ÚVOD
Hlásenie nežiaducich udalostí a kritických incidentov v intenciách ošetrovateľskej starostlivosti predstavuje kľúčový determinant kvality a bezpečnosti poskytovanej starostlivosti. Neexistuje zdravotnícke pracovisko, kde by sa nikdy nevyskytla chyba, riziková situácia alebo nežiadúca udalosť. V zdravotníctve sa chyby môžu stať aj tým najskúsenejším profesionálom, pretože práca s ľuďmi je plná nepredvídateľných situácií. Pre profesiu sestry je charakteristická práca spojená so stresom, časovým tlakom, vysokou psychickou a fyzickou záťažou, čo prirodzene zvyšuje riziko vzniku nežiaducich udalostí.
Najväčšiu bariéru v oblasti klinického manažmentu rizík nepredstavuje samotný výskyt pochybenia, ale rigidné mechanizmy odozvy naň. V praxi sa ešte stále stretávame s tým, že hlásenie nežiaducich udalostí vyvoláva u zdravotníkov strach – z obviňovania, stigmatizácie v kolektíve a potenciálnych pracovnoprávnych konzekvencií. Táto defenzívna stratégia personálu znemožňuje evidenciu a analýzu nežiaducich udalostí a kritických situácií, čím sa blokuje proces učenia sa z chýb a stagnuje úroveň kvality starostlivosti.
Sestry by mali vnímať hlásenie kritických situácií predovšetkým ako ochranu pacienta. Sestra je s pacientom v najtesnejšom kontakte, kontinuálne sleduje jeho stav a často ako prvá zachytí komplikáciu, pochybenie alebo potenciálne riziko. Nahlásenie takejto udalosti by nemalo byť vnímané ako priznanie vlastnej neschopnosti, ale ako profesionálny a zodpovedný krok.
Je však potrebné zdôrazniť, že i napriek ľudskej chybe, mnohé nežiaduce udalosti vznikajú ako dôsledok systémových problémov – preťaženia personálu, nedostatočnej komunikácie v tíme, chýbajúceho materiálno-technického zabezpečenia alebo nejasne nastavených pracovných postupov. Evidencia a analýza týchto situácií umožňuje identifikovať slabé miesta pracovného prostredia a následne prijať preventívne opatrenia.
Základným predpokladom optimalizácie tohto stavu je budovanie kultúry bezpečnosti, kde sa sestry nemusia báť otvorene hovoriť o vzniknutých situáciách. Prostredie založené na dôvere, psychologickom bezpečí, podpore a vzájomnom rešpekte vedie k väčšej ochote udalosti hlásiť a zároveň podporuje tímovú spoluprácu. V tomto procese zohráva strategickú úlohu manažérka ošetrovateľstva, ktorá by mala zdôrazňovať, že cieľom hlásenia nie je hľadanie vinníka, ale zlepšovanie kvality poskytovanej starostlivosti.
Efektivita systému hlásenia nežiaducich udalostí je priamo úmerná kvalite poskytovanej spätnej väzby. Zdravotníci by mali vidieť, že nahlásené udalosti vedú k reálnym zmenám, napríklad úprave postupov alebo zvýšeniu bezpečnostných opatrení.
Hlásenie nežiaducich udalostí a kritických situácií v ošetrovateľstve predstavuje jeden zo základných pilierov bezpečnosti pacienta a kvality poskytovanej starostlivosti. V súčasnom zdravotníctve sa kladie dôraz na prevenciu chýb, systematické vyhodnocovanie rizík a vytváranie bezpečného pracovného prostredia (Hulková, Kilíková, 2025; Kilíková, Katriňáková, Štefanová, 2025).
CIEĽ
Zistiť postoj sestier generačnej kohorty „Z“ k hláseniu nežiaducich udalostí a kritických situácií v ošetrovateľstve.
SÚBOR A METÓDY
Štúdia realizovaná od januára do marca 2026 využila zmiešaný výskumný prístup (mixed- methods) s konvergentným paralelným dizajnom (Grešš Halász et al., 2025), kedy sa kvantitatívne a kvalitatívne dáta zbierajú súčasne, analyzujú samostatne a v závere sa integrujú. Výskumnú vzorku tvorilo 43 sestier generácie „Z“. V rámci kvalitatívnej línie sa využila metóda pološtruktúrovaných rozhovorov a focus groups. Kvantitatívne dáta boli získané prostredníctvom neštandardizovaného checklistu s položkami hodnotenými na 7-bodovej Likertovej škále. V check liste sestry označili hodnotenie kritérií: 1-nedostatočné; 2-podpriemerné; 3-priemerné/uspokojivé; 4-dobré; 5-veľmi dobré; 6-vynikajúce/výborné; 7- expertné/excelentné.
Schifferdecker, Reed (2009) a Rao, Shiyanbola (2022) tiež odporúčajú použitie zmiešaných metód v zdravotníckom výskume, kedy údaje získané z pološtruktúrovaných rozhovorov alebo focusových skupín možno kombinovať s kvantitatívnymi údajmi. Na spracovanie kvantitatívnych dát bola použitá deskriptívna štatistika (priemer, štandardná odchýlka, medián, modus, minimálne, maximálne hodnoty) a frekvencia.
Údaje z rozhovorov z ôsmich focusových skupín boli spracované pomocou obsahovej analýzy (Renfro, Hohmeier, 2022). Z odpovedí bol vytvorený inventár obsahu údajov-zozbierané údaje boli sumarizované v šablónovom súhrne. Po prečítaní odpovedí a farebnom kódovaní opakujúcich sa výrazov, boli stanovené domény/kategórie: 1. postoj k hláseniu nežiaducich udalostí a kritických situácií; 2. postoj k identifikácii rizík a chýb; 3. postoj k prebraniu zodpovednosti.
Získané údaje prezentujeme v prehľadových tabuľkách a sumarizáciu zistení v integrácii kvantitatívnych a kvalitatívnych dát podľa stanovených kategórií v časti výsledky.
VÝSLEDKY
Výsledky poukazujú na to, že monitorovanie nežiaducich udalostí je integrálnou súčasťou zvyšovania kvality v ošetrovateľstve. Hlásenie nežiaducich udalostí a kritických situácií v ošetrovateľstve odkrýva slabé miesta v operačných a komunikačných procesoch tímu. Konštruktívna analýza nahlásených udalostí je predpokladom pre zavedenie systémových zmien, ktoré predchádzajú ich opakovaniu, zvyšujú bezpečnosť pacientov a transformujú organizačnú kultúru smerom k spravodlivosti a otvorenosti.
Kvantitatívna analýza získaných dát (tabuľka 1) preukázala špecifické tendencie v postojoch sestier generácie „Z“ k hláseniu nežiaducich udalostí a kritických situácií v ošetrovateľskej praxi. Za najvýznamnejšie aspekty tohto postoja respondenti považovali prebratie osobnej zodpovednosti za vlastné konanie (x̄ = 5,53 z max. 7; sd = 1,08), za ktorým nasledovalo nahlásenie chýb spôsobených vlastným zavinením (x̄ = 5,25 z max. 7; sd = 0,96) a schopnosť identifikovať riziká a pochybenia (x̄ = 4,95 z max. 7; sd = 1,11). Naopak, najnižšia úroveň (medián = 4) bola zaznamenaná v prípade položky zameranej na nahlasovanie nežiaducich udalostí, ktoré zapríčinili kolegyne. Zistená nízka miera ochoty uplatňovať kritický postoj k pochybeniam kolegýň otvára otázku profesijnej konformity najmladšej kohorty sestier. Tento fenomén možno interpretovať ako prejav obáv z interpersonálnych konfliktov na pracovisku, prípadne ako rešpektovanie zabehnutej kultúry mlčania a potenciálnej profesionálnej deformácie u starších sestier.
Tabuľka 1 Postoj sestier generácie „Z“ k hláseniu nežiaducich udalostí a kritických situácií v ošetrovateľstve
| Kritériá | x̄ | sd | xm | s2 | min. | max. | Q1 | Q2 | Q3 | mod(x) |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Hlásenie nežiadúcich udalostí a kritických situácií (všeobecný postoj) | 4,81 | 1,52 | 5 | 2,33 | 1 | 7 | 4 | 5 | 6 | 5 |
| Hlásenie nežiadúcich udalostí a kritických situácií, ktoré ste zavinili | 5,25 | 0,96 | 5 | 0,93 | 4 | 7 | 4 | 5 | 6 | 5 |
| Hlásenie nežiadúcich udalostí a kritických situácií svojich kolegýň | 4,07 | 1,16 | 4 | 1,36 | 1 | 7 | 3 | 4 | 5 | 5 |
| Identifikácia rizík a chýb | 4,95 | 1,11 | 5 | 1,25 | 2 | 7 | 4 | 5 | 6 | 6 |
| Preberanie zodpovednosti za svoje činy | 5,53 | 1,08 | 6 | 1,17 | 2 | 7 | 5 | 6 | 6 | 6 |
Legenda: n – počet respondentov, x̄ – aritmetický priemer, sd – smerodajná odchýlka, xm – medián, min. – minimálna hodnota, max. – maximálna hodnota, mod(x) – modus, Q1–Q3 kvartily; s² – rozptyl
V tab. č. 2 sú prehľadne usporiadané dáta a zobrazuje rozloženie početností jednotlivých hodnôt, čím potvrdzuje vyššie uvedené výsledky. 27 sestier (n=43) uviedlo, že bez obáv nahlasuje nežiaduce udalosti a kritické situácie v ošetrovateľstve. 25 sestier počas svoje praxe nahlásilo chybu, ktorú zavinili. Z tabuľky je tiež zrejmé, že sestry uviedli najvyššie hodnotenie v kritériách „Prebratie zodpovednosti za svoje činy“ a „Identifikácia rizík a chýb“.
Tabuľka 2 Frekvenčná tabuľka
| prvok | frekvencia | kumulatívna frekvencia | relatívna frekvencia | kumulatívna relatívna frekvencia | |||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Hlásenie nežiadúcich udalostí a kritických situácií (všeobecný postoj) | |||||||||
| 4 | 17 | 17 | 0.386 | 0.386 | |||||
| 5 | 27 | 44 | 0.613 | 1 | |||||
| Hlásenie nežiadúcich udalostí a kritických situácií, ktoré ste zavinili | |||||||||
| 3 | 2 | 2 | 0.045 | 0.045 | |||||
| 4 | 25 | 27 | 0.568 | 0.613 | |||||
| 5 | 17 | 44 | 0.386 | 1 | |||||
| Hlásenie nežiadúcich udalostí a kritických situácií svojich kolegýň | |||||||||
| 3 | 11 | 14 | 0.255 | 0,325 | |||||
| 4 | 12 | 26 | 0.279 | 0,604 | |||||
| 5 | 14 | 40 | 0.325 | 0,930 | |||||
| Identifikácia rizík a chýb | |||||||||
| 4 | 11 | 15 | 0,255 | 0,348 | |||||
| 5 | 12 | 27 | 0,279 | 0,627 | |||||
| 6 | 14 | 41 | 0,325 | 0,953 | |||||
| Preberanie zodpovednosti za svoje činy | |||||||||
| 5 | 12 | 18 | 0,279 | 0,418 | |||||
| 6 | 18 | 36 | 0,418 | 0,837 | |||||
65 % respondentov má kladný postoj k hláseniu nežiaducich udalostí a bez obáv takéto situácie hlási. V tabuľke č. 3 prezentujeme vybrané odpovede.
Tabuľka 3 Hlásenie nežiadúcich udalostí a kritických situácií (všeobecný postoj)
| Respondentka | Odpovede |
|---|---|
| R2 | „Na pracovisku, kde pôsobím, je potrebné posilniť kultúru bezpečnosti tak, aby bolo hlásenie nežiaducich udalostí, chýb vnímané ako nástroj zlepšovania kvality starostlivosti, nie ako zdroj obáv alebo strachu. Priama úprimná komunikácia o chybách môže byť významným krokom k zvýšeniu bezpečnosti pacienta aj podpore zdravotníckeho personálu. Je dôležité pracovať v prostredí, v ktorom sa chyba nevníma ako osobné zlyhanie jednotlivca, ale ako príležitosť na zlepšenie systému práce. Aj menej závažné udalosti ktoré sa zaevidujú môžu priniesť cenné poznatky na zlepšenie systému práce na oddelení. Na oddeleniach by pomohlo najmä viac vzájomnej podpory a pochopenia medzi kolegami a zo strany nadriadených. Sestra by mala mať možnosť nahlásiť chybu aj anonymne a aby sa o vzniknutej situácii hovorilo pokojne, bez zbytočných emócií a komentárov. Namiesto hľadania vinníka by sa pozornosť mala sústrediť na to, čo sa dá do budúcna zlepšiť. Priznanie chyby by nemalo znamenať stratu dôvery, ale malo by byť vnímané ako prejav zodpovednosti. Hlásenie chyby je pre sestru hlavne mladú alebo začínajúcu často psychicky náročné. Ak však cíti podporu zo strany kolegov a vedenia, môže sa aj zlá skúsenosť stať príležitosťou niečo sa naučiť, zlepšiť sa aby sa situácia neopakovala. Zdravé pracovné prostredie môže viesť k vyššej kvalite poskytovanej starostlivosti, väčšej spokojnosti personálu a predovšetkým k zvýšeniu bezpečnosti pacientov. Nahlásiť chybu by nemalo znamenať, že som zlyhala ako sestra. Skôr by to malo byť chápané ako správna a zodpovedná reakcia na situáciu, ktorá pomáha chrániť pacienta“. |
| R3 | „Hlásenie nežiaducich udalostí a kritických situácií v ošetrovateľstve považujem za veľmi dôležitú súčasť bezpečnej zdravotnej starostlivosti. Pri práci s pacientmi môže niekedy dôjsť k situáciám, ktoré sa nedajú úplne predvídať, alebo k chybám, ktoré vzniknú napríklad z nepozornosti, stresu či veľkého pracovného zaťaženia. Práve preto je podľa môjho názoru dôležité, aby sa o takýchto situáciách otvorene hovorilo a aby sa správne zaznamenali. Myslím si, že hlásenie nežiaducich udalostí by nemalo byť vnímané ako niečo negatívne alebo ako spôsob potrestania zdravotníckeho pracovníka. Skôr by malo slúžiť ako možnosť poučiť sa z chyby a zlepšiť fungovanie zdravotníckeho zariadenia. Ak sa chyba nahlási, môže sa analyzovať jej príčina a prijať opatrenia, aby sa podobná situácia v budúcnosti neopakovala. Osobne si myslím, že priznať vlastnú chybu nie je vždy jednoduché. Človek môže mať strach z reakcie nadriadených alebo kolegov. Napriek tomu považujem za správne, aby zdravotnícky pracovník vedel prevziať zodpovednosť za svoje konanie. Takýto prístup je podľa mňa znakom profesionality a zároveň prispieva k väčšej dôvere medzi členmi zdravotníckeho tímu. Podobne je to aj v prípade, keď ide o chybu kolegov. Dôležité je pristupovať k takejto situácii citlivo a profesionálne. Cieľom by nemalo byť hľadanie vinníka, ale predovšetkým ochrana pacienta a snaha predchádzať podobným situáciám v budúcnosti. Veľkú úlohu zohráva aj komunikácia medzi zdravotníckymi pracovníkmi a podpora prostredia, kde sa ľudia neboja upozorniť na problém. Za veľmi dôležité považujem aj schopnosť identifikovať možné riziká a chyby ešte skôr, ako dôjde k nežiadúcej udalosti. Môže ísť napríklad o kontrolu správnej totožnosti pacienta, správne podanie liekov alebo dôslednú komunikáciu medzi zdravotníkmi. Takéto preventívne kroky môžu výrazne prispieť k zvýšeniu bezpečnosti pacientov. Preberanie zodpovednosti za svoje činy patrí podľa môjho názoru k základným podmienkam v ošetrovateľstve. Zdravotnícki pracovníci majú veľkú zodpovednosť, pretože pracujú so zdravím a životom ľudí. Je preto dôležité dodržiavať odborné postupy, konať zodpovedne a v prípade chyby sa snažiť situáciu riešiť čo najlepším spôsobom“. |
| R12 | „Ako sestra vnímam hlásenie nežiaducich udalostí a kritických situácií ako neoddeliteľnú súčasť svojej profesionálnej zodpovednosti. Bezpečnosť pacienta je pre mňa prioritou, a preto považujem včasné a pravdivé hlásenie pochybení, mimoriadnych situácií či rizík za kľúčový nástroj na zvyšovanie kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Nežiaduce udalosti nevnímam ako príležitosť na hľadanie vinníka, ale ako možnosť poučiť sa, analyzovať príčiny a predchádzať ich opakovaniu. Som presvedčená, že aktívny prístup k hláseniu nežiaducich udalostí prispieva nielen k ochrane pacienta, ale aj k ochrane zdravotníckeho pracovníka a k budovaniu dôvery v zdravotnícky systém“. |
Zisťovali sme aj postoj sestier z generačnej kohorty „Z“ k nahlasovaniu vlastných chýb a nežiaducich udalostí, ktoré sestry zapríčinili (tab. č. 4). 74 % sestier v našom súbore uviedlo, že by nahlásili nežiaducu udalosť, ktorú zavinili. V rámci rozhovorov a focus group sme analyzovali najčastejšie dôvody, ktoré sestry viedli k priznaniu a oznámeniu pochybení.
Sestry si i napriek svojmu veku a krátkej doby praxe uvedomujú, že prvoradá je bezpečnosť pacientov a nahlásenie chyby vnímajú ako základ etickej a profesionálnej povinnosti sestry, čo považujeme za prejav ich osobnostnej zrelosti a profesionálnej vyspelosti. A keďže pre generáciu Z je veľmi dôležitá súdržnosť tímu a sociálne väzby, tak ďalším dôvodom je kultúra otvorenej komunikácie na pracovisku a udržanie dôvery v tíme.
Tabuľka 4 Hlásenie nežiadúcich udalostí a kritických situácií, ktoré ste zavinili
| Respondentka | Odpovede |
|---|---|
| R16 | „Kritérium hlásenia nežiaducich udalostí, na ktorých vzniku by som sa osobne podieľala, hodnotím 6. V prípade vlastného pochybenia považujem za svoju profesionálnu povinnosť situáciu bezodkladne priznať a oznámiť vedúcej sestre, ošetrujúcemu lekárovi. Takýto postup by som uplatnila napr. pri nesprávnom podaní lieku, administratívnej chybe v dokumentácii alebo pri nedostatočnom zabezpečení preventívnych opatrení, napr. v oblasti prevencie dekubitov. Uvedomujem si, že sestra nesie osobnú odbornú, morálnu aj právnu zodpovednosť za svoje konanie. Priznanie vlastnej chyby môže byť spojené s psychickým diskomfortom, pocitom zlyhania či obavami z negatívneho hodnotenia. Napriek tomu ho vnímam ako prejav profesionálnej vyspelosti, nie ako znak zlyhania. Zamlčanie pochybenia by mohlo viesť k zhoršeniu zdravotného stavu pacienta, k strate dôvery v rámci tímu a k opakovaniu obdobnej situácie v budúcnosti. Zvoleným hodnotením vyjadrujem, že si plne uvedomujem svoju zodpovednosť, som schopná reflektovať vlastné pochybenia a v prípade ich vzniku uprednostním bezpečnosť pacienta pred osobným komfortom. Zároveň si uvedomujem emocionálnu náročnosť takýchto situácií a prirodzený stres, ktorý s nimi súvisí, čo však nepovažujem za prekážku profesionálneho riešenia vzniknutej udalosti“. |
| R18 | „Myslím si, že priznať si chybu je často náročné, najmä v zdravotníckom prostredí, kde sa od zdravotníckych pracovníkov očakáva vysoká profesionalita a presnosť. Napriek tomu považujem za veľmi dôležité, aby si zdravotnícki pracovníci dokázali otvorene priznať chybu, ktorú spôsobili. Nahlásenie takejto udalosti môže pomôcť rýchlo reagovať a minimalizovať možné nežiadúce následky pre pacienta. Takisto to umožňuje analyzovať a posúdiť príčinu, prečo sa chyba stala a poučiť sa z nej. Myslím si, že každý človek môže urobiť chybu, ale dôležité je, aby sa k tomu postavil zodpovedne. Profesionálny prístup znamená prevziať zodpovednosť za svoje činy, snažiť sa vzniknutú situáciu napraviť a do budúcnosti sa vyvarovať podobným situáciám a chybám“. |
| R20 | „Priznať vlastnú chybu nie je jednoduché – často to sprevádza pocit hanby alebo strach z kritiky od kolegov či nadriadených. Je úplne prirodzené obávať sa reakcie okolia, pretože nikto nechce vyzerať nespoľahlivo. Avšak zatajovanie problému môže mať oveľa horšie následky. Naopak, otvorenosť ukazuje profesionalitu a zodpovednosť“. |
| R24 | „Počas môjho doterajšieho pôsobenia v zdravotníctve, aj keď zatiaľ len počas relatívne krátkeho obdobia, som sa stretla s niekoľkými situáciami, ktoré by bolo možné označiť za nežiaduce udalosti, ktoré som zapríčinila ja. Tieto skúsenosti mi ukázali, že chyby sa môžu vyskytnúť aj napriek mojej snahe pracovať zodpovedne a precízne. Zároveň som si uvedomila, aké dôležité je venovať dostatočnú pozornosť identifikácii pacienta, kontrole zdravotnej dokumentácie a dodržiavaniu štandardných pracovných postupov. Vzniknuté udalosti som vždy oznámila staršej kolegyni alebo vedúcej sestre. Považujem za dôležité, aby bola každá sestra schopná priznať si svoju chybu a informovať o nej nadriadeného alebo kolegov. Otvorená komunikácia a transparentnosť sú podľa môjho názoru nevyhnutné pre zabezpečenie bezpečnosti pacientov. Chyba by nemala byť vnímaná iba ako individuálne zlyhanie, ale aj ako príležitosť pre ostatných poučiť sa a zlepšiť systém poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti“. |
Zaujímal nás aj postoj sestier generácie „Z“ k nahlasovaniu chýb a nežiaducich udalostí, ktoré zapríčinili ich kolegyne (tab. č. 5). Iba 39 % sestier by nahlásilo pochybenie zapríčinené kolegyňou, ak by kolegyňa sama chybu nepriznala. Z identifikovaných dôvodov môžeme odvodiť obavy sestier generácie „Z“ z narušenia medziľudských vzťahov a atmosféry v kolektíve. Mladšie sestry sa tiež obávajú spoločenskej stigmy z označenia „donášača“ či „žalobcu“; chcú sa vyhnúť tomu, aby ich konanie bolo staršími alebo ostatnými kolegyňami interpretované ako nadraďovanie sa či poúčanie druhých. Sestry generácie „Z“ zažívajú silný vnútorný rozpor medzi profesionálnou povinnosťou (chrániť pacienta) a lojalitou voči tímu a kolegyniam. Sestry priamo deklarujú, že nahlásiť chybu kolegyne je pre ne psychicky a emocionálne „ešte ťažšie“, ako priznať vlastné pochybenie. Je to pre sestry generácie Z veľmi silná vnútorná bariéra.
Tabuľka 5 Hlásenie nežiadúcich udalostí a kritických situácií svojich kolegýň
| Respondentka | Odpovede |
|---|---|
| R5 | „Hlásenie nežiaducich udalostí alebo kritických situácií svojich kolegýň vnímam ako citlivú súčasť pracovných vzťahov v tíme. Myslím si, že v takejto situácii je dôležité zachovať profesionálny a zároveň empatický prístup. Osobne by som sa snažila byť pre kolegyňu oporou a podporiť ju v tom, aby prevzala zodpovednosť za vzniknutú situáciu a sama ju nahlásila. Otvorená komunikácia a vzájomná podpora v tíme môžu pomôcť zvládnuť takúto situáciu bez zbytočného obviňovania, ktoré by mohlo narušiť medziľudské vzťahy na pracovisku a negatívne ovplyvniť pracovnú atmosféru a spoluprácu v tíme“. |
| R6 | „Čo sa týka hlásenia situácií kolegýň, tam je to podľa mňa trochu iné a citlivejšie. Na oddelení sú vzťahy dôležité, všetci sa navzájom poznáme a rešpektujeme a nikto nechce pôsobiť ako niekto, kto na ostatných donáša. To by som nechcela ani ja. No postupne som si uvedomila, že existuje rozdiel medzi donášaním a zodpovedným konaním. Ak vidím niečo, čo by mohlo ohroziť pacienta, jednoducho nato upozorním danú kolegyňu , ktorej sa situácia týka. Spozorovala som , že kolegyňa omylom pripravila infúziu pre nesprávneho pacienta – ešte pre podaním , snažila som sa to však riešiť s rozumom – porozprávala som sa s dotyčnou kolegyňou, ak by to bolo závažnejšie , riešim to ďalej. Vždy sa snažím pôsobiť ako podpora, nie ako niekto , kto potrebuje vyzerať , ako niekto kto chce poúčať druhých“. |
| R9 | „Hlásenie nežiadúcich udalostí a kritických situácií svojich kolegýň hodnotím ako nedostatočné. Tento postoj odráža môj vnútorný konflikt medzi profesionalitou- hlásenie nežiadúcich udalostí a lojalitou voči mojim kolegyniam. Takéto hlásenie by bolo vnímané negatívne zo strany kolegov a malo by za následok výrazné problémy v kolektíve a narušenie medziľudských vzťahov. Uvedomujem si, že bezpečnosť pacienta by mala byť prioritou. Do budúcna považujem za dôležité pracovať na zmene tohto postoja. Mali by sme sa hlavne zamerať na nedostatky v praxi, ktoré môžeme zlepšiť, než na hľadanie vinníka, ktorý spôsobil nežiadúcu udalosť“. |
| R31 | „Hlásenie udalosti, ktoré spôsobili kolegyne, môže byť citlivá a náročná situácia, pretože v pracovnom kolektíve je dôležitá vzájomná dôvera a spolupráca. Na druhej strane je však vždy na prvom mieste bezpečnosť pacienta a kvalita poskytovanej starostlivosti. Ak dôjde k chybe alebo kritickej situácii, ktorá môže pacienta ohroziť, je potrebné ju riešiť a v prípade potreby aj nahlásiť. Zároveň je vhodné zachovať profesionálny prístup, komunikovať s kolegyňou otvorene a snažiť sa situáciu riešiť konštruktívne. Cieľom by nemalo byť obviňovanie alebo konflikty, ale zlepšenie pracovných postupov, prevencia podobný chýb a ochrana pacienta“. |
| R33 | „Hlásenie nežiaducich udalostí a kritických situácií, ktoré sa týkajú mojich kolegýň, vnímam ako veľmi citlivú tému. Úprimne si myslím, že je to ešte ťažšie ako priznať vlastnú chybu. Na oddelení sú dôležité dobré vzťahy, spolupráca a dôvera a človek nechce pôsobiť ako ten, kto „žaluje“ alebo vytvára napätie v kolektíve. Zároveň si však uvedomujem, že v centre našej práce je pacient. Ak by išlo o situáciu, ktorá môže ohroziť jeho bezpečnosť, mala by som konať profesionálne a nenechať sa ovplyvniť osobnými sympatiami. Nemyslím si, že cieľom hlásenia má byť obviňovanie konkrétneho človeka, ale skôr riešenie problému a predchádzanie jeho opakovaniu. Dôležité je, aby sa takéto situácie riešili vecne a nie útočne. Aby sa chyby brali ako príležitosť na poučenie a nie ako dôvod na trest alebo zosmiešňovanie“. |
| R41 | „Zatajovanie chyby by mohlo mať vážne následky a mohlo by ešte viac ohroziť pacienta. Preto je podľa mňa lepšie chybu priznať, snažiť sa ju vyriešiť a poučiť sa z nej do budúcnosti O niečo zložitejšia situácia je podľa mňa vtedy, keď ide o chybu kolegyne alebo kolegu. Úprimne si myslím, že by som nerada oznamovala chyby svojich kolegov, pretože dobré vzťahy na pracovisku sú veľmi dôležité. Zdravotnícky tím musí spolupracovať a dôvera medzi kolegami je pri tejto práci veľmi potrebná. Skôr si myslím, že každý by mal byť schopný priznať svoju chybu sám a niesť za ňu zodpovednosť. Ak by išlo o menej závažnú situáciu, pravdepodobne by som sa najskôr snažila porozprávať s kolegyňou a upozorniť ju na chybu, aby si ju uvedomila a mohla ju riešiť. Na druhej strane si však uvedomujem, že existujú aj situácie, ktoré môžu byť vážne a môžu priamo ohroziť pacienta. V takom prípade by som považovala za svoju povinnosť takúto udalosť nahlásiť, aj keď by to mohlo narušiť vzťahy na pracovisku. Bezpečnosť pacienta by mala byť vždy najdôležitejšia. Aj keď by to mohlo byť nepríjemné a mohlo by to spôsobiť napätie medzi kolegami, zdravotnícky pracovník by mal vedieť urobiť rozhodnutie, ktoré je správne z hľadiska ochrany pacienta“. |
Osobný postoj sestier generácie „Z“ k identifikácii rizík a chýb súvisí s ich skúsenosťami a odvahou vyjadriť svoj názor. 65 % sestier zaujíma pozitívny postoj k identifikácii rizík a chýb a považuje identifikáciu za prejav profesionality a zodpovednosti. V tabuľke 6 prezentujeme vybrané odpovede.
Tabuľka 6 Identifikácia rizík a chýb
| Respondentka | Odpovede |
|---|---|
| R9 | „Myslím si, že moja schopnosť identifikovať riziká a chyby je veľmi dobrá. Je to aj vďaka tomu, že sa v práci stretávam s kľudným, trpezlivým prístupom mojich kolegýň, ktorým nevadí odpovedať mi na všetky otázky ohľadom rôznych výkonov a situácií. V práci sa stretávam aj s tým, že sa všetci radíme spolu a uisťujeme sa, že to, čo robíme, robíme správne, ak sa jedná o výkon, ktorý sa nerobí tak často“. |
| R12 | „Mojou povinnosťou je aktívne vyhľadávať potenciálne riziká a predchádzať im. Chyby nevnímam ako osobné zlyhanie, ale ako signál na analyzovanie ich príčin a zlepšenie systému práce. Som presvedčená, že systematická identifikácia rizík a chýb, preventívne opatrenia a taktiež kontinuálne vzdelávanie sú nevyhnutné pre ochranu pacienta, kvalitu poskytovanej starostlivosti a profesionálny rast sestry“. |
| R15 | „Identifikáciu rizík vnímam ako základnú formu prevencie. Snažím sa všímať si detaily, ako sú riziká pádov či nejasnosti v dokumentácii. Včasné zachytenie rizika ešte predtým, než udalosť nastane, považujem za najvyšší stupeň bezpečnosti. Moja pozornosť smeruje k faktorom ako je preťaženie alebo komunikačný šum, ktoré by mohli viesť ku kritickej situácii“. |
| R26 | „Myslím si, že je dôležité vedieť rozpoznať možné riziká ešte pred vznikom chyby. Ak si dôsledne kontrolujeme svoju prácu a spolupracujeme s členmi zdravotníckeho tímu, môžeme tak predísť mnohým problémom“. |
| R33 | „Identifikáciu rizík a chýb vnímam ako dôležitú súčasť práce sestry. Nemyslím si, že ide len o veľké a vážne chyby, ale často aj o malé detaily, ktoré si človek musí všimnúť včas. V praxi som si uvedomila, že veľa situácií sa dá zachytiť skôr, ako sa z nich stane problém – napríklad nesprávne označený liek, nejasne zapísaná dokumentácia alebo zmena stavu pacienta. Zároveň si myslím, že schopnosť identifikovať riziká prichádza hlavne so skúsenosťami. Ako študentka som si niekedy nebola istá, či niečo preháňam alebo či je daná situácia naozaj riziková. Postupne som však zistila, že je lepšie sa spýtať alebo upozorniť, ako niečo ignorovať. Podľa mňa je dôležité byť pozorný, všímať si súvislosti a nebáť sa povedať svoj názor či opýtať sa na dôvod, prečo je to tak. Identifikácia rizík nie je o hľadaní chýb u druhých, ale o snahe predchádzať problémom a chrániť pacienta. Celkovo si myslím, že hlásenie nežiaducich udalostí je prejavom profesionality, zodpovednosti a rešpektu voči pacientovi, aj keď je to niekedy nepríjemné a náročné“. |
Posledné hodnotené kritérium súviselo s preberaním zodpovednosti za svoje činy (tab. č. 7). Až 86 % sestier generácie „Z“ subjektívne vysoko hodnotí schopnosť prebrať zodpovednosť v prípade zapríčinenia nežiaducej udalosti alebo kritickej situácie v ošetrovateľskej praxi.
Tabuľka 7 Preberanie zodpovednosti za svoje činy
| Respondentka | Odpovede |
|---|---|
| R5 | „Preberanie zodpovednosti za svoje činy považujem za veľmi dôležitú súčasť profesionálneho prístupu. Každá sestra by si mala uvedomovať, že jej rozhodnutia a konanie môžu ovplyvniť zdravie a bezpečnosť pacienta. Preto je dôležité pristupovať k svojej práci zodpovedne, svedomito a s dôrazom na dodržiavanie odborných postupov“. |
| R10 | „Preberanie zodpovednosti za svoje činy považujem za veľmi dôležitú súčasť práce. Každý človek by mal stáť za tým, čo robí, a snažiť sa svoju prácu vykonávať čo najlepšie. Snažím sa pracovať svedomito, dodržiavať pravidlá a premýšľať nad tým, ako moje rozhodnutia a činy môžu ovplyvniť ostatných. Ak by som urobila chybu, považujem za správne ju priznať, poučiť sa z nej a snažiť sa ju napraviť. Takýto prístup pomáha budovať dôveru medzi kolegami a prispieva k tomu, aby pracovný tím fungoval lepšie a efektívnejšie“. |
| R12 | „Preberanie zodpovednosti za svoje činy považujem za jeden zo základných pilierov profesionálnej ošetrovateľskej praxe. Ako sestra si uvedomujem, že každé moje rozhodnutie, intervencia, postup či prípadné pochybenie má priamy vplyv na zdravie a bezpečnosť pacienta. Preto konám vždy v súlade s odbornými štandardmi , platnou legislatívou a etickým kódexom. Preberanie zodpovednosti nevnímam ako hrozbu, ale ako prejav profesionality a rešpektu voči pacientovi , kolegom aj samotnému povolaniu sestry. Zodpovednosť pre mňa znamená nielen dôsledné plnenie pracovných povinností, ale aj schopnosť priznať chybu, poučiť sa znej a prijať opatrenia na jej nápravu“. |
| R15 | „Zodpovednosť vnímam ako základ profesionálnej zrelosti. Snažím sa konať tak, aby som si za svojimi rozhodnutiami mohla kedykoľvek stáť. Nie je to len o znášaní následkov pri pochybení, ale najmä o každodennej svedomitej príprave a dodržiavaní odborných štandardov, ktoré riziká pre pacienta minimalizujú už vopred“. |
| R20 | „Zodpovednosť za vlastné konanie považujem za základ dôvery medzi zdravotníkom a pacientom. Pacienti sa na nás spoliehajú, že naše rozhodnutia budú premyslené a zamerané na ich bezpečie. Uvedomujem si, že bezpečnosť pacienta závisí nielen od technológií či liekov, ale aj od môjho prístupu k práci – od koncentrácie, komunikácie s tímom a ochoty učiť sa z minulých skúseností. Keď sme otvorení a zodpovední, budujeme silnejší vzťah, kde pacienti cítia, že sú v dobrých rukách. V konečnom dôsledku ide o to, aby sme všetci prispievali k systému, ktorý chráni životy a minimalizuje zbytočné riziká“. |
Integrácia kvantitatívnych a kvalitatívnych dát podľa stanovených kategórií
1. Postoj k hláseniu nežiaducich udalostí a kritických situácií Vzorka sestier generačnej kohorty „Z“ deklarovala vysokú mieru akceptácie hlásenia nežiadúcich udalostí a kritických situácií v ošetrovateľskej praxi (x̄ = 4,81 z max. 7; sd = 1,52). 65 % sestier v našom súbore má racionálny a zodpovedný postoj k hláseniu nežiaducich udalostí a bez obáv takéto situácie hlási.
2. Postoj k identifikácii rizík a chýb Vzorka sestier generačnej kohorty „Z“ sa subjektívne domnieva, že disponuje schopnosťou identifikovať riziká a pochybenia pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti (x̄ = 4,95 z max. 7; sd = 1,11). 65 % sestier v našom súbore to považuje za prejav profesionality a zodpovednosti.
3. Postoj k prebraniu zodpovednosti Výskumná vzorka sestier generácie Z deklarovala vysokú úroveň subjektívnej zodpovednosti za vlastné konanie spojené s nežiaducimi udalosťami (x̄ = 5,53 z max. 7; sd = 1,08). Až 86 % sestier uviedlo, že by prebrali zodpovednosť v prípade zapríčinenia nežiaducej udalosti alebo kritickej situácie v ošetrovateľskej praxi.
DISKUSIA
Transparentný a funkčný systém hlásenia umožňuje systematické zhromažďovanie dát, ich analýzu a následné prijímanie nápravných a preventívnych stratégií. Tým sa minimalizuje pravdepodobnosť opakovania obdobných situácií a zároveň sa podporuje kultúra bezpečnosti založená na otvorenosti, zodpovednosti a nepostihujúcom prístupe k chybám. Z uvedených dôvodov možno hlásenie nežiaducich udalostí považovať za významný nástroj kontinuálneho zvyšovania kvality poskytovanej ošetrovateľskej starostlivosti, ako aj za nevyhnutný predpoklad profesionálneho a eticky zodpovedného výkonu povolania sestry.
Rôznymi atribútmi bezpečnosti zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti v podmienkach SR sa zaoberalo viacero autoriek. Kilíková, Karoľová (2026) skúmali na vzorke 411 sestier percepciu trinástich atribútov bezpečnej zdravotnej starostlivosti. Autorky odhalili u sestier
rezervy v pochopení rizík poškodenia zdravia pacientov na základe nedocenenia významu politiky bezpečnej zdravotnej starostlivosti. Hulková, Kilíková, Tupá (2025) vo svojej štúdii zameranej na posúdenie prínosu peer review hodnotenia v ošetrovateľstve v kľúčových atribútoch kvality a bezpečnosti zistili, že sestry považujú za najvýznamnejšie identifikáciu pacienta. Kilíková, Katriňáková, Štefanová (2025) analyzovali postoje 200 sestier k rizikovým faktorom vzniku nežiaducich udalostí. Zistili, že najvýznamnejším rizikovým faktorom vzniku nežiaducich udalostí bola únava a vyčerpanosť sestier. Kurucová, Kalánková, Žuffová, Žiaková (2022) sa vo svojej štúdii zamerali na hodnotenie kultúry bezpečnosti hospitalizovaných pacientov sestrami pomocou dotazníka The Hospital Survey on Patient Safety Culture (HSOPSC) v šiestich nemocniciach na Slovensku. Najvyššie percento pozitívnych odpovedí zaznamenali v dimenziách tímová spolupráca na oddelení, spätná väzba a komunikácia, vzdelávanie a kontinuálne zlepšovanie. Signifikantným negatívnym prediktorom vnímania stupňa bezpečnosti pacientov bol vyšší počet hlásených nežiaducich udalostí za posledný rok.
Naša štúdia bola zameraná na sestry generačnej kohorty „Z“ a ich postoj k hláseniu nežiaducich udalostí a kritických situácií v ošetrovateľstve. Na základe analýzy kvantitatívnych a kvalitatívnych dát môžeme skonštatovať, že táto generácia sestier preberá zodpovednosť za vlastné pochybenia a nahlasuje nežiaduce udalosti a kritické situácie, ktoré zapríčinia. Až 65 % sestier v našom súbore bez obáv takéto situácie hlási. Podľa Wu et al. (2024) neoznamovanie nežiaducich udalostí môže viesť k falošnému pocitu bezpečia, pretože vyvoláva dojem, že existuje menej rizík, ako sa v skutočnosti vyskytuje. Autorský kolektív uskutočnil štúdiu u 943 sestier s cieľom analyzovať postoj sestier k hláseniu nežiaducich udalostí. 56,5 % sestier zapríčinilo nežiaducu udalosť a 56,6 % sestier hlásilo nežiaduce udalosti. Autori analyzovali faktory ovplyvňujúce postoj sestier k hláseniu nežiaducich udalostí. Výsledky ukázali, že čím vyššia je úroveň vzdelania, tým pozitívnejší je postoj k hláseniu. Druhým prispievajúcim faktorom bola kultúra organizácie – zavedenie systému hlásenia bez trestov, resp. zavedenie systému odmeňovania za hlásenie nežiaducich udalostí.
Zhao et al. (2025) uvádzajú, že v krajinách s nízkymi a strednými príjmami sa podľa WHO ročne vyskytne približne 134 miliónov nežiaducich udalostí a 2,6 milióna súvisiacich úmrtí. Viac ako 50 % sestier sa stretlo s nežiaducou udalosťou. Finančné náklady súvisiace s nežiaducimi udalosťami spôsobenými sestrami v Írsku predstavujú pre zdravotnícky systém 92,26 milióna dolárov ročne. Autori potvrdzujú, že hoci výskyt nežiaducich udalostí je vysoký, miera hlásenia nežiaducich udalostí je vo všeobecnosti na celom svete nízka, čo zostáva hlavnou výzvou v manažmente bezpečnosti pacientov. Na Novom Zélande bola miera nežiaducich udalostí až 91 %. Vo Vietname 34 % zdravotníckych pracovníkov priznalo, že nehlásili nežiaduce udalosti.
Cieľom štúdie Longti et al. (2024) bolo preskúmať vnímanie rizika nežiaducich udalostí sestrami a analyzovať faktory, ktoré ho ovplyvňujú. Vnímanie nežiaducich udalostí sestrami (n=1084) pozitívne korelovalo s organizačnou podporou a vodcovským správaním manažérok ošetrovateľstva. Výskum ukázal, že sestry, ktoré zažili nežiaduce udalosti v ošetrovateľstve, majú výrazne vyššie vnímanie rizika nežiaducich udalostí ako tie, ktoré ich nezažili. Autori zdôrazňujú, že nežiaduce udalosti ošetrovateľstva poškodzujú reputáciu nemocnice.
Využitie výsledkov štúdie v ošetrovateľskej praxi
Poznaním postojov sestier generácie „Z“ k hláseniu nežiaducich udalostí v ošetrovateľstve môžu manažérky v ošetrovateľstve výrazne ovplyvniť bezpečnosť pacientov a stabilitu tímu.
Generácia Z kladie dôraz na psychologické bezpečie, otvorenú komunikáciu, technologickú efektivitu a zmysluplnosť svojej práce. Ak majú strach z postihu alebo nevidia zmysel v byrokratickom nahlasovaní, sestry tejto generácie radšej nežiaducu udalosť zamlčia alebo zvážia odchod z profesie. Generácia Z citlivo reaguje na autoritatívny prístup a hrozbu trestov. Úlohou manažérok je budovanie kultúry bez obviňovania, kde mladá sestra môže bez obáv vyjadriť svoj názor alebo poukázať na chybu staršej kolegyne či lekára.
Obmedzenia štúdie
Predkladaná štúdia vykazuje niekoľko metodologických limitov. Vzhľadom na výberový súbor nemožno získané výsledky plošne zovšeobecniť na celú generáciu sestier; ich platnosť je obmedzená na respondentov participujúcich na výskume. Napriek parciálnemu rozsahu súboru však prezentované dáta poskytujú relevantný sumárny prehľad o aktuálnom stave skúmaného fenoménu v klinickej praxi. Zistenia zároveň korešpondujú s literatúrou a poskytujú potrebnú empirickú oporu pre rozvoj teoretických východísk. Výsledky výskumu možno považovať za akceptovateľné, pričom identifikované súvislosti predstavujú signifikantný podklad pre iniciovanie konštruktívnych zmien v ošetrovateľskom manažmente, priamom výkone ošetrovateľskej starostlivosti a vo vzdelávaní sestier.
ZÁVER
Zníženie výskytu nežiaducich udalostí v zdravotníctve je naliehavým problémom na celom svete. Efektívny manažment hlásenia nežiaducich udalostí a kritických situácií predstavuje kľúčový determinant kvality a bezpečnosti ošetrovateľskej starostlivosti. Identifikácia a následná hĺbková analýza týchto incidentov umožňuje odhaliť systémové nedostatky v klinickej praxi, organizácii práce či v interprofesionálnej komunikácii. Implementácia cielených nápravných opatrení slúži ako prevencia recidívy pochybení, optimalizuje pracovné procesy, maximalizuje bezpečnosť pacientov a prispieva k budovaniu transparentnej kultúry bezpečnosti a spravodlivosti na pracovisku.
Autorka:: doc. PhDr. Viera Hulková, PhD., MPH Fakulta zdravotníctva, Trenčianska Univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV
Grešš Halász, B. et al. _Základy výskumu v zdravotníctve. Učebnica pre vysoké školy. Košice : UPJŠ., 2025. s. 61-63. ISBN 978-80-574-0488-0 (e-publikácia).
Hulková, V., Kilíková, M., Tupá, M. Prínos peer review hodnotenia v ošetrovateľstve na zvýšenie bezpečnosti pacientov a predchádzanie nežiadúcich udalostí – pilotná štúdia. Prohuman. 2025. [online]. Dostupné: https://www.prohuman.sk/osetrovatelstvo/prinos-peer-review-hodnotenia-v-osetrovatelstve-na-zvysenie-bezpecnosti-pacientov
Hulková, V., Kilíková, M. Bezpečnosť zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti. Bratislava : Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, n.o. 2025.159s. ISBN 978-80-8132-314-0 (print). ISBN 978-80-8132-315-7 (pdf). Dostupné: https://prohuman.sk/osetrovatelstvo/bezpecnost-zdravotnej-a-osetrovatelskej-starostlivosti
Kilíková, M., Karoľová, Ľ. Percepcia atribútov bezpečnej zdravotnej starostlivosti sestrami. Prohuman. 2026. [online]. Dostupné: https://www.prohuman.sk/osetrovatelstvo/percepcia-atributov-bezpecnej-zdravotnej-starostlivosti-sestrami
Kilíková, M., Katriňáková, T., Štefanová, M. Faktory ovplyvňujúce vznik nežiaducich udalostí v ústavnej zdravotnej starostlivosti. Prohuman. 2025. [online]. Dostupné: https://www.prohuman.sk/osetrovatelstvo/faktory-ovplyvnujuce-vznik-neziaducich-udalost-v-ustavnej-zdravotnej-starostlivosti
Kurucová, R., Kalánková, D., Žuffová, A., Žiaková, K. Kultúra bezpečnosti pacienta vo vybraných slovenských nemocniciach: prierezová štúdia. Kontakt. 2022; 24(4): 273-278. https://doi.org/10.32725/kont.2022.041
Longti, L. et al. Nurses’ Risk Perception of Adverse Events and Its Influencing Factors: A Cross-Sectional Study. J of health Care Organization, provision and financing. 2024; 61: 1-8. https://doi.org/10.1177/00469580241263876
Schifferdecker, K.E., Reed, V. A. Using mixed methods research in medical education: basic guidelines for researchers. Med Educ. 2009; 43:637-644. https://doi.org/10.1111/j.1365-2923.2009.03386.x
Rao, D., Shiyanbola, O.O. Best practices in mixed methods for pharmacy and health services research. In DESSELLE S. P., GARCÍA-CÁRDENAS V., ANDERSON C., ASLANI P., CHEN T. F. (Eds), Contemporary Research Methods in Pharmacy and Health Services.(E-book). [online]. USA : Elsevier Academic Press. 2022. p. 407-420. ISBN 978-0-323-91888-6. https://doi.org/10.1016/C2021-0-00184-X
Renfro, CH.P., Hohmeier, K.C. Rapid turn-around qualitative analysis applications in pharmacy and health services research. In DESSELLE S. P., GARCÍA-CÁRDENAS V., ANDERSON C., ASLANI P., CHEN T. F. (Eds), Contemporary Research Methods in Pharmacy and Health Services.(E-book). [online]. USA : Elsevier Academic Press. 2022. p.397-405. ISBN 978-0-323-91888-6. https://doi.org/10.1016/C2021-0-00184-X
Wu, F., Wang, X., Chen, S., Li, H., Xie, H. Nurses' adverse event reporting attitudes and related factors: a cross-sectional study in maternal and child specialized hospitals in China. Front. Public Health. 2024; 12:1434387. https://doi.org/10.3389/fpubh.2024.1434387
Zhao, X., Zhao, L., Li, G., Yang, W., Wang, H., Yang, Y. Reducing Nurses' Barriers to Reporting Adverse Events Using a WeChat-Based Cognitive Load Training Platform: An Open-Label, Randomized Controlled Trial. Risk Manag Healthc Policy. 2025; 18:947-961. https://doi.org/10.2147/RMHP.S482233
