Výsmech zo školstva v praxi na Slovensku trvá (Prvý historický výskum z kariérnej praxe doktorandov v SR potvrdil žalostné odmeňovanie vedomostí)

jún 2 2010

Výsmech zo školstva v praxi na Slovensku trvá (Prvý historický výskum z kariérnej praxe doktorandov v SR potvrdil žalostné odmeňovanie vedomostí)

Kríza v plnej nahote poukázala doteraz a ukazuje stále naďalej, ako veľmi plytko v našej spoločnosti ceníme skutočné hodnoty. Napríklad popri zdraví múdrosť a vzdelanie.
Slovensko je maličké, nemá vlastnú surovinovú základňu, ani vyspelú ekonomiku. Ak o také je odsúdené len na export kvalitných služieb, predaj vynálezov, patentov a najmodernejších technológií. Kde ich ale vziať, keď namiesto aspoň jedného vedecko-technologického parku má v súčasnosti len zbytočne veľa nevýkonných priemyselných parkov, z ktorých časť krachuje?
Táto krajina potrebuje znalostnú ekonomiku a špičkové vysoko sofistikované technológie a produkty na export na strane jednej. Súčasne obrovský kontrast a neochotu odmeňovať vedomosti, znalosti a poznatky v rámci vyštudovanej pridanej hodnoty (ako spôsobilosti ku kreativite a originálnej invencii) na strane druhej.

Zahataná cesta ku znalostnej spoločnosti
Zo študovaných ľudí a vysoko teoreticky podkutých odborníkov sa zatiaľ prax len žalostne a smutne už dlhé roky vysmieva.
Slovensko podporuje Lisabonskú zmluvu a hrdí sa v EÚ tým, že sa hlási k budovaniu znalostnej ekonomiky. Najsilnejšie ekonomiky i najkvalitnejšie demokracie v Európe majú ambíciu vyčleniť na vedu a výskum a vzdelanie aspoň 3% z HDP.
Slovensko smiešne zaostáva nielen v nízkych investíciách (ani 0,5% HDP ročne!) do vedy a výskumu. Ale predovšetkým v dlhé roky pomýlenom hodnotovom spoločenskom rebríčku. Priemerný plat v SR v roku 2008 sa pohyboval len niečo nad hranicou 21 tisíc Sk mesačne.
Dvadsaťročný futbalista alebo hokejista v prvej lige (extra lige), ktorý netvorí okrem zábavy žiadnu pridanú hodnotu pre spoločnosť zarobí mesačne v našej krajine 100-200 tisíc korún. Oproti tomu študovaný štyridsaťročný lekár s 2 atestáciami ani nie 30 tisíc korún.
Zámerne všetky ceny v tomto článku uvádzam ešte v korunách a nie v eurách, aby čitateľ ľahšie videl ten obrovský nezmyselný kontrast. Naviac historicky prvý výskum o kariére uplatnenia mozgov v praxi dopadol z hľadiska nepomeru medzi mierou vzdelania a hladom trhu po mozgoch katastrofálne.

Trendy, ktorými inteligencia trpí
V našej krajine sa neuctieva mozog, ale len a len prachy, peniaze, peníze, peneži, money, dengi, geld, soldi. Trhová ekonomika a kvalita života v nej sú veľmi diskutabilné a sporné najmä z hľadiska nerovnosti a paradoxov večného konfliktu medzi potenciálom a múdrosťou človeka (inteligencia, know-how, etika, fair-play) na strane jednej a schopnosťou byť adekvátne peňažne odmenený a disponovať primeraným dostatkom peňazí zabezpečujúcim spoločenské uznanie väčšiny okolia na strane druhej.
Rodina i krajina, kde materiálna línia v štýle „MAŤ“ vytláča hodnotnejšiu rovinu duchovnej línie v štýle „BYŤ“ nemôže fungovať dlhodobo bezproblémovo. Možno dokáže akumulovať viac kapitálu a peňazí ako univerzálneho zvrátene najvyššie postaveného meradla hodnôt pre väčšinu ľudí v trhovej ekonomike. Nedokáže však zabrániť rozkladu človečiny, mravnosti, etiky a dobrým medziľudským vzťahom v rodine, na pracovisku i v okolí.
Napríklad z vysokoškolsky a univerzitne vzdelaného i atestovaného učiteľa alebo lekára sa dnes hlboko finančne vysmieva väčšina podnikateľov, z ktorých polovica nemá ani len skončenú kvalitnejšiu strednú školu a maturitu.

Vízia a realita sú v konflikte
Uvedenú situáciu spôsobil a permanentne naďalej spôsobuje nesúlad medzi slovami a činmi vládnutia smerom k primeranej a potrebnej podpore rozvoja znalostí v krajine.
Doterajšie vlády v krajine za roky 1990-2008 deklarovali takmer vždy v predvolebných projekciách sľubov pre potenciálnych voličov i následne vo vládnych programoch mimoriadnu snahu o podporu vzdelania, vedy a výskumu. V princípe sa dokonca zhodli, že jedinou šancou maličkého Slovenska bez dostatku vlastných prírodných zdrojov je rozvíjať vysokú pridanú hodnotu cestou formovania štátu s prevládajúcim charakterom znalostnej ekonomiky. Toľko teória, zatiaľ z roviny utopických snov.

Vedieť nestačí, treba konať
Dobrá vízia, ale zlá realizácia nemôžu viesť efektívne k cieľu. Už naši predkovia nám odkázali, že cesta do pekla býva zvyčajne vydláždená tými najlepším úmyslami.
Realita praxe napĺňania cesty k znalostnej ekonomike v SR je žalostne úbohá. Neexistujú vedecko-technologické parky, platy vedcov a výskumníkov sú tragické, stratégia rozvoja jedinečnosti a osobitosti dvoch troch špecifík, ktoré má maličká krajina rozvíjať v globálne bleskovom svete absentujú. Ak dnes inteligent nemá vlastný dom, auto, každý rok zahraničnú dovolenku a chatu – tak ho okolie neuznáva a nerešpektuje. Považuje sa za neschopného.
Nedávno to vyjadril trefne v debate môj priateľ (zrelý i solventný človek) takto: „Dnes Ťa ľudia uznávajú len keď máš prachy. Neexistuje iná alternatíva v blbom náhľade väčšiny ľudí v spoločnosti alebo na trhu. Alebo máš prachy (za akúkoľvek cenu), alebo si neschopný blbec!...“

Prvý prieskum o kariére doktorandov
V máji 2008 bol publikoval Štatistický úrad Slovenskej republiky výskum číslo 510-0088/2008, kód: 100308, okruh: veda a technika na tému „Výsledky mimoriadneho štatistického zisťovania o kariére držiteľov doktorátov v SR (CDH 2006)“.
Dobrou správou pre Slovensko je, že konečne sa zjavilo svetlo na konci tunela a neúprosné fakty z takéhoto výskumu uzreli svetlo sveta.
Tento výskum vznikol tak, že Štatistický úrad SR sa v roku 2007 prvý raz zapojil do spoločného projektu OECD, Európskej komisie a UNESCO a uskutočnil prieskum o kariérnom postupe osôb s ukončeným doktorandským vzdelaním, držiteľov akademických, vedecko-pedagogických titulov a vedeckých hodností.
Tento medzinárodný projekt prebiehal v 40 krajinách sveta s cieľom získať údaje o základných štatistických charakteristikách najvyššie vzdelanej časti populácie a vytvoriť medzinárodne porovnateľné indikátory o kariérnom raste ich nositeľov.

Najvzdelanejšia vrstva
Zisťovanie bolo koncipované ako dobrovoľné a uskutočnilo sa v celej populácii držiteľov uvedených titulov v SR. Dotýkalo sa nositeľov titulov PhD., ArtD., CSc., Dr., ThD., DrSc., docent a profesor – ktorí k 31. decembru 2006 pôsobili a žili na území SR.
Výsledky tohto pilotného prieskumu sú veľmi cenné, jedná sa o prvé zhromaždené a štatisticky spracované informácie o najvzdelanejšej vrstve obyvateľstva, ktoré umožnia Slovenskej republike zúčastniť sa medzinárodných porovnaní a môžu prispieť k vytvoreniu bázy pre budúce prieskumy.
Práve medzinárodné porovnanie, nazývané aj komparácia, je garanciou a zárukou objektivity v záveroch, čo sa našej krajine darí a čo nie. V čom je silná a v čom slabá. Lebo spoliehať sa na neobjektívne súdy a účelové závery neodborníkov ladených najmä zásahom politikov za veľa nestoja a už vôbec nedávajú občanovi seriózne a najlepšie informácie.

Nespochybniteľná hodnovernosť
Vypovedacia schopnosť uvedeného výskumu je nielen zreteľahodná, ale nespochybniteľná, nakoľko sa realizoval na vzorke vyše 2600 účastníkov (ostatné bežné prieskumy v SR vzhľadom k počtu obyvateľov 5,3 milióna sa robia ako postačujúce na vzorkách okolo 1000 ľudí...).
V štruktúre nositeľov titulov a hodností v SR prevládajú muži, ktorí tvoria cca 65%. Prieskum preukázal, že z hľadiska vekovej štruktúry je 61% nositeľov titulov vo veku nad 45 rokov. Z hľadiska štátnej príslušnosti až 99, 2% účastníkov prieskumu bolo štátnymi občanmi SR. Prevažujúca väčšina (cca 74%) držiteľov doktorátov žila v manželskom zväzku, slobodných bolo cca 16% a rozvedených alebo ovdovených menej ako 10%.
Vedecký titul na Slovensku získalo 93% držiteľov doktorátov a 7% získalo doktorát v zahraničí. Z doktorátov udelených na Slovensku udelili univerzity takmer 93% a zvyšok udelila Slovenská akadémia vied, resp. iná vzdelávacia inštitúcia.

Experti sú zamestnancami
Z hľadiska zamestnaneckých charakteristík platí, že z aktívnych držiteľov doktorátovmalo 98% status zamestnanca. Len cca 2% ako samostatne zárobkové osoby a podnikatelia. Z toho 1,6% ako živnostníci. Viac ako polovica držiteľov doktorátov pracovala v trvalom pracovnom pomere.
Priemerný hrubý mesačný príjem bol zisťovaný ako intervalová hodnota, výsledky je preto potrebné považovať skôr za orientačné. V prieskume až 60,1% držiteľov doktorátov uviedlo, že poberá hrubý mesačný plat do 25 tisíc Sk. Prevažujúca väčšina z nich (skoro 57%) je v pásme od 20 do 25 tisíc Sk. V najnižších platových pásmach (do 20 tisíc Sk) sa nachádza viac ako pätina všetkých držiteľov doktorátov. V najvyšších platových pásmach (nad 40 tisíc Sk) je to len menšina, t.j. len cca 12% držiteľov titulov.
Zo sektorového pohľadu je najvyšší podiel nízkeho platového ohodnotenia (do 20 tisíc Sk) v ostatnom školstve (cca 60%) a vo vysokoškolskom sektore (25%). Najvyšší podiel platov vyšších ako 40 tis. Sk je v podnikateľskom (viac ako tretina), neziskovom (nad 19%) a vo vládnom sektore (takmer 16%).

Dominancia duševne pracujúcich
Z najmladších vedcov (do 35 rokov), ktorí sú nositelia doktorátov, napriek ich vysokej kvalifikácii až 69,1% poberá plat do 25 tisíc Sk mesačne.
Podľa výsledkov prieskumu až 32% respondentov malo k referenčnému dátumu prieskumu popri svojom zamestnaní aj vedľajšie zamestnanie.
V štruktúre zamestnaní držiteľov titulov prevládajú vedeckí a odborní duševní pracovníci, ktorí tvoria až 84,5%. Menší podiel (4,2%) držiteľov titulov je zamestnaných v riadiacich a vedúcich pozíciách a 12,2% pracuje v ostatných skupinách zamestnaní.
Z hľadiska spokojnosti so zamestnaním najvýraznejšiu nespokojnosť prejavili držitelia doktorátov s platmi a benefitmi a istotou pracovného miesta.
Prieskum zároveň ukázal, že takmer štvrtina nositeľov doktorátov pracuje na pozíciách, kde sa ich kvalifikácia nevyužíva, lebo je tam požadované nižšie vzdelanie!

Názory na vedu a výskum v SR
Prieskum preukázal rôzne názory zúčastnených na súčasný stav vedy a výskumu, pričom takmer každý desiaty uvažuje odísť z tejto krajiny natrvalo do zahraničia (najmä do niektorej z krajín EÚ).
Viacerí respondenti v komentároch veľmi často vyjadrovali svoj postoj k vykonávanému povolaniu. Vedeckú prácu považujú za poslanie, kde je motiváciou najmä záujem o bádanie, nové poznatky, vnútorné presvedčenie – lebo veda sa na Slovensku nedá robiť pre peniaze, ale zatiaľ najmä z lásky k nej (ako koníček)...
Z ďalších názorov dominoval silný pocit, že kreativita a inovatívnosť sa podporuje veľmi málo. V SR sa nedoceňuje vysokoškolská, a už vôbec nie vedecká kvalifikácia. V SR sú vzdelaní ľudia úplne nedocenení a preto najmä mladí v takých veľkých počtoch odchádzajú do zahraničia. Aj tí najschopnejší, ktorých na chvíľu veda a akademická pôda zlákala, po krátkom čase a pri prvej lepšej príležitosti utekajú z akademického i vedeckého prostredia.
Doktorandské štúdium v SR veru vôbec neprispieva ku kariérnemu rastu a už vôbec nie k adekvátnemu finančnému ohodnoteniu.

Závery:

  • Prax trhu diktuje tvrdo, že ak nevie človek vedomosť použiť, akoby ani znalosťou nedisponoval.
  • Čistých teoretikov (napr. absolventi univerzity s červeným diplomom, jednotkári) prax vždy odmietala v prospech favorizácie praktikov (roky skúseností). Tomu sa dá rozumieť.
  • Nemožno však rozumieť abnormálnej nerovnováhe medzi úpadkom a spoločenským nedocením vzdelania v SR a deklarovanou túžbou tejto krajiny stať sa znalostnou spoločnosťou.
  • A nad tým by sa mali kompetentní nielen pružnejšie zamýšľať, ale aj rýchlejšie konať podľa starorímskej osvedčenej rétoriky (Acta, non verba = Činy, nie slová!).

O autorovi:
Ing. Emil Burák, PhD., 46 r., vzdelávač a ekonóm s rôznymi skúsenosťami (napr. 10 rokov ako topmanažér – v privátnom i štátnom sektore, daňový odborník, bývalý bankár, analytik, projektový manažér, poradca) a autor (finančno-daňový expert, lektor manažérskych kurzov pre podnikateľov, vysokoškolský učiteľ) 10 monografií a vyše 1000 odborných článkov k ekonomickej a poradenskej tematike doma i v zahraničí.
V prípade, že Vás tento príspevok zaujal a chcete vedieť viac, pozrite na stránku Osobnosti.sk kde nájdete informácie o autovi a jeho tvorbe.