Práca sa zaoberá tematikou kresťanskej lásky a jej literárnym zobrazením v románe C. S. Lewisa Kým nemáme tvár. Jej cieľom je analyzovať a popísať, aký je charakter a podstata skutočnej lásky, ktorá vyplýva z obsahu tohto diela a životného príbehu jeho protagonistiek. Dôkazom toho, že hodnoty zobrazené v románe Kým nemáme tvár do veľkej miery reflektujú kresťanské teologické náhľady na lásku, je ich porovnanie s učením Deus caritas est – encykliky pápeža Benedikta XVI. o kresťanskej láske. Obsah práce sa tak začína základným predstavením kresťanského chápania lásky, ako ho formuluje Deus caritas est. Ním sa vytvára rámec pre interpretáciu témy lásky v románe Kým nemáme tvár, ktorá spočíva v identifikácii a analýze motívov, ktoré majú tieto dva texty spoločné. Zámer práce vychádza z idey komunikácie dôležitých etických a kresťanských hodnôt prostredníctvom umeleckého zážitku, ktorý beletristická literatúra ponúka. V súvislosti s tým je v jej teoretickej časti umiestnený aj náhľad do tejto problematiky, osobitne v kontexte tvorivej metódy C. S. Lewisa. Ambíciou práce je vytvoriť podklad a priestor pre vznik konkrétneho didaktického materiálu čerpajúceho z textu diela Kým nemáme tvár, použiteľného v školskom vyučovaní náboženskej výchovy.

Článok analyzuje básnickú tvorbu J.Brodského so zameraním na dve etapy jeho života: pred a po emigrácii. Ukazuje, ako sa jeho poézia vyvinula od kritiky totalitného režimu k univerzálnym témam ľudskej existencie. Skúma obrazy a motívy v jeho básňach, vrátane čierno-bielej symboliky a pohľadov na zimu. Príspevok kladie dôraz na rozmanitosť a hĺbku Brodského poetického sveta.

Spoločnosť a individualita človeka podlieha mnohým novým vplyvom. Nie všetko nové, čo prinieslo posledné obdobie, je však dobré pre život ľudí. V tejto štúdii poukážeme na význam sociálno-afektívnej adaptácie dospelých, ktorej je možné napomáhať aj špecializovanými aktivitami podporných profesií – sociálnych pedagógov, sociálnych andragógov, sociálnych pracovníkov a psychológov. V prevencii sociálnej deviácie čelia špecialisti výzve identifikovať psychický a sociálny potenciál ľudí. A tiež načrtnúť, do akej miery sa dospelí v systéme rôznorodých skupín dokážu adaptovať. Účelom výskumu a získaných poznatkov by mala byť snaha o vypracovanie a implementáciu účinných stratégií programov a aktivít zameraných na prevenciu s cieľom predchádzať výskyt a prípadne rozšírenie javov sociálnej deviácie. Je dôležité vnímať hranice sociálno-afektívnej schopnosti jednotlivca prispôsobiť sa deviácii, ako aj jeho aktuálnej sociálnej a psychickej spôsobilosti. S cieľom podporiť sociálne a psychické obranné mechanizmy dospelých voči sociálnej deviácii.

Predkladaný článok je zameraný na prehľad rozličných programov určených pre žiakov s Aspergerovým syndrómom, ktoré sú zamerané na stimuláciu, zdokonaľovanie a rozvoj ich sociálnych i emocionálnych zručností.

Táto štúdia sa zaoberá kultúrnym a spoločenským životom Rómov v súčasne najväčšom rómskom sídlisku na Slovensku, v mestskej časti Košice - Lunik IX. Cieľom bolo identifikovať a opísať transformácie v kultúrnom a spoločenskom živote Rómov, ako aj v oblasti zachovania a rozvoja kultúry a jazyka v danej lokalite v období od roku 1993 do roku 2023. Cieľom tohto diela bolo poskytnúť čitateľovi autentický pohľad na hodnotenie kultúrneho dedičstva Rómov od doby zmeny z Československa na samostatnú Slovenskú republiku a na vývoj kultúrnych a spoločenských zmien zo strany samotných Rómov žijúcich na Luniku IX. Výskumná časť zahŕňa analýzu pološtruktúrovaných rozhovorov s 14 rómskymi respondentami z Lunika IX. Následne bola uskutočnená analýza a vyhodnotenie. Táto štúdia predstavuje prieskum kultúrneho a spoločenského života Rómov z Lunika IX počas 30 rokov samostatnej existencie Slovenskej republiky na Slovensku, ktorý bol pravdepodobne uskutočnený po prvýkrát. Výsledky priniesli nový, zaujímavý pohľad na skúmanú lokalitu, ale aj na celkový kultúrny a spoločenský život Rómov a zachovanie ich tradícií, čo možno považovať za najväčší prínos tohto diela.

Komunikácia medzi pacientom a lekárom je jedným z kľúčových prvkov adekvátnej liečby chronických chorôb. Na jej efektívnosť môže vplývať častejší výskyt depresie, anxiety a hostility, pričom negatívny vplyv týchto premenných bol popisovaný vo vyššej miere u členov etnických menšín. Cieľom tejto práce je analyzovať vzťah medzi poskytovaním informácií a hostilitou, depresiou a anxietou u rómskych a nerómskych kardiovaskulárnych pacientov. Skúmaný súbor tvorilo 878 (123 rómskych a 755 nerómskych) pacientov s priemerným vekom 57,81 ± 7,58 rokov. Sociodemografické a klinické dáta boli získané pomocou štruktúrovaného rozhovoru a kardiologického vyšetrenia. Poskytovanie informácií bolo merané škálou Health Services Interview (HSI), hostilita bola meraná pomocou škály Cook-Medley Hostility Scale (CMHS), anxieta a depresia pomocou dotazníka Hospital Anxiety and Depression scale (HADS). Pre štatistické analýzy boli použité chí-kvadrátový test, t-testy a korelačné koeficienty. Výsledky analýz ukázali, že nízka intenzita pozitívneho poskytovania informácií (jasné a zrozumiteľné, otvorené, úplné, taktné) je asociovaná s vyššou mierou hostility u rómskych aj nerómskych pacientov. Úradné a neosobné poskytovanie informácií je asociované s vyššou hostilitou a podobná asociácia bola pozorovaná medzi informáciami vyvolávajúcimi obavy a vyššou mierou anxiety u rómskych pacientov. Pri poskytovaní informácií v zdravotníctve je dôležité brať do úvahy psychologické nastavenie pacienta, konkrétne hostilitu, úzkosť, depresiu a využívať adekvátnu komunikáciu obzvlášť u rómskych kardiovaskulárnych pacientov.