VEDA · ĽUDSKOSŤ · SPOLOČNOSŤ.

Predkladáme vám zborník z odbornej medzinárodnej konferencie s názvom Harm Reduction. Aplikácia filozofie znižovania rizík v pomáhajúcich profesiách, ktorá sa konala 19. 11. 2014 v priestoroch Krajské...

Konferencia pod názvom Nezamestnanosť v SR sa konala 23. 10. 2014 v Rimavskej Sobote. Prinášame vám z nej zborník príspevkov v PDF. MILOSLAV HETTEŠ Zvládanie sociálnych problémov dneška MILAN SCHAVEL...

Autor: doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc. Monografia „Ľudské práva a sociálna ochrana v sociálnej práci“ poslúži ako študijný podklad, ale má aj ambíciu ponúknuť aj širšej odbornej verejnosti pozn...

Nové technológie, modernizácia, rýchly životný štýl prinášajú okrem pokroku aj zvyšujúcu sa incidenciu civilizačných chorôb a zároveň potrebu praktizovať sociálnu prácu v najrôznejších sférach. Cieľom článku je teoreticky vypracovať úlohu sociálnej práce pri práci s onkologickým pacientom. Pri objasňovaní autori vychádzajú z holistického prístupu.

Autor: prof. PhDr. Mária MACHALOVÁ, CSc. Koncept edukačnej sociálnej práce a koncept edukačného sociálneho poradenstva ako inovatívnych zložiek systému preventívnej sociálnej práce – vedy, š...

HETTEŠ, M. – GEJZA, A. – HLINKOVÁ, A. 2014. Sociálny rozvoj s akcentom na zvyšovanie kvality sociálneho života v Slovenskej republike. Zborník z odbornej konferencie. Bratislava: VŠZSP sv. Alžbety. 16...

Príspevok poukazuje na existenciu polarizácie deprivácie domácností v rámci sídelných jednotiek vo vybraných mestách Žilinského kraja. Prostredníctvom štatistickej analýzy sme zisťovali závislosť medzi mierou osôb hlásiacich sa k rómskej národnosti a mierou deprivácie domácností prostredníctvom vybraných sociálno-ekonomických ukazovateľov v jednotlivých sídelných jednotkách v mestách Liptovský Mikuláš, Ružomberok a Žilina.

Predpokladom diskurzu je pokus ukázať osobné verejné mienka jednotlivca o vlastných kompetenciách alebo ich nedostatku v súvislosti s vykonávanou prácou ako determinantom efektivity v pomáhajúcich profesiách. Vysvetlenie pojmov: verejné mienka, kompetencie, pracovné vyhořenie, emócie boli zakorenené v psychologickom, pedagogickom a sociologickom kontexte. Dotyčia sa totožnosti otázky sociálneho významu vzhľadom na úlohu výchovy v súčasnej, náročnej realite moderného štátu. Predmetom úvah je upozornenie čitateľa na tento tvar výchovy/rozvoja, ktorý umožňuje vyvolať pripravenosť k zmenám v sebe, odvahu k tvorbivosti, byť tvorený, čo nie je jednoduchá úloha, zvlášť pre sociálnych pracovníkov.

V príspevku sa zaoberáme paradoxným sociálnym javom vedomostnej spoločnosti, ktorým je sociálna a profesijná diskriminácia duševne pracujúcich seniorov na pracoviskách. Poukazujeme na sociálnu diskrimináciu duševne pracujúcich seniorov z dôvodu ich kalendárneho veku. Problém prezentujeme v kontexte duchovnej chudoby prejavujúcej sa v spoločnosti.