Abstrakt: Téme syndrómu vyhorenia (ďalej BO) je v ostatných troch desaťročiach venovaná cyklicky veľká pozornosť. Prevažná väčšina štúdií sa orientuje na emocionálne prežívanie a na vplyv BO na psychiku človeka, väčšinou v súvislosti s náročnými situáciami v intenzívnej medicíne avu pomáhajúcich profesiách. Pribúdajú štúdie, zaoberajúce sa problematikou vplyvu najmä pracovného stresu na BO i mimo pomáhajúcich profesií, na zdravotný stav, pozornosť sa venuje medzipohlavným rozdielom v reakcii na stres. V prvej časti príspevku je prehľad z výberu aktuálnych dostupných literárnych zdrojov zaoberajúcich sa najmä fyziologickou odozvou stresu a vplyvu BO na zdravotný stav organizmu. V druhej časti práce autor prezentuje výsledky psychologickej štúdie, použitej z nepublikovaných materiálov pre výskumný grant ÚEE SAV v Bratislave. Autor nebol oficiálnym členom výskumného týmu.

Úvod

Problematika syndrómu vyhorenia zaujíma výskumníkov od 80. rokov minulého storočia, pôvodný dôraz na psychologický a emocionálny dopad BO na človeka sa prenáša do oblasti sledovania vplyvu BO na zdravotný stav, na pracovnú výkonnosť a ekonomické vplyvy nielen čo sa týka pomáhajúcich profesií, ale vzťahu človek - pracovná záťaž všeobecne. Syndróm BO je postupne sa vyvýjajúci syndróm, spôsobený prolongovaným stresom v práci. Pretrvávajúce pracovné napätie vedie k absenciám v práci a pravdepodobne spôsobuje deterioráciu zdravia v zmysle somatického ochorenia.

Z plejády našich - československých výskumníkov zaoberajúcich sa BO z psychologického hľadiska – problematiku najucelenejšie, prehľadne vo svojich prácach prezentovali Kebza a Šolcová (1998, 2008).

Na význam vplyvu profesionálneho stresu na zdravie v dôsledku nerovnováhy medzi kapacitou jedinca a požadovaným výkonom z hľadiska pracovného lekárstva upozorňujú z našich autorov napr. Buchancová a spol. Za významný považujeme fakt, že profesionálny stres, syndróm profesionálneho vyhorenia, karoši a infarkty myokardu ako pracovné úrazy sa stali zaujímavými ako objekt seriózneho výskumu, ale najmä v súvislosti s možným finančným odškodnením (Buchancová a spol.,2001).

Mechanizmus pôsobenia syndrómu vyhorenia na zdravotný stav sa vysvetľuje 3 spôsobmi:
1. výskumy potvrdzujú, že BO ovplyvňuje fyziologické funkcie, ktoré sa môžu zmeniť vo fyzické ochorenie, prinajmenšom zvyšujú riziko ochorenia (napr. kardiovaskulárne riziko (Melamed et al.1992,2006 a i);
2. BO cez poškodenie psychickej výkonnosti a kapacity podávať výkon vytvára problémy v sociálnych vzťahoch, čím môže ovplyvniť psychické aj fyzické zdravie;
3. BO zapríčiňuje zhoršenie životného štýlu, najmä zvýšený konzum alkoholu a fajčenie, čím zvyšuje ďalšiu chorobnosť (Schaufeli et al.1998).
Vo viacerých výskumoch sa BO asocioval so zhoršeným duševným zdravím a etiologicky odlišoval od depresie (Schaufeli et al.2001). S odstupom vyše dvoch desaťročí sa javí ako nosný a vhodný koncept syndrómu vitálneho vyčerpania Ad Appelsa, už v r. 1988 upozornil na význam chronickej únavy a vitálneho vyčerpania vo vzťahu k AIM, neskôr k BO (1988, 1991, 1998).

Pracovná záťaž a pracovné úrazy

Pracovnú záťaž, absenciu v práci a následnú chorobnosť v dôsledku vyhorenia sledoval tím fínskych výskumníkov u 3,895 pracovníkov, (paradoxne) v drevárskom priemysle. Zvýšené skóre v dotazníku MBI predikovalo absencie v práci v dôsledku zdravotných problémov – duševných aj telesných. Išlo predovšetkým o ochorenia kardiovaskulárne, respiračné a muskuloskeletálne. Čo sa týka samostatných komponentov syndrómu vyhorenia meraných MBI, emočné vyčerpanie (EE) sa spájalo s kardiovaskulárnou chorobnosťou a nešpecifickými telesnými a mentálnymi symptómami. Cynizmus sa viazal na poruchy, problémy tráviaceho systému. Autori vo svojich záveroch zdôrazňujú význam prevencie syndrómu burnout z hľadiska absencií, ekonomického dopadu na pracovnú kariéru a zdravotnú starostlivosť (Toppinen-Tanner et al., 2005).

Pracovná záťaž a kardiovaskulárne ochorenie (KVO)

Väänänen so spolupracovníkmi sledovali v priebehu 18 rokov (v období rokov 1986 - 2004) kardiovaskulárne riziko v súbore 7663 zamestnancov lesného priemyslu v privátnom sektore vo Fínsku, ktorí boli bez pozitívnej anamnézy KVO. Nízka možnosť predvídať, resp. strata možnosti predvídať v práci zvyšovala riziko akútneho infarktu myokardu (AIM), významné bolo riziko najmä medzi zamestnancami vo veku 45 - 54 rokov. (Väänänen et al., 2008).

Komponenty kontroly pracovného prostredia sa zamerali na možnosť rozhodovať, využívať svoje zručnosti, možnosť predvídať. Podľa autorov nízka prediktabilita v práci je významnou zložkou kontroly práce, zvyšuje napätie a stres, v dlhodobom horizonte tiež riziko rozvoja AIM, najmä u zamestnancov v strednom veku (Väänänen et al., 2008).

Fyziologické rozdiely medzi BO a zdravými

Fyziologické rozdiely medzi BO a zdravými sledovali holandskí výskumníci z univerzity v Amsterdame (De Vente a spol., 2003). Porovnávali závažnosť BO z hľadiska efektívnosti práce a z hľadiska zdravotného stavu. Sledovali syndróm chronickej únavy a prítomnosť posttraumatickej stresovej poruchy (PTSD).

Porovnávali jedincov s diagnostikovaným syndrómom vyhorenia a zdravých jedincov (v súbore mali 22 BO + 23 zdravých jedincov). Sledovali systolický a diastolický tlak krvi (S/DTK), pulzovú frekvencii (PF), a slinný kortizol (SC) počas modelovej záťaže, ktorú predstavovali mentálna aritmetika (MA) a verejný prejav. Fyziologickú odpoveď organizmu sledovali z hľadiska regulácie stresovej odpovede na sympateticko-adreno-medulárnu reaktivitu (SAM) a hypotalamicko-pituitárno-adrenálnu reaktivitu (HPA). V ich súbore jedinci s diagnostikovaným BO mali vyššie pokojové hodnoty PF. SC bol zvýšený v priebehu 1. hodiny po zobudení; TK v pokoji bol bez diferencií.
1.Fyziologická reaktivita SAM a HPA je u jedincov s BO narušená;
2. Zvýšená pulzová frekvencia a vyššie ranné hladiny kortizolu svedčia opretrvávajúcej aktivite u jedincov s BO;
3. Záťaž sa prezentuje vo fyziologickej odpovedi organizmu (De Vente a spol., 2003).

Na základe štúdia syndrómu BO výskumný tím okolo Melameda a spol. rozlišuje tieto fázy syndrómu vyhorenia:
1. Tense burnou“ – sympatetické/sympatikové pretrénovanie;
2. Listless burnout - parasympatikové pretrénovanie (Melamed et al.,1999).
Toto delenie má aj svoje merateľné, fyziologické koreláty.

Zanstra a kol. sledovali fyziologickú reaktivitu jedincov so BO a zdravých. V ich štúdii jedinci s BO museli pri rovnakom výkone vynaložiť vyššie úsilie ako zdraví jedinci. Po výkone u jedincov s BO nedochádzalo k fyziologickej rovnováhe. Zdraví a jedinci s BO sa líšili v sympateticko-vagálnej reaktivite (Zanstra et al., 2006).

Pracovná záťaž, BO a kortizol

Ďalšia línia štúdia pôsobenia stresu na BO, orientujúca sa možnosti exaktnej a objektívnej verifikácie pracovnej záťaže a fyziologickej odpovede poskytuje meranie hodnôt kortizolu. Kortizol predstavuje hlavný glukokortikoid u človeka. Bazálne hodnoty majú charakteristický denný rytmus, je endogénne riadený. Vylučovanie prebieha v niekoľkých sekrečných epizódach počas dňa. Pulzová amplitúda je najvyššia v ranných hodinách, má vysokú intraindividuálnu stabilitu v rytme. Zvýšené množstvo kortizolu sa tvorí pod vplyvom stresových stimulov v priebehu denných aktivít (Vigaš 1985; Vigaš, Ježová 1996, Vízi 2002).

Zo zaujímavých štúdií zaoberajúcich sa touto problematikou uvediem niektoré:
Učitelia v strese mali vyššie hladiny kortizolu najmä ráno; ranné hodnoty mali vyššie ženy, muži popoludňajšie. Hnev sa podieľal na zvýšení hladiny hormónu (Steptoe a spol., 2000,2004). Ranné hladiny kortizolu mali vplyv na exkréciu adrenalínu u smetiarov (Slutier a spol., 2000). Sekrécia kortizolu u policajtov bola závislá viac od očakávania stresovej situácie, než od jej samotného priebehu (Piercecchi-Marti a spol., 1999).
U hudobníkov komorného orchestra napriek subjektívne pociťovanému napätia neboli zaznamenané zvýšené hodnoty počas koncertu (Ježová a spol., 1992).

Zvýšená fyziologická odpoveď na pracovnú záťaž u sestier sa potvrdila vo viacerých štúdiách. Hodnoty TK a kortizolu boli zvýšené aj po odchode z pracoviska. Podľa autorov zvýšená fyziologická odpoveď organizmu na záťaž môže byť dôvodom zvýšeného rizika zdravotného poškodenia v náročných povolaniach (Fox a spol., 1993, Parker a spol.1995). U sestier sa nezistili počas pracovného dňa rozdiely v urinárnom kortizole, vydaté ženy mali celkovo vyššie hladiny v priebehu noci i dňa (Goldstein a spol., 1999). Absencie v dôsledku zdravotnej nepohody v dôsledku straty osobnej výkonnosti, emočného vyčerpania boli u sestier viac viazané na absencie v dôsledku mentálnej nepohody. Emočné vyčerpanie predikovalo dlhšiu absenciu v nemocnici (Parker a spol.,1995).

Stres u chirurgov sa viazal na úzkosti spojené so zásahom do osobného života, nadmernú/zbytočnú administratívu a počet klientov na klinike (Green a spol., 1990).
Salivárny kortizol u chirurgov bol vyšší počas pracovného dňa oproti víkendu. Pracovná skúsenosť nemala vplyv na endokrínnu odpoveď (Ježová a spo.l, 1992).

BO sa prejavuje zvýšenou hladinou aktivácie organizmu a zvýšenou hladinou sekrécie kortizolu v priebehu dňa. Štúdie zaoberajúce sa porovnávaním endokrinnej odpovede organizmu u BO a depresií na druhej strane nie sú jednoznačné a konzistentné. Vyššie hladiny kortizolu vykazovali jedinci s depresiou ako s BO (Kebza, Šolcová 2008.)

Výskumná časť

Autor, hoci nebol členom výskumného tímu, ani riešiteľom grantovej výskumnej úlohy, zúčastnil sa na angažovaní pokusných osôb – zdravotníkov, mladých chirurgov na klinike srdcovej chirurgie (v čase realizácie výskumu – SUSCH) a sestier na jednotke intenzívnej starostlivosti v DKC v r. 2002. V súbore 30 zdravotníkov bolo 11 lekárov – mužov – a 19 sestier, žien. Podľa základných údajov je zrejmé, že ide o súbor nekonzistentný, neštandardný. Základná charakteristika súboru je v tabuľke č. 1:

Metódy

Analýza cirkadiálnych hladín slinného kortizolu v čase očakávaného náročného pracovného dňa a v čase odpočinku mala pomôcť verifikovať pracovnú záťaž v skupine zdravotníkov.
Dobrovoľníci – pokusné osoby – dávali na analýzu 3 vzorky slín v priebehu náročného pracovného dňa (7.00 hod. 16.00 hod. a 18.00 hod.) a tak isto v priebehu dňa pracovného voľna – konkrétne sobota. (Protokl zostavil prof. Ježovou a slinný kortizol analyzoval v laboratóriu ÚEE SAV v rámci ich výskumných úloh).
Na súbore dobrovoľníkov sa použlié dotazníky na meranie životného štýlu (zostavený autorom); skríningový dotazník na meranie kvality života QL WHO/EURO 98; Maschalchovej dotazník na meranie BO MBI – 22-položková verzia použitá doc. Kebzom v medzinárodnej štúdii SZU Praha; dotazník na meranie hostility od R.Williamsa - DHW; škála na posudzovanie A typu správania (riadený rozhovor a modifikácia Bortnerovej škály), miera prežívaného stresu sa snímala autorom vyvinutou sebahodnotiacou škálou.

Výsledky z porovnania hladín slinného kortizolu u sestier a lekárov – chirurgov v čase náročného pracovného dňa a v čase odpočinku, sa použili z materiálov inej práce (Vízi,2002).

Obr. 1 Hladiny slinného kortizolu u zdravotných sestier merané počas práce a v čase pracovného voľna v intervaloch: 7,00, 16,00 a 18,00h; (n=19). Hladiny kortizolu boli signifikantne vyššie na pracovisku ako doma, konkrétne ráno *** p<0.001.

Obr. 2. Hladiny slinného kortizolu u chirurgov namerané počas práce a v čase pracovného voľna o 7,00, 16,00 a 18,00h; (n=11). Výsledky vyjadrujú priemery ± SEM; nezistili sa signifikantné rozdiely v hladine kortizolu v sledovaných podmienkach.

Slinný kortizol u mladých chirurgov nediferencoval v pracovných dňoch a v deň voľna (Vízi 2002.)

Výsledky:

Hodnoty získané v dotazníku MBI sú v tab. č. 2:

V hornom riadku tabuľky indexy predstavujú hraničné hodnoty pri jednotlivých subškálach MBI. Na škálach emočnej vyčerpanosti a depersonalizácie, alebo cynizmu (frekvencia aj intenzita) obe skupiny mali diagnosticky zvýšené hodnoty svedčiace oBO; v škále osobnej výkonnosti boli hodnoty nenasvedčujúce oBO. Vysoké skóre cynizmu svedčiace na syndróm hostility sa v oboch skupinách potvrdil aj v dotazníku DHW od R. Williamsa, hodnoty sú uvedené v tabuľke č. 3.

Lekári boli cynickejší a agresívnejší ako sestry, sestry vykazovali vyššie hodnoty hnevu. Celkové hodnoty hostility u žien boli vyššie ako u mužov, v oboch skupinách Williamsov syndróm hostility bol významne vyšší ako napr. u pacientov po CABG (Selko a spol, 2007).

Kvalita života podľa QLWHO: takmer 60 % probandov bolo v pásme svedčiacom na zhoršenú QL, 30 % z nich malo hodnoty vyžadujúce odbornú intervenciu.

Z hľadiska posudzovania ATS bolo jeho zastúpenie v súbore až v 90 %. Metodologickou „ne/výhodou“ bolo, že autor mal možnosť sledovať správanie a reakcie účastníkov štúdie pri práci i mimo experimentu v dlhšom časovom období.
Z hľadiska subjektívne prežívaného stresu sa získali nekonzistentné údaje, ktoré však potvrdili, že okrem pracovného stresu veľmi intenzívne vnímajú problémy v osobnom a partnerskom živote, významné z hľadiska ich subjektívneho posudzovania boli ekonomické a sociálne faktory.

Pri kvalitatívnej analýze u sestier zo subjektívne pociťovaných problémov uvediem niektoré.

• Docenenie a spokojnosť v práci: pokojné a docenené 37 %; čiastočne docenené 53 %, nedocenené 10 %;
• Čas strávený na pracovisku - 12,5 hod. Úvahy nad zmenou zamestnania 37 % bolo rozhodnutých/uvažovalo nad zmenou zamestnania, 63 % nie;
• Pocity po práci: únava a vyčerpanie – 63 %, konečne to mám za sebou – 27 % , úľavu a spokojnosť prežívalo len 10 % z respondentiek. Iba 22 % sestier malo čas/podmienky na regeneráciu síl po práci, 58 % malo čas a podmienky niekedy, 20 % uvádzalo, že nemali podmienky.
• Pohyb a cvičenie ako súčasť regenerácie a zdravého spôsobu života: pravidelne sa venovalo cvičeniu len 10 %; občas cvičilo 48 %; 42 % sa nevenovalo pohybovej aktivite; fajčilo podstatne viac žien - 42,5 % ako mužov 25 %.

Diskusia

Súbor pokusných osôb, hoci z metodologického hľadiska bol nevyvážený a nehomogénny, predstavuje „reprezentatívnu“ vzorku špecializovaných zdravotníckych zariadení v Bratislave a na Slovensku. Boli to mladí, ambiciózni, zdraví, profesionálne úspešní jedinci. V kuloároch diskutované napätie a nespokojnosť, napäté pracovné a medziľudské vzťahy, ktorým sa nevenovala pozornosť, sa verifikovali ako na fyziologickej, tak psychologickej úrovni.
Rozdielne hodnoty slinného kortizolu počas záťaže a v čase pracovného voľna boli sklamaním pre riešiteľov fyziologicky orientovanej grantovej a diplomovej úlohy, v kontexte získaných psychologických profilov a znalostí pracovného koloritu oboch pracovísk boli interpretovateľné v súlade s poznatkami zahraničných štúdií. V sledovanom období obe pracoviská prechádzali závažnými organizačnými zmenami, ktoré postihli ako lekárov, tak sestry. Organizácia práce chirurgov, resp. lekárov intenzívnej starostlivosti vylučovala možnosť skutočne relaxovať v čase pracovného voľna (nutnosť byť pri telefóne napriek tomu, že nemali službu, nutnosť ísť na pracovisko v čase osobného voľna, išlo o mladých ľudí, ktorí mali vážne problémy v osobnom živote, resp. boli pod neustálym pracovným aj mimopracovným stresom). Sestry väčšinou s ukončením pracovného času dokázali sa venovať voľnočasovým a osobným aktivitám efektívnejšie ako lekári - muži.
Vysoké hodnoty hostility by mohli vyvolávať pochybnosti o validite použitých techník. Autor je toho názoru, že v BO práve hostilita významnejšie ako emočné vyčerpanie, zvyšuje riziko somatického zlyhania, ale aj rizikového správania postihnutého. Sestra a lekár majú rozdielnu organizáciu práce a pracovné kompetencie: charakter práce sestry na JIS neumožňoval opustiť priestor tak variabilne, ako u lekára. Paradoxné je, že napriek vysokým hodnotám svedčiacim o syndróme vyhorenia išlo o výkonných zdravotníckych pracovníkov v atraktívnom zaradení schopných podávať kvalitné výkony. Výsledky poskytli (deformovaný) aktuálny obraz slovenského zdravotníka: schopný podávať výkon, ale emočne vyčerpaný, cynický, nahnevaný až zlostný, hostilný. Tieto emočné charakteristiky môžu viesť ako k poškodeniu zvereného pacienta, jeho iatropatogénii, tak aj k zhoršeniu interpersonálnych vzťahov a poškodeniu zdravia konkrétnych zdravotníkov.

Medzi subjektívnym hodnotením aktuálneho stavu, fyziologickou reaktivitou a výsledkami psychologického vyšetrenia a subjektívnym hodnotením zdravia a správaním sledovaných osôb bola čiastočná zhoda aj diskrepancia. Zdravotníci veľmi často podliehajú falošnej predstave o svojich vedomostiach o strese. Podceňujú varovné signály, ktoré vysiela najmä kardiovaskulárny systém, poukazujúce na zvýšenú hladinu stresu, na nedostatočnú regeneráciu. Vzhľadom na prefeminizovanie zdravotníctva sa natíska do popredia potreba diferencovaného náhľadu na rodové rozdiely v odpovedi na záťaž a stres. Kardiovaskulárna a fyziologická odpoveď ženského a mužského organizmu na záťaž je rozdielna: ženy reagujú zvýšenou pokojovou pulzovou frekvenciou, stratou menzesu, muži vzostupom TK, najmä DTK, poklesom libida.

Mechanizmus pôsobenia syndrómu vyhorenia na zdravotný stav, tak ako je uvedené v úvode tejto práce: aktivácia fyziologických funkcií, ktoré sa môžu zmeniť vo fyzické ochorenie, prinajmenšom zvyšujú riziko ochorenia, napr. kardiovaskulárne riziko (Melamed et al.1992,2006 a i), poškodenie psychickej výkonnosti a kapacity podávať výkon, čo vytvára problémy v sociálnych vzťahoch a môže ovplyvniť psychické aj fyzické zdravie; zhoršenie životného štýlu, najmä zvýšený konzum alkoholu a fajčenie, čím zvyšuje ďalšiu chorobnosť (Schaufeli et al.1998) vyžaduje ďalšie skúmanie. Napriek časovému odstupu sa javí ako aktuálny a nosný koncept syndrómu vitálneho vyčerpania (Appels kol.1988, 1991 1998).
Štúdie zaoberajúce sa porovnávaním endokrinnej odpovede organizmu u BO a depresií nie sú jednoznačné a konzistentné. Vyššie hladiny kortizolu vykazovali jedinci s depresiou ako s BO (Kebza, Šolcová 2008). K týmto záverom má autor tejto práce skôr rezervovaný postoj. Dynamická interakcia človeka s prostredím, fyziologické, neuroendokrinné a mentálne procesy môžu v časovom kontinuu vyústiť aj v iné rezultáty, než aktuálne experimentálne získané hodnoty. BO môže v dlhodobom kontinuu predstavovať medzistupeň, ktorý môže a nemusí vyústiť buď v emočnú, duševnú, alebo somatickú poruchu.

O význame zlepšovania tzv. manažérskych a organizačných zručností zdravotníkov v rámci zvládania stresu a prevencie BO niet pochýb. Dôležitá/potrebná je edukácia a sociálno-psychologický výcvik a tréning na zvládanie stresu. Vzhľadom na rizikovosť práce zdravotníkov treba zohľadniť psychosociálne determinanty v rovnakej miere ako u bežnej populácie. Zdravotníci ako ostatní zamestnanci, napriek svojmu vzdelaniu a postaveniu nie sú imúnni voči vplyvom pracovnej záťaže. Výrazne znížená kvalita života a kumulácia behaviorálnych a fyziologických ukazovateľov vyžadujúcich intervenciu nasvedčuje, že aj/najmä na špičkových pracoviskách sa treba venovať dôslednejšie monitorovaniu pracovného rizika a prevencii BO. Aj na základe prezentovaných zistení sa v DKC zahájila edukácia sestier k prevencii BO. Išlo o nácvik zvládania stresu a nácvik komunikačných zručností. Bez iniciatívy a podpory vedúcich pracovníkov akákoľvek behaviorálna intervencia u zdravotníkov nebude úspešná.

Závery

Syndróm BO je postupne sa vyvíjajúci syndróm, spôsobený prolongovaným stresom v práci. Pretrvávajúce pracovné napätie vedie k absenciám v práci a pravdepodobne spôsobuje deterioráciu zdravia v zmysle somatického ochorenia.
Napriek nárastu informácií o syndróme vyhorenia, v praxi sa problematike nevenuje dostatočná pozornosť. Na základe novších štúdií je zrejmé, že BO nie je doménou zdravotníckych a pomáhajúcich profesií. Pracovný stres sám osebe, ale aj očakávanie záťaže, máajúnegatívny vplyv na emocionálnu, endokrinnú, somatickú, behaviorálnu a psychosociálnu oblasť jedinca. Riziko somatického zlyhania v dôsledku BO je realitou.
Technikami klinickej psychofyziológie a psychológie zdravia možno kvantitatívne aj kvalitatívne monitorovať pracovnú záťaž. Subjektívne vs. objektívne hodnotenie záťaže nemusí byť vždy v súlade. Autor naznačil metodologické, etické a organizačné úskalia podobného „humánneho experimentu“. Vysoké zastúpenie jedincov s BO vyžadujúcich/vhodných na intervenciu je alarmujúce, mali by sa tomu venovať najmä zodpovední vedúci a organizační pracovníci. Motivácia zdravotníkov naaktívnu spoluprácu je naďalej sporná. Nedostatočne sa využívajú rezervy v manažmente pracovísk ako zo strany vedúcich pracovníkova, tak samotných postihnutých.

Autor: PhDr. Dušan Selko, CSc., MPH
Literatúra:

Appels, A., Golombeck, B.: Denollets type D personality increases the risk of sudden cardiac death. In: 5th International Congress of Behavioral Medicine, Copenhagen, August, 1998, Abstracts p.2.

Appels, A., Mulder, P.: Exces fatigue as a precursor of myocardial infarction. European Heart Journal, 1988; 9: 758 - 764

Appels, A., Schouten, E.: Burnout as a risk factor for CHD. Behavior Medicine, 1991; 17:53 - 59

Buchancová, J., Vargová, A., Květenský, J., Klimentová, G.: Profesionálny stres, syndróm z profesionálneho vyhorenia, karoši a infarkty myokardu ako pracovné úrazy. In.: Slovenský lekár, 2001; 7 - 8; 259 - 265

De Vente, W., Olff, M., Van Amsterdam, J. G. C., Kamphuis J.H., Emmelkamp P. M. G.: Physiological differences betwen burnout patiens and healthy controls: blood pressure, heart rate, and cortisol response. In.: Occup Environ Med 2003; 60 (Suppl I) i54 - i61

Ježová, D., Slezák V., Alexandrová, M., Motovská, Z., Juránková, E, Vigaš M., Černy, J.: Professional stress in surgeons and artists as assessed by salivary cortisol. In: Stress: Neuroendocrine and Molecular Approaches, Kvetňanský, R, McCarty, R., Axelrod, J. (eds.), Gordon and Breach, New York, 1992, s. 953 - 962

Ježová, D., Škultétyová, I.: Neuroendocrine response in stress – a specific activation by individual stressors. Arch. Physiol. Biochem. 1997;105: 233 - 237

Kebza, V., Šolcová, I.: Burnout syndrom: teoretická východiska, diagnostické a intervenční možnosti. Čsl.psychologie, 1998, XLII., 5;429 - 448

Kebza, V., Šolcová ,I.: Syndrom vyhoření – rekapitulace současného stavu poznání a perspektivy do budoucna. Čsl.psychol. 2008;LII: 4, 351 - 363

Melamed, S., Kushnir, T., Shirom, A: Burnout and risk factors for cardiovascular diseases. Behav Med. 1992;18:53 - 60

Melamed, S., Ugarten, U., Shirom A. et al.: Chronic burnout, somatic arousal and elevated salivary cortisol levels. J Psychsom Res., 1999; 46: 591 - 597

Parker, P. A., Kulik, J. A.: Burnout, self – and supervisor-rated job performance, and absenteeism among nurses.J Behav Med., 1995;18:581 - 599

Piercecchi-Marti, M. D., Leonetti, G., Pelissier, A. L., Conrath, J., Cianfarani, F., Valli, M.: Evaluation of biological stress markers in police officers. Med. Law 1999;18: 125 - 144

Selko, D, Bacharova, L, Rusnakova, V. et al.: Hostility in coronary artery disease patients and health care workers in Slovakia. J Health Org Management, 2007; 21; 1: 79 - 91

Selko,D., Katina, St., Ježová, D. Vízi, L., Mlynářík, M.: Behaviorálne, psychosociálne a endokrinné charakteristiky pracovného stresu u zdravotníkov; Vernířovice 2004

Schaufeli, W. B., Bakker, A., Hoogduin, K., Schaap, C., Kladler, A.: On the clinical validity of the Maschlach burnout Inventory and the burnout measure, Psychol.Health 2001;16:565 - 582

Steptoe, A., Cropley, M., Griffith, J., Kirschbaum, C.: Job strain and anger expression predict early morning elevations in salivary cortisol. Psychosomatic Medicine 2000;62: 286 - 292

Steptoe, A., Siegrist, J., Kirschbaum,C., Marmot, M.: Effort-reward imbalance, overcommitmment, and measures of cortisol and blood pressure over the working day. Psychosom Med 2004; 66: 323 - 329

Toppinen-Tanner, S., Ojajärvi, A., Väänänen, A., Kalimo, R., Jäppinen, P.: Burnout as a predictor of medically certiied sic-lesve absence and thein diagnose cause. In.: Behavioral Medicine, 2005; 31,1;18 - 27

Väänänen, A., Koskinen, A., Joensuu, M., Kivimäki, M. et.al.: Lack of predictability at work and risk of acute myocardial infarction: An 18-year prospective study of industrial employees. In.: Amer J Public Heealth, 2008; vol.98;12: 2264 - 2271

Vigaš, M., Ježová, D.: Aktivácia neuroendokrinného systému pri zmenách homeostázy v záťažových stavoch. Bratisl. lek. Listy. 1996; 97: 63 - 71,

Vigaš, M.: Neuroendokrinná reakcia v strese u človeka, Veda, Bratislava, 1985

Vízi, L., Monče,k F., Selko, D., Ježová, D.: The stress load in nurses as simulated in experimental animals. 78th Physiological days, 1st Multilateral Conference of the Physiologists from Central Europe, Piešťany, February 5 - 8, 2002
Vízi, L.: Hodnotenie stresogénnosti vybraných povolaní u ľudí na základe zmien salivárneho kortizolu a experimentálny model stresu u laboratórnych zvierat. Diplomová práca UK PF, ÚEEE SAV v Bratislave, 2002, 69 s.

Zanstra, Y. J., Schellekens, J.M. H., Schaap, C., Kolostra, L.: Vagal and sympateteic aktivity in burnouts during a mentaly demanding workday. In.: Psychosomatic Medicine 2006; 68: 583 - 590

Prezentovaná práca uverejnená v tejto podobe nebola súčasťou žiadneho výskumného projektu ani grantu. Autor pomáhal výskumnému tímu pri získavaní pokusných osôb. Použité grafy sú uverejnené so súhlasom školiteľky autorky diplomovej a výskumnej práce.

Zborník príspevkov z 5. konferencie psychológie zdravia, Bratislava, 2010 bol vydaný iba v elektronickej forme
Dostupnosť: http://www.prohuman.sk/psychologia/zbornik-prispevkov-z-konferencie-psyc...