Zarába na Slovensku ošetrovateľka koní viac ako opatrovateľka chorého a starého človeka?

Ošetrovateľka koní, alebo opatrovateľka človeka. Ktoré povolanie je krajšie, a ktoré dôležitejšie? Alebo aké sú rozdiely v týchto povolaniach? Kto je kto? A prečo majú ľudia radšej zvieratá ako ľudí?

Neskúmala som to vtedy. Možno je to pravda a možno nie. Povedala mi to jedna opatrovateľka na kurze s názvom rola opatrovateľky asi pred štyrmi rokmi. Vraj pred tým, ako sa stala opatrovateľkou v domove sociálnych služieb pre ľudí s telesným a mentálnym postihnutím, bola ošetrovateľkou koní. Pozor nie veterinárkou. Robila vlastne to, čo robí teraz. Len vtedy sa starala o zvieratá a teraz o ľudí.

Ilustrácia: vygenerované umelou inteligenciou (2024)Ilustrácia: vygenerované umelou inteligenciou (2024)

Zvedavosť mi predsa len nedala, aby som sa nespýtala strýka „Googla“ ako je to s tou výplatou. Hneď na prvý krát a potom na druhý krát som našla tieto inzeráty:

„Pro péči o koně v našem hřebčínu hledáme spolehlivou a pečlivou ošetřovatelku, co má radost z práce s koňmi. Požadujeme: zkušenosti s koňmi, spolehlivost a pečlivost při výkonu práce. Náplň práce: péče o koně a vodění koní, případně lonžování. Nabízíme velmi dobré finanční ohodnocení, eventuelně ubytování. Plný nebo částečný úvazek dle dohody. Máte-li zájem o samostatnou a pestrou práci, zasílejte životopisy“ . Inzerát od našich bratov Čechov.

A ten druhý bol zo Slovenska: „ jazdy na koni s deťmi aj dospelými, jazdy na poníkovi s deťmi, základná starostlivosť o kone, kŕmenie koní, čistenie boxov. Pracovné miesto vhodné aj pre absolventa mladistvého, pracovné podmienky od 9 h. do 20h. Jednozmenný pracovný čas, vzdelanie stačí aj základné, ale môže sa to vyšplhať aj na vysokoškolské druhého stupňa. Trvalý pracovný pomer. Dĺžka praxe aspoň 6 mesiacov. Všeobecné spôsobilosti: komunikácia (jednanie s ľuďmi), kultivovaný slovný prejav, schopnosť vyjadrovania sa, samostatnosť, prírodovedná gramotnosť, fyzická zdatnosť. Osobnostné predpoklady: spoľahlivosť, komunikatívnosť. Výhody. Adekvátne finančné ohodnotenie, v prípade potreby seriózne firemné ubytovanie, výborné stravovanie, práca v mladom orientovanom tíme, bónusy pre rodinu v podobe voľného vstupu na atrakcie a detské ihrisko.“

Ošetrovateľka koní, alebo opatrovateľka človeka. Ktoré povolanie je krajšie, a ktoré dôležitejšie? Alebo aké sú rozdiely v týchto povolaniach? Kto je kto?

Kôň patrí ku krásnym zvieratám. Máme pred ním rešpekt. Kôň patrí k Božiemu stvorenstvu, ale človek je korunou stvorenia. A to aj vtedy keď je chorý, postihnutí, alebo starý. Je stvorený na obraz Boha. Je dnes človek skutočne korunou stvorenia, alebo zabudnutým živým predmetom, ktorý keď sa o seba sám nevie postarať, tak potom má problém prežiť svoj každý deň dôstojne?
Pred niekoľkými rokmi som bratislavskú horúčavu vymenila za týždenný pobyt u rodičov. Nikdy nezabudnem na veľmi silné emócie, ktoré som zažívala v toto nádherné leto. K najkrajším spomienkam patrí moje prvé ráno. Zobudil ma ruch na dvore a tak som vedela, že rodičia aj so sestrou, ktorá s nimi žila, sú už hore. V pyžamku som zišla dole a našla som všetkých piť kávu. Dvere som nechala otvorené, pretože som si chcela vychutnať spev vtákov, slnko aj dedinský vzduch. Krátko nato sa ma dotkla mama a povedala: „ pozeraj sa von“. Peja nám prichádza povedať dobré ráno“

„Čo, kto?“ , spýtala som sa. Naša Peja. A v tej chvíli som ju zbadala. Krásne žriebätko, ktoré nastrčilo hlavu do dverí a krásne zaerdžalo. Bol to krásny pohľad, ale aj pocit. Oči žriebäťa mali v sebe niečo nežné, láskavé. Vďaka Peji bol celý týždeň pre mňa krásnou dovolenkou. Videla som, že je okolo nej veľa práce, ale aj to, že môj otec a bráško to robia s láskou. Aj keď to boli „len ťažné kone“ do lesa. Prečo som si na to spomenula? Pred dvoma týždňami som bola zase doma na východe. Tento krát som prednášala vyššiemu a strednému manažmentu, teda riaditeľom, riaditeľkám, vrchným sestrám a sociálnym pracovníkom, ktorí pracujú v zariadeniach sociálnych služieb. A opäť bol krásny teplý podvečer, keď mi zavolala priateľka „bývalá pani starostka“, že ma chce vziať k dobrým ľuďom. Nebola som vhodne oblečená a pravdu povediac som ani nemala v pláne po prednáškovom dni, niekam ísť, ale nakoľko som ju poznala, okamžite som súhlasila. Vedela som, že neklame a ani nezveličuje. Nasadla som do auta a nechala som sa viesť až kým sme nezastali uprostred farmy. Keď som vystúpila, pocítila som, ale aj videla raj na zemi. V okolí sa pásli koníky, ktoré okamžite prišli ku ohrade a tak som sa ich mohla dotknúť. Oproti stál nádherný kamennodrevenný domček, o akom som snívala, a ešte stále snívam. A krásny podvečer sa nekončil, skutočne som sa mohla porozprávať a vypiť si bylinkový čaj s dobrými ľuďmi.

Prečo o tom rozprávam? Lebo niekedy mi stačí takýto krásny deň, alebo týždeň na to, aby som si podržala vieru v dobro človeka a mala nádej, že človek, je skutočne korunou stvorenia a zaslúži si dôstojný život. Kým sú ešte dobrí ľudia, kým sa nájde ešte dosť opatrovateliek s dobrým srdcom, ktoré budú aj za tak nízky platy robiť skutočne ťažkú, často nevoňavú, nevďačnú prácu a s láskou sa budú pozerať na starého, zašomraného, niekedy až agresívneho seniora, alebo mladého človeka či dieťa s autizmom, alebo mentálnou retardáciou, potom sa budem vedieť znova ráno obliecť a ísť prednášať, alebo poradiť kolegom, ktorí sa denne starajú o takýchto ľudí.

Dnes máme veľký nedostatok opatrovateľov a opatrovateliek. Nájdete plno inzerátov. Tak ako začínajú chýbať sestry v nemocniciach, aj zariadenia sociálnych služieb majú problém získať, alebo udržať si za tie platy a pracovné podmienky, dobrých opatrovateľov. Ak sa niečo nezmení v sociálnom systéme opatrovania, potom nastane situácia, že človek vymení človeka za zviera.

Lebo je nemé, milé a možno vďačnejšie ako človek. Ak sa tak stane, už nebudem s radosťou vstávať do práce, pretože začnem mať skutočný strach. Strach, že keď moji najbližší budú potrebovať opateru, nenájdem dobrú opatrovateľku. Vlastne nenájdem žiadnu. A možno to raz budem ja, ktorá bude potrebovať opatrovateľku. A vtedy budem musieť vysloviť slová z biblie: „Pane nemám človeka“. Ak sa tak stane, potom už tu nebudem chcieť byť, pretože sa mi stratí pocit vďačnosti za nové ráno a pocit radosti, že žijem.

V závere Vás chcem osloviť, aby ste tiež navštívili strýka „googla“ a prečítali si inzeráty. Myslím si, že uvidíte ten rozdiel, ktorý som zbadala aj ja, keď som si porovnala inzeráty na ošetrovateľku koní a opatrovateľku človeka.

Autor: PhDr. Mária Kovaľová, PhD. MHA
Autorka je teologička so zameraním na diakonickú sociálnu prácu a magisterka verejného zdravotníctva so zameraním na riadenú dokumentáciu a riadenie rizík . Od roku 1991 sa venuje opatrovateľskej starostlivosti so zameraním na seniorov. Je poradkyňou a audítorkou kvality v sociálnych službách. Od roku 2014 je prezidentkou Asociácie odborných pracovníkov v sociálnych službách a spoluzakladateľkou OZ Planéta malého prínca.
www.aopss.sk

Ponuka vzdelávania


Radi publikujete ale nemáte dobrú skúsenosť s inými časopismi? Publikujte články v časopise Prohuman a podcasty na Prohuman AI. Hľadáme práve Vás!