Sociálne determinanty fluktuačných tendencií u sestier

Úvod

Stabilita zdravotníckeho personálu je determinovaná viacerými faktormi, pričom významnú úlohu zohrávajú aj sociálne determinanty, ktoré ovplyvňujú schopnosť jednotlivcov efektívne fungovať v interpersonálnom prostredí. Sociálne charakteristiky predstavujú významné psychologické zdroje podieľajúce sa na zvládaní pracovného stresu, redukcii napätia a prevencii emocionálneho vyčerpania v ošetrovateľskej praxi. Sociálna kompetencia zohráva v poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti zásadnú úlohu. Zdravotnícki pracovníci s vyššou úrovňou sociálnych kompetencií poskytujú empatickejšiu a pacientsky orientovanú starostlivosť, čo sa odráža vo vyššej spokojnosti pacientov a lepších zdravotných výsledkoch (Henriksen, Hansen, Wøien, Tønnessen, 2021). Zároveň im umožňuje efektívnejšie riešiť konfliktné situácie, participovať na tímovej spolupráci a poskytovať emocionálnu podporu pacientom i ich rodinám (Hardie et al., 2021).

V prípade, že je pracovné prostredie sestier charakterizované zvýšenou mierou stresu, konfliktnosťou a náročnými interpersonálnymi požiadavkami, dochádza k narušeniu profesijnej spokojnosti, čo následne zvyšuje riziko fluktuácie – či už vo forme mobility medzi pracoviskami, alebo odchodu zo zdravotníckeho systému. Analýzy zamerané na vývoj počtu zdravotníckych pracovníkov v Slovenskej republike poukazujú na očakávaný deficit v týchto profesiách. Podľa údajov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť sa po roku 2035 začne výraznejšie prejavovať pokles počtu sestier v dôsledku odchodu početne silnej generácie do dôchodku, pričom nastupujúce generácie nebudú schopné tento deficit adekvátne kompenzovať. Prognózy naznačujú, že do roku 2045 môže deficit dosiahnuť približne 7 000 sestier, čo bude mať negatívny dopad na dostupnosť a kvalitu poskytovanej ošetrovateľskej starostlivosti.

V podmienkach Slovenskej republiky sú determinantmi fluktuácie sestier nielen organizačné faktory, ako sú vysoké pracovné zaťaženie či nedostatok personálu, ale aj kvalita medziľudských vzťahov, úroveň komunikácie na pracovisku a celková spokojnosť s pracovným prostredím (Mozolová, Tupá, 2024). Uvedené skutočnosti poukazujú na potrebu komplexného prístupu k riadeniu pracovného prostredia, ktorý zahŕňa nielen materiálno-technické a organizačné zabezpečenie, ale aj systematické posilňovanie sociálnych aspektov práce v multidisciplinárnych tímoch. Sociálne determinanty predstavujú významný intervenčný potenciál v oblasti stabilizácie ošetrovateľského personálu, keďže ovplyvňujú nielen subjektívne prežívanie práce, ale aj rozhodovacie procesy sestier súvisiace so zotrvaním v profesii. Povolanie sestry patrí medzi pomáhajúce profesie, ktoré sú charakteristické vysokou mierou interpersonálnych interakcií. Spôsob reagovania jednotlivcov na tieto situácie však nie je jednotný, zatiaľ čo niektorí jedinci ich zvládajú adaptívne, iní môžu pociťovať neistotu, diskomfort alebo nedostatok adekvátnych komunikačných stratégií. Frankovský (2010) poukazuje na to, že uvedené rozdiely možno vysvetliť interakciou faktorov na individuálnej a situačnej úrovni. Na individuálnej úrovni ide najmä o osobnostné charakteristiky, temperament a úroveň sociálnych kompetencií, zatiaľ čo situačné faktory zahŕňajú napríklad mieru konfliktu, emocionálne ladenie prostredia či subjektívne vnímanie ohrozenia.

Správanie v interpersonálnych situáciách u pracovníkov pomáhajúcich profesií je teda výsledkom komplexného pôsobenia osobnostných a situačných premenných. Medzi významné konštrukty, ktoré sa uplatňujú pri vysvetľovaní a predikcii tohto správania, patrí sociálna inteligencia (Birknerová, Frankovský, 2010). V kontexte ošetrovateľstva sa spája so schopnosťou porozumieť prežívaniu, mysleniu a správaniu iných ľudí, adekvátne interpretovať sociálne situácie a regulovať vlastné správanie v súlade s požiadavkami interakcie. Na globálnej úrovni je sociálna kompetencia sestier považovaná za významný faktor kvality zdravotnej starostlivosti. Empirické zistenia poukazujú na to, že sestry s vyššou úrovňou sociálnych kompetencií poskytujú efektívnejšiu starostlivosť a prispievajú k vyššej spokojnosti pacientov (Rodríguez-Pérez et al., 2022). Zároveň podporujú kvalitnejšiu tímovú spoluprácu a medziprofesijnú komunikáciu, ktoré sú nevyhnutné pre bezpečnosť pacientov a optimalizáciu poskytovanej starostlivosti (Vaseghi et al., 2022).

Metodológia výskumu

Cieľom kvantitatívnej prierezovej štúdie bolo analyzovať rozdiely v úrovni sociálnych kompetencií sestier v závislosti od skúsenosti s opustením pracoviska. Skúmané boli dimenzie sociálnej inteligencie (spracovanie sociálnych informácií, sociálne spôsobilosti, sociálna vnímavosť) a emocionálno-sociálne charakteristiky (regulácia sociálneho vplyvu, empatia, sociálna iritabilita).

Výskumný súbor tvorili sestry pracujúce v zdravotníckych zariadeniach na Slovensku (prevažne ženy; najčastejšie vo veku 46–55 rokov), pričom významná časť mala vysokoškolské vzdelanie a pracovala v dvojzmennej prevádzke.

Na zber dát boli použité štandardizované nástroje TSIS (Silvera et al., 2001) a MESI (Frankovský, Birknerová, 2011), hodnotené pomocou Likertových škál. Rozdiely medzi dvoma nezávislými skupinami boli analyzované Mannovým–Whitneyho U testom vzhľadom na nesplnenie predpokladu normality. Analýzy boli realizované pre jednotlivé dimenzie nástrojov s prihliadnutím na premenné opustenie pracoviska, opustenie profesie a odchod do zahraničia.

Výsledky

Analýza rozdielov medzi skupinami (podľa premennej opustenie pracoviska)

Výsledky ukázali, že vo väčšine sledovaných dimenzií (spracovanie sociálnych informácií, sociálne spôsobilosti, sociálna vnímavosť, manipulácia a empatia) neboli identifikované štatisticky významné rozdiely medzi skupinami (p > 0,05), čo naznačuje, že tieto aspekty sociálneho fungovania nie sú významne ovplyvnené skúsenosťou s opustením pracoviska.

Naopak, v dimenzii sociálnej iritability bol zistený štatisticky významný rozdiel (p = 0,013). Tento výsledok poukazuje na to, že vyššia miera iritability môže reflektovať zníženú toleranciu voči sociálnym podnetom, vyššie stresové zaťaženie a potenciálne aj horšiu reguláciu emócií v náročných medziľudských situáciách. Naopak, nižšia iritabilita môže pôsobiť protektívne vo vzťahu k pracovnej stabilite a adaptácii. Absencia rozdielov v sociálnych schopnostiach a empatii naznačuje, že nejde o deficit sociálnych kompetencií, ale skôr o regulačný (afektívny) aspekt sociálneho fungovania.

Tab. 1 Rozdiely v dimenziách TSIS a MESI podľa opustenia pracoviska

Tab. 2 Detailné rozdiely v dimenziách TSIS a MESI podľa opustenia pracoviska

Analýza rozdielov medzi skupinami (podľa premennej opustenie profesie)

Výsledky preukázali štatisticky významné rozdiely v dimenziách sociálnej inteligencie meraných nástrojom TSIS, konkrétne v spracovaní sociálnych informácií (p = 0,046), sociálnych spôsobilostiach (p = 0,047) a sociálnej vnímavosti (p = 0,029). Naopak, v dimenziách meraných nástrojom MESI (manipulácia, empatia, sociálna iritabilita) sa významné rozdiely medzi skupinami nepotvrdili (p > 0,05).

Zistenia naznačujú, že vyššia úroveň sociálnych zručností môže súvisieť s efektívnejším spracovaním interpersonálnych situácií, zatiaľ čo nižšia sociálna vnímavosť môže znižovať mieru väzby na pracovné prostredie. Absencia rozdielov v empatii a iritabilite zároveň poukazuje na to, že odchod z profesie je skôr spojený s kognitívno-behaviorálnymi aspektmi sociálneho fungovania než s emocionálnym prežívaním.

Tab. 3 Rozdiely v dimenziách TSIS a MESI podľa opustenia profesie

Tab. 4 Detailné rozdiely v dimenziách TSIS a MESI podľa opustenia profesie

Analýza rozdielov medzi skupinami (podľa premennej práca v zahraničí)

Výsledky nepreukázali štatisticky významné rozdiely v žiadnej zo sledovaných dimenzií sociálnych kompetencií (p > 0,05), čo naznačuje, že uvažovanie o práci v zahraničí nie je významne ovplyvnené sociálnym ani emočným fungovaním.

Zistenia poukazujú na skôr racionálne a kontextovo podmienené rozhodovanie, ktoré môže byť viac determinované externými faktormi, ako sú pracovné podmienky, ekonomické možnosti a organizačné prostredie. Na rozdiel od iných foriem fluktuácie sa v tomto prípade nepotvrdila významná úloha kognitívnych ani afektívnych komponentov sociálneho fungovania.

Tab. 5 Rozdiely v dimenziách TSIS a MESI podľa úmyslu odísť pracovať do zahraničia

Diskusia

Cieľom štúdie bolo analyzovať sociálne a emocionálne charakteristiky v súvislosti s fluktuačnými tendenciami u sestier, konkrétne opustením pracoviska, opustením profesie a uvažovaním o práci v zahraničí. Výsledky poukazujú na diferenciovaný charakter týchto foriem fluktuácie, pričom jednotlivé aspekty sociálneho fungovania sa uplatňujú odlišne v závislosti od typu rozhodovania o odchode.

V prípade opustenia pracoviska sa ako významný faktor preukázala sociálna iritabilita, čo naznačuje dôležitosť afektívnej regulácie v kontexte pracovných vzťahov a stresovej záťaže. Vyššia iritabilita môže súvisieť s konfliktnosťou prostredia a nižšou toleranciou voči sociálnym podnetom, čo zvyšuje tendenciu pracovisko opustiť. Tento výsledok je v súlade so zisteniami, ktoré zdôrazňujú význam kvality organizačného prostredia, vedenia a sociálnej klímy pre udržanie zdravotníckych pracovníkov (Poeira, Nunes, 2025; Zafar, Alshammari, 2024).

Pri opustení profesie sa naopak nepreukázala významná úloha emocionálnych charakteristík, ale boli identifikované rozdiely v dimenziách sociálnej inteligencie. Vyššia úroveň spracovania sociálnych informácií a sociálnych spôsobilostí pri súčasne nižšej sociálnej vnímavosti naznačuje dominantnú úlohu kognitívno-behaviorálnych aspektov sociálneho fungovania pri rozhodovaní o odchode z profesie. Tieto zistenia korešpondujú s poznatkami o význame pracovných podmienok, vedenia a uznania pre profesijnú spokojnosť a retenciu sestier (Ahn, Choi, 2023; Bäckström et al., 2024).

V prípade uvažovania o práci v zahraničí sa nepreukázali významné rozdiely v sociálnych ani emocionálnych charakteristikách, čo poukazuje na dominanciu externých faktorov, ako sú ekonomické podmienky, pracovné príležitosti a kvalita pracovného prostredia.

Záver

Štúdia poukázala na diferencovaný význam sociálnych kompetencií vo vzťahu k fluktuačným zámerom sestier. Kým pri stabilite na pracovisku sa ukázala dôležitosť regulačných (afektívnych) aspektov sociálneho fungovania, pri odchode z profesie zohrávajú väčšiu úlohu kognitívno-behaviorálne komponenty sociálnej inteligencie. V prípade úvah o práci v zahraničí sa nepreukázal význam sociálnych ani emočných charakteristík, čo poukazuje na dominanciu externých a kontextových faktorov.

Intervencie zamerané na znižovanie fluktuácie by preto mali reflektovať špecifiká jednotlivých foriem odchodu – od podpory zvládania záťaže a kvality medziľudských vzťahov, cez posilňovanie profesijnej identity, až po zlepšovanie systémových a pracovných podmienok v zdravotníctve.

Autorky:
PhDr. Valéria Parová, PhD.
doc. PhDr. Mária Sováriová Soósová, PhD.
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, Lekárska fakulta, Ústav ošetrovateľstva

Zoznam bibliografických odkazov

ADAMS, Karen L. – ISELER, Janet I. 2014. Vzťah emocionálnej inteligencie sestier pri lôžku pacienta s kvalitou starostlivosti. In Journal of Nursing Care Quality. ISSN 1057-3631, 2014, roč. 29, č. 2, s. 174–181.

AHN, Young S. – CHOI, Jae S. 2023. Vnímanie systémov kariérneho rebríčka sestier, spokojnosti s prácou a zámeru odchodu zo zamestnania: prierezová štúdia. In Nursing Open. ISSN 2054-1058, 2023, roč. 10, č. 1, s. 195–201.

BÄCKSTRÖM, Johan – PÖDER, Ulrika – KARLSSON, Ann-Christin. 2024. Bol som len tehličkou v hre: kvalitatívna štúdia o dôvodoch odchodu sestier z nemocníc. In Journal of Nursing Management. ISSN 0966-0429, 2024, roč. neuvedené, č. neuvedené, s. 6662802.

CELIK, Gülşah. 2017. Vzťah medzi spokojnosťou pacientov a emocionálnou inteligenciou sestier pracujúcich na chirurgických klinikách. In Patient Preference and Adherence. ISSN 1177-889X, 2017, roč. 11, č. neuvedené, s. 1363–1368.

FRANKOVSKÝ, Miroslav – BIRKNEROVÁ, Zuzana. 2014. Detecting Social Intelligence by MESI Methodology: Psychometric Characteristics. In Individual and Society. ISSN 1335-3608, 2014, roč. 17, č. 1, s. 89–97.

FRANKOVSKÝ, Miroslav – BIRKNEROVÁ, Zuzana. 2014. Measuring Social Intelligence – The MESI Methodology. In Asian Social Science. ISSN 1911-2017, 2014, roč. 10, č. neuvedené, s. neuvedené.

HARDIE, Paul – DARLEY, Aine – REDMOND, Cliona – LAFFERTY, Anne – JARVIS, Sinead. 2021. Interpersonal and communication skills development in nursing preceptorship education: a scoping review protocol. In HRB Open Research. ISSN 2515-103X, 2021, roč. 4, č. 9, s. 1–16.

HENRIKSEN, Kristin F. – HANSEN, Britt S. – WØIEN, Hanne – TØNNESSEN, Sissel. 2021. The core qualities and competencies of the intensive and critical care nurse: a meta-ethnography. In Journal of Advanced Nursing. ISSN 0309-2402, 2021, roč. 77, č. 12, s. 4693–4710.

MOZOLOVÁ, Veronika – TUPÁ, Magdaléna. 2024. Migration intentions of nurses and nursing students from Slovakia: a study on drivers. In Problems and Perspectives in Management. ISSN 1727-7051, 2024, roč. 22, č. 1, s. 534–548.

POEIRA, Ana – NUNES, Lucília. 2025. Udržanie si tých, ktorým záleží: etická klíma, vedenie a udržateľnosť pracovnej sily v zdravotníctve. In Healthcare. ISSN 2227-9032, 2025, roč. 13, č. neuvedené, s. 3014.

RADA PRE ROZPOČTOVÚ ZODPOVEDNOSŤ. 2024. Lekári, sestry a Slovensko 2040: Projekcia vývoja počtu lekárov, sestier a dopytu po týchto profesiách zo strany starnúcej populácie. Bratislava: Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Dostupné na internete: https://www.rrz.sk

RODRÍGUEZ-PÉREZ, María – MENA-NAVARRO, Francisco – DOMÍNGUEZ-PICHARDO, Antonio – TERESA-MORALES, Carmen. 2022. Current social perception of and value attached to nursing professionals’ competences: an integrative review. In International Journal of Environmental Research and Public Health. ISSN 1660-4601, 2022, roč. 19, č. 3, s. 1817.

SILVERA, David H. – MARTINUSSEN, Monica – DAHL, Tove I. 2001. The Tromsø Social Intelligence Scale. In Scandinavian Journal of Psychology. ISSN 0036-5564, 2001, roč. 42, č. 4, s. 313–319.

VASEGHI, Fahimeh – YARMOHAMMADIAN, Mohammad H. – RAEISI, Ali. 2022. Interprofessional collaboration competencies in the health system: a systematic review. In Iranian Journal of Nursing and Midwifery Research. ISSN 1735-9066, 2022, roč. 27, č. 6, s. 496–504.

ZAFAR, Muhammad – ALSHAMMARI, Rayed F. 2024. Zámer fluktuácie pracovníkov primárnej zdravotnej starostlivosti a organizačné správanie: systematický prehľad a metaanalýza. In SN Comprehensive Clinical Medicine. ISSN 2618-7589, 2024, roč. 6, č. neuvedené, s. 94.