Práca sa zameriava na aktuálny stav a východiská Slovenskej republiky (SR) v oblasti jednotlivých politík, ktorých vznik a smerovanie ovplyvňuje predovšetkým klimatická zmena a reakcie na ňu z medzinárodnej strany a strany Európskej únie. Na úvod autor analyzuje zmenu klímy ako aktuálny determinant politických výziev a taktiež skúma historický vývoj najvýznamnejších stretnutí, dohôd a implementačných opatrení, ktoré mali a stále majú priamy vplyv na postoj a situáciu v SR. Pomocou sekundárnej analýzy klimatických prejavov, hlavných výziev a čiastkových cieľov na území SR sa práca v druhej kapitole zameria aj na stručný opis národných stratégií, plánov, programov a konkrétnych projektov, ktoré sa začali aplikovať na jej území. Cieľom práce je tiež odhaliť silné a slabé stránky, ktoré SR v boji so zmenou klímy má a možnosti, s ktorými ako krajina disponuje.

V práci je experimentom overená hypotéza o využití diviačích klov ako nákončí kovolejárskych klieští v dobe bronzovej. Zistili sme, že diviačie kly sú vhodné ako nákončie klieští pri manipulácii s rozžeraveným téglikom, no ich používanie zanecháva výrazné, archeologicky sledovateľné, stopy na kloch.

Cieľom práce je komparácia románu Fantóm opery od Gastona Lerouxa s filmovou adaptáciou muzikálu Fantóm opery a divadelnou inscenáciou muzikálu Fantóm opery v divadle Goja Music Hall v Prahe prostredníctvom kompozičných kategórii dramatického textu a analýzy posolstiev vychádzajúcich zo známych prísloví.

Práca rieši problematiku uchovania pamäte o tradičnom odeve na Spiši, zameriavajúc sa predovšetkým na znak vydatej ženy – čepiec. Praktická časť je výsledkom terénneho výskumu autora, sumarizujúceho získane poznatky. Praktická časť tiež ponúka overený koncept propagačno-edukačnej výstavy pod názvom ,,Začepčený Spiš” ako dielo autora práce a možnosti jej rozvoja a využitia v budúcnosti.

Východiská: Pandémia COVID-19 zasiahla celý svet, pričom mnohé vedecké štúdie potvrdili, že môže mať negatívne dôsledky na zdravie a kvalitu života populácie. Ciele: Cieľom našej štúdie bolo poukázať na zmeny kvality života u zraniteľnej populácie starších osôb (60+) na Slovensku v domácich aj inštitucionálnych podmienkach. Metodika: Databáza vychádza z online distribúcie dotazníka u študentov univerzít tretieho veku a priameho zberu dotazníkov v sociálnych zariadeniach a voľnočasovom centre (n=436). Databáza bola spracovávaná programom IBM SPSS. Výsledky: V nami overovanej vzorke došlo ku zhoršeniu spokojnosti s kvalitou života aj so zdravím počas lockdownu, ktoré sa signifikantne líšilo medzi seniormi žijúcimi doma a v inštitucionálnej starostlivosti, avšak iba pred pandémiou. Záver: Seniori sú jednou z mnohých zraniteľných skupín populácie, ktoré boli negatívne ovplyvnené pandémiou koronavírusu a lockdownom. Je nevyhnutné myslieť na mnohoraké negatívne dôsledky vyplývajúce z protipandemických opatrení v krízových časoch v budúcnosti, a zamerať na ne ďalší výskum s následnou implementáciou ochranných opatrení.

Ošetrovateľstvo je multidisciplinárny vedný odbor, v ktorého centre je pacient. Sestra sa snaží o prinavrátenie zdravia poskytovaním kvalitnej, efektívnej a bezpečnej ošetrovateľskej starostlivosti a svojími intervenciami pomáha predchádzať zhoršeniu zdravotného stavu. Keďže pracuje ako člen tímu, často sa jej kompetencie prelínajú s inými odbormi. V tomto článku sa autorka rozhodla predstaviť rehabilitačné ošetrovateľstvo ako súčasť ošetrovateľskej starostlivosti so zameraním na prevenciu dekubitov.

Cieľom nášho príspevku je analyzovať podmienky výkonu činností sociálnych kurátorov a ďalších vybraných pracovníkov odborov sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately Úradov práce, sociálnych vecí a rodiny v Slovenskej republike z pohľadu ich zamestnancov. Bol použitý zmiešaný výskumný paradigma zameraný na identifikáciu ukazovateľov podmienok profesionálnej činnosti pracovníkov sociálno-právnej ochrany detí na Slovensku. Táto prierezová deskriptívna metóda bola zameraná na vnímanie relevantnosti problematických oblastí analyzovaných kontextov. Ako nástroj zberu údajov bol použitý validovaný dotazník vyvinutý výskumníkmi. Získané údaje boli podrobené deskriptívnej štatistike. Štatistické analýzy druhej úrovne prezentujú výsledky v vzťahu k výskumnému súboru. Článok prezentuje vybrané výskumné zistenia, ktoré poukazujú na potrebu vytvárania vhodných podmienok ako predpokladu zlepšenia kvality práce, ako aj predpokladu efektívneho riešenia nepriaznivých životných situácií klientov, čo súvisí nepriamo so širším kontextom kvality života, a tým aj so zdravým blahobytom a psychologickým zdravím všetkých zúčastnených strán. Výskumné zistenia môžu významne podporiť zlepšenie podmienok výkonu profesionálnych činností sociálnych kurátorov, najmä poskytnutím orgánom pôsobiacim v tomto spektre činností dostatočných dôkazov o pretrvávajúcej nepriaznivej situácii v oblasti ich pracovných podmienok.

Inštitúcia väzenského ústavu a samotné umiestnenie v takomto zariadení predstavuje pre obvinených a odsúdených potrebu prispôsobiť sa novým podmienkam. U niektorých uväznených osôb sa s touto zmenou spája výzva čeliť novým emocionálnym a sociálnym problémom. Prítomnosť sociálnej opory pozitívne vplýva na celkovú pohodu väznených osôb. Spolu s fungujúcou a spoľahlivou sociálnou sieťou pomáha obvineným a odsúdeným prekonávať dopady súvisiace s uväznením. Prístup k zdrojom sociálnej opory počas uväznenia môže znižovať stresové podnety spojené s umiestnením vo väzenskom ústave, jeho priebehom až po fázu spojenú s prepustením z neho.

Charakteristickým javom demografického vývoja v Slovenskej republike je starnutie populácie. Nárast oblasti tzv. digitálneho zdravia predstavuje riziko prehlbovania nerovností v oblasti zdravia. S rozvojom digitálneho zdravia súvisí digitálna zdravotná gramotnosť, na zlepšovanie ktorej v populácii sú potrebné špecifické stratégie a intervencie. Osobitne významné sú opatrenia v cieľovej skupine seniorov, u ktorej môžu byť výrazné bariéry pri využívaní informačno-komunikačných technológií (IKT) a v prístupe na internet. Digitálna zdravotná gramotnosť predstavuje schopnosť vyhľadávať, nájsť, porozumieť a hodnotiť zdravotné informácie z elektronických zdrojov a aplikovať získané poznatky do prevencie alebo riešenia zdravotných problémov. Podpora digitálnej gramotnosti a zdravotnej gramotnosti je implementovaná aj v strategických dokumentoch Slovenskej republiky. Príspevok je zameraný na prehľad týchto strategických dokumentov aj v medzinárodných súvislostiach. Poukazuje tiež na oblasti v kontexte starostlivosti o zdravie, v rámci ktorých môžu seniori využívať IKT, a na bariéry u seniorov v asociácii s digitálnou zdravotnou gramotnosťou, ktoré je možné vo všeobecnej rovine rozdeliť na somatické, psychické a socio-ekonomické. U starších ľudí je nutné realizovať nielen aktivity na rozvoj digitálnej gramotnosti a digitálnej zdravotnej gramotnosti na národnej úrovni, ale aj na lokálnej úrovni, a tiež v priamom kontakte pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Významnú pozíciu v tejto oblasti majú sestry ako najpočetnejšia skupina zdravotníckych pracovníkov. Ako efektívne intervencie sestier v podpore zdravotnej gramotnosti u seniorov je možné využiť edukačné aktivity, komunikáciu, participáciu na celoživotnom vzdelávaní seniorov, kooperáciu s podpornými osobami seniora a opatrovateľmi, s klubmi a svojpomocnými skupinami seniorov a multidisciplinárnu spoluprácu. Sestry ako kategória zdravotníckych pracovníkov pôsobiaca na rôznych pracoviskách ambulantnej a ústavnej zdravotnej starostlivosti, a tiež v zariadeniach sociálnych služieb, môžu efektívne ovplyvňovať aj rozvoj kritického myslenia u seniorov, ktoré by malo byť v centre záujmu súčasne s rozvojom IKT a rôznych informačných zdrojov.