VEDA · ĽUDSKOSŤ · SPOLOČNOSŤ.

Predložený článok analyzuje etické a morálne problémy vo vedeckovýskumnej práci ako aj v samotnom výskume. Okrem stručného historického vývoja sa podrobnejšie zaoberá aj publikačnou činnosťou s dôrazom hraničné situácie pri ktorých sa objavuje prekračovanie etických a morálnych zásad. Prostredníctvom konkrétnych príkladov z praxe uvádzame situácie ktoré sú eticky a morálne sporné prípadne neetické a nemorálne. Záverečná časť článku objasňuje dôležitosť morálnych a etických zásad pričom zdôrazňujeme význam ich dodržiavania a to nielen vo vedeckovýskumnej činnosti ale aj pre spoločnosť ako takú.

Interpersonálne konflikty v kontexte spôsobov ich riešenia možno považovať za významné determinanty efektívnosti andragogického pôsobenia. V tomto príspevku sme sa zaoberali deskripciou tematického zamerania kľúčových predmetov vo vzťahu k problematike rozvoja zručností potrebných pre riešenie konfliktov v procese pregraduálnej prípravy andragógov v podmienkach nášho územia. Nekvantitatívnym spôsobom obsahovej analýzy sme sa zamerali na významovú orientáciu ponuky predmetov študijného programu andragogika v súvislosti so zvyšovaním úrovne interpersonálnych kompetencií študentov. V závere opisujeme charakter predmetnej prípravy a jej opodstatnenie pre budúcich andragógov profesionálov.

Vzdělávání dospělých 2019 – v kontextu profesního rozvoje a sociálního kapitálu: sborník z 9. ročníku mezinárodní vědecké konference Vzdělávání dospělých 2019 konané v Praze 11. a 12. prosince 2019. A...

Vzdělávání dospělých 2020 – reflexe, realita a potenciál virtuálního světa: sborník z 10. ročníku mezinárodní vědecké conference Vzdělávání dospělých 2020 konané v Praze 16. prosince 2020. Adult Educa...

Vzdělávání dospělých 2018 – transformace v éře digitalizace a umělé inteligence: sbornik z 8. mezinarodni vědecke konference Vzdělavani dospělych 2018 konane v Praze 11. a 12. prosince 2018. Adult Edu...

V príspevku upriamujeme pozornosť na problematiku kultúrno-osvetového pracovníka zameriavajúc sa na stručný opis postupného vývoja tohto povolania až po objasnenie jeho súčasného rôznorodého chápania. Naším zámerom je načrtnúť kvalifikačné predpoklady a požiadavky kladené na osobnosť kultúrno-osvetového pracovníka, sústreďujúc sa predovšetkým na jeho osobnostné kvality, ktoré dotvárajú jeho odbornosť a majú veľmi dôležitý vplyv na účastníkov kultúrno-osvetovej edukácie a v neposlednom rade na kvalitu jeho práce. Vychádzajúc zo zadefinovania si cieľovej skupiny kultúrno-osvetových pracovníkov, ich postavenia, špecifík ich práce, rozmanitých pracovných činností, navrhujeme kompetenčný model kultúrno-osvetového pracovníka vychádzajúci z analýzy a našej interpretácie jednotlivých zložiek profesijnej kompetencie. Príspevok je čiastkovým výstupom z riešenia projektu UGA V/15/2020 s názvom Efektivita výcvikového programu zameraného na rozvoj sociálnej kompetencie vzdelávateľov. dospelých.

Spokojenost žáků se školou lze vnímat z různých úhlů a časových dimenzí. Ovlivňuje ji řada faktorů na straně žáka, učitele, prostředí, školy. Výstupy z dotazníkového šetření na středních školách, které provedla v roce 2017 agentura Median, výstupy z mezinárodního šetření PISA 2018, TIMSS 2015 a z aktuální Mezinárodní výzkumné studie o zdraví a životním stylu dětí a školáků HBSC 2020 poměrně shodně konstatují, že čeští žáci jsou se školou spokojeni nejméně v celé Evropě. Cílem studie bylo proto tuto skutečnost na vzorku sedmi středních odborných škol a 3052 žáků v hlavním městě Praze ověřit, přičemž k samotnému šetření byl využit dotazník využívaný k měření spokojenosti žáků v Dolním Sasku. Byly formulovány čtyři předpoklady zjišťující celkovou spokojenost žáků s jejich školou, s kvalitou výuky, vyučujícími a technickým vybavením. Spokojenost žáků se na čtyřstupňové Likertově škále 1 – 4 pohybovala nad středem škály v rozmezí od 2,99 do 3,33.

Črta s názvom Priepasti v nás opisuje komplikované vzťahy starej mamy a jej vnučky, ktoré ovplyvnila záľuba dôchodkyne v čítaní a preposielaní hoaxov na sociálnych sieťach. Venuje sa tiež nepriaznivej situácii, do ktorej sa seniori dostali pre nedostatok mediálnej výchovy.

Štúdia sa snaží objasniť, zdôvodniť a obhájiť uplatňovanie zásad spolupráce ako etického prístupu v riadiacej manažérskej práci, vo vzťahu k podriadeným pracovníkom. Východiskom je identifikácia ekonomického opodstatnenia a predpokladov manažérskej orientácie na spoluprácu, následne štúdia odkrýva implikácie a podobu takéhoto prístupu v jeho zameraní na zamestnancov a kvalitu pracovných vzťahov. V závere kriticky poukazuje na limity a obmedzenia, ktoré pre takýto manažérsky prístup predstavujú súčasné flexibilizované organizačné formy práce a uplatňovanie konkurenčných vzťahov v pracovnej skupine.