Aktivita a participácia ľudí so zdravotným postihnutím z pohľadu študentov pomáhajúcich profesií a bežnej populácie

dec 1 2016

Activity and participation in people with disabilities from the persective of students of helping professions and general population

Abstrakt: V súčasnosti sa pri hodnotení človeka so zdravotným postihnutím čoraz viac berú do úvahy faktory prostredia a kontext, v ktorom jednotlivci so zdravotným postihnutím žijú. Súčasťou hodnotenia zdravotného stavu jednotlivca je aj hodnotenie aktivity a participácie. Cieľom výskumnej štúdie bolo zistiť, ako je vnímaná participácia ľudí so zdravotným postihnutím študentmi odborov pomáhajúcich profesií v porovnaní s vnímaním ľudí z bežnej populácie. Výsledky poukázali, že vnímanie participácie ľudí so zdravotným postihnutím z pohľadu študentov pomáhajúcich profesií sa celkovo nelíši od pohľadu bežnej populácie. Obe skupiny považujú participáciu ľudí so zdravotným postihnutím za významne limitovanú.
Kľúčové slová: aktivita, participácia , zdravotné postihnutie, vnímanie zdravotného postihnutia

Abstract: Currently, the assessment of a person with disability increasingly take into account environmental factors and the context in which individuals with disabilities live. The evaluation of individual´s activities and participation are included in the health assessment. The aim of the research study was to find out how participation of people with disabilities is perceived by students of helping professions in comparison to the general population. The results showed that there is not significant difference between helping professions students´perception and the perception of the representatives of general population. Both groups consider the participation of people with disabilities as significantly limited.
Key words: activity, participation, disability, perception of the disability

Úvod

Vnímanie zdravotného postihnutia a postoje k ľuďom so zdravotným postihnutím ovplyvňujú správanie pracovníkov pomáhajúcich profesií k človeku so zdravotným postihnutím. Ako poukazujú Al-Abdulwahab a Al-Gain (2003), postoje odborníkov k ľuďom so zdravotným postihnutím sú utvárané na základe kultúrnych hodnôt, tradičnej mienky, edukačných podmienok, viery, veku, profesionálnej skúsenosti a pohlavia. Postoje odborníkov môžu vplývať na sebaobraz ľudí so zdravotným postihnutím. Možno predpokladať, že obraz o človeku so zdravotným postihnutím bude u odborníkov prichádzajúcich do kontaktu s ľuďmi so zdravotným postihnutím podmienený poznatkami a väčšou skúsenosťou a ich postoje budú odlišné ako postoje a predstavy väčšinovej spoločnosti. Avšak Roush (1986) uvádza, že odborníci z oblasti zdravotníctva majú podobné postoje k ľuďom so zdravotným postihnutím ako väčšinová spoločnosť. Tieto postoje sú často negatívne a predstavujú bariéry plnej realizácie človeka so zdravotným postihnutím .

Na vytváraní obrazu o ľuďoch so zdravotným postihnutím sa v značnej miere podieľajú kultúrne stereotypy, predsudky a mylné presvedčenia. Green a kol. (2005) poukazujú na ich negatívne psychosociálne dôsledky v živote ľudí s postihnutím a ich rodín. Štúdie zaoberajúce sa kultúrnymi stereotypmi o ľuďoch s postihnutím poukazujú na generalizovaný stereotyp nezávislý od druhu zdravotného postihnutia (Szobiová, 2012). Pokiaľ ide o modely postihnutia, ukazuje sa silný vplyv tradičného spájania problematiky človeka so zdravotným postihnutím s deficitom, poruchou, chorobou. Biomedicínsky model vypovedá o postihnutí v zmysle patológie a normatívne vymedzuje postihnutie vzhľadom na bežnú zdravú populáciu (Smart a Smart,2012). Sociálny model pristupuje k zdravotnému postihnutiu ako k produktu spoločnosti. Biopsychosociálny model prepája uvedené modely a zdôrazňujúce integrujúci vplyv biologických, individuálnych a sociálnych determinantov na zdravie a funkčnú schopnosť človeka. Filozofiu biopsychosociálneho prístupu k zdravotnému postihnutiu reprezentuje v širšom spoločenskom meradle Medzinárodná klasifikácia funkčnej schopnosti, dizability a zdravia (WHO, 2001). Berie do úvahy faktory prostredia a kontext, v ktorom jednotlivci žijú. Súčasťou hodnotenia zdravotného stavu jednotlivca je aj hodnotenie aktivity - činnosti a funkčnej schopnosti, a participácie - zapájania sa do životných situácií, ktorá reprezentuje spoločenský aspekt funkčnej schopnosti.

Ciele výskumu

Cieľom našej výskumnej štúdie bolo zistiť ako je vnímaná participácia ľudí so zdravotným postihnutím študentmi odborov pomáhajúcich profesií v porovnaní s vnímaním ľudí z bežnej populácie. Zamerali sme sa aj na faktory, ktoré by mohli mať vzťah k vnímaniu participácie ľudí so zdravotným postihnutím - na vek, na hodnotenie vlastného zdravia a vlastnej participácie u študentov pomáhajúcich profesií a u respondentov z bežnej populácie.

Participanti

Výskumný súbor pozostával zo 176 respondentov bez zdravotného postihnutia. Prvú výskumnú vzorku tvorilo 114 študentov pomáhajúcich profesií Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave v študijných programoch špeciálna pedagogika (n=33), sociálna práca (n=30) a učiteľstvo psychológie (n=51). Vek študentov bol v rozpätí 18 - 41 rokov (AM = 22,3 SD= 4.74), z toho 110 študentiek (96,5%) a 4 študenti (3,5%) . Prevažovali študenti denného štúdia (81,6%). Druhú výskumnú vzorku tvorilo 62 dospelých participantov z bežnej populácie vo veku 25 - 69 rokov (AM = 43,7 SD=12,54), z toho 17 mužov (27,4%) a 45 žien (72,6%).

Výskumné metódy

Na hodnotenie participácie sme zvolili Škálu participácie (Participation Scale, van Brakel a kol., 2006), ktorá predstavuje 18-položkový nástroj zameraný na respondentovo subjektívne vnímanie problémov v rôznych oblastiach života. Zahŕňa 8 z 9 oblastí participácie vymedzených podľa Medzinárodnej klasifikácie funkčných schopností, dizability a zdravia (WHO, 2001): Učenie sa a aplikácia poznatkov, Komunikácia, Pohyblivosť, Starostlivosť o seba, Život v domácnosti, Interpersonálne vzťahy, Hlavné oblasti života, Spoločenský a občiansky život (van Brakel a kol., 2006; Schultz. 2008). Škála participácie umožňuje kvantifikovať obmedzenia v participácii. Každá položka obsahuje dve otázky. Prvá sa vzťahuje na participáciu respondenta na rôznych oblastiach života, druhá vyjadruje mieru v akej je pre respondenta problém zúčastňovať sa príslušnej oblasti života. Ako príklad možno uviesť položku č. 1: Máte rovnaké príležitosti nájsť si prácu tak ako iní ľudia? (s odpoveďovými možnosťami: áno, niekedy, nie, nevzťahuje sa na mňa). Druhá časť sa vzťahuje na mieru problému (bez problému, malý problém, stredný problém, veľký problém). Na základe výsledného skóre je možné zaradiť respondenta do jednej z piatich kategórii: bez obmedzení, mierne obmedzenia, stredné obmedzenia, závažné obmedzenia, extrémne obmedzenia. Škála participácie je určená predovšetkým pre ľudí so zdravotným postihnutím a chronicky chorých.

V našom výskume sme použili Škálu participácie na hodnotenie vlastnej participácie respondentov a súčasne sme ich vyzvali, aby sa pokúsili zhodnotiť v Škále participácie aj účasť a mieru problémov s účasťou v rôznych oblastiach života u ľudí so zdravotným postihnutím. Pre potreby hodnotenia účasti iných ľudí sme upravili položky škály tak, aby respondent namiesto sebahodnotenia vyjadril svoje vlastné vnímanie participácie ľudí so zdravotným postihnutím. Napr. položka č. 1: Majú rovnaké príležitosti nájsť si prácu tak ako iní ľudia? Aký veľký je to pre nich problém?

Na posúdenie vlastného zdravia respondentov sme použili jednoduchú škálu v rozmedzí 0 - 10, kde vyjadrili sebahodnotenie svojho zdravia v období posledného roka. Hodnota 0 predstavovala veľmi zlé zdravie a 10 veľmi dobré zdravie.

Výsledky

Pri posudzovaní vlastného zdravia na škále Moje zdravie (0 - 10) si študenti prisudzovali v priemere hodnotu 7.67 (SD = 1.90) a ľudia z bežnej populácie priemernú hodnotu 7.81 (SD = 1.47). Rozdiel nie je štatisticky významný. Poukazuje to na podobné hodnotenie vlastného zdravia študentmi aj ľuďmi z bežnej populácie aj napriek štatisticky vysoko významnému rozdielu vo veku skupín (t=16.03; p<0,001).

V Škále participácie dosahovalo hodnotenie miery obmedzenia participácie vo výskumnom súbore študentov pomáhajúcich profesií hodnotu 14,54 (SD = 10,44), čo predstavuje kategóriu mierne obmedzenia v participácii. Položková analýza ukázala, že väčšie obmedzenia uvádzajú študenti v oblastiach: nájsť si prácu, pracovať ako iní ľudia, nadviazať dlhodobé vzťahy, prispievať finančne na domácnosť, navštevovať miesta mimo bydlisko. Naopak, najnižšie hodnoty obmedzenia v participácii uvádzali v oblastiach: učiť sa nové veci, zoznamovať sa s novými ľuďmi, rešpektovanie vlastných názorov v kruhu rodiny. Podobne v súbore dospelých z bežnej populácie bola priemerná hodnota v obmedzení participácie 15,32 (SD =10,97) zodpovedajúca kategórii mierne obmedzenia. Najvyššie obmedzenia uvádzali respondenti z bežnej populácie takisto v položkách vzťahujúcich sa na oblasť práce, navštevovanie miest mimo bydliska, finančného prispievania na domácnosť a napokon zúčastňovania sa na voľnočasových aktivitách. Položky s najnižšou mierou obmedzenia predstavovali oblasti, ako napr.: rešpektovanie vlastných názorov v kruhu rodiny, učenie sa novým veciam, zoznamovanie sa s novými ľuďmi. Štatisticky významné rozdiely medzi študentmi a respondentmi z bežnej populácie v hodnotení vlastnej participácie sme zistili v položkách: finančné prispievanie na domácnosť (väčšie obmedzenia si pripisujú študenti: t = 4,72; p<0,01), rešpektovanie vlastných názorov v kruhu rodiny (väčšie obmedzenia uvádzajú študenti: t = 2,51; p<0,05), ďalej zúčastňovanie sa na spoločenských podujatiach (väčšie obmedzenia uvádzajú účastníci z bežnej populácie: t = 2,89; p<0,05) a v položke účasť na rekreačných a voľnočasových aktivitách (väčšie obmedzenie uvádzajú účastníci z bežnej populácie: t = 3,85; p<0,01).

Vnímanie participácie ľudí s postihnutím študentmi pomáhajúcich profesií a bežnou populáciou

Študenti pomáhajúcich profesií aj respondenti z bežnej populácie hodnotili participáciu ľudí so zdravotným postihnutím podobne. Miera vyjadreného obmedzenia participácie zodpovedala kategórii závažné obmedzenia, pričom až hraničila s kategóriou extrémne obmedzenie v participácii (Tab. 1). Rozdiel v hodnotení participácie ľudí so zdravotným postihnutím študentmi a ľuďmi z bežnej populácie nebol štatisticky významný.

Porovnanie hodnotenia participácie ukázalo, že študenti aj respondenti z bežnej populácie rozdielne vnímajú vlastnú participáciu a participáciu ľudí so zdravotným postihnutím. Rozdiely sú štatisticky vysoko významné, v súbore študentov (p<0,001) aj v súbore ľudí z bežnej populácie (p<0,001) (Tab. 1).
Tab 1. Rozdiely vo vnímaní participácie

Pri analýze jednotlivých položiek Škály participácie z pohľadu študentov pomáhajúcich profesií a ľudí z bežnej populácie sme medzi týmito súbormi zistili štatisticky významný rozdiel iba v položke vzťahujúcej sa na odhodlanie učiť sa novým veciam. Bežná populácia pripisuje ľuďom so zdravotným postihnutím vyššiu mieru obmedzenia ako študenti pomáhajúcich profesií (t = 2,02; p<0,05).

Vzájomné vzťahy medzi skúmanými premennými
Tab. 2 Korelácie medzi skúmanými premennými u študentov pomáhajúcich profesií

Tab. 3 Korelácie medzi skúmanými premennými u ľudí bežnej populácie

Vzťah medzi mierou obmedzenia v participácii a hodnotením vlastného zdravia bol štatisticky významný v súbore študentov pomáhajúcich profesií (p<0,01; Tab. 2) aj v súbore respondentov z bežnej populácie (p<0,01) (Tab. 3). S negatívnejším hodnotením vlastného zdravia vzrastalo obmedzenie v participácii. Štatisticky významný vzťah sme zistili aj medzi vekom a hodnotením vlastného zdravia, avšak iba u vzorky ľudí z bežnej populácie (p<0,05). Ukázalo sa, že vek respondentov, hodnotenie vlastného zdravia a hodnotenie vlastnej participácie nekorelovali významne s hodnotením obmedzení participácie ľudí so zdravotným postihnutím.

Diskusia a záver

Posúdenie vlastnej participácie študentmi, ani respondentmi z bežnej populácie nepredstavovalo kategóriu „bez obmedzenia“. V priemere spadalo hodnotenie v oboch skupinách do kategórie mierneho obmedzenia participácie. Možno predpokladať, že vyjadrenú mieru obmedzení participácie determinujú aktuálne životné úlohy a nie vždy dostatočne saturované potreby, najmä mladých ľudí (vzťahy a pod.), avšak odrážajú aj vonkajšie, spoločenské faktory, ktoré determinujú možnosti participácie (napr. v oblasti práce). Súčasne sa ukázal vzťah medzi hodnotením vlastného zdravia a mierou obmedzení vlastnej participácie.

Miera obmedzenia participácie u študentov pomáhajúcich profesií aj u respondentov z bežnej populácie zodpovedá kategórii mierne obmedzenie, kým participáciu ľudí so zdravotným postihnutím vnímajú ako významne limitovanú, zodpovedajúcu kategórii závažné obmedzenia až na hranici kategórie extrémne obmedzenia v participácii.

Štatisticky významný rozdiel v hodnotení participácie ľudí so zdravotným postihnutím z pohľadu študentov pomáhajúcich profesií a ľudí z bežnej populácie sme zistili iba v položke reprezentujúcej učenie sa novým veciam. Bežná populácia pripisuje ľuďom so zdravotným postihnutím väčšie obmedzenia ako študenti pomáhajúcich profesií.

Nepreukázalo sa, že by vnímanie vlastnej participácie, či vek respondentov vplývali na hodnotenie participácie ľudí so zdravotným postihnutím.

Významný vzťah hodnotenia vlastnej participácie s hodnotením vlastného zdravia sa zistil u študentov pomáhajúcich profesií a taktiež u ľudí z bežnej populácie. S negatívnejším hodnotením zdravia sa zvyšuje aj miera obmedzenia v participácii. Ukazuje sa, že zdravie môže byť významným determinantom participácie.

Predstavy študentov pomáhajúcich profesií a ľudí z bežnej populácie o participácii ľudí so zdravotným postihnutím korešpondujú s typovým, deficitným obrazom o človeku so zdravotným postihnutím.

Možno konštatovať, že vnímanie participácie ľudí so zdravotným postihnutím z pohľadu študentov pomáhajúcich profesií sa celkovo nelíši od pohľadu bežnej populácie. Naznačuje to, že poznatky a vedomosti získavané v priebehu štúdia odborov pomáhajúcich profesií, ktoré ešte nie sú doplnené a podporené dostatočnou skúsenosťou s prácou s ľuďmi so zdravotným postihnutím, sa nepremietajú bezprostredne a okamžite do utvárania obrazu o človeku so zdravotným postihnutím.

Autori:
doc. PhDr. Marian Groma, PhD.
Univerzita Komenského v Bratislave, Pedagogická fakulta, Katedra psychológie a patopsychológie

PhDr. Katarína Jariabková, PhD.
Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV

Mgr. Zuzana Brunclíková, PhD.
Univerzita Komenského v Bratislave, Pedagogická fakulta, Katedra psychológie a patopsychológie

Mgr. Lucia Felcanová, PhD.
Univerzita Komenského v Bratislave, Pedagogická fakulta, Katedra psychológie a patopsychológie

Zoznam bibliografických odkazov

AL-ABDULWAHAB , S. S. – AL-GAIN, S. I. 2003. Attitudes of Saudi Arabian health care professionals towards people with physical disabilities. In Asia Pacific Disability Rehabilitation Journal. 2003, vol. 14, no. 1, p. 63-70.
GREEN, S. – DAVIS, CH. – KARSHMER, E. – MARSH, P. – STRAIGHT, B. 2005. Living stigma: The impact of labeling, stereotyping, separation, status loss, and discrimination in the lives ofiIndividuals with disabilities andtTheir families. In Sociological Inquiry. 2005, vol. 75, no. 2, p. 197– 215.
ROUSH, S. E. 1986. Health professionals as contributors to aAttitudes toward persons with disabilities. In Physical Therapy. 1986, vol. 66, p. 1551-1554.
SCHULZ, S. 2008. Application and use of the International Classification of Functioning, Disability and Health (ICF) in rehabilitation practice and research: an updated literature review. [cit. 2015-05-11]. Dostupné na: http://www.marselisborgcentret.dk/fileadmin/filer/Publikationer/PDF_er/L...
SMART, J. F. – SMART, D. W. (2012). Models of disability: Implications for the counseling profession. In MARINI, I. – STEBNICKI, M. (Eds.), The Psychological and Social Impact of Illness and Disability. New York : Springer Publishing Company. 2012, s. 61-78. ISBN 978-0-8261-0655-1.
SZOBIOVÁ, E. 2012. Nadanie a tvorivosť jednotlivcov s postihnutím. In CABANOVÁ, K. – SOKOLOVÁ, L. – KARAFFOVÁ, E. (eds.). Patopsychológia – vznik, vývin a… Bratislava : Univerzita Komenského, 2012, ISBN 978-80-223-3325-2, s. 18-23.
VAN BRAKEL, W. H. – ANDERSON, A. M. – MUTATKAR, R. K. – BAKIRTZIEF, Z. – NICHOLLS, P. G. – RAJU, M. S. – DAS-PATTANAYAK,R. K. 2006. The Participation Scale: Measuring a key concept in public health. In Disability & Rehabilitation. 2006, vol. 28, no. 4, p. 193-203.
WHO (2001). WHO. International Classification of Functioning, Disability and Health. Geneva : WHO. 2001
WHO (2003). Medzinárodná klasifikácia funkčnej schopnosti, dizability a zdravia. Ženeva : Svetová zdravotnícka organizácia, slovenský preklad EKOVYS, Asociácia organizácii zdravotne postihnutých občanov SR, 2003. ISBN 80-968689-1-8.


Výskum bol podporený grantom VEGA 1/0829/13.
Príspevok bol prezentovaný na konferencii 10. celoslovenskej konferencii s medzinárodnou účasťou Psychológia zdravia 2015, ktorá sa konala 3. júna 2015 v Bratislave.