyjadrenie emócií a pocitov?
- Pri ktorých skupinách ľudí preferujú osoby s poruchou sluchu osobnú či digitálnu komunikáciu?
- Akým prekážkam v prístupnosti v súčasnosti čelia osoby s poruchou sluchu na platformách sociálnych médií?
Na základe formulovaných výskumných otázok sa zameriavame na identifikáciu a analýzu kľúčových aspektov používania sociálnych médií osobami s poruchou sluchu. V tejto časti prezentujeme tri hypotézy, ktoré vychádzajú z našich otázok a predpokladajú možné vzťahy medzi rôznymi aspektmi používania sociálnych médií. Určili sme tieto hypotézy:
H1: Medzi mužmi a ženami s poruchou sluchu existuje štatisticky významný rozdiel v priemernom čase strávenom na sociálnych sieťach.
H2: Medzi mierou používania emotikonov alebo gifov na sociálnych sieťach a vzdelaním existuje štatisticky významný vzťah.
H3: V priemernom čase strávenom na sociálnych sieťach v závislosti od preferovanej formy komunikácie v domácnosti je štatisticky významný rozdiel.
Metodológia výskumu
Štruktúrované dotazníky vo formáte formulára patriaceho softvéru Google Disk vyplnilo až 212 respondentov v období od 18. októbra do 25. novembra 2024. Najprv bol dotazník overovaný dvoma respondentmi, aby sa zistilo, či bol pre nich zrozumiteľný a praktický. Výskumník pridal úvodný text s videonahrávkou prekladu textu do slovenského posunkového jazyka a s odkazom na dotazník na týchto siedmich facebookových stránkach, ako sú osobný profil výskumníka, osobný profil výskumníkovej manželky, Sluchovo postihnutí Slovenska – neposunkujúci: Pomoc, poradenstvo, podnety, Informácie pre Nepočujúcich, NEPOČUJÚCI – NAŠE PRÁVA, ##nepočujúci kultúra## a Zábava pre nepočujúcich SR a ČR. Posledné štyri facebookové stránky sú primárne určené pre nepočujúcich posunkujúcich, na ktorých sa navzájom informujú o rôznych témach a výzvach, pričom si môžu aj poradiť. Dotazník obsahoval 26 položiek, z ktorých prvých 22 položiek tvorilo uzavreté otázky, z nich respondenti museli vybrať jednu alebo viac odpovedí podľa zadania jednotlivých položiek. Následne 3 položky obsahovali otvorené otázky, na ktoré mali respondenti možnosť dobrovoľne odpovedať, a posledná položka obsahovala zatvorenú otázku.
Pod každou položkou bola vytvorená videonahrávka s prekladom otázky a jej odpovedí do slovenského posunkového jazyka, keďže niektorí respondenti s poruchou sluchu preferujú slovenský posunkový jazyk ako komunikačný jazyk, a súčasne aby sme predišli neporozumeniu otázok a vybraných odpovedí od respondentov. Prvých 8 položiek dotazníka sa zameriavalo na sociodemografické údaje. Následne sa 3 položky zamerali na preferencie komunikačnej formy v domácnosti, s nepočujúcimi priateľmi a počujúcimi priateľmi. Ďalších 6 položiek sa zaoberalo otázkami o aktívnom a pasívnom používaní rôznych druhov sociálnych médií a ich frekvenciou. Po týchto položkách nasledovali 4 otázky týkajúce sa účelu používania sociálnych médií, preferencie osobnej alebo digitálnej komunikácie s určitými osobami, frekvencie používania emotikonov a gifov a využívania technických prostriedkov. Ďalšia, v poradí 22. položka skúmala, na aké bariéry narážajú respondenti v sociálnych médiách. Posledné 4 položky, okrem jednej, mohli respondenti dobrovoľne vyplniť. Mali možnosť vyjadriť svoje subjektívne hodnotenie, napríklad čo sa im na sociálnych médiách páči, aké postrehy či pripomienky mali k dotazníkom, či sa chcú zaradiť do žrebovania o vecné dary. V poslednej položke šlo o vyjadrenie, či bolo pre nich náročné vyplnenie dotazníkov.
Deskriptívna štatistika výskumnej vzorky
Všetci účastníci výskumu boli osoby s poruchou sluchu rôzneho stupňa straty sluchu rozdelené do piatich kategórií. V prvej kategórii ľahkej straty sluchu (26 – 40 dB) sa zúčastnili 3 respondenti (1,4 %), v druhej kategórii strednej straty sluchu (41 – 55 dB) rovnako 3 respondenti (1,4 %), v tretej kategórii stredne ťažkej straty sluchu (56 – 70 dB) 20 respondentov (9,4 %), vo štvrtej kategórii ťažkej straty sluchu (71 – 90 dB) 45 respondentov (21,3 %) a v piatej kategórii veľmi ťažkej straty sluchu (91 dB a viac) 141 respondentov (66,5 %). Z 212 respondentov deviati (4,3 %) používajú kochleárne implantáty, 98 respondentov (46,2 %) používa načúvacie aparáty a zvyšných 105 respondentov (49,5 %) nepoužíva žiadnu pomôcku.
Respondenti podľa pohlavia boli zastúpení 134 ženami (63,2 %) a 78 mužmi (36,8 %). V súvislosti s vekom boli rozdelení do štyroch skupín. V skupine od 18 do 24 rokov bolo 13 respondentov (6,1 %), skupinu od 25 do 44 rokov tvorilo spolu 111 respondentov (52,4 %), v skupine od 45 do 64 rokov bolo 79 respondentov (37,3 %) a do skupiny nad 65 rokov patrilo dohromady 9 respondentov (4,2 %).
Rozloženie vzorky podľa územného zastúpenia: 59 respondentov (27,8 %) pochádzalo z Bratislavského kraja, 26 respondentov (12,3 %) z Trnavského, 21 (9,9 %) z Prešovského, 21 (9,9 %) zo Žilinského, po 19 (2x po 9,0 %) z Banskobystrického a Nitrianskeho, 16 (7,5 %) z Trenčianskeho, 15 (7,1 %) z Košického kraja a zvyšných 16 respondentov (7,5 %) tvorili Slováci žijúci v zahraničí.
V súvislosti s dosiahnutým vzdelaním malo najviac respondentov, celkovo 101 respondentov (47,6 %), stredoškolské vzdelanie s maturitou. Následne 71 respondentov (33,5 %) absolvovalo stredoškolské vzdelanie bez maturity, potom 39 respondentov (18,4 %) získalo vysokoškolské vzdelanie a zvyšný 1 respondent (0,5 %) mal základné vzdelanie.
Podľa typu základnej školy navštevovalo 171 respondentov (80,7 %) základnú školu pre žiakov so sluchovým postihnutím, 30 respondentov (14,1 %) základnú školu bežného typu a 11 respondentov (5,2 %) základnú školu pre žiakov so sluchovým postihnutím a základnú školu bežného typu. Tí istí respondenti odpovedali aj na otázku o type strednej školy, pričom 154 respondentov (72,6 %) vychodilo strednú školu pre žiakov so sluchovým postihnutím, 54 respondentov (25,5 %) strednú školu bežného typu, 3 respondenti (1,4 %) strednú školu pre žiakov so sluchovým postihnutím a strednú školu bežného typu a zvyšný 1 respondent (0,5 %) neodpovedal (zrejme ide o študenta, ktorý ešte navštevuje strednú školu).
Analýza výsledkov výskumu o použití sociálnych médií
Tab. 1: Preferovanie určitej formy komunikácie s niektorými osobami (výber jednej možnosti)
[4]
Na základe výsledkov uvedených v tabuľke 1 sme zistili, že v domácnosti preferujú posunkový jazyk dve tretiny respondentov (66 %), zatiaľ čo necelá tretina respondentov (29,7 %) používa v domácnosti hovorený jazyk. Drvivá väčšina respondentov (94,3 %) komunikuje s nepočujúcimi priateľmi posunkovým jazykom. Len malá časť respondentov (3,8 % a 1,9 %) používa hovorený jazyk alebo písanú formu hovoreného jazyka pri komunikácii s nepočujúcimi priateľmi. Pri komunikácii s počujúcimi priateľmi prevláda hovorený jazyk u takmer dvoch tretín respondentov (63,2 %). Necelá tretina respondentov (29,2 %) využíva písanú formu hovoreného jazyka pri komunikácii s počujúcimi priateľmi. Malé percento respondentov (7,6 %) používa posunkový jazyk pri komunikácii s počujúcimi priateľmi.
Graf 1: Používanie rôznych druhov sociálnych médií 212 respondentmi (výber viacerých možností)
[5]
Na základe výsledkov uvedených v grafe 1 je Facebook s 92,9 % používateľov (197) najpopulárnejšou sociálnou sieťou medzi respondentmi. Messenger využíva 85,3 % respondentov (181), čo ho radí medzi najčastejšie používané komunikačné platformy. WhatsApp je s 84 % respondentov (178) blízko Messengeru v popularite. Instagram je preferovaný pre sledovanie vizuálneho obsahu a využíva ho 77,8 % respondentov (165). YouTube sleduje 46,2 % respondentov (98) pre sledovanie videonahrávok. Telegram používa 19,8 % respondentov (42) na odosielanie správ. Aplikácie ako TikTok, Snapchat, X (Twitter) a Viber sú využívané menšinou respondentov. Do kolónky iné dvaja respondenti uviedli, že používajú Discord, ďalší piati individuálne zaznamenali, že používajú e-mail, film, Pinterest, SMS a Tinder.
Tab. 2: Používanie rôznych druhov sociálnych médií 212 respondentmi (výber jednej možnosti)
[6]
Na základe výsledkov uvedených v tabuľke 2 najväčší podiel respondentov (39,2 %) preferuje Facebook ako platformu sociálnych médií. Instagram je druhým najpreferovanejším sociálnym médiom, ktoré využíva 26,4 % respondentov. WhatsApp využíva na online komunikáciu 16 % respondentov. Messenger je preferovanou platformou pre 14,6 % respondentov. YouTube používa na sledovanie videí len 2,4 % respondentov. TikTok preferuje najmenej respondentov, iba 0,9 %. Telegram využíva na komunikáciu 0,5 % respondentov.
Tab. 3: Používanie technických prostriedkov 212 respondentmi (výber viacerých možností)
[7]
Na základe výsledkov uvedených v tabuľke 3 najpopulárnejším technickým prostriedkom pre prístup k sociálnym médiám je smartfón, ktorý používa 90,1 % respondentov. Notebook ako prostriedok pre sociálne médiá využíva 35,4 % respondentov. Počítač využíva 22,2 % respondentov pre prístup k sociálnym médiám. Tablet používa 15,1 % respondentov pre sociálne médiá. Iba 0,5 % respondentov využíva internetovú televíziu. Dáta naznačujú preferenciu mobilných zariadení (smartfóny, tablety) pre prístup k sociálnym médiám. Väčšina respondentov používa viac ako jedno zariadenie na prístup k sociálnym médiám, keďže bola povolená možnosť výberu viacerých možností.
Tab. 4: Frekvencia časového použitia sociálnych médií 212 respondentmi (výber jednej možnosti)
[8]
Tabuľka 4 znázorňuje frekvenciu používania sociálnych médií týmito respondentmi. Najväčšia skupina respondentov, konkrétne 39,2 %, trávi na sociálnych médiách 1 – 2 hodiny denne. Určitá časť respondentov, teda 23,1 %, venuje sociálnym médiám 3 – 4 hodiny denne. 18,4 % respondentov používa sociálne médiá menej ako 30 minút denne. 11,3 % respondentov sleduje sociálne médiá len niekoľkokrát týždenne. Malé percento respondentov, iba 8 %, používa sociálne médiá viac ako 5 hodín denne. Analýza je založená na odpovediach 212 respondentov.
Graf 2: Preferovanie foriem pasívneho sledovania 212 respondentmi (výber viacerých možností)
[9]
Pruhový graf 2 znázorňuje, že 74,5 % (158) respondentov preferuje pasívne sledovanie videonahrávok v slovenskom posunkovom jazyku (SPJ). 71,7 % (152) respondentov preferuje sledovanie videonahrávok v slovenskom jazyku (SJ) so zaopatrenými titulkami. Rovnaký podiel, 71,7 % (152), respondentov uprednostňuje čítanie písaných informácií, textov v slovenskom jazyku (SJ). Viac ako polovica (53,3 %) respondentov (113) si rada prezerá videonahrávky v medzinárodnom posunkovaní (MP) a fotografie/obrázky. 41,5 % (88) respondentov sleduje videonahrávky v českom posunkovom jazyku (ČZJ). 24,5 % respondentov (52) si prezerá videonahrávky len v slovenskom jazyku (SJ). Iba malá časť respondentov (15,1 % – 32 a 6,1 % – 13) prečíta písané informácie v anglickom jazyku alebo v iných cudzích jazykoch. Menšina respondentov, a to 12,3 % (26), si pozrie videonahrávky bez slovnej či posunkovej komunikácie.
Tab. 5: Preferovanie foriem aktívneho vyjadrenia 212 respondentmi (výber viacerých možností)
[10]
Tabuľka 5 ukazuje, pri ktorých formách sa respondenti aktívne vyjadrujú na sociálnych médiách. Väčšina (64,2 %) sa aktívne vyjadruje na sociálnych médiách v slovenskom posunkovom jazyku. Takmer dve tretiny respondentov (62,3 %) aktívne používajú písanú formu slovenského jazyka na vyjadrovanie sa. Zdieľanie fotografií a obrázkov je populárne u 43,9 % respondentov. 40,6 % respondentov zdieľa videonahrávky v slovenskom jazyku s titulkami. 27,8 % respondentov sa aktívne zúčastňuje na medzinárodnom posunkovaní. Zdieľanie videonahrávok v slovenskom jazyku je aktívne u 18,9 % respondentov. 17 % respondentov sa aktívne vyjadruje v českom posunkovom jazyku. Iba malé percento respondentov (11,6 % a 3,8 %) sa vyjadruje písomne v cudzích jazykoch. 10,8 % respondentov aktívne zdieľa videonahrávky bez slovnej alebo posunkovej komunikácie.
Tab. 6: Preferovanie foriem aktívneho vyjadrenia 212 respondentmi (výber jednej možnosti)
[11]
Oproti tabuľke 5, ktorá zobrazuje viaceré možnosti, tabuľka 6 s jednou možnosťou ukazuje, že viac ako tretina respondentov (34,4 %) preferuje aktívne vyjadrovanie sa v slovenskom posunkovom jazyku. Takmer tretina respondentov (34 %) sa rada aktívne vyjadruje písaním textu v slovenčine. 13,2 % respondentov uprednostňuje vkladanie videonahrávok s hovoreným prejavom a titulkami. 6,1 % respondentov radšej pridáva fotografie a obrázky na sociálne médiá. Malý počet respondentov preferuje vloženie videonahrávok len s hovoreným prejavom v slovenskom jazyku. Ešte menší počet respondentov využíva český posunkový jazyk a medzinárodné posunkovanie na aktívne vyjadrovanie. Používanie textu v angličtine a cudzích jazykoch okrem angličtiny je preferované len minimálnym počtom respondentov.
Tab. 7: Účely používania sociálnych médií 212 respondentmi (výber viacerých možností)
[12]
Tabuľka 7 ukazuje, že väčšina respondentov (71,2 %) používa sociálne médiá na komunikáciu s priateľmi alebo kolegami. Dve tretiny respondentov (67,5 %) využívajú sociálne médiá na komunikáciu s rodinou. Viac ako tretina respondentov (39,6 %) používa sociálne médiá na získavanie informácií o rôznych témach. Mnoho respondentov (36,8 %) ich používa na lepšie porozumenie gramatike slovenského posunkového jazyka. 35,8 % respondentov ich využíva na rozvíjanie slovnej zásoby slovenského jazyka. 35,4 % respondentov používa sociálne médiá na získanie informácií rôznych tém. Takmer 35 % respondentov využíva sociálne médiá na rozvíjanie posunkovej zásoby slovenského posunkového jazyka. 31,6 % respondentov na lepšie porozumenie gramatike slovenského jazyka, 23,1 % respondentov na zlepšenie vo vyjadrovaní posunkovým prejavom, 21,7 % respondentov na komunikáciu s cudzími osobami, 17,9 % respondentov na zlepšenie vo vyjadrovaní písomnou formou, 14,6 % respondentov na rozvíjanie slovnej zásoby cudzieho jazyka, 9,4 % respondentov na zlepšenie vo vyjadrovaní hovorenou rečou a iba malá časť respondentov (8 %) používa sociálne médiá na lepšie porozumenie gramatike cudzieho jazyka.
Tab. 8: Frekvencia používania emotikonov, gifov na sociálnych médiách 212 respondentmi (výber jednej možnosti)
[13]
Tabuľka 8 jasne ukazuje, že používanie emotikonov a gifov sa líši v širokom spektre frekvencií. Takmer polovica respondentov (47,2 %) používa emotikony a gify občas. 22,6 % respondentov ich používa zriedka. 21,2 % respondentov používa emotikony a gify veľmi často. Len 7,6 % respondentov ich používa vždy/stále. Iba 1,4 % respondentov nikdy nepoužíva emotikony ani gify.
Graf 3: Preferovanie komunikácie 212 respondentov s určitými osobami (výber jednej možnosti)
[14]
Zistenia na grafe 3 poukazujú na rôzne preferencie v komunikácii v závislosti od komunikačného partnera. Osobné vzťahy hrajú kľúčovú úlohu v preferenciách osobnej komunikácie. Väčšina respondentov (80,2 %, 170 osôb) preferuje osobnú komunikáciu so svojou rodinou. Takmer dve tretiny respondentov (66 %, 140 osôb) uprednostňujú digitálnu komunikáciu s cudzími nepočujúcimi. Viac ako polovica (60,8 %, 129 osôb) respondentov preferuje osobnú komunikáciu s nepočujúcimi kamarátmi. 59,4 % respondentov (126) uprednostňuje digitálnu komunikáciu s cudzími počujúcimi. 55,7 % respondentov (118) preferuje osobnú komunikáciu s počujúcimi kamarátmi.
Tab. 9: Bariéry v sociálnych médiách podľa 212 respondentov (výber viacerých možností)
[15]
Tabuľka 9 poukazuje na významnosť prístupnosti obsahu v sociálnych médiách pre osoby s komunikačnými ťažkosťami. Väčšina respondentov (77,3 %) uvádza ako bariéru informačný obsah, konkrétne videonahrávky bez titulkov. Dve tretiny respondentov (67 %) majú ťažkosti s porozumením odzerania z úst vo videonahrávkach. Približne jedna pätina respondentov (18,9 %) nerozumie písaným textom v sociálnych médiách. Malá časť respondentov (7,5 %) uvádza, že nerozumie posunkovým prejavom. Jeden respondent poukázal na nepresný simultánny prepis ako na prekážku. Ďalší respondent uviedol, že mu robí problém porozumieť odborným slovám.
Na predposlednú otvorenú otázku Čo sa vám páči na sociálnych médiách? A čo by ste zmenili? dobrovoľne reagovalo 63 respondentov (29,7 %). Z nich 24 respondentov malo rovnaký názor, že by privítalo zavedenie titulkov do videonahrávok, 9 respondentov by uvítalo prítomnosť tlmočníka alebo nepočujúceho moderátora, ktorý by poskytol informácie vo videonahrávkach a 6 respondentov by rado videlo opakované aktuálne videonahrávky zaujímavostí zo Slovenska a sveta. Uvedieme osem vybraných originálnych výpovedí respondentov (písaný prejav nepočujúcich môže vykazovať gramatické chyby):
- „Počujúci si dali okrem hovoreného jazyka aj na titulkovanie, na jedničku.“
- „Chcem zmeniť a je to zároveň mojim snom. Je aby sa dalo spraviť že vložím video v SPJ alebo hneď naživo nahrávanie videá a ono potom automaticky preložia do SJ nech nemusím veľa času brať z prekladu do slovenského jazyka, keďže SJ nie je môj prvotný jazyk.“
- „Chceme vylepšiť aplikáciu prevodu reči na text.“
- „Veľmi sa mi páči od niektore pocujucich ľudí sa snažia robiť titulky pre všetkych sluchovým postihnutých, aby sme mali viac informácie a získať slovnej zásoby.“
- „Uľahčenie písanej komunikácie medzi sebou na sociálnych médiách.“
- „Najviac sa mi páči, že na Instagrame sú už niektoré videá s titulkami. Napríklad, keď sa tam dvaja alebo viacero rozprávajú a veľmi rýchlo, tak nestíham, nerozumiem. Ale, keď sú tam už titulky k tomu, veľmi mi to pomôže a konečne rozumiem a viem čo sa tam už jedná. Tak na sociálnych médiách by som zmenila, keď by boli úplne všetky videá s titulkami.“
- „Je prínosom pre nepočujúcich dorozumievať sa s ľuďmi, nakoľko my nepočujúci nemôžeme telefonovať.“
- „Páči sa mi, ako dokážu spojiť ľudí z rôzneho sveta a umožniť zdieľanie myšlienok, kultúr a skúseností. Je skvelé vidieť, ako sa môžu vzájomne inšpirovať a podporovať. Ale na druhej strane sú riziká napr. šírenie zlej informácii a kyberšikania a pod.“
Na poslednú zatvorenú otázku, či bolo vyplnenie dotazníka náročné, 145 respondentov (68,4 %) zvolilo možnosť ľahké, 60 respondentov (28,3 %) si vybralo možnosť stredne ťažké a 7 respondentov (3,3 %) ťažké.
Interpretácia výsledkov výskumu a diskusia o využívaní sociálnych médií
Do tohto výskumu sa zapojila väčšina respondentov, a to 67,4 %, ktorá má veľmi ťažkú stratu sluchu, čiže je nepočujúca, a ostatní respondenti sú nedoslýchaví rôzneho stupňa. Používanie sociálnych médií medzi osobami s poruchou sluchu je ovplyvnené preferovanou formou komunikácie v rôznych sociálnych kontextoch. Väčšina respondentov používa posunkový jazyk v komunikácii s nepočujúcimi priateľmi, zatiaľ čo hovorený jazyk je preferovaný pri komunikácii s počujúcimi priateľmi. S nimi používa písanú formu hovoreného jazyka ďalšia takmer tretina respondentov. Taktiež v rámci ich domácnosti prevláda používanie posunkového jazyka, ale značná časť respondentov využíva aj hovorený jazyk. Z toho vyplýva, že viacerí nepočujúci posunkujúci sa dokážu dohovoriť s počujúcimi kamarátmi. Väčšina respondentov, ktorí sa zúčastnili tohto výskumu, je bimodálno-bilingválna, teda využíva bilingvizmus s dvoma odlišnými modalitami: motoricko-vizuálnou, v rámci ktorej sa informácie artikulujú pohybom rúk a hornej časti tela vrátane hlavy a prijímajú zrakom, a orálno-auditívnou, v rámci ktorej sa informácie artikulujú rečovými hovoridlami a prijímajú sluchom.
K prvej výskumnej otázke Ktoré platformy sociálnych médií preferujú osoby s poruchou sluchu? – najpreferovanejšou sociálnou sieťou medzi slovenskými osobami s poruchou sluchu je Facebook, ktorý vyskúšalo už 92,9 % používateľov internetu. Nasleduje Instagram, ktorý si pozrelo 77,8 % respondentov. Najžiadanejšou aplikáciou na zaslanie textových správ, videospráv v slovenskom posunkovom jazyku, obrázkov i emotikonov a gifov je Messenger, ktorý využíva 85,3 % respondentov, tesne za ním sa nachádza WhatsApp s 84 % respondentov. Naopak, iná štúdia o osobách s poruchou sluchu z Ghany (Marco – Phineas, 2023) naznačuje, že všetci respondenti uprednostňovali aplikáciu WhatsApp, následne 89,1 % respondentov využívalo Facebook a potom 76,1 % Telegram. Tieto uvedené sociálne médiá poskytujú osobám s poruchou sluchu možnosti komunikácie, socializácie, podpory jednotlivcov, spolupráce i prenosu informácií. Najvyužívanejšou sociálnou sieťou na Slovensku je dlhodobo Facebook, ktorý stále vedie v rebríčku (Go4insight, 2024). Osoby s poruchou sluchu sú v menšine a prispôsobujú sa väčšine, aby sa mohli dorozumievať. Facebook zároveň ponúka lepšie a praktickejšie možnosti, ako napríklad a) možnosť vloženia dlhších videonahrávok vyjadrených v posunkovom jazyku, čo Instagram neumožňuje, b) možnosť vloženia odkazu na videonahrávky z YouTube, pričom kliknutie na odkaz je jednoduchšie, zatiaľ čo Instagram neumožňuje priame kliknutie na odkazy. Pokiaľ ide o výber jednej možnosti, výskum analyzuje preferencie 212 respondentov v používaní rôznych platforiem sociálnych médií, pričom poukazuje na dominantnú pozíciu Facebooku s 39,2 % preferenciou, nasleduje Instagram s 26,4 %. Ďalej sa zameriava na preferenciu komunikačných aplikácií ako WhatsApp a Messenger a minimálne preferencie pre platformy zamerané na video obsah, ako sú YouTube a TikTok.
K druhej výskumnej otázke Cez ktoré technologické zariadenia používajú osoby s poruchou sluchu platformy sociálnych médií? – na prístup k sociálnym médiám osoby s poruchou sluchu čoraz častejšie využívajú smartfóny. Minulý rok túto technológiu vždy alebo väčšinou preferovalo 89,8 % z nich. Okrem smartfónu sa tiež používajú notebooky, počítače a tablety, hoci v menšej miere. Predpokladáme, že ide o praktické a prenosné technologické zariadenie, ktoré je možné vziať so sebou a použiť ho všade. Zaujímavosťou je použitie internetovej televízie jedným respondentom. Zaujímavý výskum (Pew, 2018, in Sweet a kol., 2019) prezentuje, že väčšina amerických obyvateľov vlastní nejaký typ technologického zariadenia, pričom 77 % má smartfón, tesne 73 % počítač a 53 % tablet.
K tretej výskumnej otázke Ako často používajú osoby s poruchou sluchu sociálne médiá? – z frekvencie používania sociálnych médií medzi 212 respondentmi výskum ukázal, že najväčšia časť respondentov (39,2 %) trávi na sociálnych médiách priemerne 1 – 2 hodiny denne, zatiaľ čo väčšie percento (23,1 %) trávi 3 – 4 hodiny denne. Menšia časť (18,4 %) venuje sociálnym médiám menej ako 30 minút denne a malá časť respondentov (8 %) ich používa viac ako 5 hodín denne. Podobná americká štúdia (Boderman, 2012) prezentuje výsledok, že 60 % respondentov používa sociálne médiá niekoľkokrát denne, 20 % občas denne, 10 % raz denne a 10 % niekoľkokrát do týždňa. Osoby s poruchou sluchu sú kvôli strate sluchu náchylnejšie na používanie textovej komunikácie, sociálnych médií a surfovanie po internete (Toofaninejad a kol., 2017), a preto trávia veľa času na sociálnych sieťach. Nemecká štúdia 38 študentov s poruchou sluchu Kolínskej univerzity (Schäfer – Miles, 2023) naznačuje, že študenti strávia na sociálnych médiách v priemere 203,31 minút denne (vyše 3 hodiny), ale bimodálno-bilingválni respondenti strávia každý deň v priemere 269,91 minút, teda 4 a pol hodiny.
K štvrtej výskumnej otázke Ktorú formu komunikácie aktívne a pasívne preferujú osoby s poruchou sluchu – vizuálnu alebo textovú? – výskum analyzoval preferencie pasívneho sledovania obsahu na sociálnych médiách u 212 respondentov, pričom zdôrazňuje silnú preferenciu videonahrávok v slovenskom posunkovom jazyku, videonahrávok so slovenskými titulkami a písaných textov v slovenčine. Viac ako polovica respondentov tiež rada konzumuje obsah v medzinárodnom posunkovaní a vo vizuálnych formách, ako sú fotografie a obrázky, zatiaľ čo menšina preferuje iné jazyky a formáty. Zistenia naznačujú, že preferencie prístupnosti hrajú dôležitú úlohu pri konzumácii obsahu na sociálnych médiách u osôb s poruchou sluchu. Z tohto výskumu vyplýva, že viacerí respondenti sú bimodálno-bilingválni. Iný výsledok ukazuje, že len jedna pätina respondentov subjektívne hodnotila, že väčšinou nerozumie písaným textom na sociálnych médiách.
Výsledky preferovaných foriem aktívneho vyjadrovania sa ukazujú, že najpopulárnejšie je vyjadrovanie sa v slovenskom posunkovom jazyku a v písanej forme slovenského jazyka. Ďalej sa respondenti aktívne vyjadrujú zdieľaním fotografií, videonahrávok s titulkami a zapájaním sa do medzinárodného posunkovania. Tento výsledok naznačuje, že väčšina respondentov sa aktívne realizuje v písomnej forme aj napriek nízkej kompetencii v písaní z týchto dôvodov: a) posunkové jazyky nemajú štandardizované písomné formy, b) viaceré osoby s poruchou sluchu zverejňujú videonahrávky či fotografie súčasne so sprievodným textom, c) písomná forma je pre niektorých komunikujúcich rýchlejšia a pohodlnejšia, naopak, proces nahrávania a odosielania videonahrávok trvá príliš dlho, d) kvôli šetreniu spotreby batérie smartfónu a spotreby dát pri nahrávaní a odosielaní videonahrávok, e) kvôli túžbe po sociálnej interakcii a účasti na digitálnej komunikácii (Mack a kol., 2020).
Výskum analyzoval preferované spôsoby aktívneho vyjadrovania sa používateľov sociálnych médií, pričom zistil, že najviac respondentov preferuje aktívne vyjadrovanie sa v slovenskom posunkovom jazyku alebo písanie textu v slovenčine. Zvyšok respondentov uprednostňuje vyjadrovanie prostredníctvom videonahrávok s titulkami, používanie iných jazykov a foriem posunkového jazyka alebo pridávanie fotografií a obrázkov, keďže mnohí ľudia s poruchou sluchu vnímajú svet predovšetkým vizuálne. Z tohto a predchádzajúceho výskumu došlo k naznačeniu, že viac ako polovica respondentov, konkrétne 53,3 %, si rada prezerá videonahrávky zahraničných posunkujúcich v medzinárodnom posunkovaní, ktoré sa chápe ako lingua franca, teda zmiešaný jazyk pozostávajúci z niekoľkých národných posunkových jazykov. Naopak, 27,2 % respondentov sa aktívne zapája do medzinárodného posunkovania. Prekvapil nás výsledok, že 41,4 % respondentov aktívne vkladá videonahrávky v slovenskom jazyku s titulkami. Z nášho pohľadu je však realita taká, že na sociálnych sieťach ich je oveľa menej, až takmer žiadne. Na druhej strane môžeme povedať, že táto tvorba je časovo náročná. Navyše osoby s poruchou sluchu musia mať dobrý a zrozumiteľný jazykový prejav a dobre ovládať písanú formu slovenčiny na tvorbu titulkov.
K piatej výskumnej otázke Aké sú účely používania sociálnych médií u osôb s poruchou sluchu? – používanie sociálnych médií medzi 212 respondentmi prezentuje, že prevažná väčšina ich využíva na komunikáciu s priateľmi a kolegami, ako aj s rodinou. Značná časť respondentov ich tiež využíva na získavanie informácií o rôznych témach a na zlepšenie svojich jazykových zručností, najmä v oblasti posunkového jazyka a slovnej zásoby. Menšia časť respondentov využíva sociálne médiá na zlepšenie komunikačných schopností vo vyjadrovaní sa hovorenou rečou a cudzími jazykmi.
K šiestej výskumnej otázke Ako často používajú osoby s poruchou sluchu emotikony a gify na vyjadrenie emócií a pocitov? – používanie emotikonov a gifov je bežnou súčasťou komunikácie na sociálnych médiách. Z analýzy dát vyplýva, že takmer polovica respondentov ich používa občas/niekedy, čo naznačuje strednú úroveň ich integrácie do online interakcií. Napriek tomu existuje značný rozdiel vo frekvencii používania, od tých, ktorí ich používajú vždy, až po tých, ktorí ich nepoužívajú nikdy. Mnohí respondenti vo svojej komunikácii využívajú aj posunkový jazyk, ktorý je verbálnym nonvokálnym motoricko-vizuálnym jazykom. Na prvý pohľad sa podobá neverbálnej komunikácii, a preto tiež používajú emotikony a gify.
K siedmej výskumnej otázke Pri ktorých skupinách ľudí preferujú osoby s poruchou sluchu osobnú či digitálnu komunikáciu? – výsledok analyzuje preferencie komunikácie u 212 respondentov, pričom zistil, že osobná komunikácia je najviac preferovaná s rodinou, zatiaľ čo digitálna komunikácia dominuje v komunikácii s cudzími nepočujúcimi a počujúcimi osobami, čo naznačuje rozdielny prístup k rôznym skupinám. So svojimi kamarátmi (počujúcimi aj nepočujúcimi) respondenti preferujú osobnú komunikáciu. Tieto preferencie odrážajú dôležitosť osobných vzťahov a pohodlie digitálnej komunikácie v špecifických kontextoch. Môžeme zdôrazniť, že u nepočujúcich či osôb s poruchou sluchu sú v sociálnej komunikácii dôležitejšie hodnoty, ako je dôvera voči známym osobám, ktorá sa môže realizovať v osobnej komunikácii, a plnohodnotnosť či plynulosť komunikácie s určitými osobami. Digitálna komunikácia s cudzími počujúcimi je predovšetkým vnímaná ako úľava, pretože si vyžaduje menej úsilia a stresu ako komunikácia tvárou v tvár alebo u nedoslýchavých osôb sťažený telefonický rozhovor (Kožuh – Debevc, 2020).
K ôsmej výskumnej otázke Akým prekážkam v prístupnosti v súčasnosti čelia osoby s poruchou sluchu na platformách sociálnych médií? – výsledok opisuje bariéry, ktorým čelia respondenti pri používaní sociálnych médií. Najvýznamnejšou bariérou sú videonahrávky bez titulkov, ktoré predstavujú problém pre tri štvrtiny respondentov. Významnou prekážkou je tiež neporozumenie odzeraniu z úst, zatiaľ čo menšie percento má problémy s písaným textom a posunkovým prejavom. Obsah videonahrávok bez titulkov je na sociálnych médiách stále rozšíreným problémom, ktorý frustruje osoby s poruchou sluchu. J. O´Neill (2013, in Mariorana-Basas – Pagliaro, 2014) tvrdí, že „žiaľ, online informačné, inštruktážne a zábavné videozáznamy alebo zvukové videozáznamy, či už nahrané alebo vysielané naživo, sú len zriedkavo otitulkované a v súčasnosti nie sú známe žiadne zákony, ktoré by vyžadovali titulkovanie všetkého video alebo audio obsahu na internete, pokiaľ nebol obsah najprv vysielaný v televízii s titulkami“. Rovnako dve tretiny respondentov väčšinou nerozumejú odzeraniu z úst ľudí vo videonahrávkach. Porozumenie odzeraniu je umenie, keďže nie všetko, čo sa hovorí, však možno vidieť na perách. Približne 35 % hovorenej reči je možné získať odzeraním z pier, napríklad hlásky a a o sú jasne pozorovateľné podľa tvaru úst, ale pri hláskach k a g ich nie je možné zreteľne rozlíšiť. Takisto sa nedajú rozlíšiť rozdiely medzi hláskami vydávanými zovretými perami – p, b a m. Pri odzeraní zohrávajú dôležitosť dve úlohy: podiel myslenia a stopercentná mentálna energia; osoba s poruchou sluchu sa musí naučiť dopĺňať nezachytené hlásky, slová a vetné celky, čo vyžaduje maximálnu pozornosť.
Testovanie hypotéz o využívaní sociálnych médií
Na štatistickú analýzu vzhľadom na stanovené tri hypotézy a povahu dát sme použili Mann-Whitneyho U-test pre dva nezávislé výbery a Spearmanov korelačný test. Každý z týchto testov sme aplikovali na jednotlivé hypotézy v súlade s povahou konkrétnych dát, ktoré sa objavovali v danej hypotéze. Štatistickú analýzu sme vykonávali v programe SPSS 22.
H1: Medzi mužmi a ženami s poruchou sluchu existuje štatisticky významný rozdiel v priemernom čase strávenom na sociálnych sieťach. – v tejto hypotéze sa vyskytujú premenné, a to priemerný čas strávený na sociálnych sieťach a rod.
Tab. 10: Čas strávený na sociálnych sieťach u mužov a žien
[16]
Z tabuľky 10 môžeme pozorovať, že z hľadiska času stráveného na sociálnych sieťach najviac mužov s poruchou sluchu uviedlo, že priemerne trávia na sociálnych sieťach 1 až 2 hodiny denne, pričom tvorili 37,2 % svojej skupiny. Rovnako najviac žien s poruchou sluchu odpovedalo, že priemerne trávia na sociálnych sieťach 1 až 2 hodiny denne, pričom tvorili 40,3 % svojej skupiny.
Na základe povahy premenných pre testovanie hypotézy 1 sme použili neparametrický test, keďže obe skupiny majú rovnaké rozdelenie, a to Mann-Whitneyho U-test.
Tab. 11: Čas strávený na sociálnych sieťach podľa priemernej hodnoty poradia
[17]
Tab. 12: Mann-Whitney U-test
[18]
Na základe výsledkov uvedených v tabuľkách 11 a 12 môžeme konštatovať, že v priemernom čase strávenom na sociálnych sieťach neexistuje štatisticky významný rozdiel medzi mužmi a ženami s poruchou sluchu. H1 sa nepotvrdila.
H2: Medzi mierou používania emotikonov alebo gifov na sociálnych sieťach a vzdelaním existuje štatisticky významný vzťah. – v tejto hypotéze sa vyskytujú premenné, a to miera používania emotikonov alebo gifov na sociálnych sieťach (tab. 8) a vzdelanie (v deskriptívnej štatistike výskumnej vzorky). Na základe povahy premenných pre testovanie hypotézy č. 2 sme použili neparametrický test, ktorý slúži na meranie štatistickej závislosti medzi dvoma premennými, a to Spearmanov korelačný test.
Tab. 13: Spearmanov korelačný test (Spearmanov rho test)
[19]
Na základe výsledkov uvedených v tabuľke 13 môžeme konštatovať, že medzi mierou používania emotikonov alebo gifov na sociálnych sieťach a vzdelaním respondentov s poruchou sluchu neexistuje žiadny štatisticky významný vzťah. H2 sa nepotvrdila.
H3: V priemernom čase strávenom na sociálnych sieťach v závislosti od preferovanej formy komunikácie v domácnosti je štatisticky významný rozdiel. – v tejto hypotéze sa vyskytujú premenné, a to priemerný čas strávený na sociálnych sieťach a preferovaná forma komunikácie v domácnosti.
Tab. 14: Čas strávený na sociálnych sieťach podľa preferovanej formy komunikácie v domácnosti
[20]
Na základe výsledkov uvedených v tabuľke 14 môžeme pozorovať, že z hľadiska priemerného času stráveného na sociálnych sieťach najviac respondentov, ktorí používajú v domácnosti hovorený jazyk, uviedlo, že priemerne trávia na sociálnych sieťach 3 až 4 hodiny denne, pričom tvorili 34,7 % svojej skupiny. Naopak, najviac respondentov, ktorí používajú v domácnosti posunkový jazyk, uviedlo, že priemerne trávia na sociálnych sieťach 1 až 2 hodiny denne, a to tvorilo 42,9 % ich skupiny.
Na základe povahy premenných pre testovanie hypotézy 3 sme použili neparametrický test – Mann-Whitneyho U-test.
Tab. 15: Čas strávený na sociálnych sieťach podľa preferovanej formy komunikácie v domácnosti
[21]
Tab. 16: Mann-Whitney U-test
[22]
Na základe výsledkov uvedených v tabuľkách 15 a 16 môžeme konštatovať, že v priemernom čase strávenom na sociálnych sieťach medzi ľuďmi s poruchou sluchu neexistuje, vzhľadom na preferovanú formu komunikácie v domácnosti, štatisticky významný rozdiel. H3 sa nepotvrdila.
Záver
Porucha sluchu sa často považuje za obmedzujúci jav, pretože môže vytvárať významné informačné a komunikačné bariéry, najmä v interakcii s počujúcimi osobami. Údaje z tejto štúdie naznačujú, že sociálne médiá, ako integrálna súčasť modernej sociálnej komunikácie, pomohli ľuďom s poruchou sluchu, vrátane nepočujúcich, poskytovať informácie, vedomosti, formálne a neformálne vzdelávanie a nové formy zábavy, rozvíjať a udržiavať kontakty či priateľstvá medzi osobami s rovnakým hendikepom a ďalšími, ale aj zlepšovať schopnosť vyjadrovať sa a zdieľať svoje myšlienky. Sociálne médiá, ako sú Facebook a WhatsApp, sú pre osoby s poruchou sluchu kľúčovými komunikačnými kanálmi v každodennom živote. Umožňujú im vyjadriť sa buď písaním, posielaním videonahrávok v slovenskom posunkovom jazyku, videočetovaním v reálnom čase, alebo zdieľaním obrázkov. Nepočujúci posunkujúci, ktorí v dorozumievaní používajú posunkový jazyk, sa môžu medzi sebou prirodzene a spontánne dohovoriť bez nutnosti cestovania na menšie aj väčšie vzdialenosti. Sociálne médiá majú tiež vplyv na trvalé združovanie nepočujúcich príslušníkov do jednej veľkej komunity alebo do malých skupín, keďže v posledných rokoch ubúda počet nepočujúcich posunkujúcich členov, ktorí fyzicky navštevujú klubovne nepočujúcich. Osobne si myslíme, že táto štúdia má pozoruhodný význam, keďže sa na nej zúčastnilo veľké množstvo nepočujúcich posunkujúcich, čo je skôr raritou. Dôležitou hodnotou výskumu bola prístupnosť dotazníka s vloženými videonahrávkami s prekladom textu do slovenského posunkového jazyka, a to pre nepočujúcich posunkujúcich.
Pevne veríme, že v budúcnosti sa umelá inteligencia ešte viac zdokonalí, aby dokázala automaticky otitulkovať všetky videonahrávky a adekvátne interpretovať posunkové prejavy posunkujúcich, čím ich pretransformuje na titulky, aby mohli lepšie porozumieť aj neposunkujúce osoby.
Autor: PaedDr. Bc. Roman Vojtechovský
Katedra slovenského jazyka a literatúry
Oddelenie slovenského jazyka v komunikácii nepočujúcich
Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave
Zoznam bibliografických odkazov
BODERMAN, Margaret. 2012. Building Interaction With An Isolated Population Through Social Media: The Deaf Community. Fayetteville : University Of Arkansas, 2012. 20 s.
GBUROVÁ, Jaroslava – Fedorko, Igor. 2019. Sociálne média ako súčasť elektronickej komercie a ich vplyv na nákupné správanie spotrebiteľa. In Journal Of Global Science. ISSN 2453-756X, 2019, 4. roč., č. 4 (špec.).
Go4insight: Slováci a sociálne siete v roku 2024. [online]. Bratislava : Go4insight s.r.o. [cit. 2024-12-12]. Dostupné na www.go4insight.com [23].
HOVORKOVÁ, Silvia – RZYMANOVÁ, Martina – TARCSIOVÁ, Darina. 2018. Máme dieťa s poruchou sluchu. Bratislava : Nadácia Pontis, 2018. 552 s. ISBN 978-80-89895-11-3.
KOŽUH, Ines – DEBEVC, Matjaž. 2020. The Utilisation Of Social Media Among Users With Hearing Loss: An Analysis Of Facebook Communities. In Universal Access in the Information Society. ISSN 1615-5297, 2020, roč. 19, č. 3, s. 541–555.
MACK, Kelly – BRAGG, Danielle – MORRIS, Meredith Ringel – BOS, Maarten W. – ALBI, Isabelle – MONROY-HERNÁNDEZ, Andrés. 2020. Social App Accessibility For Deaf Signers. In NICHOLS, Jeff. Proceedings of the ACM on Human-Computer Interaction. New York : Association for Computing Machinery, 2020. ISSN 2573-0142, s. 1–31.
MARCO, Nyarko Stanley – PHINEAS, Dzeani Okai. 2023. Deaf Community Perception On Social Media Applications And Platforms. In Disability And International Development. ISSN 2516-5313, 2023, roč. 34, č. 3, s. 23–29.
MARIORANA-BASAS, Michelle – PAGLIARO, Claudia M. 2014. Technology Use Among Adults Who Are Deaf And Hard Of Hearing: A National Survey. In The Journal Of Deaf Studies And Deaf Education. ISSN 1465-7325, 2014, roč. 19, č. 3, s. 400–410.
POWER, Mary R. – POWER, Des – HORSTMANSHOF, Louise. 2007. Deaf People Communicating Via Sms, Tty, Relay Service, Fax, And Computers In Australia. In The Journal Of Deaf Studies And Deaf Education. ISSN 1465-7325, 2007, roč. 12, č. 1, s. 80–92.
RACHTIDO, Eka Bagus – HIDAYAT, Zinggara. 2021. Emoticons As Self-Disclosure In Social Media And Its Meaning For People Who Are Deaf. In Disability Cbr & Inclusive Development. ISSN 2211-5242, 2021, roč. 32, č. 4, s. 40–62.
SCHÄFER, Karolin – Miles, Felix. 2023. Social Media Use And Mental Health In Deaf Or Hard Of Hearing Adults – Results Of An Online Survey. In Frontiers In Communication. ISSN 2673-5310, 2023, roč. 8, s. 1-13.
SWEET, Kayla S. – LEBLANC, Jennifer K. – STOUGH, Laura M. – SWEANY, Noelle W. 2019. Community Building And Knowledge Sharing By Individuals With Disabilities Using Social Media. In Journal Of Computer Assisted Learning. ISSN 1467-8497, 2019, roč. 36, č. 1, s. 1-11.
TOOFANINEJAD, Ehsan – ZAVARAKI, Esmaeil Zaraii – DAWSON, Shane – POQUET, Oleksandra – DARAMADI, Parvíz Šarífi. 2017. Social Media Use For Deaf And Hard Of Hearing Students In Educational Settings: A Systematic Review Of Literature. In Deafness & Education International. ISSN 1469-9745, 2017, roč. 19, č. 3-4, s. 144–161.