Súbor článkov v tomto zborníku vznikol ako publikačný priestor na príspevky takto tematicky súvisiace, ktoré boli prezentované na konferenciách organizovaných Ústavom sociálnych vied Pedagogickej fakulty Katolíckej univerzity v rokoch 2009 a 2010 v súvislosti s chudobou a manželstvom. Ich cieľom je diskutovať na tému veľmi úzkeho prepojenia reálnej chudoby a rodiny hlavne v slovenskej populácii, ale aj v populácii Českej republiky a Poľskej republiky. Úvod

Súbor článkov v tomto zborníku vznikol ako publikačný priestor na príspevky takto tematicky súvisiace, ktoré boli prezentované na konferenciách organizovaných Ústavom sociálnych vied Pedagogickej fakulty Katolíckej univerzity v rokoch 2009 a 2010 v súvislosti s chudobou a manželstvom. Ich cieľom je diskutovať na tému veľmi úzkeho prepojenia reálnej chudoby a rodiny hlavne v slovenskej populácii, ale aj v populácii Českej republiky a Poľskej republiky.

Z výskumov je zrejmé, že na Slovensku v najväčšom riziku chudoby sú neúplné rodiny s deťmi (26%) a rodiny s tri a viac deťmi (26%). Aj pohľad na chudobu podľa veku chudobných naznačuje, že sú to práve deti a mladí ľudia do 17 rokov (17 %), ktorí sú v SR podstatne najviac ohrození rizikom chudoby.

V súvislosti s chudobou je jedným z veľmi problematických elementov jej reprodukcia z generácie na generáciu. Životy detí sú významne ovplyvnené okolnosťami života rodičov, akými sú napr. ich vzdelanie a príjem. Výstupy PISA (2003) ukázali na Slovensku vysoko významný vzťah medzi výsledkami dieťaťa v škole a socio-ekonomického prostredia, odkiaľ pochádza. Najvýznamnejším faktorom podmieňujúcim riziko chudoby v SR je nezamestnanosť (45,1 %), pričom o niečo viac sú v riziku nezamestnaní muži (50,7%) ako ženy (40,9 %).

Základným cieľom sociálnej politiky SR je utvárať pre obyvateľov taký legislatívny a inštitucionálny rámec a prijímať a realizovať opatrenia, ktoré zabezpečia udržanie a rozvoj ľudských, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv a zdrojov smerujúcich k zabezpečeniu dôstojnej životnej úrovne každého človeka, podpore rodovej rovnosti, zabezpečeniu rovnosti príležitostí a eliminácii akejkoľvek formy diskriminácie. Zámerom je zdôrazniť vzájomné prepojenie stratégií sociálnej ochrany a sociálnej inklúzie smerom k zabezpečeniu napĺňania cieľa rastu, zamestnanosti a sociálnej súdržnosti.

Podpora sociálnej súdržnosti je zabezpečená aj prostredníctvom slovenského systému pomoci v hmotnej núdzi. V nadväznosti na príjmy občanov posudzovaných v širšom kontexte celej rodiny štát poskytuje žiadateľovi a celej jeho rodine pomoc na zabezpečenie základných životných podmienok. Zároveň pomáha občanom v podpore ich aktívnej účasti tam, kde je to možné. Rodine slovenský systém poskytuje nielen základnú pomoc v hmotnej núdzi, ale aj špecifické príspevky na zdravotnú starostlivosť, bývanie a ochranný príspevok (pre tých, ktorí pracovať nemôžu) a príspevok podporujúci aktiváciu občanov v hmotnej núdzi.

Ďalšími nástrojmi sú dotácie poskytované na stravu a školské potreby na podporu vzdelávania pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, resp. rodín v hmotnej núdzi. Jeden z týchto nástrojov je podmienený plnením povinnej školskej dochádzky. Popri pomoci v hmotnej núdzi sa na podporu rodiny a detí zameriavajú aj ďalšie štátne dávky pre podporu detí a rodiny. Najmä v prípade tých najzraniteľnejších v rodine – detí – je nutné sa zamerať nielen na riešenie akútnej núdze, ale aj na preventívne pôsobenie a tým je zabezpečenie životných podmienok a podpora vzdelávania, ktoré im v budúcnosti poskytujú väčšie šance vyhnúť sa rizikám chudoby. Je nevyhnutné, aby aktivačné prvky v systéme pomoci v hmotnej núdzi smerovali k podpore filozofie aktívnej inklúzie. Cieľ podpory zamestnanosti a sociálnej inklúzie sa zameriava na štyri kľúčové aspekty, a to: na podporu rastu zamestnanosti, posilňovanie poklesu nezamestnanosti, vytváranie nástrojov sociálnej inklúzie a investovanie do budovania kapacít. Jeho hlavné ciele sa tak na jednej strane zameriavajú na podporu rastu zamestnanosti a znižovanie nezamestnanosti a na druhej strane smerujú k podpore sociálnej inklúzie a zvyšovaniu zamestnateľnosti ľudí ohrozených sociálnym vylúčením z trhu práce. Pre Slovensko predstavuje holistický prístup politiky aktívnej sociálnej inklúzie kľúčový nástroj podpory rastu a zamestnanosti. (spracované podľa: Národná správa o stratégiách sociálnej ochrany a sociálnej inklúzie na roky 2008 – 2010)

V sociálnej oblasti v SR sa realizuje a naďalej bude realizovaná taká politika, ktorá je v súlade s tradičnými európskymi hodnotami (individuálna zodpovednosť, rovnosť šancí, úloha rodiny a komunity pri starostlivosti o problémové skupiny osôb, maximalizácia príležitostí pre uplatnenie jednotlivca, zodpovednosť spoločnosti v boji s chudobou) a je a bude kladený dôraz na: - spoluzodpovednosť jednotlivca a jeho rodiny za riešenie vlastnej situácie a za vytvorenie adekvátneho sociálneho a ekonomického zázemia, - vyváženú verejnú podporu vo všetkých fázach života jednotlivca a rodiny, - motiváciu jednotlivca k aktivite a tvorivej činnosti prostredníctvom sociálnej politiky, znižovanie absolútnej chudoby prostredníctvom nástrojov, ktoré ľuďom uľahčia riešenie ich ťažkej sociálnej situácie, - udržiavanie účinnej sociálnej siete a vytváranie prostredia pre najvhodnejšie vlastné riešenia obcí a samosprávnych krajov, - udržiavanie flexibilného trhu práce ako základného predpokladu pre tvorbu nových pracovných príležitostí, stabilnej práce, a tým vytváranie priestoru pre znižovanie nákladov na sociálny systém. (Národná správa o stratégiách sociálnej ochrany a sociálnej inklúzie na roky 2008 – 2010. Slovenská republika. 2008.)

Články v tomto zborníku prezentujú niektoré teoretické pohľady, súvislosti a závery v uvedených oblastiach sociálnej politiky Slovenskej republiky, Poľska a Českej republiky, ale aj metodiky a metódy práce a výsledky činnosti praktickej sociálnej práce a výskumných či prieskumných zistení sociálnej reality v oblasti chudoby a rodiny.

Editorky Obsah

SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ SÚVISLOSTI CHUDOBY Idea sociálnej nespravodlivosti (Ciprian Turčan) Chudoba ako sociálny problém (Janka Bursová) Súčasné aspekty chudoby v Slovenskej spoločnosti (Slavomír Laca) Chudoba, hmotná núdza, nepriaznivá sociálna situácia a krízová sociálna situácia ako predmet záujmu práva sociálneho zabezpečenia a súvisiace právne aspekty (Peter Demek) Vybrané aspekty sociálnej práce s rodinami dlžníkov nájomného (Eva Mydlíková) Chudoba a sociálne vylúčenie starších (Gálisová Ľubica) Analýza a očakávané tendencie vývoja pomoci v hmotnej núdzi v okrese (Čadca Eleonóra Nekorancová) . Pomoc EÚ v Ghane (Ľubica Malíková, Eva Igariová, Petr Sobek)

SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ SÚVISLOSTI CHUDOBY Z ASPEKTU RÔZNYCH CIEĽOVÝCH SKUPÍN Sociálne skupiny ohrozené chudobou (Zuzana Budayová) Dôsledky nezamestnanosti na jednotlivca a rodinu (Jana Topoliová) Prieskum subjektívneho vnímania chudoby vo vybraných okresoch Košického kraja (Lýdia Lešková) Ubóstwo jako problem społeczny i jego konsekwencje dla polskich rodzin (Grażyna Kałamaga, Izabela Zaborowska) Hodnotová orientácia mladých ľudí a ich postoje v súvislosti s chudobou (Zuzana Machajová) Komparatívny prieskum postojov študentov Katolíckej univerzity k chudobe (Janka Šolcová, Anna Paločková) Charakteristika mladých ľudí bez domova a alternatívy stratégií pomoci v kontexte sociálnej práce (Lenka Dzurillová) Detská chudoba ako svetový problém (Vladimíra Antolová) Vzťah kriminality a chudoby (Tatiana Tomčíková) Chudoba v kontexte rómskej etnickej menšiny (Katarína Kotradyová) Mniejszość romska - ekonomiczne aspekty wykluczenia (Marta Smolińska) Sociálne problémy a chudoba rómskeho obyvateľstva (Beáta Hrebenárová) Chudoba a možnosti eliminácie problémov v edukácii rómskych detí (Viera Šilonová, Vladimír Klein) Je zneužívanie návykových látok príčinou alebo dôsledkom sociálnej exklúzie závislých (Ľuba Pavelová, Petra Balážiová, Milan Tomka) Chudoba osôb pracujúcich v sex-biznise – realita alebo fikcia? (Andrea Hugáňová, Milan Tomka, Katarína Chovancová) Šport a chudoba (Bohuslav Stupák) Komparácia ponuky voľných pracovných miest úradov práce, sociálnych vecí a rodiny a komerčných poskytovateľov (Daniel Markovič)

SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ A VÝCHOVNÉ SÚVISLOSTI MANŽELSTVA A RODINY Manželstvo a rodinný stav a ich význam v demografii (Roman Bartoš) Láska – základ manželstva (Gabriela Šarníková) Výchova k manželstvu z pohľadu školského sociálneho pracovníka (Zuzana Sirotiaková) Vplyv rodiny na formovanie osobnosti dieťaťa (Katarína Majcherová) Manažovanie rodiny s problematikou patologického hráčstva (Marta Vaverčáková - Zuzana Polakovičová) Vychovávajme deti pre Boha (Ľudmila Krajčíriková – Beáta Akimjaková) Úloha kolízneho opatrovníka v procese rozvodu v systéme sociálnoprávnej ochrany detí (Zuzana Gejdošová) Rodzina – jej prawa i zagorżenia (Barbara Makieła) Społeczne aspekty bezdomności, sieroctwa i rodziny niepełnej (Alicja Kłos – Katarzyna Tomaszewska) Aktivity siete materských centier a ich prínos pre súčasnú spoločnosť v oblasti rodinnej politiky štátu (Lenka Haburajová Ilavská) Vplyv sexuálnej revolúcie na súčasnú rodinu (Richard Kucharčík) Patriarchálne prvky v manželstvách a partnerských vzťahoch v tradičnej rómskej kultúre (so zameraním na olašské spoločenstvá) (Denisa Selická, Lýdia Lehoczká) Kvalita života prostredníctvom vzťahu rodina – spoločnosť (Miroslav Hrnčiar, Gabriela Saxová) Európske rozvojové dni v Štokholme 22. – 24. október 2009 (Ľubica Malíková) Pôrodnosť a sobášnosť na Slovensku po roku 1990 (Veronika Žilová) Dom pomocy spolecznej jako forma pomocy instytucjonalnej osobom starszym w Polsce (Teresa Zbyrad)

Zostavovateľky Prof. PhDr. Anna Žilová, PhD. Doc. PhDr. Alena Novotná, PhD.

VERBUM – vydavateľstvo Katolíckej univerzity v Ružomberku ISBN 978-80-8084-751-7