Rozhovor o pilotnom tréningu efektívnej rozvojovej spolupráce v SR

Koncom leta 2012 dve desiatky účastníkov a účastníčok z oblasti humanitárnej pomoci, rozvojovej spolupráce a rozvojového vzdelávania absolvovali na pôde Trnavskej univerzity zaujímavý typ vzdelávania. Ako prebiehal tento dvojmesačný intenzívny tréning efektívnej rozvojovej spolupráce (TERS), opisuje jeho koordinátor – bývalý rozvojový pracovník a v súčasnosti odborný asistent Trnavskej univerzity – Juraj Jančovič.

Čo si vy predstavujete pod pojmom efektívna rozvojová spolupráca?

Efektívna rozvojová spolupráca by mala byť postavená na vzájomnej spolupráci a budovaní partnerstiev medzi krajinami a organizáciami, ktoré poskytujú určitý druh pomoci a tými, ktorí majú mať z tejto pomoci prospech v podobe určitého rozvoja (napríklad na africkom kontinente). Cieľová skupina pomoci by mala cítiť spoluvlastníctvo na uskutočnených aktivitách (zlepšovanie zdravotných služieb, podpora poľnohospodárstva či vzdelávacie aktivity) a po ukončení projektu pokračovať v začatých iniciatívach. Ale pojem efektívna rozvojová spolupráca v sebe zahŕňa nielen zosúladenie medzi poskytovateľom/darcom (na Slovensku) a prijímateľom (napríklad v Keni), ale aj rozvojovými organizáciami samotnými, aby sa jednotlivé aktivity navzájom dopĺňali a boli transparentné.

Aký máte vy osobne teoretický background a praktické skúsenosti z terénu?
Vyštudoval som sociálnu prácu na Trnavskej univerzite. Pre túto univerzitu som neskôr pracoval (rok a 5 mesiacov) na jej sociálno-zdravotníckych projektoch v Keni. Následne som 8 mesiacov pracoval pre Vysokú školu sv. Alžbety na projekte obnovy nemocnice v Rutovu v Burundi. Pôsobil som aj ako konzultant pri zakladaní ugandsko-českej nemocnice v Buikwe v Ugande. Počas môjho pôsobenia na projektoch v Afrike som si stále viac uvedomoval, že venovať sa rozvojovým aktivitám nie je vôbec jednoduché, ak majú prinášať želané ovocie. Tak som sa začal vzdelávať v oblasti rozvoja v globálnom meradle a práve oblasti globálneho rozvojového vzdelávania sa venujem až doteraz.

Prečo ste sa rozhodli zorganizovať TERS na Slovensku?
Rozhodnutie zorganizovať TERS na Slovensku vyplývalo zo silnej potreby vzdelávania a prípravy ľudí v oblasti rozvojovej problematiky. Na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity si pár zanietených ľudí uvedomovalo, že ak sa chce človek venovať tejto problematike naozaj plnohodnotne, mal by chápať, do akého priestoru prichádza. Mnoho vecí sa dá naučiť priamo v teréne (v Afrike či v Ázii), tak ako som sa ich učil aj ja, ale to učenie je niekedy veľmi bolestné – je to učenie na vlastných chybách. Mnohým chybám sa dá vyvarovať, ak človek pozná kontext, danú kultúru a základné princípy práce.

Z akých modulov tréning pre (budúcich) terénnych pracovníkov pozostával?
Tréning efektívnej rozvojovej spolupráce bol ušitý na mieru pre slovenské podmienky. Pri vytváraní kurikul tréningu sme spolupracovali s Royal Tropical Institute z Holandska a organizáciou Horizont 3000 z Rakúska, ktoré majú s podobným typom vzdelávania veľké skúsenosti. Pozostával zo siedmich modulov, z ktorých prvé štyri moduly tvorili základú časť tréningu. Boli nimi: Trendy v rozvojovej spolupráci a humanitárnej pomoci, Kultúrna citlivosť v rozvojovej práci, Komunitný rozvoj, Projektový manažment, v ktorých účastníci získali komplexný pohľad na rozvojovú spoluprácu. Nasledujúce tri moduly: Špecifiká práce so zraniteľnými skupinami, Komunitná zdravotná starostlivosť, Verejné zdravotníctvo so zameraním na oblasť environmentálneho zdravia boli už zamerané na špecifické oblasti v rozvojovom kontexte.

Komu bol TERS určený? Akí ľudia nakoniec absolvovali tento pilotný tréning?
Keďže tento tréning bol pilotný, naším cieľom bolo získať podnetnú spätnú väzbu od zúčastnených, aby sme ho do budúcna skvalitnili. Preto sme sa rozhodli ponúknuť účasť ľuďom, ktorí už majú skúsenosti s prácou v rozvojovej krajine, alebo v tejto oblasti pracujú na Slovensku či v Česku. Väčšinou to boli ľudia, ktorí už pôsobili v nejakej krajinetretieho sveta s nízkymi príjmami.
Cieľom tréningu nebolo iba sprostredkúvať informácie, ale prostredníctvom rôznych praktických cvičení a skupinovej práce získavať aj zručnosti ako nadobudnuté poznatky využívať v praxi. Dôraz sa kládol na vzájomnú interakciu a sprostredkúvanie skúseností samotných účastníkov a účastníčok TERS-u, teda nešlo o jednostranné získavanie poznatkov iba od lektorov, ale aj od seba navzájom. Vymieňanie si skúseností z terénu je vždy cenným prínosom.

S kým sa mohli účastníci TERS-u stretnúť?
Moduly viedli pedagógovia z Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity, ktorí majú skúsenosti s prácou na rozvojových projektoch. Pozvanie prijal aj Michael Obrovsky z rakúskej Výskumnej Nadácie pre Medzinárodný Rozvoj (ȌFSE), ktorý prezentoval výzvy medzinárodnej rozvojovej spolupráce, Braňo Tichý z PDCS rozprával o ľudskoprávnom prístupe v rozvoji, Vladimír Krčméry sa venoval etickým dilemám v rozvojovej práci, Nora Beňáková a Zuzana Fialová z Platformy MVRO hovorili o oficiálnej slovenskej rozvojovej pomoci.

Ktorá konkrétna aktivita z tréningu vám najvýraznejšie rezonuje v pamäti?
Veľmi na mňa zapôsobila simulácia, ktorá sa zaoberala medzikultúrnymi otázkami v rámci modulu o komunitnom rozvoji. Zúčastnení sa rozdelili na dve skupiny, pričom jednu tvorili tí, ktorí prišli ponúkať pomoc, a druhú skupinu tvorila miestna komunita. Každý účastník zastával určitú rolu a vyvrcholením bolo stretnutie a diskusia medzi oboma skupinami. Bolo zaujímavé sledovať interakcie a následnú analýzu situácie. Účastníci si priamo na mieste uvedomovali svoje zažité vzory správania, predsudky aj rozdiely v interpretácii.

Ako sa TERS bude vyvíjať v budúcom roku?
Chceli by sme na Trnavskej univerzite v podobných tréningoch pokračovať. Zapracovať do nich aj veci, ktoré sme sa naučili počas pilotného tréningu. Naviac zvažujeme možnosť otvoriť tréning v anglickom jazyku a čiastočne cez internet e-learningovou formou, čím by bol prístupný aj pre ľudí mimo Slovenska a Česka.

Text: Božena Baluchová
Foto: archív Juraja Jančoviča,
Časť rozhovoru Boženy Baluchovej s Jurajom Jančovičom je uverejnená v bulletine Rozvojová pomoc (jar 2013), ktorý vydáva Platforma MVRO.
Projekt TERS bol financovaný s podporou Európskej komisie.