Etika v inštitucionalizovaných sociálnych službách

dec 7 2010

Ethics in institutionalised social services

Abstrakt
Inštitucionalizované sociálne služby prešli novou právnou úpravou v zákone o sociálnych službách. Dodržiavanie kritérií kvality poskytovanej sociálnej služby a etického kódexu sociálnych pracovníkov je dôležité pri práci v zariadeniach sociálnych služieb. Zaoberali sme sa problematikou dodržiavania etického kódexu pracovníkmi pracujúcimi v priamom kontakte s klientom v zariadeniach sociálnych služieb pre seniorov. Konkretizujeme etické problémy, s ktorými sa stretávajú študenti počas odborných praxí v praxových zariadeniach a zároveň vyvolávame diskusiu na ich ďalšie riešenie. Poukazujeme na etickú problematiku študentov sociálnej práce v procese praktickej prípravy z rôznych aspektov.
Kľúčové slová
Inštitúcia, organizácia, zariadenie pre seniorov, poskytovatelia a prijímatelia sociálnych služieb, odborná prax, praxové zariadenie, supervízia, etický problém, etický kódex.

Abstract
Institutionalised social services passed new legislation in the law on social services. Compliance with quality criteria for the provision of social services and social workers code of ethics is important for work in social services. We addressed the issue of compliance with the code of ethics staff working in direct contact with clients in social services for seniors. We specify the ethical problems encountered by students during practical training in training facilities and also raise discussion for their next solution. We point to the ethical problems of social work students in the process of practical training from various aspects.
Key words
Institution, organization, professional practice, practice institution, supervision, ethical problem, ethical code.

Úvod

Inštitucionalizované sociálne služby majú rôzne poslanie, ciele a formu. Plnia dve základné funkcie: „poskytujú pomoc, útočisko, liečbu občanovi, prípadne rodine, chránia spoločnosť pred nebezpečnými jedincami alebo skupinami“ (Labáth, 2004, s. 15). Majú prevažne pomáhajúci charakter. Delíme ich podľa typu klientely, funkcie a právnej normy. Podľa klientely sú to inštitúcie, ktoré zodpovedajú typológii klientov sociálnej práce, sú špecializované na niektorú oblasť, poskytujú starostlivosť pre rovnakú skupinu klientov. Môžeme hovoriť o rôznych funkciách v organizáciách, jedna organizácia môže mať aj viac funkcií ako: stimulačná (jej úlohou je rozvoj a stimulácia potenciálu klienta a udržiavanie jeho schopností), terapeutická (sú to všetky inštitúcie, ktoré pracujú na terapeutických princípoch), náhradná (všetky zariadenia nahradzujúce prirodzené prostredie). Medzi organizácie, ktoré plnia funkciu stimulačnú a náhradnú, kde ich úlohou je rozvoj a stimulácia potenciálu klienta, udržanie jeho schopnosti patrí zariadenia pre seniorov (domovy dôchodcov). Cieľom poskytovanej sociálnej služby je poskytovať kvalitné sociálne služby v súlade so svojím poslaním a rozvojovým plánom. Je dôležité zladenie všetkých cieľov sociálnej služby, čoho výsledkom je, že: klient dostáva sociálnu službu zodpovedajúcu kvantitou aj kvalitou jeho potrebám a súčasne táto služba je ekonomicky efektívna; klient sám určuje svoje individuálne ciele; sociálny pracovník spolupracuje pri tvorbe plánov s klientom a jeho rodinou.

1 Inštitucionalizované sociálne služby

Pri úvahách o zaradení klienta do inštitucionalizovanej sociálnej starostlivosti sú vždy prítomné štyri faktory, ktoré môžu odpovedať na otázku, či je umiestnenie klienta opodstatnené:

  • indikácia - je nutné zvážiť umiestnenie do rezidencie, či boli využité menej invazívne intervencie. Každý pobyt je istým spôsobom ohrozujúci pre klienta, môže ovplyvniť vzťahovú sieť, intenzitu vzťahov.
  • kontraindikácia pobytu klienta v inštitúcií - nevhodné umiestnenie klienta. Kontraindikácia má dve úrovne: sociálno-psychologickú a diagnostickú. Pobyt v celodennom zariadení môže byť nežiaduci.
  • vedľajšie negatívne účinky - rezidenciálneho pobytu vznikajú vtedy, keď samotný pobyt je indikovaný, ale objavia sa iné ohrozenia. U seniorov dochádza k hostilnému správaniu.
  • kontraproduktívnosť - spôsobuje posilnenie problému klienta a zhoršenie jeho stavu. Do tejto kategórie môžeme zahrnúť dva javy - tzv. labelling efekt (Siegel, Senna, 1998) a presmerovanie cieľa (In Labáth, 2004).

Pri dlhodobej inštitucionálnej starostlivosti môže dôjsť k adaptačnému zlyhaniu – geriatrickému maladaptačnému syndrómu. Preto pri prijímaní klientov do zariadení sociálnych služieb je možné prijať určité preventívne opatrenia: Zariadenie pre seniorov, do ktorého bude klient prijatý, by nemalo byť príliš vzdialené od jeho domova, rodiny, priateľov. Žiadatelia, prijímaní pre zhoršený zdravotný stav, majú väčšie adaptačné problémy. Každé zariadenie by malo mať informačný materiál o svojom zariadení, zamestnancoch aktivitách. Režim sociálneho zariadenia potlačuje individualitu, vedie k pasivite, zmenšuje psychickú pohodu a zhoršuje adaptačné problémy (Hegyi, 2001).

2 Odborná prax študentov sociálnej práce

Ťažiskovou témou akademických diskusií vzdelávateľov sociálnej práce je aj zabezpečovanie teoretickej a praktickej prípravy študentov sociálnej práce. V poslednom období sa stáva samostatnou témou odborných podujatí – FSVaZ UKF v Nitre (2003), FZSP TU v Trnave (2006), PF KU v Ružomberku (2006,2007,2008), UK Bratislava (2009). Tieto odborné konferencie, semináre sú dôležité pre študentov a praxové zariadenie daných vysokých škôl..

Praxové zariadenia ( inštitúcie a organizácie sociálnej správy ) si vyberajú vysoké školy na základe spolupráce a kvality poskytovaných služieb. Praktická príprava patrí k povinným predmetom študijného programu bakalárskeho a magisterského stupňa.

Cieľom príspevku je poukázať na etické problémy, s ktorými sa stretávajú študenti počas odborných praxí (1) v praxových zariadeniach s rôznymi cieľovými skupinami. Tieto problémy sú pomenované, ich ďalšie riešenie je však problematické, nakoľko reflexia skúseností študentov z praxe sa rieši na popraxových seminároch, supervíziách odborných praxí na škole, nie vždy v spolupráci s praxovým zariadením. Vstupovať do pracovných vzťahov v iných organizáciách nie je možné. Dúfame, že zmenou zákona o sociálnych službách sa táto skutočnosť zmení, nakoľko poskytovateľ sociálnej služby je povinný za účelom zvýšenia odbornej úrovne a kvality poskytovanej sociálnej služby vypracovať a uskutočňovať program supervízie.(§ 9, ods. 10, zákona 448/2008 Z.z.).

Ak chceme poukázať na etické problémy študentov počas odborných praxí, uvedomujeme si, že základné etické princípy vychádzajú zo všeľudských princípov vzťahu človek – človek, skupina, spoločnosť deklarovaných vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv (1948), z ktorých vychádza aj Ústava Slovenskej republiky. Medzinárodný etický kódex a početné národné kódexy vykazujú istú jednotnosť, ktorá môže byť považovaná za časť teórie sociálnej práce, tvoriacu tzv. filozofiu sociálnej práce, ktorá je rovnaká bez ohľadu na rozdielne sociokultúrne a politické situácie. (Levická, 2004).

Etický kódex sociálneho pracovníka (2) je systematický usporiadaný súbor noriem, zbierka predpísaných spoločenských noriem, ktoré pozná a dodržiava sociálny pracovník. Zo základnými etickými princípmi sú študenti oboznámení v prvom ročníku bakalárskeho študijného programu. Prelína sa viacerými teoretickými a praktickými disciplínami, preto sa budeme snažiť poukazovať na jednotlivé problémy, cez etické zodpovednosti sociálnych pracovníkov v praxi.

3 Etické problémy počas odborných praxí

Etické problémy študentov počas odborných praxí vznikajú pri pozorovaní sociálnych pracovníkov v praxi alebo pri ich vlastnej priamej práci s klientom. Problém je uvedomenie si ťažkosti; formuláciou, vyjadrením problému alebo jeho časti. Podľa Demokritosa, Aristotelesa a Platóna je problém znalosť o neznalosti (Platón, 1990 In: Nemčeková,2008).

Daný problém vyvoláva naše vlastné správanie, povahové vlastnosti. Predmet problému je predmet poznania, ktorého dodatočným skúmaním sa prekoná problémová situácia a problém sa vyrieši.

Základné etické problémy, s ktorými sa sociálny pracovník stretáva a rozhoduje o nich sú: kedy zasahovať do situácie klienta, skupiny, komunity; ktorým sociálnym problémom dá prednosť a rieši ich ; koľko pomoci a starostlivosti poskytnúť, aby stimuloval klienta k zmene postojov a zodpovednému správaniu; kedy ukončiť sociálnu intervenciu, terapiu, poskytovanie služieb, príspevkov...? Aby nedochádzalo k etickým problémom v praxi sociálny pracovník uplatňuje nasledujúce postupy: aplikovať vedomosti a zručnosti, ako i ďalšie relevantné poznatky na prax; udržiavať dlhodobé vzťahy pri práci s jednotlivcami, rodinami alebo skupinami; voliť vhodné metódy posudzovania, plánovania a určovania cieľa pomoci; pomáhať, poskytovať starostlivosť, radiť, viesť, ochraňovať jednotlivcov a rodiny v problémovej situácii; vykonávať poradenstvo, facilitovať; viesť skupiny v ich komunite;
pracovať ako člen tímu; chápať a odstraňovať následky diskriminácie; pracovať etnicky senzitívnymi postupmi.

Etické uvedomenia je základnou súčasťou odbornej praxe sociálnych pracovníkov. Ich schopnosti a odhodlanie konať eticky je základným aspektom kvality služby. Sociálna práca podporuje sociálne zmeny, riešenie problémov v ľudských vzťahoch. Poznaním teórií správania a sociálnych systémov, sociálna práca zasahuje v miestach, kde sú ľudia v interakcii s prostredím. Dodržiavanie ľudských práv a sociálnej spravodlivosti, sú zásadné pre sociálnu prácu. Sociálna práca je založená na rešpekte k vlastnej hodnote a dôstojnosti všetkých ľudí a práva, ktoré vyplývajú z daného princípu, by mali sociálni pracovníci presadzovať a obhajovať(Nemčeková,2008).

Ďalej budeme poukazovať na základné etické princípy v sociálne práci ako sú: normy pre vystupovanie a jednotlivé etické zodpovednosti.

3.1 Základné etické princípy v sociálnej práci

Normy pre vystupovanie a správanie sa soc. pracovníka

  • Vystupovanie - soc. pracovník neustále udržiava svoje osobné a pracovné správanie a vystupovanie na úrovni vysokého štandardu.
  • Schopnosti a profesionálny rast - soc. pracovník sa zo všetkých síl snaží o dosiahnutie a udržanie vysokej profesionality pri výkone svojej práce.
  • Služba - soc. pracovník vo svojej práci považuje za prvoradý záväzok slúžiť.
  • Čestnosť - soc. pracovník koná v zhode s najvyššími požiadavkami profesionálnej cti.
  • Štúdium a vedecký výskum - soc. pracovník, ktorý sa zaoberá štúdiom alebo vedeckým výskumom sa riadi konvenciami vedeckej práce.

Jednotlivé normy pre vystupovanie sociálny pracovník rozvíja a pravidelne aktualizuje cez svoje vlastné etické kódexy a etické zásady. Rozvíja a udržiava zručnosti a schopnosti, koná čestne, nezneužíva vzťahy dôvery s ľuďmi, s využitím ich služieb, s uznaním hranice medzi osobným a profesionálnym životom.

V rámci predpraxových stretnutí v stanovovaní cieľov odborných praxí, mali študenti druhých ročníkov bakalárskeho študijného programu sociálna práca PF KU v Ružomberku, jeden z kognitívnych cieľov praxe zhodnotiť podľa etického kódexu prácu sociálneho pracovníka v konkrétnom praxovom zariadení so zameraním na extra personálne etické problémy. V rámci supervíznych stretnutí na popraxových seminárov sme zistili, že študenti sa najčastejšie stretávajú s nasledovnými problémami:

3.1.1. Etická zodpovednosť soc. pracovníka voči klientom

Sociálni pracovníci majú zodpovednosť za podporu sociálnej spravodlivosti, vo vzťahu ku klientovi, tzn. pri práci vychádzajú z individuálnych potrieb klienta, zabezpečujú rozdeľovanie zdrojov spravodlivo, podľa potreby.

a) Prvoradosť záujmov klientov – soc. pracovník má zodpovednosť voči svojim klientom.
Študenti sa stretávajú s dodržiavaním etickej zodpovednosti voči klientom, ale na druhej strane aj s:

  • vnucovaním svojich postupov, rozhodnutí klientom, ( „ja som tu .....);
  • zodpovednosť za klientovu situáciu prenášajú aj na ostatných rodinných príslušníkov ( na dieťa);
  • dlhé čakanie na intervenciu zo strany pracovníkov;

c) Práva klienta - soc. pracovník podporuje snahu klienta rozhodovať o svojej budúcnosti samostatne.

Študenti sa stretávajú s dodržiavaním práv klienta a jeho chránených záujmov, ale na druhej strane aj s:

  • vnucovaním svojich predstáv o budúcnosti klienta,
  • jednotlivé činnosti sa vykonávajú stereotypne,
  • rozdielmi medzi jednotlivými klientmi v skupine,
  • rozhodnutím oznámiť – neoznámiť nedodržiavanie autonómie klienta, práva na sebaurčenie

b) Dôvernosť a mlčanlivosť – soc. pracovník rešpektuje klientovo súkromie a zachováva dôvernosť informácii získaných pri svojej práci.
Študenti sa stretávajú s dodržiavaním dôvernosti, mlčanlivosti o informáciách v procese spracovávania prípadovej štúdie, kazuistík. Ale druhej strane aj s:

  • podávaním informácií pred iným klientom,
  • tým, že klient sa hodnotí ako diagnóza, etnikum, problém...
  • 3.1.2. Etická zodpovednosť soc. pracovníka voči kolegom

    a) Slušnosť a zdvorilosť – soc. pracovník si váži svojich kolegov a pristupuje k nim s úctou a dôverou.

    Študenti sa stretávajú s etickou zodpovednosťou medzi jednotlivými sociálnymi pracovníkmi, dodržiavaním slušnosti, zdvorilosti, úcte a rešpektovaniu sa navzájom, ale na druhej strane s :

    • negatívnym hodnotením jednotlivých postupov svojich kolegov,
    • odmietnutím tútorskej supervízie,

    b) Práca s klientmi kolegov – povinnosťou soc. pracovníka je venovať sa klientom svojich kolegov s najväčšou profesionálnou snahou a citlivosťou.

    Študenti sa stretávajú s profesionalitou pri práci s klientmi kolegu – sociálneho pracovníka, ale na druhej strane s :

    • odmietnutím intervencie,
    • spochybňovaním postupov, etáp, metód práce s klientom.

    3.1.3 Etická zodpovednosť soc. pracovníka voči zamestnávateľom a zamestnávateľským organizáciám

    Záväzky voči zamestnávateľským organizáciám - sociálny pracovník pristupuje s vážnosťou voči zamestnávateľským organizáciám.
    Sociálni pracovníci by mali byť ochotní spolupracovať s vysokými školami a tak sa podieľať na praktickej príprave študentov. Podporiť a zapojiť sa do etických diskusií so svojimi kolegami a zamestnávateľmi a prijať zodpovednosť za vytváranie eticky informovaných rozhodnutí.

    3.1.4. Etická zodpovednosť soc. pracovníka voči svojej profesii

    a) Udržiavanie cti profesie – soc. pracovník udržiava a vyzdvihuje etické hodnoty, odborné poznatky a poslanie svojej profesie. Ale na druhej strane s:

    • poukazovaním na neoceniteľnosť sociálnej práce,
    • vyzdvihovaním finančného ohodnotenia.

    b) Služba spoločenstvu – soc. pracovník napomáha snahe profesionálneho spoločenstva sprístupniť svoje služby čo najširšej verejnosti. Ale na druhej strane s:

    • vnímaním sociálnej práce, nie ako služby ale ako .....

    c) Rozvoj poznatkov – soc. pracovník sa snaží získavať a rozvíjať odborné poznatky a uplatňovať ich v profesionálnej praxi. Ale na druhej strane s:

    • nie vždy snahou o rozširovanie vedomosti, zručnosti..

    Záver

    V našom príspevku sme chceli poukázať na etické problémy, s ktorými sa stretávajú študenti počas odborných praxí v praxových zariadeniach s rôznymi cieľovými skupinami. Počas praxe vstupuje študent do konkrétnych sociálnych vzťahov. Na základe získavania a neskôr realizácie svojej kvalifikácie si buduje vlastnú profesionálnu kariéru, zároveň si buduje vzťah k vlastnému povolaniu. Prax je významná v profesiách, ktoré svoj odborný status získavajú odbornými skúsenosťami, konkretizáciou teoretických poznatkov, rozvíjaním odborných, ale aj ľudských schopností a zručností, neskôr pri realizácii povolaniam sa rozvíjajú do určitého stupňa majstrovstva. Preto poukazujeme na nedodržiavanie niektorých etických princípov v praxi a zároveň podnecujeme odbornú diskusiu k danému problému.

    Na záver kladieme niekoľko otázok do diskusie:

    • Aký postup treba dodržať pri nedodržiavaní etických princípov v daných inštitúciách, organizáciách zo strany vzdelávateľov?
    • Aký postup treba dodržať pri nedodržiavaní etického kódexu zo strany pracovníkov pracujúcich v priamom kontakte s klientom?
    • Ktoré kritériá výberu uplatňovať pri sprievodcoch v praxi?
    • S ktorými legislatívnymi normami máme pracovať?

    Autor: Doc. PhDr. Irena Kamanová, PhD.
    Katolícka univerzita, Pedagogická fakulta, katedra sociálnej práce

    Zoznam bibliografických odkazov

    [1] FAGGIONI, M. P. 2007. Život v našich rukách. Spišská Kapitula – Spišské Podhradie : 2007. 331 s. ISBN 978-80-89170-25-8.
    [2] HAŠKOVCOVÁ, H. Lékařská etika. 1.vyd. Praha : Galén, 1994. 230 s. ISBN 80-85824-03-5.
    [3] HEGYI, L. 2004. Geriatria pre praktického lekára. 1. vyd. Bratislava: Herba, 2004. 298 s. ISBN 80-89171-06-0.
    [4] LABÁTH, V. 2004. Rezidenciálna starostlivosť. Bratislava : OZ SP, 2004. 144 s. ISBN 80-89185-03-7.
    [5] LEVICKÁ, J. 2002. Metódy sociálnej práce. Bratislava, 2002. 119 s. ISBN 80-89074-38-3.
    [6] NEMČEKOVÁ, M. 2008. Etika v ošetrovateľstve. Prešov : FF PU, 2008. 141 s. ISBN 978-80-8068-812-7.
    [7] NOVOTNÁ, V. – SCHIMMERLINGOVÁ, V. 1992. Sociální práce, její vývoj a metodické postupy. Praha, 1992.
    [8] PLATÓN. 1990. Dialógy II. 1.vyd. Bratislava: Tatran, 1990. 698 s.
    [9] ŽILOVÁ, A. 2005. Úvod do teórie sociálnej práce. Badín : Mentor, 2005. 130 s. ISBN 80-968932-1-1.

    ________________________
    (1) Z gr. praxis (lat. practicus, angl. practice, nem. Praxis, fr. practigue) = opakované vykonávanie alebo systematický nácvik za účelom získavania schopností, zručností, či obratností; je to nabratie určitých zručností, návykov a vedomostí potrebných na výkon budúceho povolania, oboznámenie sa s prostredím budúceho povolania (Žilová, 2009).

    (2) Sociálne problémy (negatívne sociálne situácie) sú to také vývojové tendencie, ktoré v ľudských interakciách a v spoločnosti sú považované za ťaživé, venuje sa im pozornosť formou konkrétnych vyrovnávacích opatrení (In Novotná, Schimmerlingová, 1992). Pri hodnotení, či ide o sociálny problém alebo nie sa uplatňuje sústava hodnôt v danej spoločnosti. Táto sústava hodnôt (podľa toho ako je spoločnosť integrovaná a uniformná) naznačuje deliacu čiaru medzi normálnym javom a sociálnym problémom. Spoločenské normy kodifikované v právnych predpisoch alebo fixované vo vedomí verejnosti stanovujú hranice medzi normalitou a abnormalitou. Pri správaní ľudí ide o situácie konformity alebo nonkonformity.

    __________________________________________

    Prednáška odznela na medzinárodnej vedeckej konferencii Aplikovaná etika v sociálnej práci a ďalších pomáhajúcich profesiách, ktorá sa konala 20. – 21. októbra 2010, v Piešťanoch a bola publikovaná v zborníku z tejto konferencie:
    MÁTEL, A. – SCHAVEL, M. – MÜHLPACHR, P. – ROMAN, T. 2010. Aplikovaná etika v sociálne práci a ďalších pomáhajúcich profesiách. Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava : VŠZaSP sv. Alžbety. 413 s. ISBN 978-80-89271-89-4.