Systém štátnej sociálnej podpory na Slovensku a koordinácia rodinných dávok v rámci EÚ

sep 8 2010

Abstrakt: Príspevok prezentuje sociálnu podporu štátu súvisiacu s poskytovaním rodinných dávok v zmysle národnej legislatívy a v zmysle koordinačných predpisov v rámci Európskej únie. Je obsahovo zameraný na zovšeobecnenie základných pojmov týkajúcich sa sociálneho zabezpečenia, na stručný komentár k základným sociálnym zákonom, ku koordinačným nariadeniam a na celkové zobrazenie sociálnej práce, súčasťou ktorej je aj realizácia rodinných dávok. Popisuje základné druhy rodinných dávok, rozdiely nárokov, zodpovedností a iných ukazovateľov súvisiacich s ich poskytovaním.
Kľúčové slová: Štátne sociálne dávky. Klient. Európska únia. Koordinačné predpisy.

Abstract: The paper presents the State social support related to the provision of family benefits in terms of national legislation and regulations in terms of coordination within the European Union. The content aims to generalize the basic concepts of social security brief commentary on the basic social laws, regulations and coordination to the overall view of social work, which is part of the implementation of family benefits. Describes the basic types of family benefits, entitlements differences, responsibilities and other factors related to the provision.
Keywords: State social benefits. Client. European Union. Coordination rules

ÚVOD

So vstupom Slovenska do Európskej únie vzrástol záujem Slovákov aj o dávky, ktorých nárokovosť súvisí s ich krátkodobým či dlhodobejším pracovným zaradením v niektorej z jej krajín. Často sa stáva, že človek, ktorý odíde za prácou do zahraničia, okrem uvedomovania si možnosti získať nejaké dávky zo zdrojov sociálneho zabezpečenia štátu, v ktorom odvádza určité zákonom stanovené finančné prostriedky zo svojej mzdy, nemá vedomosť o tom, ako si nárokovať svoje práva, alebo naopak, inokedy netuší, že voči materskému štátu - Slovensku, kde žil a pracoval predtým a v ktorom aj naďalej časť jeho rodiny žije, má aj určité povinnosti. Platná právna úprava koordinačných predpisov pre Slovensko sa dostala do povedomia v roku 2004, teda vstupom Slovenska do Európskej únii.

1. SOCIÁLNA PODPORA RODINY

O. Matoušek stotožňuje podporu rodiny so sanáciou rodiny, teda vymedzuje ju ako „postupy podporujúce fungovanie rodiny...“V súčasnosti v západných krajinách prevažuje názor premietajúci sa i do praxe sociálnych pracovníkov, že sanácia rodiny by mala byť metódou prvej voľby u väčšiny prípadov.“ (1)
Sociálna podpora sa v slovenskom jazyku spája ako v praktickej, tak i v teoretickej rovine, predovšetkým s poskytovanou finančnou podporou, ktorú reprezentujú napríklad dávky sociálnej pomoci, z príspevkov na kompenzáciu, zo sociálnou pôžičkou, atď. Ide teda o terminologicky ustálený pojem vnímaný takmer vždy v spojitosti s finančnou, ekonomickou podporou. (2)
Základným princípom štátnej sociálnej podpory je rozdeľovanie prostriedkov štátu na základe princípu solidarity medzi rodinami s deťmi a občanmi bez detí a medzi rodinami s vyššou a nižšou úrovňou príjmov. Štátna sociálna podpora je orientovaná predovšetkým na životné udalosti, ktoré tvoria prirodzenú súčasť individuálneho alebo rodinného životného cyklu. Štátna sociálna podpora tvorí súčasť systému sociálneho zabezpečenia. Je orientovaná na také životné udalosti, ktoré tvoria prirodzenú súčasť individuálneho či rodinného životného cyklu (napríklad príchod dieťaťa do rodiny, starostlivosť o dieťa v rodine, výchova dieťaťa a jeho príprava na povolanie, prijatie dieťaťa do náhradnej starostlivosti, úmrtie člena rodiny), alebo svojou prítomnosťou špecificky menia spôsob života jednotlivca či rodiny (napríklad prítomnosť dieťaťa s ťažkým zdravotným postihnutím v rodine). Systém štátnej sociálnej podpory pozostáva z viacerých štátnych príspevkov. Podľa frekvencie vyplácania majú rodiny nárok na tieto príspevky, ktoré sa členia na jednorazové a opakované príspevky.

2. SYSTÉM ŠTÁTNEJ SOCIÁLNEJ PODPORY NA SLOVENSKU

Od 1.januára 2004 sa začala na Slovensku uplatňovať nová reforma sociálneho systému, v rámci ktorej došlo aj k zásadnej inštitucionálnej reforme – bol zlúčený výkon kompetencií v oblasti sociálnych vecí a služieb zamestnanosti a na základe zákona č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov boli vytvorené nové úrady práce, sociálnych vecí a rodiny.
Systém štátnej podpory rieši podporu rodín nachádzajúcich sa v zlej sociálnej situácií formou prídavkov na deti, príspevkom pri narodení, pri úmrtí človeka a pod. V rámci štátnej sociálnej podpory poskytujú práve úrady práce, sociálnych vecí a rodiny okrem iného jednorazové ale aj opakované štátne sociálne dávky. Štátne sociálne dávky – „rodinné dávky“ – sú dávky financované zo štátneho rozpočtu, prostredníctvom ktorých štát prispieva rodinám na výchovu a výživu dieťaťa a podieľa sa na riešení niektorých životných situácií (narodenie dieťaťa, úmrtie človeka). Cieľovou skupinou štátnych sociálnych dávok sú najmä rodiny s deťmi. Nárok na štátne sociálne dávky nie je podmienený platením príspevkov či príjmovými pomermi oprávnených osôb.
Podmienky nároku na dávky štátnej sociálnej podpory sú splnené, ak oprávnená osoba má:

  • trvalý alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky,
  • dieťa má trvalý alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky,
  • starostlivosť oprávnenej osoby o nezaopatrené dieťa.

2.1 Druhy rodinných dávok na Slovensku

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v súčasnosti vypláca tieto rodinné štátne sociálne dávky:

  • prídavok na dieťa,
  • rodičovský príspevok,
  • príspevok a príplatok pri narodení dieťaťa a príspevok tým, ktorým sa súčasne narodilo tri a viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá,
  • príspevok na pohreb,
  • príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa

3. Koordinácia rodinných dávok v rámci Európskej únie a Európskeho hospodárskeho spoločenstva

Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie 1. mája 2004 sa zmenilo i postavenie občanov SR vo vzťahu k možnosti ich pohybu v rámci štátov Európskej únie. Znamená to okrem iného aj možnosť využívať základné slobody Európskeho spoločenstva v rámci jednotného trhu. Ide najmä o možnosť voľného pohybu osôb a služieb, čo znamená aj migráciu pracovnej sily. Vstupom Slovenska do Európskej únie sa Slovenská republika zaviazala dodržiavať právne normy Európskeho spoločenstva. Ľudia by nemali odvahu využiť právo voľného pohybu, ak by tým riskovali stratu alebo zníženie nárokov na dávky sociálneho zabezpečenia. Z tohto dôvodu muselo Európske spoločenstvo vypracovať mechanizmus, ktorý by umožnil ľuďom sťahovať sa z jedného štátu do druhého bez toho, aby boli nepriaznivo ovplyvnené ich práva na sociálne zabezpečenie. Nariadenia Spoločenstva majú všeobecnú právnu pôsobnosť a priamo sa uplatňujú vo všetkých členských štátoch. Inými slovami – sú záväzné vo všetkých svojich častiach pre každého a musia byť uplatňované vnútroštátnymi orgánmi a štátnou správou, inštitúciami príslušnými v oblasti sociálneho zabezpečenia a vnútroštátnymi súdmi. V prípadoch, keď je vnútroštátna legislatíva v rozpore s legislatívou Spoločenstva, majú nariadenia Spoločenstva prednosť. Osoba, ktorá si uplatnila právo na voľný pohyb v rámci Európskej únie, nemôže byť znevýhodnená oproti osobe, ktorá mala vždy trvalé bydlisko a pracovala na území len jedného členského štátu. Podľa všeobecných pravidiel musí zamestnanec, vykonávajúci zárobkovú činnosť v niektorom z členských štátov Európskej únie a Európskeho hospodárskeho spoločenstva, dostávať v princípe všetky dávky sociálneho zabezpečenia stanovené vnútroštátnou legislatívou, ktorá sa na neho vzťahuje tak, ako aj štátny občan daného členského štátu, a to i vtedy, ak má bydlisko v inom členskom štáte alebo ak nemá štátne občianstvo členského štátu, v ktorom vykonáva zárobkovú činnosť. Koordinácia je tiež nevyhnutná na odstránenia možnosti prekrývania práv na dávky sociálneho zabezpečenia vo viacerých štátoch z dôvodu zamestnania v rôznych štátoch Spoločenstva. Celý rad článkov a predpisov (čl. 76 a 79 ods. 3 nariadenia a čl. 10 VN) stanovuje preto zastavenie jedného z týchto práv. Na zabezpečenie rovnosti práv je dôležité pravidlo tzv. „diferenčného doplnku – vyrovnávacej dávky“. V praxi to znamená, že ak štát s primárnym právom platí dávky vo výške ustanovenej svojou vnútroštátnou legislatívou a v prípade, že druhý štát, podľa legislatívy ktorého sú dávky vyššie, výplatu týchto vyšších dávok pozastavil, vzniká nárok na doplácanie vyrovnávacej dávky príslušnej osobe na pokrytie rozdielu. (3)

3.1 Základné princípy koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia

Rovnaké zaobchádzanie
Zakazuje sa akákoľvek diskriminácia na základe štátneho občianstva, a to aj v oblasti sociálneho zabezpečenia. Článok 3 nariadenia ustanovuje, že osoby s bydliskom na území jedného z členských štátov, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, majú tie isté povinnosti a práva a poberajú tie isté dávky podľa legislatívy členského štátu ako štátni občania tohto štátu.

Určenie uplatniteľnej legislatívy - uplatnenie legislatívy jedného štátu
Pravidlá stanovené nariadením sú výlučné, záväzné a nadradené vnútroštátnym legislatívam - tak pre platenie príspevkov poistného, ako aj pre poskytovanie dávok.
Všeobecným pravidlom je, že sa uplatňuje legislatíva štátu, kde zamestnaná alebo samostatne zárobkovo činná osoba pracuje, bez ohľadu na miesto jej trvalého pobytu (článok 13 nariadenia). Toto pravidlo má výnimky: napr. v prípade zamestnancov vyslaných do zahraničia, štátnych úradníkov, posádok námorných lodí či diplomatov.

Úhrn dôb poistenia - zachovanie práv počas ich nadobúdania
Nariadenie obsahuje ustanovenia, ktoré zabezpečujú, že pre nadobudnutie práva na dávky treba tam, kde to pripadá do úvahy, započítať poistné obdobia dosiahnuté v iných členských štátoch. Pre oblasť rodinných dávok sú to články 64 (pohrebné), a 72 (rodinné dávky a prídavky).

Exportovateľnosť dávok - výplata dávok do iného členského štátu - zachovanie nadobudnutých práv
Migrujúci zamestnanci a ich rodinní príslušníci nestrácajú nadobudnuté práva v oblasti sociálneho zabezpečenia pri zmene bydliska z jedného štátu do druhého. Doby poistenia v jednotlivých členských štátoch sa spočítavajú a dávky vrátane rodinných dávok vypláca príslušná inštitúcia dotknutého štátu aj v tom prípade, ak je bydlisko migrujúceho občana v inom členskom štáte, pretože nariadenia Spoločenstva umožňujú dávky exportovať. (4)

Ako si možno uplatniť nárok na rodinné dávky?
Túto otázku je najčastejšie počuť na odboroch sociálnych vecí a rodiny v prípade, ak sa náhodou klient (väčšinou matka) dozvie, že je dobré sa priznať k práci druhej oprávnenej osoby (otca detí) v zahraničí, nakoľko sú tam dávky vyššie ako na Slovensku a oplatí sa pracovné zaradenie priznať, ako robiť „načierno“. Napriek prvotnému strachu z množstva byrokratických administratívnych „papierovačiek“ si klienti po kvalitnom usmernení sociálnych pracovníkov uvedomia dôležitosť a výhodu poznania možnosti uplatnenia nárokov na rodinné dávky v zmysle koordinačných predpisov v rámci Európskej únie.
Nárok na rodinné dávky si môže uplatniť každý, na koho sa vzťahujú koordinačné predpisy. V zmysle koordinačných predpisov vzniká nárok na rodinné dávky aj v členskom štáte EÚ, v ktorých je vykonávané zamestnanie, a teda kde sú realizované odvody do poistného systému daňového úradu.
Príslušné inštitúcie členských štátov sú povinné prešetriť určenie štátu na výplatu rodinných dávok podľa princípov určovania uplatniteľnej legislatívy.
Migrujúci pracovník (alebo SZČO, dôchodca...) podá žiadosť príslušnému úradu v štáte zamestnania. Po podaní žiadosti vyplní príslušný úrad vhodný formulár E a zašle ho inštitúcii, ktorá je kompetentná potvrdiť požadované údaje v štáte trvalého pobytu žiadateľa.

Kto je platiteľom rodinných dávok v členských štátoch EÚ?
Slováci pracujúci v zahraničí si uplatňujú nárok na rodinné dávky na príslušných inštitúciách podľa typu uplatňovanej rodinnej dávky (napr. daňový úrad, pracovné úrady, zdravotné poisťovne, pracovné agentúry, štátne pokladne, národné úrady pre rodinné dávky, a pod.).
Kontroluje ich Európska centrálna banka vo Frankfurte nad Mohanom a je oficiálnou menou v 13 z 27 krajín EÚ a v šiestich krajinách mimo EÚ.

4. PRÍSLUŠNÉ ÚRADY, INŠTITÚCIE, STYČNÉ ORGÁNY

Pri uplatňovaní koordinačných predpisov v praxi komunikujú jednotlivé krajiny Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru medzi sebou prostredníctvom príslušných úradov, inštitúcií a styčných orgánov.

V Slovenskej republike je pre oblasť sociálneho zabezpečenia a v rámci nej za oblasť štátnych sociálnych dávok príslušným úradom Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
Príslušnou inštitúciou na výkon agendy štátnych sociálnych dávok je v Slovenskej republike úrad práce sociálnych vecí a rodiny.
Styčným orgánom v Slovenskej republike pre oblasť štátnych sociálnych dávok je Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave.

ZÁVER
V príspevku sú podané informácie o základných druhoch rodinných dávok na Slovensku, nadväzujúc na realizáciu rodinných dávok v zmysle koordinačných predpisov v rámci Európskej únie prostredníctvom orgánu štátnej správy - Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Rodinné dávky sú v súčasnosti veľmi frekventované a vo verejnosti často rozoberané. Napriek tomu, informovanosť o ich obsahu vo vzájomnej súvislosti a podmienenosti, a v kontexte s ďalšími inštitútmi sociálneho zabezpečenia, nie je vždy presná a úplná. Bez nadsadenia možno povedať, že v širokej spleti predpisov majú sťaženú orientáciu nielen samotní občania – žiadatelia o dávky –, ale aj profesionálni pracovníci pôsobiaci v sociálnej oblasti.
Predpokladáme, že rozbor niektorých skutočností v tomto príspevku pomôže čitateľom pochopiť to, že vstupom Slovenska do Európskej únie dostal každý Slovák možnosť, okrem príležitosti získať pracovné zaradenie v každom jej členskom štáte, aj možnosť uplatniť si nárok na rodinné dávky v zmysle koordinačných predpisov a že samotná fáza od podania žiadosti do ich finálneho vybavenia nie je až taká náročná a nemožná, ako sa na prvý pohľad viacerým zdá.

Autor: PhDr. Tatiana Zdravecká
__________________________________
(1) Porov. MATOUŠEK, O. a kol.: Metody a řízení sociální práce. Praha : Portál 2003, s.196.
(2) Porov. LEVICKÁ, J. a kol.: Sociálna práca I.. Trnava : 2007 s. 145.
(3) Porov.: MPSVR SR – ÚSTREDIE PRÁCE, SOCIÁLNYCH VECÍ A RODINY: Koordinácia rodinných dávok v rámci Európskej únie, s.14-16
(4) Porov.:MPSVR: Rodinné dávky v zmysle koordinačných predpisov európskeho spoločenstva, 2/2005 pre úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, s.14-15
__________________________________

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV
Levická, J.: Sociálna práca s rodinou. Trnava: Mosty, 2004. ISBN 80-89074-93-6
Levická, J. a kol.: Sociálna práca I.. Trnava: Oliva 2007. ISBN 978-80-969454-2-9
Levická, J. a kol.: Sociálna práca II. Trnava: Oliva 2009. ISBN 978-80-89332-06-9
Marušiak, J.: Európska únia. Bratislava: Belimex, 2003. ISBN 80-89083-41-2
Matoušek, O.: Rodina jako instituce a vztahová síť. Praha: Slon, 1993. ISBN 80-901424-7-8
M Matoušek, O.: Slovník sociální práce. Praha : Portál 2003. ISBN 80-7178- 594-0
M Matoušek, O. a kol.: Metody a řízení sociální práce. Praha: Portál 2003. ISBN 80-7178-548-2
MPSVR SR: Rodinné dávky v zmysle koordinačných predpisov európskeho spoločenstva, Usmernenie č. 1/2005 pre úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava 2004.
MPSVR SR: Rodinné dávky v zmysle koordinačných predpisov európskeho spoločenstva, Usmernenie č. 2/2005 pre úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava 2005.
MPSVR SR: Rodinné dávky v zmysle koordinačných predpisov ES, Osobný rozsah nariadenia posudzovanie situácií „osamelé matky“ a „zmiešané manželstvá“, formuláre E 401, Usmernenie č. 1/2006 pre úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava 2006.
MPSVR SR – Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny: Koordinácia rodinných dávok v rámci Európskej únie, Bratislava 2004.
Zákon NR SR č. 627/2005 Z.z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti
Zákon NR SR č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Zákon NR SR č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov
ELEKTRONICKÉ ZDROJE
Bakajová, J., Integrácia, koordinácia v EÚ. In:
http://sk.wikipedia.org/wiki/Európska_únia (29. 2. 2008)
Jakubek, R., Všeobecne o Európskej únii. In:
http://www.euroinfo.gov.sk/index/go.php?id=288 (31. 1. 2007)