Príbehy násilia v rodine

sep 8 2011

Násilie páchané na ženách je mimoriadne závažný spoločenský problém. Na Slovensku je však ešte aj dnes témou zahalenou mlčaním a dosiaľ je vnímané ako problém individuálny a nie ako problém spoločenský. V spolupráci s OZ Žena v tiesni sme sa rozhodli priniesť vám niekoľko príbehov. Identita žien bola zmenená, ale ako z dlhoročnej praxe vieme, tieto príbehy sa v skutočnom živote veľmi podobajú. Príbehmi chceme hlavne ukázať, že násilie páchané na ženách nie je len fyzické násilie, ale medzi násilie patrí aj správanie, ktorého cieľom je uplatňovanie moci alebo kontroly nad ženou a deťmi. Prinášame vám šesť rôznych, ale zároveň podobných príbehov.

Pani TAMARA

Pani Tamara sa nakontaktovala na OZ Žena v tiesni po 25-ročnom manželstve, kontakt jej našla suseda, u ktorej sa neraz ukrývala aj s deťmi pred násilným správaním manžela. Spolu s deťmi a manželom žili v družstevnom byte.

Jej život s manželom bol plný ponižovania. Manžel často popíjal alkohol, nemával stále zamestnanie. Vinil ju za svoje neúspechy. Podceňoval ju ako ženu – matku a manželku, že svoju rolu nezvláda. Aj keď sa pani Tamara snažila podriadiť jeho pravidlám, vždy si našiel niečo, čo mohol skritizovať. Posledné roky manželstva terorizoval nielen ju, ale aj deti, nútil ich, aby mu chodili kupovať pivo a cigarety. Keď tak neurobili, začal ničiť majetok v byte, vyhrážať sa im zabitím. Viackrát ju aj deti fyzicky napadol. Posledné útoky si vyžiadali lekárske ošetrenie.

Keď bol Tamarin manžel pod vplyvom alkoholu, jeho násilné konanie sa stupňovalo. Najčastejšie sa vyhrážal, že niečo vyhodí z okna alebo balkóna, že ich nepustí do bytu, že im niečo spraví. Neraz fyzicky napadol pani Tamaru, aj deti. Spočiatku sa hanbili volať políciu, potom mali strach z neho, čo by urobil, nakoniec sa však situácia stala takou neznesiteľnou, že sa odhodlali vyhľadať pomoc.

Po telefonickom nakontaktovaní na OZ Žena v tiesni bola pani Tamara objednaná na osobné stretnutie, kde mala priestor vyrozprávať svoj príbeh. Pani Tamara sa chcela hlavne rozviesť, odísť od muža a po rokoch znovu začať žiť. Spolu s pracovníčkou hľadali spôsoby a možnosti riešenia situácie. Po zvážení odhadu nebezpečenstva spísali trestné oznámenie a zároveň na súd podali návrh na predbežné opatrenia na zákaz vstupu do bytu. Kým súd nerozhodol o zákaze vstupu, bola pani Tamara s deťmi u susedy. Súd do siedmich dní rozhodol o zákaze vstupu násilného manžela do bytu, vtedy sa vrátila pani Tamara s deťmi do bytu. Podala na súd samostatný návrh na vylúčenie manžela zo spoločného bytu, a súd jej taktiež vyhovel. Keďže mali družstevný byt, podala na súd návrh na zrušenie spoločného nájmu a stala sa sama nájomcom bytu.

Odchod od násilníka nebol jednoduchý. Počas právneho doriešenia situácie sa snažil dostať do bytu, žobral peniaze, čakal pani Tamaru pred prácou buď s prosením, alebo vyhrážaním, žiadal, nech zmení svoje rozhodnutie. Momentálne pani Tamara žije sama so svojimi deťmi už vo vlastnom odkúpenom byte a exmanžel je v podmienke a žije v zahraničí.

Pani JANA

Pani Jana si ako 20-ročná našla priateľa. Bol úžasný, na prvý pohľad veľký fešák, šikovný, milý a inteligentný. Na začiatku vzťahu ju zahrňoval pozornosťami, prekvapoval ju kvetmi, čokoládkami, výletmi, dovolenkami. Neskôr sa občas stalo, že neprišiel na dohodnuté stretnutie, ale ospravedlnil sa. Buď mal veľa práce, ktorej sa potreboval venovať, čo chápala, alebo sa venoval svojim koníčkom. Od nej však očakával, že bude doma. Niekedy sa stalo, že keď sedela s ním a s jeho priateľmi, vyjadroval sa o nej takými pojmami, ktoré jej neboli príjemné.

Po ročnej známosti cítila, že nie je všetko v ich vzťahu v poriadku. Uvažovala aj nad rozchodom, ale zistila, že je tehotná. Priateľ ju požiadal o ruku a začali bývať v jeho byte. Verila, že príchod dieťaťa situáciu zmení. Rozhodla sa aj študovať externe na vysokej škole, aby ukázala už svojmu mužovi, že nie je hlúpa. Ten po dlhom prehováraní nakoniec súhlasil.

Manžel mal dostatok finančných prostriedkov. Dal jej kreditnú kartu, s ktorou zabezpečovala chod domácnosti, ale nemohla ju využívať ako potrebovala. Keďže „živil“ rodinu on, vyžadoval, aby ho poslúchala, neodporovala mu a podriadila sa vždy jeho prianiam. Kontroloval výdavky, všetko musela „vybločkovať“. Musela mu tiež oznamovať dopredu, čo chce kúpiť, čo bude robiť.

Ani po narodení syna nezmenil svoje návyky, často odchádzal z domu na dovolenky so svojimi kamarátmi, venoval sa svojim koníčkom. Pani Jana sa s manželom snažila o tejto situácii pozhovárať a vyriešiť ju. Všetky jej pokusy skončili neúspešne a ponižovaním jej osoby.

Neraz ju odporca vyhodil z bytu aj so synom, zobral kreditnú kartu. Chcel jej ukázať, aké to je byť bez prostriedkov. Tvrdil, že bez neho by nič nedokázala, ani nič nedokáže, že bez neho neprežije. A ak požiada o rozvod, príde o syna, že on má dosť známostí. Vždy po takýchto scénach odišla k rodičom. On prišiel za ňou, sľuboval zmenu, že si všetko vydiskutujú, že bez nej a syna nechce žiť. Po štyroch rokoch v takomto manželstve už bola unavená, po opakovaných odchodoch k rodičom sa rozhodla situáciu riešiť. Mala síce strach ako sa postará o dieťa a či pri súdnych konaniach oň nepríde, ale rozhodla sa. Nakontaktovala sa na OZ Žena v tiesni. Podala žiadosť o rozvod, na druhom pojednávaní boli rozvedení, syna zverili do jej výchovy a určili výživné. Zatiaľ žije u svojich rodičov, dokončila si školu a získala vysokoškolský titul.

Pani MÁRIA

Pani Mária – 76 rokov, starobná dôchodkyňa, vdova a matka 2 dospelých detí. Žila v konfliktnom manželstve s manželom tyranom. Bez lásky, pochopenia a podpory. Viackrát bola nútená opustiť s deťmi spoločnú domácnosť. Pod tlakom okolia sa vždy k manželovi vrátila s nádejou, že sa spolužitie upraví. Nič sa však nezmenilo.

Ani smrť manžela - tyrana jej nepriniesla úľavu, nakoľko si otcovo správanie osvojil aj syn, ktorý si čoraz intenzívnejšie vybíjal na matke svoju zlosť, pocit osobného zlyhania a profesijného neúspechu. Matku nielen psychicky týral, ale v posledných rokoch ju aj fyzicky napádal - bezdôvodne ju fackoval, bil päsťami, udieral po zátylku a tele rôznymi predmetmi, kopal ju, škrtil, vyhrážal sa jej zabitím, hádzal po nej kuchynský riad a stoličky, púšťal nahlas televízor a rádio v neskorých nočných hodinách, čím jej bránil v spánku. Keďže bol dlhodobo nezamestnaný a dostával len dávky v hmotnej núdzi, vynucoval si od matky pod hrozbou bitky peniaze na vlastné účely.

V takýchto podmienkach žila pani Mária takmer 20 rokov. Dlho o svojom probléme mlčala, až minulý rok sa zverila svojej dcére, ktorá kontaktovala poradňu na pomoc ženám zažívajúcim násilie OZ ŽENA V TIESNI. Po konzultácii oznámila konanie syna na polícii. Ten bol po poslednom útoku vzatý do väzby a momentálne si už odpykáva vo výkone trestu nepodmienečný trest odňatia slobody za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 2 Trestného zákona. Pani Mária sa snaží žiť nový život, bez strachu, no stopy psychickej traumatizácie u nej budú pretrvávať do konca života.

Pani ALENA

Pani Alena (62rokov) sa za svojho manžela vydala, keď mala 21 rokov po polročnej známosti. Prvú facku dostala ešte pred svadbou. Verila, že po svadbe sa všetko zmení. Pár mesiacov bolo všetko v poriadku. Ďalší útok nasledoval po pol roku, keď bola tehotná s prvým synom. Manžel ju zbil, pretože mu nenavarila večeru včas. Na pohotovosti skončila s modrinami a prasknutým bubienkom. Manželov čin neohlásila, dúfala, že to bolo „len“ skratovité správanie – keby stihla dovariť večeru včas, manžel by nebol „nervózny“ a neudrel by ju. Časom sa násilie v rodine stupňovalo 1 - 2x do mesiaca, okrem faciek, kopancov jej manžel začal vydeľovať peniaze, musela “vybločkovať” každý nákup. Do piatich rokov od svadby sa im narodili ešte dvaja chlapci. Okrem pár ťažkých chvíľ žili „spokojne“. Manžela v dedine poznali ako slušného chlapa, ochotného všetkým pomôcť, staral sa o rodinu, nepil, nefajčil… Doma sa však menil na tyrana, ktorý ubližoval nielen manželke, ale aj synom. V noci ich budil, synov neprimerane trestal aj za najmenšie priestupky. Všetky ich prečiny zvaľoval na manželku, preto ju musel trestať tiež.

Po 30 rokoch spolužitia pani Alena bola 40-krát ošetrená na pohotovosti, po bitkách mala prasknutý bubienok, poškodené oko, zlomeninu nosa, zápästia, narazené rebrá… Ani raz nepriznala pred lekármi, že všetky zranenia jej spôsobil manžel, vždy sa vyhovárala. Útoky sa vystupňovali na 1 - 2x do týždňa, začal jej kontrolovať mobil, e-maily, obmedzil návštevy jej príbuzných. Výplatu musela posielať na jeho účet, on jej potom vydeľovať peniaze na domácnosť. Denné ponižovanie, vulgarizmy sa stali súčasťou ich života. Navonok však pôsobili ako harmonická, „normálna“ rodina. Deti odišli do škôl, zariadili si vlastné životy. Pani Alena zostala s násilníkom sama.

Zlom nastal po jednom útoku, keď sa opäť bála o svoj život. Manžel ju surovo zbil (zastrašoval ju nožom, hovoril jej, že ak odíde, tak si ju nájde a zabije...), pretože navrhla rozvod. So svojím trápením sa zdôverila kamarátke, tá jej dala kontakt na OZ ŽENA V TIESNI.

Pani Alena prišla konzultovať svoj problém do poradne. Tam jej pracovníčky pomohli so spísaním rozvodu, trestného konania. Pomáhali jej počas celého obdobia. Mohla im kedykoľvek zavolať o radu.

V súčastnosti je pani Alena rozvedená, žije v dome spolu so synmi. Za dlhodobé násilie bol jej exmanžel odsúdený na 5 rokov nepodmienečne. Manželovi bol nariadený zákaz užívania spoločného majetku.

Pani ZUZANA

Pani Zuzana sa sama nakontaktovala na OZ Žena v tiesni. Bola nešťastná v manželstve, neidentifikovala sa ako žena, čo žije v násilníckom vzťahu, lebo ju manžel nikdy neudrel. Manžel požíval veľké množstvo alkoholu a pani Zuzana predpokladala, že keby sa ho dalo prinútiť ísť sa liečiť, že by sa im žilo lepšie. Mala pocit, že ona je nenormálna žena, keď nedokáže žiť so svojím mužom.

Od začiatku ich manželstva dával manžel prednosť krčme a kamarátom, ale ona musela byť len doma. Keďže prišli deti, nemala čas si ani uvedomovať jeho obmedzovanie. Pri dvoch deťoch, zamestnaní a prestavbe domu nemala čas nikam chodiť. Mala jednu dobrú kamarátku, ktorá ju občas navštívila doma, vtedy manžel hundrával, že načo chodí. A bol podráždený, keď bola u nich. Kamarátka im však požičala nemalú čiastku na prestavbu domu, tak ju ako-tak toleroval.

Deti však vyrástli, odišli z domu a pani Zuzana ostala s manželom sama. Ten začal piť ešte viac. Pani Zuzana mohla bez povolenia chodiť len do práce a obchodu. Keď sa rozhodla ísť do mesta a manželovi to neoznámila, po návrate domov ju čakali samé nadávky, urážky... Keď išla s kamarátkou na divadelné predstavenie bez povolenia, volal jej 30-krát, keď sa vrátila domov, zobral jej telefón a šmaril ho o zem. Za trest jej často obmedzoval prístup k spoločným peniazom. Takto sa manžel správal bez ohľadu na to, či mal, alebo nemal vypité.

Na osobnom stretnutí s pracovníčkou OZ Žena v tiesni pani Zuzana pochopila, že dlhé roky žila s násilníkom, a že chyba nie je v nej. Po dlhšom zvažovaní sa rozhodla rozviesť, predali spoločný dom a momentálne žije sama – spokojná vo svojom novom byte.

Pani KLÁRA

Klára, nezamestnaná matka 3 detí. Žila v manželstve s alkoholikom a celý čas verila, že sa zmení. Podala opakovane žiadosť o rozvod, no vždy ho po sladkých sľuboch manžela stiahla späť.

Až keď sa kríza v ich manželstve ešte viac prehĺbila, urobila po porade v krízovom centre rázne rozhodnutie a na rozvode zotrvala. K zmene jej názoru nesporne prispela i stupňujúca sa agresivita, ponižovanie a slovné útoky vtedajšieho manžela. Klára bola neraz bezradná a musela sa dovolávať ochrany zo strany polície.

Aj v deň rozvodu si po návrate zo súdu domov zažila násilie. Polícia dokonca musela násilníka vykázať na 48 hodín z bytu. Za pomoci pracovníčok krízového centra ŽENA V TIESNI úspešne podala súdu návrh na vydanie predbežného opatrenia na zákaz vstupu do spoločného bytu. Agresívne správanie bývalého manžela riešili i orgány činné v trestnom konaní. Bývalý manžel bol odsúdený za dlhodobé psychické násilie a Klára v rámci trestného konania dosiahla u neho aj nariadenie protialkoholickej liečby.

Po rozvode si usporiadala za pomoci pracovníčok poradne majetkové záležitosti s bývalým manželom a teraz začína odznova. Hľadá si prácu, dokonca začala študovať na vysokej škole.

ŽENA V TIESNI
Krízové centrum
P.O.BOX 70, Martin
043/4220853
www.zenavtiesni.sk
oz.zenavtiesni@tipnet.sk

Súvisiace články:
http://prohuman.sk/socialna-praca/zena-v-tiesni
http://prohuman.sk/psychologia/vystava-vystup-z-kruhu-nasilia-2011
http://prohuman.sk/socialno-patologicky-jav-v-spolocnosti-zneuzivanie-a-...

Odborné diskusie

Pozrieť diskusie zo psychológie

Knihy o psychológii


» Psychologie
240 strán, 13.00 €

» Psychopatologie pro speciální pedagogy
240 strán, 14.00 €

» Zůstat spolu, nebo se rozejít?
256 strán, 9,61 €

» Psychodiagnostika dětí a dospívajících
791 strán, 35.50 €

» Když se zlé věci stávají dobrým lidem
144 strán, 8.15 €

» Prarodiče, rodiče a vnoučata
112 strán, 6.90 €