Aktualizácia etického kódexu sociálnych pracovníkov Slovenskej republiky – základný náčrt

jan 1 2011

The update of the ethical code of social workers in Slovak Republic - a basic draft

Abstrakt
Príspevok poukazuje na význam etického kódexu sociálnej práce, jeho typológiu a predstavuje základný náčrt koncepcie aktualizácie Etického kódexu sociálnych pracovníkov Slovenskej republiky. Kľúčovým problémom v procese aktualizácie etického kódexu sociálnej práce je inštitucionálne vákuum, nakoľko niet organizácie, ktorá by ho iniciovala, forsírovala a zrealizovala. V príspevku sa navrhuje iniciovanie tohto procesu viacerými odborníkmi z oblastí sociálnej práce a profesijnej etiky, ktorí by vytvorili interinštitucionálnu pracovnú skupinu.

Vedeckými nástrojmi aktualizovania etického kódexu môžu byť empirický výskum zameraný na špecifické hodnoty, princípy a zodpovednosti sociálnych pracovníkov na Slovensku a textová analýza relevantných etických, právnych, medzinárodných i národných dokumentov. Diskusiu a prehodnotenie je potrebné zrealizovať vo viacerých oblastiach a témach, akými sú etická zodpovednosť voči sebe, pracovisku a školám sociálnej práce, ďalej rešpektovanie ľudskej dôstojnosti, antidiskriminácia, profesijné hranice vo vzťahoch, supervízia, výskum a ďalšie.
Kľúčové slová
Etický kódex, hodnoty, sociálna práca, supervízia, zodpovednosť.

Abstract
The article points out the importance of the ethical code of social work and its typology, and presents a basic draft of the update concept of the Ethical Code of social workers in Slovak Republic. In this area, the key problem is the institutional vacuum as there is no organization initiating, enforcing and executing this process. This article therefore proposes the initialisation of this process by several experts in various fields of social work and professional ethic, who would form and interagency work group. The scholarly means to update the ethical code could be an empirical research aimed at specific values, principles and responsibilities of social workers in Slovakia and a textual analysis of relevant documents, ethical and legal, national and international. It is necessary to initiate a discussion and reassessment in various fields and topics, such as the ethical responsibility towards oneself, the workplace and the schools of social work, the respect for human dignity, antidiscrimination, professional boundaries in relationships, supervision, research etc.
Key words
Ethical code, values, social work, supervision, responsibility.

Úvod

Etický kódex označuje súbor písomne formulovaných etických princípov, hodnôt a štandardov relevantných a normatívnych pre jednotlivú profesiu, inštitúciu alebo organizáciu. Cieľom príspevku je poukázať na význam etického kódexu sociálnej práce, jeho základnú typológiu a predstaviť základný náčrt koncepcie aktualizácie Etického kódexu sociálnych pracovníkov v Slovenskej republike.

Význam etického kódexu

Formulovanie etického kódexu pomáhajúcich profesií – vrátane sociálnej práce – má viacero dôvodov a významov vzhľadom na samotnú profesijnú činnosť, ochranu klientov, sociálnych pracovníkov, profesie a jej postavenia v spoločnosti. Medzi najdôležitejšie funkcie etického kódexu patria (por. Mátel, 2010a, s. 58-9):

  • je sprievodcom etickej praxe pre profesionálnych sociálnych pracovníkov, čo je zvlášť dôležité pre tých, ktorí začínajú pracovať v profesii;
  • stanovuje normy, aké správanie sociálnych pracovníkov je možné posudzovať ako eticky akceptovateľné a aké nie;
  • pomáha zabezpečiť ochranu klientov a členov spoločnosti;
  • napomáha k disciplíne a usmerňuje výkon profesie;
  • upozorňuje na morálne nebezpečenstvá konfliktov vlastného a verejného záujmu;
  • pomáha riešiť morálne dilemy;
  • je podkladom pre posúdenie sťažností a kritériom pre hodnotenie aktuálnej praxe;
  • má význam pre profesionálnu identitu sociálnej práce na rozličných úrovniach, či už akademickej, komunitnej, politickej alebo celospoločenskej;
  • je jedným zo spoločných menovateľov rôznorodých druhov sociálnych služieb a dôležitou zárukou ich kvality.

Typológia etických kódexov

Vzhľadom na typológiu deontologických kódexov môžeme rozlišovať etické kódexy na základe viacerých kritérií. Vzhľadom na špecifickú profesiu, resp. profesijnú činnosť, rozlišujeme etický kódex zdravotníckeho pracovníka, sociálneho pracovníka, policajta, učiteľa, etický kódex psychologickej činnosti atď. Vzhľadom na sociálnu prácu sa dá rozlíšiť etický kódex sociálneho pracovníka (napr. na Slovensku, v Českej republike, Rusku, Izraeli) a etický kódex sociálnej práce (napr. v USA, Kanade, Austrálii, Nemecku, Veľkej Británii). V druhom prípade je rozsah zvyčajne širší a komplexnejší, etická zodpovednosť nie je limitovaná výhradne na samotnú činnosť sociálneho pracovníka, ale aj na vonkajšie podmienky tejto činnosti, zodpovednosti zamestnávateľských organizácií, národných asociácií a spoločnosti. Túto podobu považuje autor príspevku za vhodnejšiu. Ak sociálny pracovník musí alebo má konať profesionálne a mravne zodpovedne, potrebuje pre svoju činnosť náležité podmienky a ako osoba má aj svoje práva, ktoré zabezpečujú ďalší aktéri procesu profesijnej činnosti sociálnej práce (zamestnávatelia, supervízori, spoločnosť atď.).

Na základe špecializácie odbornej činnosti je možné rozlíšiť od etického kódexu sociálnej práce špecifické etické kódexy klinickej sociálnej práce, poradenstva, supervízie, sociálnej prevencie, manažmentu, výskumu, probácie a mediácie atď. Napríklad etiku v supervízii viacerí autori takmer identifikujú s etikou sociálnej práce. Obe majú spoločné isté hodnoty, princípy a etické zodpovednosti voči sebe, klientom, kolegom, pracovisku, profesii a spoločnosti. Supervízia ako osobitá metóda sociálnej práce a špecifická činnosť sociálnych pracovníkov si však vyžaduje aj osobitú etickú pozornosť (Mátel, Roman, 2010a). V podmienkach Slovenskej republiky nie je však kodifikovaný etický kódex konkretizovaný pre supervíziu sociálnej práce (por. Schavel, Tomka, 2010, s. 84). Zmena sa dá zrealizovať dvomi spôsobmi – vlastným etickým kódexom alebo špecifickými časťami v širšie koncipovanom etickom kódexe sociálnej práce.

Veľmi dôležitým kritériom typológie etických kódexov je aj územie dosahu jeho pôsobenia. V tomto prípade rozlišujeme medzinárodné (nadnárodné) etické kódexy, národné etické kódexy a etické kódexy organizácií, firiem či zariadení. Posledne menovaným sa v tomto príspevku nebudeme špecificky venovať, hoci sú v sociálnej práci veľmi dôležité. Práve etické kódexy jednotlivých zariadení sociálnych služieb môžu nadviazať na základné hodnoty, princípy a zodpovednosti všeobecne formulované v národných a medzinárodných etických kódexoch a aplikovať ich na konkrétne cieľové skupiny klientov a špecifiká danej organizácie. Súhlas s nimi môže byť súčasťou pracovného kontraktu, čím sa zmení charakter odporúčania etického kódexu (aký má doposiaľ aj Etický kódex sociálnych pracovníkov v SR) na záväzný dokument, aspoň v istej konkrétnej organizácii.

Medzinárodné a nadnárodné asociácie jednotlivých profesií sa snažia o formulovanie základných etických princípov a hodnôt do podoby „medzinárodného etického kódexu“. V sociálnej práci túto úlohu plní Medzinárodná federácia sociálnych pracovníkov (International Federation of Social Workers, skr. IFSW http://www.ifsw.org ), ktorá v súčasnej podobe vznikla v Mníchove roku 1956. Táto organizácia so sídlom vo švajčiarskom Berne zastrešuje národné asociácie sociálnej práce po celom svete. V otázkach vzdelávania a etiky veľmi úzko spolupracuje s Medzinárodnou asociáciou škôl sociálnej práce (International Association of Schools of Social Work, skr. IASSW http://www.iassw-aiets.org ). V súčasnosti je možné považovať za aktuálny medzinárodný etický kódex sociálnej práce spoločný dokument IFSW / IASSW „Etika v sociálnej práci – vyhlásené princípy ( http://www.ifsw.org/p38001872.html )“ (resp. Deklarácia etických princípov sociálnej práce) prijatý v roku 2004. Z historického hľadiska boli pred ním dôležité „Princípy a štandardy etiky sociálnej práce ( http://www.ifsw.org/p38000020.html )“ (1994), ktoré zasa vychádzali z etického kódexu IFSW z roku 1976. Spomínaný medzinárodný etický kódex sociálnej práce (1994) sa de facto skladal z dvoch dokumentov – „Medzinárodnej deklarácie etických zásad sociálnej práce“ a „Medzinárodných etických štandardov pre sociálnych pracovníkov“. Ich účelom bolo prezentovať základné etické princípy profesie sociálna práca, odporučiť postupy pri výskyte etických dilem a zaoberať sa vzťahmi medzi profesiou sociálna práca a sociálnymi pracovníkmi ku klientom, kolegom, zamestnávateľom a iným členom spoločnosti. Nový dokument „Etika v sociálnej práci – vyhlásené princípy“ (2004) je ich zásadným prepracovaním. Sú v ňom stručne formulované etické princípy s krátkym komentárom. Tieto by mali byť detailnejšie a adresnejšie formulované národnými asociáciami sociálnej práce v jednotlivých krajinách prihliadajúc na miestnu legislatívu, kultúru a ďalšie špecifiká (por. Mátel, 2010a, s. 59-60).

Národné etické kódexy jednotlivých krajín ilustrujú veľkú rozmanitosť v detailoch, akými sú napríklad druhy a formy sociálnych služieb, prístupy k nim, spôsoby platby poplatkov, či účasť užívateľov služieb na výskumoch. Národné etické kódexy sociálnej práce, resp. sociálnych pracovníkov, sú zvyčajne utvorené národnou asociáciou sociálnej práce, ktorá je členom IFSW. Túto funkciu istý čas u nás reálne plnila Asociácia sociálnych pracovníkov na Slovensku, ktorá vznikla v roku 1994. Táto deklarovala v Žiline roku 1997 Etický kódex sociálnych pracovníkov Slovenskej republiky v súlade s vtedy aktuálnymi „Princípmi a štandardmi etiky sociálnej práce“ IFSW (1994). V tom čase išlo o prvý a doposiaľ jediný etický kódex sociálnych pracovníkov na Slovensku, ktorý má odporúčací charakter.

Prečo je potrebná aktualizácia etického kódexu?

Jeden z výstižných výrokov postmodernej doby znie: „Nie je nič nepotrebnejšie ako včerajšie noviny“. Nejde tu o popieranie významu histórie ani dejinných udalostí, ale o potrebu neustáleho reflektovania súčasného diania v spoločnosti. Sociálna práca ako profesia, vedná disciplína i odbor vzdelávania je pomerne mladá, ale práve tým, že sa neustále snaží pružne reagovať na aktuálne potreby svojich klientov – ktorými môžu byť jednotlivec, rodina, komunita, organizácia alebo spoločnosť – sa stáva jednou z najdynamickejších profesií súčasnosti. Čím promptnejšie a adresnejšie reaguje na dianie v spoločnosti, tým účinnejšie môže ponúkať preventívne opatrenia a systematickú pomoc pri riešení negatívnych dopadov sociálnych udalostí.

Otázkou je, či sa dynamické zmeny v spoločnosti dotýkajú aj základných hodnôt, mravných princípov a jednotlivých etických zodpovedností? Na túto otázku by rozličným spôsobom odpovedali jednotlivé filozofické smery etiky, čomu sa však v tomto príspevku nebudem podrobnejšie venovať. V každom prípade to, čo sa mení nezávisle od filozofických koncepcií, sú:

  • nové globálne etické témy nadväzujúce na rozvoj technológií alebo nových sociálnych udalostí (napr. bioetické otázky v súvislosti s rozvojom génového inžinierstva; etika internetovej komunikácie; rozvoj medzinárodného terorizmu a potenciálne zneužívanie charitatívno-sociálnej práce za týmto účelom);
  • nové etické problémy a dilemy súvisiace s výkonom profesie (napr. otázka zodpovednosti zariadení sociálnych služieb za prípravu nových sociálnych pracovníkov, ktorá sa môže identifikovať ako etická povinnosť spolupráce so školami sociálnej práce);
  • meniace sa hodnotové orientácie (napr. v sociálnej práci opúšťanie paternalistickej a náboženskej orientácie smerom ku klinickej orientácii, orientácii na sociálnu spravodlivosť, resp. najaktuálnejšie k oprávnenej defenzívnej orientácii, kde sa popri priorite práv klientov zohľadňujú aj práva sociálnych pracovníkov);
  • identifikovanie a formulovanie všeobecných ľudských práv (napr. akcentovanie antidiskriminačného prístupu, práva na prácu, práva na sexuálnu orientáciu);
  • identifikovanie a formulovanie etických princípov v profesijnej činnosti založených na nových výskumoch a teóriách (napr. holistický prístup, dôraz na silné stránky klienta);
  • rozvoj a transformácia sociálnych služieb (napr. na Slovensku v náhradnej rodinnej starostlivosti prechod od ústavnej starostlivosti k rodinnému typu náhradnej výchovy);
  • zmeny legislatívy, ktorá vytvára aj akýsi „minimálny štandard správania“ záväzný aj pre profesijnú etiku (napr. legislatíva ohľadom diskriminácie, korupcie, ochrany osobných údajov, na Slovensku aj definovania sociálneho pracovníka podľa zákona č. 448/2008 Z. z., ktoré môže byť v rozpore s minimálnym vekom stanoveným IFSW);
  • hoci viaceré etické hodnoty a princípy sociálnej práce môžu byť nadčasové, spôsob ich formulovania podlieha zmenám v myslení a jazyku danej spoločnosti i profesijnej komunity (napr. spojenie „pomoc k svojpomoci“ býva nahrádzaný výrazom posilnenie a zmocnenie, čomu zodpovedá v anglickom jazyku pojem empowerment).

Aktualizácia etického kódexu sociálnej práce na Slovensku – základný náčrt

Z vyššie uvedených dôvodov je zrejmé, že každý etický kódex je časovo limitovaným dokumentom, ktorý vyžaduje systematickú evaluáciu. Zodpovednosť zaň nesú v prvom rade samotní sociálni pracovníci, ktorým má deontologický kódex napomáhať pri výkone povolania. Aby etický kódex bol dokumentom, ktorý napĺňa všetky stanovené ciele, musí byť pravidelne aktualizovaný. Táto aktualizácia je závislá od viacerých faktorov, akými sú:

  1. inštitucionálne zabezpečenie;
  2. personálne zabezpečenie odborníkmi a špecialistami na sociálnu prácu a profesijnú etiku;
  3. koncepčné spracovanie, s prihliadaním na
    a) aktuálny medzinárodný etický kódex (v súčasnosti IFSW / IASSW 2004),
    b) špecifiká sociálnej práce na Slovensku,
    c) aktuálnu medzinárodnú a národnú legislatívu.

Inštitucionálne zabezpečenie aktualizácie etického kódexu je na Slovensku jedným zo zásadných problémov. Vzhľadom na dejinnú súvislosť by mala najvhodnejšiu pozíciu Asociácia sociálnych pracovníkov na Slovensku, ktorá je členskou organizáciou IFSW a v rámci nej bol utvorený a deklarovaný súčasný etický kódex sociálnych pracovníkov. Táto žiaľ v súčasnosti nevykazuje takmer žiadnu činnosť na Slovensku ani smerom k IFSW. To znamená, že niet reálnej inštitúcie, ktorá by iniciovala, forsírovala a reálne uskutočňovala revíziu a aktualizáciu etického kódexu sociálnej práce. Otázkou je, či je možné a vhodné činnosť ASP na Slovensku oživiť, resp. hľadať iné inštitucionálne zabezpečenie? V druhom prípade je na zváženie, či by bolo vhodnejšie vypracovanie novšieho etického kódexu v rámci štátnej správy (pod gesciou MPSVaR) alebo v rámci niektorej z aktívne pôsobiacich mimovládnych organizácií s predbežnou poznámkou, že práve tieto zvyčajne reprezentujú len istú špecifickú skupinu v rámci sociálnej práce (do úvahy pripadajú napr. Asociácia vzdelávateľov v sociálnej práci na Slovensku; Asociácia supervízorov a sociálnych poradcov; Asociácia poskytovateľov sociálnych služieb). Výhodou týchto asociácií je v tom, že majú široký potenciál odborníkov na sociálnu prácu a profesijnú etiku. Eventuálnou alternatívou by bola spoločná prípravná etická komisia pozostávajúca z odborníkov – zástupcov verejnej správy a mimovládnych organizácií pod gesciou MPSVaR. V tejto súvislosti je vhodné pripomenúť, že na Slovensku chýba stavovská organizácia sociálnych pracovníkov, vrátane jednej silnej zastrešujúcej asociácie s etickou komisiou. Návrh zákona o zriadení Slovenskej komory sociálnych pracovníkov v minulosti vypracoval Štefan Strieženec (2006). Žiaľ, po jeho náhlej smrti sa žiadnu obdobnú inštitúciu doposiaľ nepodarilo zriadiť (Mátel, Roman, 2010c). V rámci tohto inštitucionálneho vákua by bolo vhodné spojiť najmä ľudský potenciál odborníkov z oblasti vzdelávania, klinickej sociálnej práce, sociálnych služieb a etiky z rozličných inštitúcií, ktorí majú vážny záujem o zvýšenie kvality poskytovania sociálnej práce a sociálnych služieb rozvojom profesijnej etiky. V rámci spoločného dialógu sa zvýšia možnosti nájdenia vhodného inštitucionálneho riešenia.

Vzhľadom na sformulovanie aktuálneho etického kódexu sú dôležité niektoré zásadné koncepčné otázky k odbornej diskusii:

  1. Bude sa pokračovať v etickom kódexe sociálnych pracovníkov alebo bude vhodnejšie širšie ponímanie etického kódexu sociálnej práce?
  2. Pôjde o aktualizáciu etického kódexu z roku 1997, kde bude ponechaná štruktúra a podstatné časti alebo bude vhodnejšie utvoriť úplne nový etický kódex?
  3. Je vhodné, aby boli rozlíšené zásadné (kľúčové) hodnoty a princípy sociálnej práce ako konštitutívny základ jednotlivých zodpovedností?
  4. Akým mechanizmom možno zabezpečiť, aby bol etický kódex sociálnej práce záväzný pre sociálnych pracovníkov, poradcov a supervízorov na Slovensku?

V starších podobách etických kódexov často chýbali jasne formulované všeobecné etické princípy, ktoré by tvorili podklad pre jednotlivé špecifické pravidlá etického jednania. V súčasnosti viaceré významné národné kódexy sociálnej práce (napr. americký NASW kódex /2008/; kanadský etický kódex http://www.casw-acts.ca /CASW 2005/, britský etický kódex http://www.basw.co.uk/about/codeofethics /BASW 2002/) majú štruktúru, kde zásadné východisko tvoria identifikované kľúčové hodnoty a princípy sociálnej práce. Barker v renomovanom Slovníku sociálnej práce (2003, s. 453) pod heslom hodnoty uvádza „zvyky, názory, štandardy správania a princípy považované za žiaduce skupinou ľudí, kultúrou alebo jednotlivcom.“ Hodnoty predstavujú zdroj motivácie a výrazne ovplyvňujú aj náš zmysel života a ciele, ktoré v priebehu života chceme dosiahnuť (Loran, 2009, s. 92). V sociálnej práci a ostatných pomáhajúcich profesiách určujú hodnoty povahu práce i povahu vzťahu medzi pracovníkom a klientom, kolegami navzájom i širšou spoločnosťou. V rámci jednotlivých profesií sa odborníci na etiku zvyčajne snažia rozlišovať tie hodnoty, ktoré sú pre výkon danej profesie najpodstatnejšie a bez ktorých by v nej chýbalo niečo zásadné. Hodnoty sú taktiež veľmi dôležité pri riešení etických problémov a dilem. Skúmanie hodnôt preto patrí v súčasnosti k najdôležitejším témam etiky pomáhajúcich profesií (Mátel, Roman, 2010b). Ak nastane v profesijnej komunite zhoda s ich výberom, tieto bývajú ťažiskom profesijného etického kódexu v danej krajine alebo inštitúcii. Napríklad americká Národná asociácia sociálnych pracovníkov (NASW) identifikovala šesť kľúčových hodnôt, ktoré sú súčasťou amerického kódexu sociálnej práce (2008). Sú nimi: 1. služba, 2. sociálna spravodlivosť, 3. dôstojnosť a hodnota človeka, 4. dôležitosť ľudských vzťahov, 5. integrita, 6. kompetencia. Na porovnanie Britská asociácia sociálnych pracovníkov identifikovala a zahrnula do svojho etického kódexu BASW (2002) rovnakých päť základných hodnôt, okrem dôležitosti ľudských vzťahov. Kanadská asociácia sociálnych pracovníkov k predošlým piatim kľúčovým hodnotám pridáva v svojom etickom kódexe (2005) aj dôvernosť v profesionálnej praxi. IFSW opakovane označila za zásadné pre sociálnu prácu dva princípy, resp. hodnoty, ktorými sú rešpektovanie ľudských práv a sociálnej spravodlivosti (por. definíciu sociálnej práce na generálnom zhromaždení v Montreale, 2000). Európsky sociálny model je v Európskej únii založený na rešpekte k základným ľudským hodnotám, za ktoré sa považujú dôstojnosť, sloboda, právo, solidarita a participácia. Sociálne služby európskych štátov musia rešpektovať práve tieto hodnoty (Tomeš, 2010, s. 37).

Ak by sme na Slovensku išli cestou identifikovania kľúčových hodnôt a princípov sociálnej práce, bolo by z metodologického hľadiska vhodné pripraviť a zrealizovať v tejto oblasti výskum. Ďalšie ciele empirického výskumu by mohli byť orientované na zisťovanie špecifík etiky sociálnej práce na Slovensku, vrátane etických požiadaviek sociálnych pracovníkov. Práve identifikovanie národných špecifík je akousi pomyselnou koľajou, ktorá by mala ísť paralelne s textovou analýzou aktuálneho medzinárodného etického kódexu (IFSW / IASSW) s prihliadaním na národné etické kódexy krajín, ktoré majú dlhodobé skúsenosti v tejto oblasti (najmä NASW, BASW) a krajín, ktoré sú nám kultúrne blízke (najmä ČR a ich aktuálny kódex z roku 2006). Súčasťou textovej analýzy by mali byť aj dôležité medzinárodné dokumenty a platná legislatíva v SR. Medzinárodné deklarácie a dohovory o ľudských právach sformulovali obecné štandardy a poukazujú na práva, ktoré sú prijaté globálnou komunitou (IFSW / IASSW, 2004, čl. 3). Vedeckými nástrojmi nového, resp. obnoveného etického kódexu by teda boli empirický výskum zameraný na špecifické hodnoty, princípy a zodpovednosti sociálnych pracovníkov (sociálnej práce) na Slovensku a textová analýza relevantných etických, právnych, medzinárodných i národných dokumentov. Tieto by tvorili vedecký podklad pre pracovnú skupinu odborníkov.

Ak by sme sledovali štruktúru súčasného Etického kódexu sociálnych pracovníkov v SR (1997), v rámci jednotlivých etických zodpovedností si zaslúžia diskusiu a prehodnotenie aj nasledujúce témy:

Etická zodpovednosť voči sebe – táto oblasť je v súčasnosti na Slovensku pomerne deficitnou. Súčasťou novších deontologických kódexov býva povinnosť sociálnych pracovníkov starať sa o svoj profesijný rast. K tomu je však potreba aj dostupnosť nástrojov profesijného rastu a systémová podpora subjektov, najmä zodpovednosť zamestnávateľov za sociálnych pracovníkov v oblastiach zabezpečenia ďalšieho vzdelávania, výcvikov a supervízie (Mátel, Roman, 2010c).

Etická zodpovednosť voči klientom – mimoriadna pozornosť býva v medzinárodných a národných etických kódexoch venovaná otázke rešpektovania ľudských práv. Požiadavka rovnakého zaobchádzania a antidiskriminácie je integrálnou súčasťou takmer všetkých etických kódexov (žiaľ okrem slovenského). Výslovná pozornosť sa vo väčšine deontologických kódexov venuje aj profesionálnym hraniciam, sexuálnym a intímnym vzťahom. Niektoré národné kódexy priamo uvádzajú aj problematiku sexuálneho zneužívania a sexuálneho násilia, kde nejde len o porušenie etických princípov, ale aj o násilnú trestnú činnosť a zneužívanie profesijného postavenia (Mátel, 2010b).

Etická zodpovednosť voči pracovisku – táto nezahŕňa výlučne zamestnancov (sociálnych pracovníkov), ale aj zamestnávateľov. Tradične sa na tomto mieste uvádza titul „etická zodpovednosť voči zamestnávateľom“. Etické požiadavky v tejto oblasti však musia byť recipročné, pretože etickú zodpovednosť nenesú len zamestnanci, ale aj zamestnávatelia (nezriedka takisto sociálni pracovníci). Vzhľadom na kolegov môžu byť v deontologickom kódexe upravené niektoré etické zásady konzultovania a supervízie. Napríklad v americkom etickom kódexe (NASW, 2008) je vzhľadom na supervízorov v sociálnej práci explicitne uvedené, že majú stanoviť jasné, primerané, kultúrne citlivé hranice a nesmú sa zapojiť do žiadnych duálnych alebo viacnásobných vzťahov so supervizantmi, v ktorých jestvuje riziko ich zneužívania alebo potenciálneho poškodzovania (Mátel, Roman, 2010a).

Etická zodpovednosť voči profesii – veľmi dôležité je explicitné uvádzanie zodpovednosti voči školám sociálnej práce a etické pravidlá výskumu v sociálnej práci (Mátel, 2010c). Nezriedka sa na Slovensku študenti sociálnej práce, ako aj vysokoškolskí odborní asistenti, ktorí pre nich zabezpečujú odbornú prax, stretávajú s odmietnutím a negatívnym postojom vedúcich pracovníkov v zariadeniach sociálnych služieb typu: „Máme veľa práce... málo personálu... Nebude sa im mať kto venovať... Budú tu len prekážať...“ (Mátel, 2010a, s. 96).

Etická zodpovednosť voči spoločnosti – rozhodujúcimi pojmami v medzinárodnej terminológii sú sociálna inklúzia a exklúzia. Medzinárodné etické princípy IFSW/IASSW (2004) uvádzajú, že sociálni pracovníci majú povinnosť čeliť sociálnym podmienkam, ktoré prispievajú k sociálnemu vylúčeniu (exklúzii), stigmatizácii alebo útlaku, a pracovať smerom k inkluzívnej spoločnosti. Národné etické kódexy sa v tejto časti venujú celospoločenskej a politickej zodpovednosti sociálnych pracovníkov.

Záver

Aktualizácia etického kódexu sociálnej práce je na Slovensku veľmi naliehavou výzvou, ktorá úzko súvisí s kvalitou poskytovania sociálnych služieb. Kľúčovým problémom je v tejto oblasti inštitucionálne vákuum, pretože niet organizácie, ktorá by tento proces iniciovala, forsírovala a zrealizovala. Predloženým návrhom je preto iniciovanie tohto procesu viacerými odborníkmi z oblastí sociálnej práce a profesijnej etiky, ktorí by vytvorili interinštitucionálnu pracovnú skupinu. Vedeckými nástrojmi aktualizovania etického kódexu by boli empirický výskum zameraný na špecifické hodnoty, princípy a zodpovednosti sociálnych pracovníkov (sociálnej práce) na Slovensku a textová analýza relevantných etických, právnych, medzinárodných i národných dokumentov. Diskusiu a prehodnotenie je potrebné urobiť vo viacerých oblastiach a témach, akými sú etická zodpovednosť voči sebe, pracovisku a školám sociálnej práce, ďalej rešpektovanie ľudskej dôstojnosti, antidiskriminácia, profesijné hranice vo vzťahoch a ďalšie. Osobitú pozornosť by bolo potrebné venovať výskumu, supervízii a klinickej sociálnej práci.

Autor: PhDr. ThDr. ThLic. Andrej Mátel, PhD.

Zoznam bibliografických odkazov

[1] BARKER, R. L. 2003. The Social Work Dictionary. 5th Ed. Washington, DC : NASW, 2003. 493 s. ISBN 0-87101-355-X.
[2] British Association of Social Workers. 2002. The Code of Ethics for Social Work. Birmingham : BASW, 2002. 16 s.
[3] Canadian Association of Social Workers. 2005. Code of Ethics. Ottawa : CASW, 2005.
[4] International Federation of Social Workers. 1994. The ethics of social work: Principles and standards. Geneva : IFSW, 1994.
[5] International Federation of Social Workers. 2004. Ethics in social work: Statement of principles. Geneva : IFSW, 2004.
[6] LORAN, T. 2009. Paradigma kreovania ľudského kapitálu Rómov. Bratislava : SPN, 2009. 170 s. ISBN 978-80-89225-56-9.
[7] MÁTEL, A. a kol. 2010a. Etika sociálnej práce. Bratislava : VŠZaSP sv. Alžbety, 2010. 183 s. ISBN 978-80-89271-85-6.
[8] MÁTEL, A. 2010b. Etická zodpovednosť voči klientom. In: Dni sociálnej práce a InteRRa 8. Zborník z konferencie s medzinárodnou účasťou konanej na UKF v Nitre. Nitra : FSVaZ UKF, 2010. ISBN 978-80-8094-650-0, s. 162-174.
[9] MÁTEL, A. 2010c. Etické aspekty výskumu. In: Výchova a vzdelávanie v ošetrovateľstve zamerané na rozširujúcu rolu sestry - sestra výskumníčka, Varia. Zborník z XII. vedeckej konferencia s medzinárodnou účasťou. Skalica : VŠZaSP sv. Alžbety, 2010. ISBN 978-80-89271-82-5, s. 101-110.
[10] MÁTEL, A. 2010d. Etické hodnoty a princípy relevantné pre sociálnu prácu s rómskym etnikom. In: Dialóg ako cesta spolužitia. Zborník z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou. Ružomberok : Verbum, 2010. ISBN 978-80-8084-538-4, s. 132-138.
[11] MÁTEL, A. – ROMAN, T. 2010a. Etika v supervízii – kľúčové hodnoty a vybrané etické aspekty. In: Prohuman, odborný internetový časopis. [online 2010-30-09]. Dostupné na internete: < http://www.prohuman.sk/socialna-praca/etika-v-supervizii%E2%80%93klucove... >. ISSN 1338-1415.
[12] MÁTEL, A. – ROMAN, T. 2010b. Konflikty hodnôt v pomáhajúcich profesiách. In: Človek a hodnoty. Zborník z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou. Trnava : Inštitút existenciálnej psychológie a noo-logoterapie, FF TU, 2010. V tlači. Abstrakt In: NANIŠTOVÁ, E. – HALAMA, P. (Eds.) Zborník abstraktov z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou „Človek a hodnoty“, Trnava : Inštitút existenciálnej psychológie a noo-logoterapie, FF TU, 2010. ISBN 978-80-970471-0-8, s. 19.
[13] MÁTEL, A. – ROMAN, T. 2010c. Zodpovednosť sociálneho pracovníka voči seba a defenzívna orientácia v sociálnej práci. In: Rizika sociální práce. Sborník z konference VII. Hradecké dny sociální práce. Hradec Králové : Gaudeamus. V tisku.
[14] SCHAVEL, M. – TOMKA, M. 2010. Základy supervízie a supervízia v praktickej výučbe v sociálnej práci. Bratislava : VŠZaSP sv. Alžbety, 2010. 193 s. ISBN 978-80-89271-87-0.
[15] STRIEŽENEC, Š. 2006. Teória a metodológia sociálnej práce. Trnava : Tripsoft, 2006. 296 s. ISBN 80-969390-4-1.
[16] TOMEŠ, I. 2010. Úloha sociálních služeb v evropských systémech sociální ochrany. In Dni sociálnej práce a InteRRa 8. Zborník z konferencie s medzinárodnou účasťou konanej na UKF v Nitre. Nitra : FSVaZ UKF, 2010. ISBN 978-80-8094-650-0, s. 30-42.

_____________________________________

Prednáška odznela na medzinárodnej vedeckej konferencii Aplikovaná etika v sociálnej práci a ďalších pomáhajúcich profesiách, ktorá sa konala 20. – 21. októbra 2010, v Piešťanoch a bola publikovaná v zborníku z tejto konferencie:
MÁTEL, A. – SCHAVEL, M. – MÜHLPACHR, P. – ROMAN, T. 2010. Aplikovaná etika v sociálne práci a ďalších pomáhajúcich profesiách. Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava : VŠZaSP sv. Alžbety. 413 s. ISBN 978-80-89271-89-4.