Špecialista na infekciu HIV a nádorové ochorenia, doc. MUDr. Jozef Šuvada, sa na jeseň zúčastnil medzinárodnej vedeckej konferencie Slovenskej katolíckej charity na tému zmeny klímy a jej dopadov na životy obyvateľstva a rozvojové projekty. Ako sa teda pozerá na dôsledky globálneho otepľovania tento mladý lekár a pedagóg, pôsobiaci v SR i v Ugande?

Jozef Šuvada vyštudoval medicínu i teológiu, obhájil doktorát z tropickej medicíny a vlani sa stal docentom. Vo svojej práci sa venuje detskej onkológii, vrodeným nádorovým syndrómom, infekciám (zvlášť infekcii HIV), tropickej medicíne, a v neposlednom rade paliatívnej medicíne, ktorá spája oba jeho odbory. Okrem klinickej práce prednáša študentom a študentkám zdravotníctva a sociálnej práce – na Slovensku aj v Ugande. Tomuto výnimočnému lekárovi a jeho kolegom sa podarilo zaregistrovať medzináronú zdravotnícku asociáciu (Health Initiatives Association, HIA Slovakia), ktorej úlohou je rozširovať vzdelávanie a poskytovanie zdravotnej i sociálnej starostlivosti ľuďom s nedostatkom príležitostí, sirotám – tým, ktorí žijú na okraji spoločnosti.

Náchylnosť na infekcie pre dopady zmeny klímy
Jozef Šuvada pracuje na Slovensku, ale dlhodobo aj v rozvojových krajinách. Tam vníma každý deň nielen dopady zmeny klímy (napríklad hlad z dôvodov, ako je erózia pôdy, vysychanie vodných zdrojov, odlesňovanie, znečistenie vodných tokov, požívanie toxických produktov a následné ubúdanie rýb), ale najmä nevyhnutnú potrebu vyvinutia opatrení pre zmiernenie dopadu zmeny klímy na zdravie obyvateľstva a vývin detí. Tento mladý lekár sa najčastejšie stará o liečbu detí, ktoré sa stali sirotami – pretože im rodičov vzala choroba AIDS, prírodné či sociálne katastrofy. Ľudia na africkom kontinente žijú často v životnom prostredí, ktoré je zmenené práve negatívnymi prejavmi diskutovanej problematiky – častými búrkami, vymiznutím typického obdobia dažďov či extrémnymi suchami. Tieto extrémy pripravujú deti i dospelých o strechu nad hlavou a zmena kvality pôdy, vylučovanie toxických produktov do vody ich oberá o prirodzené zdroje obživy. Potom migrujú z vidieka do mesta, často končia na ulici – v sociálne patologickom prostredí, kde sa ich stav ešte zhoršuje prísunom nekvalitnej potravy. Stávajú sa tak náchylnejší na infekcie.

„Zdravie je najvyššou hodnotou, ktorou posudzuje človek kvalitu svojho života. Na zdravie vplýva mnoho faktorov, ktoré nevieme ovplyvniť (následky zranení a postihnutí, nervová obrna či alzheimerova choroba). Ale tiež je tu mnoho dôkazov o priamom alebo nepriamom vzťahu infekcií s vonkajším prostredím. To, či budeme k životnému prostrediu pristupovať aktívne alebo pasívne, pocítia práve ďalšie generácie, naše deti a ich deti,“ pripomína lekár Jozef Šuvada.

Dôležité je vybudovať pocit zodpovednosti
„Učitelia na školách, lektori rozvojového vzdelávania (tak, ako to robí tím SKCH) by mal klásť dôraz na vybudovanie pocitu zodpovednosti v mladých ľuďoch – za svoje zdravie a prostredie okolo nás,“ zamýšľa sa nahlas odborník na onkologické ochorenia a infekciu HIV. Počas mnohých pracovných pobytov v krajinách Európy sa Jozef Šuvada stretol s rôznymi aktivitami, zameranými na zlepšenie životného prostredia a zmiernenie zmeny klímy. Horšie to však bolo práve v oblastiach sub-saharskej Afriky, Južnej Ameriky a centrálnej Ázie, kde je táto téma pre chudobu a vážne ekonomické aj sociálne problémy často len okrajovo diskutovaná alebo úplne bagatelizovaná.

Pri otázke, čo môžu urobiť ľudia zo SR, aby zmiernili účinky globálneho otepľovania, Jozef Šuvada odpoveďou poukazuje na funkciu najbližšieho okolia, predovšetkým rodiny: „Tak, ako každý z nás sme vyrastajúc v rodine mali svoje nezastupiteľné úlohy, tak aj v rámci boja proti zhoršovaniu dopadov zmeny klímy na zdravie človeka môže každý jeden z nás urobiť veľmi veľa. Ide o cestu individualít, ktoré tvoria našu spoločnosť – či už ide o politikov, médiá, zdravotníckych či pedagogických pracovníkov a pracovníčky, tretí sektor, mladých ľudí v rámci aktívneho dobrovoľníctva. Všetko záleží len od nás a nášho prístupu.“

Predsavzatia a plány v roku 2013
Jozef Šuvada spolu so svojimi kolegami rozbieha v tomto roku na africkom kontinente nový HIV projekt, ktorý je zameraný na ľudí z okrajových častí spoločnosti, a ktorých sa aj zmena klímy dotýka najviac. Tiež by chcel odštartovať program onkologického a preventívneho vzdelávania v rozvojových krajinách: „Súčasťou tohto programu by mal byť národný vzdelávací projekt paliatívnej starostlivosti o HIV/AIDS chorých a onkologických pacientov v Ugande, Argentíne a Kirgizsku (detský program pre HIV-pozitívne deti). Ochorenie AIDS nie je totiž problémom len vzdialeného afrického kontinentu. Práve v Kirgisku sa pred pár rokmi zvýšil počet HIV-nakazéných ľudí – pre transfúziu krvi nedostatočne kontrolovanou, infikovanou krvou.“

Pri realizácii týchto náročných zdravotníckych projektov dostáva tím spolupracovníkov a spolupracovníčok Jozefa Šuvadu podporu zo strany oficiálnych vládnych inštitúcií, cez rôzne grantové schémy. Omnoho dôležitejšia je však (najmä pre obyvateľstvo Slovenska) – verejná podpora rozvojovej spolupráce, ako aj vzdelávania v oblasti zdravia a faktorov, ktoré naň vplývajú. Ide o prevenciu pokročilých onkologických ochorení či prevenciu výskytu pohlavne prenosných ochorení. Dôležité je však podľa tohto obdivuhodného lekára a pedagóga – „zvýšiť povedomie o tom, že pacient v poslednom, nevyliečiteľnom štádiu ochorenia môže zomierať dôstojne a bez bolesti aj v domácom prostredí (a nie je treba sa preto utiekať k neetickým myšlienkam a eutanázii). Toto je dozaista pre Slovensko výzvou...“

Text: Božena Baluchová, Foto: archív Jozefa Šuvadu
Úryvok z tohto článku bol uverejnený v časopise Charita 4/2012.