Práca sa zaoberá témou globálnej krízy a analýzou jej vplyvu na preferované spôsoby marketingovej komunikácie vybraného subjektu v dôsledku pandémie COVID-19 v rámci online prostredia na prelome rokov 2021 a 2022. Teoretickým vymedzením a empirickým výskumom sa bude zameriavať na proces marketingovej komunikácie a stratégiu content marketingu značky počas pandémie, kategórie príspevkov na Instagrame webového portálu Startitup.sk a následné hodnotenie a postoje ich sledovateľov voči nim.

Práca sa zameriava na fenomén cisárskych fór v Ríme, najmä ich architektonické formy a najvýznamnejšie budovy, a taktiež dokumentuje ich význam a postavenie pre obyvateľstvo antického Ríma v období cisárstva. Súčasťou práce je aplikácia, ktorá zistené informácie prezentuje v interaktívnej forme.

Práca sa venuje vývoju zobrazenia obrazu postáv čarodejníc v seriálových naratívoch. Primárne pracuje s predpokladom, že postavy čarodejníc sú manifestáciou moci žien, ku ktorej sa viaže prvá časť práce. Text vytvára prehľad vývoja postavy čarodejnice od 60. rokov minulého storočia až po súčasnosť, na ktorého základe načrtá typológiu čarodejníc.

Studie se věnuje tématu školní šikany, kterou zpracovává konkrétně v prostředí mateřských, základních a středních škol a popisuje přístupy jejích jednotlivých ředitelů. Šikana je stále aktuální problém českého školství, její počet neklesá a soustavně se vyvíjí. Z dříve převažujících fyzických útoků se přesouvá do virtuálního prostředí. Studie se opírá o kvalitativní metodologické přístupy a analyzuje celkem osm hloubkových rozhovorů s vedoucími pracovníky ve školách. Výsledky představují jedinečný pohled na prevenci, řešení, obtížné oblasti a i situaci ovlivněnou covidem-19 přímo pohledem stěžejních aktérů českých škol.

Príspevok prezentuje čiastkové výsledky nášho výskumu, ktorého cieľom bolo navrhnúť tréningový program zameraný na rozvoj emocionálnej inteligencie učiteľov a overiť jeho efektivitu. V centre našej pozornosti bolo rozvinúť emocionálnu inteligenciu učiteľov, ktorú považujeme za rozhodujúcu vo vzťahu ku kvalitnému výkonu učiteľského povolania. Dizajn výskumu mal podobu experimentu s dvoma experimentálnymi skupinami, u ktorých sme realizovali tréning emocionálnej inteligencie a dvomi kontrolnými skupinami, ktoré sa nepodrobili žiadnej zámernej stimulácii. V experimentálnom šetrení sme u učiteľov sledovali dynamiku zmien úrovne jednotlivých faktorov emocionálnej inteligencie. Na meranie faktorov emocionálnej inteligencie (emocionalita, sociabilita, well-being a sebakontrola) sme využili skrátenú formu dotazníka črtovej emocionálnej inteligencie pre dospelých TQEI-SF. Dotazník umožňuje zistiť nielen úroveň subjektívne vnímaných emocionálnych vlastností, ale aj globálnu úroveň črtovej emocionálnej inteligencie. V experimentálnych skupinách, ktoré absolvovali 70 hodinový tréning emocionálnej inteligencie, sme zistili štatisticky významné zvýšenie hodnôt vo faktore sociabilita, well-being a globálna úroveň črtovej emocionálnej inteligencie na hladine významnosti 0,05. Zistené hodnoty naznačujú posun správania účastníkov experimentálnej skupiny smerom k adaptívnejším formám.

Supervízia, najmä v sociálnej oblasti, sa stala nevyhnutnou súčasťou zvyšovania odbornej kompetencie sociálnych pracovníkov ako aj ďalších odborných zamestnancov v sociálnom sektore. Dôkazom toho je aj legislatívne zázemie a vzdelávanie supervízorov v rámci akreditovaného vzdelávania. V súčasnosti však nie je zabezpečený odborný dohľad ani nevyhnutnosť ďalšieho vzdelávania supervízorov. Ohrozená môže tým byť kvalita výkonu supervízie a následne prítomná aj samotná devalvácia tejto metódy. Príspevok poskytuje niekoľko podnetných informácií o možnostiach profesionalizácie supervízie na základe prehľadu o etablovaní supervízie v zahraničí.

Cieľom práce je predstaviť výsledky výskumu, ktorý bol provedený v roku 2020 a zameral sa na etiku umelého inteligencie. Mienia 255 respondentov boli získané pomocou dotazníka a zpracované pomocou chi-kvadrát (χ²) štatistiky, ktorá študovala, ako významnú úlohu hrá pohlavie pri hodnotení vybraných aspektov etiky umelého inteligencie. Základné paradigmy výskumu boli založené na teoriách sociálneho konštruktivizmu; v otázkach morálnych problémov bola využitá teória Kohlberga a Gilliganovej; vzhľadom na etické výchovu sa opierala o pochopenie Adlera. Aj keď bolo zisteno, že vplyv pohlavia respondentov nehraje významnú úlohu vo všetkých študovaných oblastiach, boli nájdené rozdiely v vedomí strojového učenia, schopnosti si predstavovať ľudí, ktorí majú humanoidného robota za svojho spoločníka, dôverovaní umelému inteligenciu v ohľade bezpečnosti ľudí a urovni pohodlí, ktoré poskytuje umelá inteligencia.

Screenageri sú súčasní tínedžeri, ktorí ovládajú počítače, smartfóny a i.; a trávia čas prehliadaním internetu, hraním hier alebo konverzáciou prostredníctvom sociálnych médií. Opisujú platformy sociálnych médií ako kľúčový nástroj na spájanie a udržiavanie vzťahov, tvorivosť a spoznávanie iných kultúr a národov. Ich používanie môže ovplyvniť sebapoňatie, sebaobraz a identitu screenagerov, tak v pozitívnom, ako aj v negatívnom smere. Negatívne ovplyvnenie sebapoňatia, sebaobrazu a sebaúcty, ako aj permanentne prebiehajúci proces sociálneho porovnávania sa na sociálnych sieťach, môže viesť ku kyberagresii a kyberšikanovaniu, prípadne odkazovať na viktimizáciu. Poznanie psychosociálnych súvislostí, ktoré vyplývajú z digitálneho prostredia, je kľúčové pri prevencii kyberagresie, ktorú – ako sa javí – je možné realizovať posilňovaním sebaobrazu a sebaúcty u screenagerov. Jedným z návrhov posilňovania sebaúcty a silných stránok osobnosti je preventívna stratégia/metodika CYBER, ktorú autorky v závere popisujú.

Činnosti v pomáhajúcich profesiách si vyžadujú nevyhnutnosť riadiť sa určitými pravidlami. Vo väčšine prípadov sú tieto pravidlá obsiahnuté v etických kódexoch rôznych stavovských združení, asociácií, zväzov, komôr a pod. Aj etický kódex supervízie by mal zabezpečovať v našom prípade pre supervidovaného, supervízora, ale aj objednávateľa supervízie bezpečnosť a ochranu v rámci profesijného statusu a samotnej organizácie. Etické dilemy v práci supervízora súvisia najmä pri sprostredkovaní niektorých tém objednávateľovi supervízie, teda manažmentu zariadenia sociálnych služieb.