International Standards or How You Can´t Do It Wrong When You Writing

Abstrakt: Prehľadový príspevok slúži ako metodické usmernenie pri tvorbe rôznorodých odborných textov v prípade, že autor nemá k dispozícií požiadavky k formálnej úprave od univerzity, organizátora či vydavateľa napríklad pre svoju záverečnú prácu, vedeckú štúdiu, odborný článok či konferenčný príspevok. V príspevku je zameraná pozornosť na charakteristiku techník citovania ako aj spôsoby zápisu údajov v bibliografických odkazoch a ich príklady, a to na základe medzinárodných noriem pre citácie a bibliografické odkazy ISO. V poslednej časti sa príspevok zameriava i na charakteristiku jedného z medzinárodných štandardov pre štruktúru vedeckých článkov pod názvom IMRaD.
Kľúčové slová: Citácia, normy ISO, parafráza, štandard IMRaD, technika citovania.

Abstract: This overview contribution serving as a methodical regulation ate the creating process of various specialised texts if the author does not have requirements for a formal editing from the university, organizer or publisher for their final thesis, scientific study or conference contribution. The contribution focuses attention on characterization techniques of citation as well as methods of creating bibliographic references and their examples, based on international standards for citations and bibliographic references ISO. The last part of the contribution focuses on the characteristics of one of the international standard for the structure of scientific articles IMRAD .
Keywords: Citation, ISO Standards, Paraphrase , IMRaD Standard, Technique of Citation.

Úvod

Vysokoškolskí študenti, vedeckí pracovníci, ale i odborníci z praxe píšu množstvo textov. U prvej menovanej skupiny je to minimálne záverečná práca, ktorú vypracujú počas svojho štúdia (samozrejme, že i študent bakalárskeho či magisterského/inžinierskeho stupňa štúdia môže publikovať), u tej druhej i tretej skupiny sú to výskumné štúdie, konferenčné príspevky či odborné články. Každoročne sa na Slovensku ale aj v zahraničí organizuje mnoho vedeckých podujatí, z ktorých sú publikované rôznorodé výstupy. Prirodzene, i požiadavky na formálnu úpravu a techniku citovania sa od organizátora k organizátorovi podujatia môžu líšiť, a spravidla aj líšia.

Rôzne texty, rôzne podujatia, rôzne požiadavky

Ak píšete záverečnú prácu, je vždy nevyhnutné riadiť sa smernicou či vnútorným predpisom (zvyčajne s názvovými heslami ako smernica o záverečných prácach, smernica o náležitostiach záverečných prác), ktoré má zvyčajne každá univerzita či fakulta. V takomto dokumente sú obsiahnuté informácie ako napríklad charakteristika záverečných prác či postup pri ich odovzdávaní, ale aj formálne požiadavky ako rozsah, štruktúra, technika citovania a zapisovania bibliografických odkazov a vzory obalu či titulného listu. Tieto smernice či vnútorné predpisy sú väčšinou voľne dostupné a stiahnuteľné na webovom sídle vašej fakulty či univerzity. Pri tvorbe vašej záverečnej (bakalárskej, diplomovej, dizertačnej), rigoróznej alebo habilitačnej práce vychádzajte vždy z pokynov obsiahnutých v smernici či predpise vašej fakulty. Tieto pokyny môžete vo všeobecnosti uplatňovať aj pri písaní seminárnych či ročníkových prác, ktoré spracúvate počas semestra na jednotlivé predmety vášho štúdia.

Ak si pripravujete text do konferenčného zborníka, časopisu či iného diela, ktorého zostavovateľom nemusí byť vaša fakulta resp. univerzita, organizátor zvyčajne spolu s prihláškou na vedecké podujatie zverejňuje aj tzv. pokyny k písaniu príspevku pre autorov – tieto nájdete aj na webovom sídle časopisu, v ktorom plánujete publikovať. Ak sú teda k dispozícií takéto pokyny, tiež sa vždy riaďte nimi, a text spracujte podľa šablóny.

Čo však v prípade, ak vám nie je jasné, ako text formálne upraviť, alebo nie je k dispozícií takáto šablóna? Existujú medzinárodné normy, ktorými by ste nemali nič pokaziť. V tomto článku ich v krátkosti, a čo možno najzrozumiteľnejšie, charakterizujeme.

Základné typy odborných textov

Každý odborný či vedecký text môže mať iný charakter. Kým niektoré časopisy prijímajú len empirické štúdie, na iné podujatia, ktorých výstupom sú napríklad konferenčné zborníky, môžete napísať i štúdie prehľadové – záleží od charakteru podujatia. To platí i pre záverečné práce – kým bakalárska práca môže, ale nemusí mať empirickú časť, diplomová by ju mala mať, a dizertačná či rigorózna ju musí mať – aj tu záleží od vášho školiteľa. Odborné texty by sme teda rozčlenili na dve veľké skupiny, a to:

• teoretické alebo tiež prehľadové štúdie – podľa Mareša (2013) sa využívajú najmä na začiatku výskumu a slúžia na zmapovanie toho, čo bolo doposiaľ v konkrétnej výskumnej oblasti vykonané. Ide o špecifický žáner odbornej literatúry (bližšie pozri štúdiu uvedeného autora Přehledové studie: jejich typologie, funkce a způsob vytváření, 2013). Prehľadová štúdia môže mať napríklad aj komparatívny charakter. Podstatným znakom je, že takáto teoretická štúdia neobsahuje vaše výskumné výsledky, a
• empirické štúdie – obsahujúce výskumné výsledky, ktoré boli získané kvalitatívnymi výskumnými metódami, kvantitatívnymi výskumnými metódami alebo ich kombináciou (zmiešaný dizajn výskumu). Keďže je táto metodologická téma rozsiahla, odporúčame si k tejto téme preštudovať napríklad štúdie Mareša – Vlčkovej (K metodologickým standardům kvantitativních studií v pedagogice: Jak psát o výzkumných zjištěních?, 2013) a Šeďovej – Svaříčka (Jak psát kvalitativně orientované výzkumné studie. Kvalita v kvalitativním výzkumu, 2013), ako aj mnoho ďalších metodologických publikácií.
  Ako konštatuje Maczkó (2011, in Tomšik, 2016) publikovaním výsledkov výskumu sa rýchlo šíria nové poznatky po celom svete.

Medzinárodné normy pre citácie a bibliografické odkazy

Problematikou citovania a bibliografických odkazov sa zaoberá medzinárodný štandard ISO 690 a ISO 690-2. Do našej praxe boli tieto štandardy prebraté ako slovenská norma STN ISO 690 Dokumentácia – Bibliografické odkazy – Obsah, forma a štruktúra z roku 1998 a podľa dohody s Českou republikou platí u nás aj ČSN ISO 690-2 Informace a dokumentace – Bibliografické citace – Část 2: Elektronické dokumenty nebo jejich části, ktorú preložili a prijali v Českej republike v roku 2000. Úplné texty týchto noriem nie sú voľne dostupné, je možné ich zakúpiť (napr. od Slovenského ústavu technickej normalizácie či od Medzinárodnej organizácie pre štandardizáciu (ISO)). K dispozícii sú však aj prehľady týchto noriem od rôznych autorov, dostupné aj na internete. (www.library.umb.sk, cit. 2016)

Technika citovania

Citovanie je spôsob uvádzania citácií, ale aj parafráz. Zahŕňa dva aspekty:

• etiku citovania – či a ako autor dodržiava etické normy vo vzťahu k cudzím myšlienkam a výsledkom obsiahnutým v iných dokumentoch a v použitej literatúre, a
• techniku citovania – či a ako správne a podľa normy autor realizuje záznamy v citovaných dokumentoch. (Katuščák, 1998 in Višňovský – Brincková – Zólyomiová, 2013)

Problematike etiky citovania sme sa už venovali v príspevku Etika publikovania v záverečných prácach – niekoľko rád pre vysokoškolských študentov (vyd. 08.09.2016), ktorý je dostupný na webovej stránke časopisu Prohuman.

Kým sa však budeme venovať rôznym technikám citovania považujeme za dôležité ozrejmiť, aký je rozdiel medzi citáciou a parafrázou. Průcha (2011) uvádza, že funkciou citácií je dokumentácia poznatkov dosiahnutých v určitej problematike. Citovanie v pravom slova zmysle znamená presné, doslovné reprodukovanie časti textu z diela iného autora, ktoré je uvedené v úvodzovkách (a tým formálne vyznačené) a tento zdroj je uvedený presným bibliografickým údajom. Ešte častejšie sa v odborných prácach využíva parafrázovanie. Ide o vyjadrenie nejakých myšlienok, poznatkov z diela iného autora tak, že nie je použité doslovné reprodukovanie, ale daná informácia je preformulovaná, väčšinou skrátená alebo inak usporiadaná. Parafrázovanie sa využíva aj za účelom zhustenia, zostručnenia pôvodnej informácie veľkého rozsahu, no aj tu je, ako Průcha (2011) upozorňuje, vždy potrebné korektne uvádzať pôvodného autora myšlienky.

Vychádzajúc z Knechta – Dvořáka (2013) môžeme doplniť, že všeobecne platí, že text prevzatý doslovne musí byť v úvodzovkách s uvedením mena, roku a strany dokumentu, a text parafrázovaný nemusí byť v úvodzovkách, pričom sa uvádza len meno a rok vydania dokumentu, číslo strany tu nie je povinné. Zdroj informácie však autori odporúčajú v oboch prípadoch označiť tak, aby ho bolo možné nájsť, teda uviesť i číslo strany v pôvodnom dokumente.

Prepojiť citovaný text s odkazom na pôvodný zdroj, z ktorého čerpáte, možno v súlade s normou ISO 690 pomocou niektorej z troch techník citovania v texte, pričom všetky tri sú rovnocenné, ale v jednom dokumente (záverečnej práci, štúdií, príspevku) treba používať len jednu metódu:

• metóda číselných odkazov – využíva sa poradové číslo, ktoré je umiestnené ako horný index¹ alebo v zátvorke (1). Ak za sebou nasleduje viac citácií toho istého dokumentu, majú rovnaké číslo ako prvá citácia. V tomto prípade sa odporúča k číslu uvádzať aj poznámky pod čiarou pre lepšiu prehľadnosť – stačí v nich uviesť autora, názov, rok vydania, a zoznam bibliografických odkazov je potom zoradený podľa poradia výskytu autora v texte.
  Príklad: „citácia“ (1, s. 25) alebo parafráza (1) ak ten istý autor, (2) ak ďalší
• metóda priebežných poznámok – využíva ten istý princíp ako pri metóde číselných odkazov ale s tým rozdielom, že ak sa nejaký dokument cituje viackrát, nasledujúce citácie dostávajú odlišné, a nie rovnaké čísla.
  Príklad: „citácia“ (1, s. 25) alebo parafráza (2) ak ten istý aj ďalší autor, ale v zozname bibliografických odkazov sa každý citovaný dokument uvádza len raz, a to v abecednom poradí bez číslovania.
• metóda prvého údaja a dátumu – u nás najpoužívanejšia. V texte sa uvedie v zátvorkách prvý údaj (priezvisko autora prípadne názov dokumentu) a rok vydania citovaného dokumentu, prípadne číslo strany. Jednotlivé položky v zozname bibliografických odkazov sa uvádzajú v abecednom poradí a sú usporiadané podľa prvého prvku (priezviska). Tu sa nevyužívajú poznámky pod čiarou.

Príklad: „citácia“ (Šikovná, 2015, s. 32-33) alebo parafráza (Šikovná, 2015), prípadne môžete odkazovať priamo vo vete, napríklad Ako uvádza Šikovná (2015, s. 32-33) „citát“ prípadne Podľa Šikovnej (2015) parafráza. (www.library.umb.sk, cit. 2016)

Môžeme konštatovať, že prvé dve metódy nie sú v našich podmienkach až tak preferované, a to ani v záverečných prácach (opätovne však upozorňujeme, že to závisí najmä od pokynov univerzít, organizátorov či vydavateľov). Poznámky pod čiarou sa skôr využívajú na objasnenie či doplnenie textu.

Spôsob zápisu údajov v bibliografických odkazoch

Vychádzajúc zo spomínaných medzinárodných noriem ISO možno v krátkosti zhrnúť tieto základné atribúty zapisovania údajov v odkazoch, pričom pre lepší prehľad uvádzame aj príklady:

• Meno autora (autorov) sa uvádza v poradí PRIEZVISKO, Meno. Meno možno skrátiť na iniciálu. Tituly a hodnosti autorov sa neuvádzajú. Pri publikáciách dvoch a troch autorov sa uvádzajú všetci autori. Ich mená sa oddeľujú pomlčkou, alebo čiarkou. Ak má dokument viac autorov ako troch, uvedie sa prvý autor alebo prví traja, za posledným menom sa uvedie skratka a i., a kol. resp. et al. Ak sa v dokumente nenachádza meno autora, možno tento údaj vynechať.
  Príklad: PRIEZVISKO, Meno. alebo PRIEZVISKO, M.
  PRIEZVISKO, M. – PRIEZVISKO, M. – PRIEZVISKO, M. (alebo oddelené čiarkou)
  PRIEZVISKO, M. a i./ PRIEZVISKO, M. et al.
• Názov a podnázov sa uvádza v jazyku dokumentu a kurzívou. Ak sa v dokumente nachádza názov v niekoľkých jazykoch, uvedie sa iba jeden (typograficky najvýraznejší). Podnázov sa uvádza vtedy, ak je to užitočné z hľadiska identifikácie. Od názvu sa oddeľuje medzerou, dvojbodkou a medzerou. Podobne sa píše aj označenie správ a záverečných prác.
  Príklad: PRIEZVISKO, M. Názov v jazyku dokumentu.
  PRIEZVISKO, M. Názov v jazyku dokumentu : Podnázov.
  PRIEZVISKO, M. Názov dizertačnej práce : dizertačná práca.
• Poradie vydania sa uvádza iba pri odkaze na monografiu ako celok alebo elektronický dokument (ak je uvedené). Prvé vydanie sa neuvádza, no ďalšie už áno, a to aj keď s ďalším vydaním súvisia zmeny. Píše sa vždy v jazyku a v pravopise diela, používajú sa arabské číslice a obvyklé skratky (napr. vyd. (vydanie), ed.(edition)).
  Príklad: PRIEZVISKO, M. Názov v jazyku dokumentu. 1 vyd. neuvádzame, ale:
  PRIEZVISKO, M. Názov v jazyku dokumentu. 2., doplnené a rozšírené vyd.
• Miesto vydania, vydavateľ a rok vydania sa píšu v takom tvare, v akom sú uvedené v dokumente. Ak má dokument niekoľko miest vydania alebo vydavateľov, uvedie sa typograficky najvýraznejšie alebo prvé. Ak tieto údaje v tlačenej publikácii nie sú uvedené, nahradia sa skratkou b.m., resp. b.v. (bez miesta vydania, resp. bez vydavateľa). Pozor – vydavateľom nie je napríklad tlačiareň, v ktorej bola kniha vytlačená, ale inštitúcia či organizácia, ktorá dielo vydala. Rok vydania sa zapisuje arabskými číslicami. Ak sa nedá určiť, nahradí sa rokom udelenia copyrightu, rokom tlače, alebo predpokladaným rokom vydania v hranatej zátvorke (napr. [tlač 1975], [c 1970], alebo [ca 1996].
  Príklad: PRIEZVISKO, M. Názov v jazyku dokumentu. Miesto vydania : Vydavateľ. Rok vydania.
  PRIEZVISKO, M. Názov v jazyku dokumentu. 2., doplnené a rozšírené vydanie. Miesto vydania : Vydavateľ. [tlač Rok].
• Ročník a číslo periodika - uvádzajú sa len pri odkaze na článok v časopise. Obe sa píšu vždy arabskou číslicou. V prípade periodík sa názov článku nepíše kurzívou, ale zdrojový dokument (časopis), áno. Pred názvom zdrojového dokumentu sa uvádza skratka In (vo význame „v“).
  Príklad: PRIEZVISKO, M. Názov článku v jazyku dokumentu. In Názov časopisu, rok vydania, roč. X, č. X.
• Rozsah - pri celých dielach sa uvedie posledná číslovaná strana, pri kapitolách, príspevkoch či článkoch časopisov (teda častiach diel) rozpätie strán.
  Príklad: PRIEZVISKO, M. Názov v jazyku dokumentu. Miesto vydania : Vydavateľ. Rok vydania. X s.
  PRIEZVISKO, M. Názov článku v jazyku dokumentu. In Názov časopisu, rok vydania, roč. X, č. X, s. X - X.
• Štandardné číslo

– knihy majú číslo ISBN a periodiká ISSN. ISBN je údaj povinný pri popise monografií (kníh, skrípt), no ak sa v dokumente nevyskytuje, neuvádza sa. Pre časti dokumentov a články (v časopisoch, zborníkoch, kapitoly v knihách) údaj nie je povinný, napriek tomu ho odporúčame uvádzať.
Príklad: PRIEZVISKO, M. Názov v jazyku dokumentu. Miesto vydania : Vydavateľ. Rok vydania. X s. ISBN XXX-XX-XXX-X.
PRIEZVISKO, M. Názov článku v jazyku dokumentu. In Názov časopisu, rok vydania, roč. X, č. X. ISSN XXXX-XXX. s. X – X.

Ešte raz si uvedieme niektoré príklady zápisov, tentokrát však z hľadiska zdrojového dokumentu.

Monografia resp. časť monografie (kniha, učebnica, skriptá):
ŠIKOVNÁ, J. a kol. Ako napísať záverečnú prácu. 2. vyd. Nitra : Gaudeamus, 2015. 40 s. ISBN 80-04-0567-5.
ŠIKOVNÝ, M. Ako citovať. In ŠIKOVNÁ, J. a kol. 2015. Ako napísať záverečnú prácu. 2. vyd. Nitra : Gaudeamus, 2015. ISBN 80-04-0567-5. s. 27-40.

Záverečná práca:
ŠIKOVNÁ, J. Ako napísať záverečnú prácu : diplomová práca. Nitra : UKF, 2015. 40 s.

Článok z časopisu (tlačeného a elektronického):
ŠIKOVNÁ, J. – ŠIKOVNÝ, J. Ako napísať záverečnú prácu. In Metodologický časopis, 2015, roč. 1, č. 3. ISSN 5524-4789. s. 27-40.
ŠIKOVNÁ, J., ŠIKOVNÝ, J. Ako napísať záverečnú prácu. In Metodologický časopis [online]. 2015, roč. 1, č. 3, s. 27-40. [cit. 2015-12-21]. Dostupné na internete: www.akonapisatzaverecnupracu/metodologickycasopis.sk

Článok zo zborníka (tlačeného a na CD):
ŠIKOVNÁ, J. Ako napísať záverečnú prácu. In MÚDRY, A. (ed.). 4. Medzinárodná metodologická konferencia : zborník referátov. Nitra : UKF, 2015. ISBN 80-04-0567-5. s. 27-40.
ŠIKOVNÁ, J. Ako napísať záverečnú prácu. In MÚDRY, A. – MÚDRA, E. (eds.). Medzinárodná metodologická konferencia : zborník referátov [CD-ROM]. Nitra : UKF, 2015. Nitra : UKF, 2015. ISBN 80-04-0567-5. s. 27-40.

Norma:
STN 22 06789 Citácie a parafrázy, 2015.

Vyhláška, zákon:
Vyhláška č. 131/1997 Zb. Ministerstva školstva Slovenskej republiky zo 7. mája 1997 o doktorandskom štúdiu.
Zákon č.131/2002 Zb. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Všetky údaje, ktoré pri tvorbe zápisu potrebujete, nájdete v titulnom liste alebo na rube, teda na prvom a poslednom liste publikácie.

Spôsob zápisu z elektronických dokumentov
Mnohé informácie pri tvorbe textov čerpáme zo zdrojov, ktoré sú dostupné len alebo aj na internete.
Ak elektronický dokument obsahuje všetky zvyčajné údaje, aké sú obsiahnuté v tlačených publikáciách, zápis robíme rovnako. Rozdiely spočívajú v tom, že je nutné uvádzať druh dokumentu hneď za jeho názov do hranatých zátvoriek napr. [online], [databáza], [CD-ROM] a tiež v tom, že keďže sa elektronické zdroje môžu vo svojom obsahu meniť, treba uviesť i presný dátum, príp. hodinu prevzatia údajov (napr. [cit. rok-mesiac-deň]), a tiež sa musí uviesť presná lokácia, teda webová stránka (napr. Dostupné na internete: http://www.X.sk. – pre lepšiu prehľadnosť má autorka vo zvyku odkaz na webovú stránku podčiarknuť). Niektoré dokumenty majú pridelené tzv. DOI – trvalý identifikátor elektronického dokumentu, ktorý vás prepojí priamo na URL adresu (prideľuje sa najmä knihám, časopisom a článkom na webe). Ak nemá dokument alebo webová stránka čísla strán, môžete uviesť riadok alebo rozpätie riadkov.
Príklad: PRIEZVISKO, M. Názov v jazyku dokumentu [CD-ROM]. Miesto vydania : Vydavateľ. Rok vydania. X s. ISBN XXX-XX-XXX-X.
PRIEZVISKO, M. Názov článku v jazyku dokumentu. In Názov časopisu [online], rok vydania, roč. X, č. X, s. X-X, [cit. rok-mesiac-deň]. Dostupné na internete: celý link alebo DOI.
Názov webovej stránky [online], rok (napr. z dátumu poslednej aktualizácie), riadky X-X. [cit. rok-mesiac-deň]. Dostupné na internete: celý link.
Pri elektronických zdrojoch platí, že sa vždy snažte vyhľadať čo najviac údajov, ktoré môžete uviesť do zápisu.

Medzinárodný štandard pre štruktúru vedeckých článkov

Jednou z najpoužívanejších štruktúr je štandard IMRaD. Slovo IMRaD je skratkou anglických slov, ktorej účelom je lepšie si zapamätať štruktúru budúceho textu. Táto norma je využiteľná ako pri kvalitatívnych, tak i pri kvantitatívnych empirických štúdiách. Jednotlivé iniciály znamenajú:
I = Introduction & Importance (úvod a význam)
M = Methods (metódy)
R = Results (výsledky)
a = and
D = Discussion (diskusia)

Ak charakterizujeme tieto iniciály bližšie, potom:

• Abstrakt
  Aj keď A ako Abstract priamo netvorí skratku IMRaD, každý príspevok či vedecký článok, jednoducho každý odborný text sa nezaobíde bez abstraktu, spravidla sa vyžadujú i kľúčové slová (zvyčajne tri až päť, zoradené v abecednom poradí a oddelené bodkou alebo čiarkou).

  Abstrakt Meško (2005, s. 63) vychádzajúc z normy ISO charakterizuje ako „skrátené, presné vyjadrenie obsahu dokumentu bez dodatočnej interpretácie jeho výkladu alebo kritiky a bez hodnotiaceho stanoviska toho, kto je autorom abstraktu.“ Autor ďalej rozlišuje dva typy abstraktov – neštruktúrovaný (píše sa súvisle ako jeden odstavec – využívaný najmä v záverečných prácach) a štruktúrovaný (kopíruje základné členenie dokumentu). Vychádzajúc z Meška (2005) môžeme zhrnúť, že úlohou abstraktu je identifikovať obsah dokumentu, určenie relevantnosti vo vzťahu k čitateľovi (rozhoduje o tom, či text vôbec bude čítať, má teda aj úlohu zaujať) a tiež načrtávať hlavné body vášho textu.

  Požiadavka na rozsah abstraktu sa môže líšiť (niektorí organizátori uvádzajú rozsah v počte znakov) – abstrakt môže byť dlhý jeden odsek, ale i niekoľko strán. Podľa normy IMRaD je však obsahovo tvorený, tak ako by mala byť i celá štúdia, z:
  - úvodu a významu výskumu (25% rozsahu)
  - metód (25%)
  - výsledkov (35%, je to najdôležitejšia časť abstraktu)
  - diskusie (15%). (www.cmu.edu, cit. 2016)
  Príklad: Ak má váš abstrakt rozsah okolo 10 viet, tak približne 2 až 3 vety by sa mali venovať úvodu a významu vášho výskumu, 2 až 3 vety metódam, pomocou ktorých ste problém skúmali, 4 vety výsledkom a asi 2 vety diskusii (odporúčanie je len orientačné).

• Úvod a význam (Aký je význam výskumu?)
  Začnite tým, že vysvetlíte čitateľom, aký bol problém, ktorý ste skúmali, a prečo je vôbec váš výskum dôležitý. Presvedčte ich, že je dôležité, aby čítali aj naďalej. V úvode ozrejmite súčasný stav výskumu o vašom probléme, poukážte na „medzeru“ alebo problém v tejto oblasti a potom vysvetlite, prečo je váš výskum aktuálnym a nevyhnutným riešením tejto medzery. (www.cmu.edu, cit. 2016)
• Metódy (Čo ste urobili?)
  Metódy sú väčšinou popisované v minulom čase v trpnom rode s množstvom podkapitol.
• Výsledky (Čo ste zistili?)
  Výsledky prezentujú zistenia a výstupy výskumu. Prezentovať dáta možno dvoma spôsobmi, a to oznamovaním a komentovaním. Oznamovanie zistených dát, napríklad v podobe matematicko-štatistických výpočtov, zaraďujeme do tejto časti, zatiaľ čo ich komentovanie môžeme realizovať v nasledujúcej časti, v diskusii. Uistite sa, že všetky tabuľky a obrázky sú samostatne označené a očíslované. Názov tabuľky píšeme nad ňou, ale názov obrázku pod ním. Odkazujte na svoje tabuľky či obrázky a stanovujte hlavné trendy. Podporujte tieto trendy zistenými dátami, stanovujte aj ďalšie, sekundárne trendy, a podložte ich dátami. Ak je to potrebné, uvádzajte očakávania trendov alebo neočakávané výstupy. (www.cmu.edu, cit. 2016)
• Diskusia (Čo to znamená?)
  V diskusii je potrebné zhrnúť hlavné zistenia, porovnať či prepojiť tieto zistenia so zisteniami ďalších výskumov, uviesť nedostatky v štúdii a využiť tieto nedostatky ako dôvody pre ďalšie, budúce výskumy. V prípade potreby uveďte dôsledky svojich zistení pre politiku či prax. V diskusii vysvetľujte, porovnávajte vaše výsledky s inými výskumami. Ak ide o kvalitatívnu štúdiu, potvrďte alebo zamietnite hypotézy. Jednoducho, spočítajte a podčiarknite, čo dáta znamenajú. (www.cmu.edu, cit. 2016)

Popísaný štandard IMRaD nie je jediným existujúcim publikačným štandardom. Ako uvádzajú Mareš – Vlčková (2013), existujú aj ďalšie publikačné štandardy prijímané (aj) v pedagogických vedách. Autori spomínajú napríklad štandard APA (American Psychological Association, 2009, pozri www.apastyle.org), ako aj stručný štandard pre písanie výskumných štúdií vydaný AERA (American Educational Research Association, 2006) v časopise Educational Researcher.

Záver

Osvojiť si techniku citovania je pre študentov nevyhnutné už na začiatku vysokoškolského štúdia. Aj keď tvorba odkazov môže pôsobiť komplikovane, netreba mať obavy. Postupom času sa táto činnosť zautomatizujete a nebude už problémom. Vo vzťahu k predstavenej štruktúre IMRaD platí, že ako sme už viackrát upozorňovali, je otázkou odborového konsenzu – niektoré odbory ju môžu uplatňovať, iné nie. Vždy sa preto riaďte smernicami či pokynmi univerzity v prípade záverečných prác či pokynmi pre autorov od organizátorov alebo vydavateľov v prípade zborníkov, časopisov či iných výstupov. Medzinárodné štruktúry používajte v prípade, že takéto smernice či pokyny nie sú k dispozícií.

Čo však platí pre každý text bez rozdielu, je jedno z pravidiel Šeďovej – Svaříčka (2013), ktoré môžeme aplikovať na akýkoľvek typ textu: upleťte tenkú červenú niť, ktorá sa bude prelínať celým textom. Začnite ju pliesť v úvode a pokračujte cez teoretické východiská, stav riešenia problematiky (úvod a význam), projekt výskumu (metódy), interpretáciu výsledkov výskumu (výsledky) až po diskusiu a záver (diskusia), kde vyvrcholí. Tak zabezpečíte konzistentnosť a logickosť vašej práce.

Autor: PhDr. Dominika Kadlubeková, PhD.
Autorka patrí k najmladšej generácii slovenských andragógov. Od akademického roka 2015/2016 pôsobí ako odborná asistentka na Katedre pedagogiky Pedagogickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Profiluje sa najmä v oblasti edukácie odsúdených a prepustených z výkonu trestu odňatia slobody a probácie, profesijnej andragogiky a personalistiky, metodiky edukácie dospelých a metodológie andragogického výskumu. V roku 2015 vydala svoju prvú monografiu pod názvom Penitenciárna a postpenitenciárna edukácia dospelých.

Zoznam bibliografických odkazov

Citácie : Normy platné pre citácie a bibliografické odkazy [online]. Banská Bystrica : UMB. [cit. 2016-09-18]. Dostupné na internete: http://www.library.umb.sk/publikacna-cinnost/citacie.html

IMRAD Cheat Sheet [online]. [cit. 2016-09-12]. Pittsburgh : Carnegie Mellon University. Dostupné na internete: https://www.cmu.edu/gcc/handouts/IMRD%20with%20Examples.pdf

KADLUBEKOVÁ, Dominika. 2016. Etika publikovania v záverečných prácach – niekoľko rád pre vysokoškolských študentov. In PROHUMAN. Vedecko-odborný recenzovaný internetový časopis – sociálna práca, psychológia, pedagogika, sociálna politika, ošetrovateľstvo [online], vyd. 2016-09-08. [cit. 2016-09-15]. Dostupné na internete: http://www.prohuman.sk/pedagogika/etika-publikovania-v-zaverecnych-praca...

KNECHT, Petr – DVOŘÁK, Dominik. 2013. Etika vědecké práce a publikování pro mírně pokročilé. In Pedagogická orientace, roč. 23, č. 4, s. 554-578. [cit. 2016-09-05]. Dostupné na internete: http://dx.doi.org/10.5817/PedOr2013-4-554

MAREŠ, Jiří. 2013. Přehledové studie: jejich typologie, funkce a způsob vytváření. In Pedagogická orientace, roč. 23, č. 4, s. 427-454. [cit. 2016-09-12]. Dostupné na internete: http://dx.doi.org/10.5817/PedOr2013-4-427

MAREŠ, Jan – VLČKOVÁ, Kateřina. 2013. K metodologickým standardům kvantitativních studií v pedagogice: Jak psát o výzkumných zjištěních? In Pedagogická orientace, roč. 23,
č. 4, s. 455-477. [cit. 2016-09-14]. Dostupné na internete: http://dx.doi.org/10.5817/PedOr2013-4-455

MEŠKO, Dušan. 2005. Abstrakt. In MEŠKO, Dušan a kol. 2005. Akademická príručka. 2., upravené a doplnené vydanie. Martin : Osveta, 2005. ISBN 8080632006. s. 63-70.

PRŮCHA, Jan. 2011. Etické principy v pedagogickém výzkumu. In SKUTIL, M. a kol. Základy pedagogicko-psychologického výzkumu pro studenty učitelství. Praha : Portál, 2011, s. 23-44. ISBN 9788073677787.

ŠEĎOVÁ, Klára – SVAŘÍČEK, Roman. 2013. Jak psát kvalitativně orientované výzkumné studie. Kvalita v kvalitativním výzkumu. In Pedagogická orientace, roč. 23, č. 4, s. 478-510. [cit. 2016-09-12]. Dostupné na internete: http://dx.doi.org/10.5817/PedOr2013-4-478

TOMŠIK, Robert. 2016. Štatistika v pedagogickom výskume. Aplikácia komparačných a korelačných metód pomocou programu Microsoft Excel [CD-ROM]. Nitra : PF UKF, 2016. 302 s. ISBN 9788055810270.

VIŠŇOVSKÝ, Ľudovít – BRINCKOVÁ, Jaroslava – ZOLYOMIOVÁ, Patrícia. 2013. Pedagogická metodológia a jej využitie pri tvorbe záverečných prác. Banská Bystrica : Belianum, 2013. 198 s. ISBN 9788055705330.