Aj tak by sme mohli neraz opísať realitu toho, na čo sa záchranná zdravotná služba a jej zamestnanci musia orientovať. Keď som bol ešte dieťa, ako nejeden malý zvedavec som si myslel, že vykonávať prácu záchranárov nie je vôbec jednoduché - samé ťažké stavy ako amputačné či trieštivé poranenia končatín, hlavy, zachraňovanie samovrahov z mostov, srdcové príhody, dusenie detí, topenie, oživovanie a podobné stavy. To všetko sa určite vynorí i nejednému dospelému človeku, keď počuje húkanie sanitky. Samozrejme, bez toho, aby som si niečo z týchto negatívnych zdravotných stavov prial, no bral som to jednoducho ako prácu plnú výziev a situácií, keď sa musí človek správne zachovať, rozhodnúť, odosobniť sa od danej situácie, filtrovať rôzne podnety okolia a naplno sa sústrediť. Vtedy som však ešte nevedel, že to vôbec nemá ďaleko od skutočnosti.

ÚVOD

Od roku 2005 je dátum 12. október Svetovým dňom hospicovej a paliatívnej starostlivosti. Mottom minulého ročníka (2020) bolo: „Zdieľanie starostlivosti“. Napriek ťažkej dobe, keď celý svet bojuje s pandémiou covid 19, nesmieme zabúdať na ľudí, ktorí potrebujú paliatívnu starostlivosť teda zmierňovanie ťažkostí a bolestí pri nevyliečiteľnom ochorení. Umierajúci ľudia, ktorí si zaslúžia bezbolestný a láskyplný odchod zo života, potrebujú veľa porozumenia, láskavej starostlivosti a nezištnú pomoc nás zdravých. „Jediný spôsob, ako si zaistiť príjemný život, je zaistiť príjemný život ostatným. Jediný spôsob, ako zaistiť ostatným príjemný život, je správať sa k nim, akoby sme ich milovali. A jediný spôsob, ako sa k niekomu správať, akoby sme ho milovali, je naozaj ho milovať!“. (Jeremy Bentham, 1831)

Unemployment and Covid-19

Abstrakt: Súčasné trendy v živote nielen spoločenskom, ale aj hospodárskom kladú vysoký dôraz na dynamiku a flexibilitu človeka vo všetkých oblastiach jeho života. Človek súčasnosti musí spĺňať množstvo kvalitatívnych noriem, aby sa dokázal uplatniť na trhu práce tak, aby uspokojil všetky svoje životné potreby. Stretávame sa však s tým, že nie každý dokáže rovnako rýchlo napredovať a stáva sa nezamestnaným. V tomto príspevku sa budeme predovšetkým venovať definícií nezamestnanosti, jej príčinami na Slovensku a taktiež spomenieme pandemickú situáciu, ktorá zasiahla všetky aspekty nášho života.
Kľúčové slová: Nezamestnanosť, trh práce, vzdelávanie, pandémia

Abstract: Current trends in not only social but also economic life place great emphasis on the dynamics and flexibility in all areas of human life.Nowdays human must meet a number of quality standards,to be able to apply in the labor market,to satisfy all living needs. However, we find that not everyone move forward quickly and become unemployed. In the article we will focus on the definition of unemployment, its causes in Slovakia and we will mention the pandemic situation that has affected all aspects of our lives.
Keywords: Unemployment, labor market, education, pandemic

Foto: Rudolf Baranovič - fotoobrázky života okolo nás (2020)

Family Social Work

Abstrakt: Sociálna práca rozhodne nie je profesiou, ktorá by sa dala označiť ako jednoduchá. Obzvlášť to platí v tom prípade, ak sa sociálny pracovník pri výkone svojho povolania venuje celej rodine. V tomto prípade je dôležité, aby sociálny pracovník veľmi dobre ovládal svoju prácu, a to z teoretického, ale aj praktického hľadiska. V práci sa zameriame na teoretické definovanie pojmu rodina, na čo nadviažeme stručným teoretickým vymedzením sociálnej práce s rodinou.
Kľúčové slová: sociálny pracovník, rodina, rodinné problémy, sociálna práca v rodine.

Abstract: Social work is certainly not a profession that can be described as simple. This is especially true if the social worker cares for the whole family in the exercise of his or her profession. In this case, it is important that the social worker manages his work very well, both from a theoretical but also a practical point of view. In this work we focus on the theoretical definition of the term family, which we follow up with a brief theoretical definition of social work with the family.
Key words: social worker, family, family problems, social work in the family.

Pri otázke, prečo študovať sociálnu prácu bude vždy mojou odpoveďou pomáhanie ľuďom. Pocit, že som tu pre ľudí ma dokáže naplniť a dáva mi omnoho viac ako obyčajné sedenie v kancelárii za hŕbou papierov.

Od malička som mala rada kontakt s ľuďmi. Preto, keďže som si chcela vybrať prácu, ktorá by ma napĺňala a zároveň robila radosť, práca s ľuďmi bola najvhodnejšou voľbou. Spočiatku som mala pocit, že sa pomoci ľuďom budem venovať len vo svojom voľnom čase, ale štúdium na vysokej škole v tomto odbore v mnohom zmenil moje zmýšľanie a rozhodla som sa pre sociálnu prácu na plný úväzok.

Ľudia vo svete dostali veľkú facku, ktorá sa volá korona vírus Covid 19- zákerná choroba. Presnejšie povedané, je to veľmi nebezpečné pre ľudí, ktorí majú srdcovo - cievne ochorenie, cukrovku, astmu, ochorenie pľúc, zníženú imunitu...

Ľudia v staršom veku môžu mať niektorú z týchto chorôb. Preto sú ľudia doma z úcty a lásky k svojím rodičom a starým rodičom.

1.Prečítať si knihu.
Môže to byť naša obľúbená. Alebo nová (knihy sa dajú kúpiť cez internet). „Povedz mi, čo čítaš a ja ti poviem, kto si.“
2.Ísť na prechádzku.
Chodiť na vzduch a slniť sa je v tomto čase veľmi prospešné. Mali by sme si vyberať také miesta, kde sa zdržuje čo najmenej ľudí.
3.Spraviť si poriadok vo svojich veciach.

„Skôr než baobaby narastú, najprv sú malé“. „Správne! Ale prečo chceš, aby tvoje ovečky ohrýzali malé baobaby?“ Odpovedal mi: „Len tak!“ Akoby išlo o niečo samozrejmé. A musel som vynaložiť veľa dôvtipu, aby som tento problém sám pochopil.

A naozaj na planéte Malého princa ako na všetkých planétach rástli užitočné i neužitočné rastliny. Teda z dobrých semien užitočné a zo zlých semien burina. Lenže semená sú neviditeľné. Spia hlboko v zemi, kým niektorému z nich nepríde na um, že sa zobudí. Nuž sa povystiera a najprv bojazlivo vyženie k slnku pôvabný neškodný výhonček. Ak je to výhonček reďkovky alebo ruže, môžeme ho nechať, nech rastie. No ak ide o burinu, treba ju vytrhnúť hneď, ako ju vieme rozoznať. Nuž a na planéte Malého princa sa vyskytovali hrozné semená... boli to semená baobabov.

Pôda planéty bola nimi zamorená. Ak sa do baobabu pustíme príliš neskoro, nikdy sa ho už nezbavíme. Zaplní celú planétu. Prevŕta ju svojimi koreňmi. Ak je planéta veľmi malá a ak je baobabov veľmi veľa, pretrhnú ju na kusy. „Je to otázka disciplíny!“ povedal mi neskôr Malý princ: “Keď dám ráno do poriadku seba, treba starostlivo upratať aj planétu. Musím sa prinúť pravidelne vytrhávať aj baobaby, hneď ako sa dajú rozoznať od ruží, na ktoré sa veľmi podobajú, keď sú ešte malé. Je to veľmi nudná, ale veľmi ľahká robota.“ ...Niekedy to nemá nepríjemné následky, keď si prácu odložíme na neskoršie. No ak ide o baobaby, je to vždy katastrofa.

Keď som kreslil baobaby, povzbudzovalo ma vedomie, že je to naliehavá záležitosť.“
Antoine de Saint – Exupery; Malý princ

Človek si v živote kladie veľa otázok. Mnohí sa pýtame, aký má život zmysel. Takže filozofujeme. Ja rada premýšľam. Rada filozofujem. Prečo som tu? Čo by bolo so mnou, keby som tu nebola? Niekedy mám pocit, že som tu úplne zbytočne, že nič nemá zmysel. Že všetko je len vývoj. Začiatok - zrod a koniec - zánik. Večný kolobeh. Či tu som, alebo nie som. Všetko sa opakuje. So mnou, alebo bezo mňa. Som len hračka prírody? Bezvýznamná malilinká čiastočka, ktorú sfúkne vietor, odplaví voda, zničí gigantická sila, voči ktorej je človek bezmocný? Nechať sa teda unášať prúdom a nič nerobiť? Alebo som hračka boha? Boha, ktorý kladie podmienky a je pomstychtivý?

Foto: Peter Senko (2018)

Chceme lásku, dobré vzťahy, peniaze, prácu ktorá by nás bavila... a prečo to stále ešte nemáme?
Navštívila som svojich rodičov cez sviatky. Vždy keď tam idem tak na jednej strane sa veľmi teším, že ich opäť uvidím a na strane druhej mám obavy. Môj otec je chorý a keď som „doma“ tak je na nás veľmi nepríjemný. Stále je dôvod aby „povedal pravdu“ ako to on hovorí, ale tá jeho pravda sa ma vždy bolestne dotkne. Stále je dôvod, aby si našiel štipľavú pripomienku alebo dôvod na koho alebo na čo nadávať. Prv som s ním bojovala a pikantne mu všetko vrátila ako sa patrí. Potom som ho začala vychovávať, hovoriť mu ako sa cítim, že mi to je nepríjemné ako sa ku mne správa. Čo by mal a nemal robiť.
Teraz počas sviatkov som cítila veľkú bolesť v hrudi a obrovský smútok. Veľmi som si priala aby ma otec objal a povedal mi: „Dcérka moja, ľúbim ťa.“ Už som s ním nevládala bojovať ani mu hovoriť ako sa cítim. Bolelo to. Po sviatkoch som odišla a zabudla na to.

Foto: Peter Senko (2017)

Je to také jednoduché ale zo svojich skúseností a z praxe s klientmi viem, že veľa krát si myslíme, že sme sami sebou ale vládnu nad nami naše vzorce, ktoré si nesieme z detstva (EGO, HNEV, VZDOR...)
Tu je jeden príklad.

Mala som veľmi príjemné stretnutie s Matúšom. „Chcel by som sa slobodnejšie rozhodovať a nerobiť si takú ťažkú hlavu z toho kto si čo myslí.“ Hovorí.

Dostali sme sa spoločne do jeho 11 rokoch kde ho rodičia v deň narodenín kamerovali aj s mladšou sestrou. Spolu sa hrali a šantili na lúke. Mamina ho stále okrikovala aby dával pozor na svoju sestru, aby robil alebo nerobil veci takto ale onako...
„Bolo to pre mňa ponižujúce a hlavne sa to točilo na video! Všetci to uvidia ako mama na mňa stále kričí!“ Veľmi sa hneval na mamu. Tak sa snažil, aby robil len to, čo mama po ňom stále chcela. Bol poslušným chlapcom.
Hľadali sme spoločne riešenie, ako zmeniť situáciu tak, aby z nej mal dobrý pocit.

Foto: Peter Senko (2018)

„Nemám rada ľútosť. Chcem byť silná. Moja mamina sa nevedela postaviť sama za seba, otec ju stále ponižoval. Chránila nás deti, tak si to nechala, hnevám sa, že som to všetko musela zažívať.“ Hovorí Evka.

Mirka zase mala vzorec, nehovorím o negatívnych pocitoch – hanbím sa za nich, veď musím byť silná. Vždy keď cítila akýkoľvek negatívny pocit, nastavila svoju masku úsmevu a tvárila sa, že je všetko v poriadku.

Tiež som takto fungovala. Vydržím, zvládnem to, som silná. Nič si predsa nenechám, radšej som sa pohádala, presadzovala svoje a ľutovala som sa, ako mi je ubližované. Keď bol niekto v niečom lepší, porovnávala som sa a potom na ňom hľadala chyby, aby som sa cítila aspoň trošku lepšie. Súťažila som s každým a vo všetkom. Usmievala som sa, ak ma niekto urazil, veď som silná. Bola som často unavená a bez energie.

Foto: Peter Marek (2018)

Ak sa viac ako dvadsať rokov snažíte pracovať v sociálnych službách na Slovensku nielen zodpovedne a odborne, ale aj so srdcom a obetujete im nielen svoje roky života, ale aj svoje zdravie, tak sa máte právo pýtať. Prečo nesedia múdri ľudia tam, kde sa pripravuje naša budúcnosť?

Odmietam veriť tomu, že na Slovensku nemáme múdrych ľudí. Oni tu sú, len sa stiahli. Kde sú schovaní? Kto ich zahnal do mlčania? Prečo sa po nich nezháňame? Nechýbajú nám?
Pred týždňom som niečo hľadala vo svojich pracovných spisoch. Narazila som na odložené staré noviny z 18.08.2001. Na strane víkend Osudy sú dve fotografie. Jedna menšia patrí mne. Asi trikrát väčšia parí Mikulášovi Černákovi. Môj článok bol uverejnený ako Duchovné slovo pod názvom Augustové slzy. Neviem, čo chcela vyjadriť redakcia týmto obrazom a slovami, keď nás dala na spoločnú stranu.
Ale dnes som si uvedomila silnú symboliku. Symboliku strachu zo zla a túžby žiť v dobrom svete. Vražda dvoch mladých ľudí kvôli slobode slova a boja proti zlu.

Foto: Peter Marek (2018)

Ako nastavila sociálnu politiku dnešná vláda v dlhodobej starostlivosti o seniorov?
Prečo sa pýtam? Pretože za pätnásť rokov nevyšla z Ministerstva práce ani jedna dobrá koncepcia.

Sú sociálne balíčky riešením sociálnych problémov na Slovensku? Alebo sú to len krátkodobé opatrenia s krátkodobými výsledkami a dopadmi? Minister práce sociálnych vecí a rodiny podáva vraj úžasné výsledky svojej práce čo sa týka nezamestnanosti. Nič iné nepočúvame denne v médiách, ako nám v nej klesajú percentá.

Čo by sme tak asi našli za projektami Úradov práce sociálnych vecí a rodiny, ktoré sú podporované zo štrukturálnych fondov?
Veľmi by sme sa asi prekvapili, keby sme nenašli odborne správne vypracované strategické koncepcie, ktoré by vychádzali zo skutočných a pravdivých analýz?
Veľmi, alebo len málo by sme sa prekvapili, keby sme nenašli efektívne koncepcie dlhodobej udržateľnosti v programoch vzdelávania, kvalifikácie a rekvalifikácie?

Foto: Peter Marek (2018)