Nová definícia sociálnej práce

máj 5 2014

doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc., individuálny člen IFSW a IASSW, prezident ICSW Europe.

Úvod

Výkonný výbor Medzinárodnej federácie sociálnych pracovníkov (IFSW) a Rada Medzinárodnej asociácie škôl sociálnej práce (IASSW), organizácie ktoré sú v partnerstve s Medzinárodnou radou pre sociálny rozvoj (ICSW) sa zhodli na tom, že diskusia o novej globálnej definícii sociálnej práce bola ukončená a že navrhovaná definícia bude predložená členom obidvoch organizácií v júli 2014 počas konferencie v Melbourne v Austrálii. Keďže veľa zástupcov zo Slovenska tam nebude, predkladám túto informáciu a žiadosť.

Definícia

Navrhovaná nová globálna definícia profesie sociálnej práce nadobudla nasledovné podoby:

Anglicky:
“Social work is a practice-based profession and an academic discipline that promotes social change and development, social cohesion, and the empowerment and liberation of people. Principles of social justice, human rights, collective responsibility and respect for diversities are central to social work. Underpinned by theories of social work, social sciences, humanities and indigenous knowledge, social work engages people and structures to address life challenges and enhance wellbeing.”

Francúzsky:
„Définition internationale du travail social Les professionnels du travail social ont pour mission de favoriser le changement et le développement social, la cohésion sociale, le pouvoir d’agir et la libération des personnes. Les principes de justice sociale, de droit de la personne, de responsabilité sociale collective et de respect des diversités, sont au cour du travail social. Etayé par les théories du travail social, des sciences sociales, des sciences humaines et des connaissances autochtones, le travail social encourage les personnes et les structures a relever les défis de la vie et agit pour améliorer le bien-etre de tous.“

Prosím o pomoc s prekladom do slovenčiny. Možné znenie po slovensky:
„Sociálna práca je praktická profesia a vedecký odbor, podporuje sociálnu zmenu, sociálnu súdržnosť, práva a slobodu ľudí. Zásady sociálnej spravodlivosti, ľudských práv, kolektívnej zodpovednosti a rešpektovanie rozdielností sú základom sociálnej práce. S pomocou teórií sociálnej práce, sociálnych vied, humanitných odborov a tradičných (pôvodných) poznatkov, sociálna práca zapája ľudí a štruktúry do riešenia problémov života a do posilňovania sociálneho blaha“

Táto definícia môže byť doplnená na národnej/štátnej a regionálnej úrovni. Preto je možná rozprava ako túto globálnu definíciu doplniť pre slovenské, resp. pre európske potreby (toto v spolupráci s európskymi partnermi).

Svoje návrhy môžete pridať do vytvoreného diskusného fóra pre tento účel tu: http://diskusie.prohuman.sk/viewforum.php?f=139&sid=6df92a98130abe13ff96...

Vysvetlenia a komentár

Komentár k návrhu globálnej (celosvetovej) definícii nám umožní lepšie pochopiť základy koncepcií použitých v tejto definícii. Vysvetlenia sú zamerané na základné poslania profesii sociálnej práce, na jej princípy, poznanie a prax.

Základné poslanie

Základné poslanie profesie sociálnej práce zahrňuje podporu sociálnej zmeny, sociálneho rozvoja, sociálnej súdržnosti a posilnenia práv a slobôd ľudí.

Sociálna práca je na prax orientovaná profesia a zároveň vedecká disciplína. Sociálna práca uznáva vzájomnú závislosť historických, sociálno-ekonomických, kultúrnych, politických a osobných faktorov, ktoré predstavujú možnosti alebo sú prekážkou pre ľudské blaho a rozvoj. Štrukturálne prekážky prispievajú k udržaniu nerovností, diskriminácie, zneužívania a k útlaku. Rozvoj kritického povedomia pomocou poznania štrukturálnych zdrojov útlaku a privilégií na základe príčin ako sú rasa, trieda, jazyk, náboženstvo, rod, zdravotné postihnutie, kultúra a sexuálna orientácia a rozvíjanie činností a stratégií za účelom riešenia inštitucionálnych a osobných prekážok sú základom pre emancipačnú prax, v ktorej sú ciele posilnenie práv a slobôd ľudí. Sociálna práca sa usiluje, v solidarite s tými čo sú znevýhodnení, znížiť chudobu, snaží sa oslobodiť marginalizovaných a utláčaných ľudí a podporuje sociálnu inklúziu a sociálnu súdržnosť.

Poslanie v oblasti sociálnej zmeny je založené na predpoklade, že sociálna práca koná vtedy keď daná situácia na úrovni jednotlivca, rodiny, malej skupiny, komunity, alebo spoločnosti je chápaná ako situácia, ktorá potrebuje zmenu alebo rozvoj. Poslanie v oblasti zmeny je podporované potrebou zmeniť štrukturálne podmienky, ktoré prispievajú k marginalizácii, k sociálnemu vylúčeniu a k utláčaniu (aktívna rola). Iniciatívy za spoločenskú zmenu akceptujú snahy ľudí na podporu práv ľudí a na dosiahnutie ekonomickej, environmentálnej a sociálnej spravodlivosti. Sociálna práca je rovnako zaviazaná udržiavať sociálnu stabilitu, pokiaľ jestvujúca stabilita nie je využívaná pre marginalizáciu, vylúčenie a útlak, ktorejkoľvek skupiny osôb (stabilizačná rola).

Sociálny rozvoj znamená stratégiu pre intervenovanie, pre dosiahnutia želaného cieľ a predstavuje aj politický rámec spolu s inými vedľajším a hlavnými štruktúrami. Sociálny rozvoj založený na holistickom bio-psycho-sociálnom, duchovnom hodnotení, ktorý presahuje mikro a makro delenie, zahŕňa viacnásobné systémové úrovne, medzisektorovú a medziprofesijnú spoluprácu. Sociálny rozvoj je zameraný na trvalo udržateľný rozvoj. Sociálny rozvoj uprednostňuje rozvoj sociálnych štruktúr a ekonomický rozvoj, nie v zmysle stereotypu, že ekonomický rozvoj je predpokladom sociálneho rozvoja.

Zásady

Všeobecnou zásadou sociálnej práce je rešpektovanie neodobrateľnosti hodnôt a dôstojnosti ľudských bytostí, neškodenie, rešpektovanie odlišnosti a dodržiavanie ľudských práv a sociálnej spravodlivosti.

Podpora a dodržiavanie ľudských práv a sociálnej spravodlivosti je motívom a dôvodom pôsobenia sociálnej práce. Profesia sociálnej práce uznáva potrebu, že ľudské práva musia byť v súlade s kolektívnou zodpovednosťou. Myšlienka kolektívnej zodpovednosti poukazuje na realitu, že ľudské práva jednotlivca môžu byť denne naplnené iba vtedy ak vezmeme na seba zodpovednosť jeden za druhého a aj zodpovednosť za životné prostredie. Zdôrazňuje význam tvorby vzájomných recipročných vzťahov medzi komunitami. Preto hlavné zameranie sociálnej práce musí byť podpora práv ľudí na každej úrovni a napomáhanie k riešeniam tam kde ľudia berú na seba zodpovednosť za vzájomné blaho. Sociálna práca rešpektuje vzájomnú závislosť medzi ľuďmi a životným prostredím.

Sociálna práca pokrýva prvú, druhú a tretiu generáciu ľudských práv. Prvá generácia sa týka občianskych a politických práv ako je sloboda vyjadrovania, sloboda presvedčenia, ochrana pred mučením a svojvoľným zadržaním. Druhá generácia sa týka sociálnych, ekonomických a kultúrnych práv, ktoré zahŕňajú práva na primeranú úroveň vzdelania, zdravotnej starostlivosti, bývania a práva jazyka menšín. Tretia generácia ľudských práv je zameraná na prírodný svet, na právo na biodiverzitu živočíšnych druhov a medzigeneračnú rovnosť. Tieto práva sú podporujúce navzájom a závislé. Napĺňajú ako individuálne tak i kolektívne práva.

V niektorých prípadoch nekonanie zla a rešpektovanie diverzity môže byť v nesúlade s uznávanými hodnotami, napr. tam kde v mene užívanej kultúry sú práva, vrátane práva na život, práva menšín ako sú ženy, homosexuáli, porušované. Globálne štandardy vzdelávania a školenia v sociálnej práci (Global Standards for Social Work Education and Training, 2004) sa venujú takýmto komplexným problémom, podporujú to, že sociálni pracovníci sú vzdelávaní o základných ľudských právach s vysvetlením takým že ich prístup môže uľahčiť konštruktívnu konfrontáciu a zmenu tam kde kultúrne hodnoty, presvedčenia a tradície porušujú základné ľudské práva. Keďže kultúra je sociálny konštrukt a dynamicky sa vyvíja, tak v nej prebieha zmena a vývoj. Konštruktívna konfrontácia a zmena môže byť usmernená. Pochopenie určitých kultúrnych hodnôt, presvedčení a tradícií pomocou kritického a reflexného priameho dialógu so skupinou zlepšuje otázky ľudských práv.

Poznanie

Sociálna práca je medzidisciplinárna a aj naddisciplinárna a vychádza z množstva vedeckých teórií a z rozsiahleho výskumu. Veda sa chápe v tomto kontexte v jej najzákladnejšom význame ako poznania. Sociálna práca neustále vytvára svoj teoretický základ a výskum. Využíva aj teórie iných humánnych vied vrátane, ale nie výlučne, komunitného rozvoja, sociálnej pedagogiky, administratívy, antropológie, ekológie, ekonomiky, vzdelávania, manažmentu, ošetrovania, psychiatrie, psychológie, verejného zdravia a sociológie. Unikátnosť výskum a teórie sociálnej práce je v ich aplikovateľnosti a emancipatívnosti. Mnoho z výskumu a teórie sociálnej práce je konštruovanej v spolupráci s užívateľmi služieb v interaktívnom, dialógovom procese a preto v súlade so špecifickými prostrediami praxe.

Návrh definície akceptuje to že sociálna práca je formovaná nielen špecifickým praktickým prostredím a západnými teóriami ale aj pôvodným (autochtónnym) poznaním. Časť dedičstva kolonializmu je to že západné teórie a poznanie boli výlučne preferované a pôvodné (miestne) poznanie bolo podceňované, znehodnocované a hegemonizované západnými teóriami a poznaním. Navrhovaná definícia sa snaží zastaviť a zvrátiť tento proces, tým že uznáva že pôvodné obyvateľstvo v každom regióne, krajine a území má svoje vlastné hodnoty, spôsoby predávania poznania že a prispelo nevyčísliteľným prínosom do vedy. Sociálna práca sa snaží napraviť historický západný kolonializmus a hegemóniu tým že poznáva a učí sa od pôvodného obyvateľstva na celom svete. Takto poznanie sociálnej práce bude spoluvytvárané a formované pôvodným obyvateľstvom a toto poznanie bude viacej využívaná nielen v miestnom prostredí, ale aj medzinárodne. Vychádzajúc z práce Organizácie Spojených národov IFSW definuje pôvodné obyvateľstvo takto:

  • Bývajú v rámci (alebo sú pripojení) geograficky určeného pôvodného územia.
  • Môžu si udržovať osobitné sociálne, ekonomické a politické inštitúcie v rámci svojich území.
  • Usilujú skôr o udržanie osobitosti kultúrnej, geografickej a inštitucionálnej než plnú asimiláciu do národnej spoločnosti.
  • Vyčleňujú sa pôvodom alebo kmeňovo.

Prax

Pôsobnosť a poslanie sociálnej práce sa týka činnosti ľudí v interaktivite s ich prostredím (okolím). Prostredie zahrňuje mnoho sociálnych systémov, v ktorých sú ľudia za zapojení do prírodného geografického prostredia, ktoré má zásadný vplyv na život ľudí. Participatívna metodológia, ktorá je podporovaná v sociálnej práci sa odráža v zapájaní ľudí a organizácií do riešenia problémov života alebo do zlepšenia života. Pokiaľ je to možné sociálna práca viac pracuje s ľuďmi než iba pre ľudí. V súlade s rozvojovou paradigmou sociálni pracovníci využívajú množstvo schopností, techník, stratégií, princípov a aktivít na rôznych systémových úrovniach s úmyslom stabilizácie systému, alebo so zámerom jeho zmeny.

Prax sociálnej práce obsahuje rad aktivít vrátane množstva foriem terapie a poradenstva, skupinovej práce a komunitnej práce, formulovanie politiky, analýz, podpory a politických intervencií. Z emancipačnej perspektívy táto definícia podporuje stratégie sociálnej práce, ktoré sú zamerané na posilnenie nádejí ľudí, sebaúcty a kreatívny potenciál na konfrontovanie a odstránenia utlačovania a zdrojov nespravodlivosti. Takto sociálna práca spája v jeden celok mikro a makro úroveň, osobnú a politickú dimenziu svojho pôsobenia.

Holistické zameranie sociálnej práce je univerzálne, ale priority praxe sociálnej práce sú rôzne v jednotlivých krajinách. Menia sa v čase v závislosti od historických, kultúrnych, politických a sociálno-ekonomických podmienok.

Záver

Povinnosťou sociálnych pracovníkov vo svete je aby bránili, podporovali a realizovali hodnoty a zásady uvedené v tejto definícii. Definícia sociálnej práce bude mať význam iba vtedy keď sa sociálni pracovníci aktívne pripoja k jej hodnotám a k jej vízii.
Sociálna práca súčasnosti má mnoho podôb. Dôraz sa kladie na participáciu a emancipáciu ľudí. Sociálna práca pôsobí predovšetkým s ľuďmi a pre ľudí. Aby sme v tom boli úspešní je potrebné si osvojiť novú definíciu a usilovať sa nájsť jej slovenskú podobu jazykovú aj obsahovú.

Autor: doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.,
individuálny člen IFSW a IASSW, prezident ICSW Europe.
Kontakt na autora: mhettes@gmail.com


Svoje návrhy na novú definíciu sociálnej práce môžete pridať do vytvoreného diskusného fóra pre tento účel tu: http://diskusie.prohuman.sk/viewforum.php?f=139&sid=6df92a98130abe13ff96...