Zdroje redukcie stresu u študentov sociálnej práce

nov 13 2011

Abstrakt: Práca je zameraná na predstavenie vhodných preventívnych spôsobov zameraných na znižovanie stresu a na mapovanie najčastejšie používaných zdrojov na jeho redukciu u študentov VŠ v programe sociálna práca. Prieskum bol vykonaný prostredníctvom dotazníka s možnosťou voľnej výpovede.
Kľúčové slova: Stres. Coping. Zdroje redukcie stresu. Študenti. Sociálna práca.

Resume: Work is focused on introducing appropriate prevention options aimed at reducing stress and mapping the most frequently used resources for its elimination by university students in social work program. The survey was conducted through a questionnaire with the possibility of free utterance.
Key words: Stress, Coping, Sources of stress reduction, Students, Social work,

1 ÚVOD

Stres je vlastne návyk a preto, ak sa ho chceme zbaviť, treba zmeniť naše zvyky. Musíme sa naučiť osvojiť si iný spôsob správania, ako ten, ktorý nás uzatvára do bludného kruhu. K tomu nám môžu pomôcť aj rôzne programy či metódy, ktoré nás učia, ako efektívne k stresu pristupovať a redukovať ho (Cungy, 2001). Cieľom príspevku je referovať o výsledkoch získaných prieskumom a poukazujúcich na to, aké najčastejšie zdroje na redukciu stresu využívajú študenti vysokých škôl v študijnom programe sociálna práca. Naším prieskumom sme chceli získať prehľad o najvyužívanejších zdrojoch na redukciu stresu u mladého človeka študujúceho v konkrétnom odbore. Chceli sme zmapovať to, či sa súčasne zdroje redukcie stresu u študentov sociálnej práce radia viac k pozitívnym alebo k negatívnym. Pretože práve spôsob, akým človek redukuje svoj stres, môže negatívne ovplyvniť naše zdravie a bytie.

Pojem stres

Nákonečný (1998) na jednej strane chápe stres ako určitú vonkajšiu, väčšinou ohrozujúcu situáciu. A na druhej strane ako vnútorný psychofyziologický dôsledok tejto situácie. Vinay (2007) vníma stres ako udalosti, ktoré zväčša spôsobujú reakciu v podobe distresu (zlého stresu), ale niekedy tiež aj ako vypätú situáciu, ktorá vedie k pocitu radostnej nálady. Tento pojem používa vo význame pôsobiacich udalostí (stresorov), ale aj v zmysle odpovedí na tieto udalosti (stresových reakcií). Janis (1994) stresom označuje takú zmenu v organizme, ktorá v určitom stave ohrozenia môže vyvolať vysoký stupeň napätia, rozvrátiť zabehanú schému každodenného spôsobu konania, oslabuje mentálnu výkonnosť a vyvoláva subjektívne nepríjemné stavy afektívneho vyčerpania. Vplyv stresu na človeka nemusí mať len negatívny charakter. Podľa jeho pôsobenia na človeka sa delí na:

  • distres: negatívne pôsobiaci stres,
  • eustres: kladne pôsobiaci stres (Vinay, 2007).

Distres sa objavuje tam, kde veci prestávame zvládať, cítime sa preťažení, strácame istotu a nadhľad. Patrí sem: rozpad rodiny, generačné problémy, samota, izolácia, negatívne myšlienky a predstavy, časový deficit, očakávanie starostí, finančné problémy, nízka sebarealizácia, nedostatok predpokladov na štúdium, znečistený vzduch, málo svetla, bolesť, choroba, katastrofy, hlad, smäd a iné. Eustres je spojený napríklad s prekonávaním prekážok, s príjemným očakávaním, so sledovaním detektívky. Je teda všade tam, kde máme situáciu pod kontrolou. Eustres aj distres sa telesne prejavujú podobne. Zo zdravotného hľadiska ide skôr o mieru stresu a o to, v akej frekvencii sa objavuje. Škodlivým sa stáva po prekročení určitej individuálnej hranice v tom, aký silný stres človek prežíva a ako často (Ďurdiak, 2001).

Riziká v období vysokoškolského štúdia

V období vysokoškolského štúdia je študent vystavený mnohým stresujúcim faktorom. Podľa výskumu, realizovaného J. Kuricom (1992), medzi najvážnejšie problémy a úlohy tohto obdobia, ktoré môžu spôsobovať narušenie duševnej rovnováhy, patrí:

  • príprava na povolanie a voľba povolania,
  • akceptovanie zmien telesnej stavby,
  • získavanie nezávislosti,
  • láska, sexualita a príprava na manželstvo a rodinný život,
  • problémy s formovaním vlastnej osobnosti,
  • zaujatie správneho stanoviska,
  • problémy sociálnych vzťahov,
  • iné vážne problémy (traumy, či iné významné a nepriaznivé udalosti).

J. Melgosa (1998) uvádza v tomto období nasledujúce možné stresové faktory:

  • pokračovanie vo vzdelávaní,
  • odchod z rodičovského domu,
  • intímne vzťahy s príslušníkmi opačného pohlavia,
  • uzatvorenie manželstva,
  • plánovanie rodiny, narodenie detí, profesionálny rast, nezamestnanosť.

Výskum, realizovaný Martinou Balážovou a Zuzanou Zakuťanskou (2007) poukazuje na to, že najintenzívnejšie prežívané záťažové situácie študentmi vysokých škôl, sú:

  • skúškové obdobie,
  • nemožnosť vykonávať chcené činnosti,
  • zdravotné problémy blízkych ľudí,
  • negatívne vzťahy a napätie v rodine a v triede,
  • negatívne pocity z vlastného výkonu.

Zvládanie stresu

Zvládanie stresu je v psychologickej literatúre poznačované termínom coping (Křivohlavý, 2001). Pod týmto pojmom sa rozumie intrapsychická, ale aj zámerná snaha riadiť, tolerovať, redukovať vnútorné i vonkajšie požiadavky kladené na človeka. Ide pritom o požiadavky mimoriadne vysoké, ktoré človeka značne namáhajú a zaťažujú alebo prevyšujú zdroje, ktoré má osoba k dispozícii (Křivohlavý, 1994). Existujú viaceré klasifikácie a kategorizácie copingového správania či copingových stratégií. Vychádzajúc z viacerých členení copingových stratégií a ich orientácie sa v súčasnosti ustálilo toto delenie:

  • orientácia na riešenie problému,
  • orientácia na zvládnutie emócií,
  • únikové reakcie - útek, vyhnutie sa písomke, používanie upokojujúcich látok, popieranie vzniknutej situácie a podobne. Tento typ reakcie oproti dvom predchádzajúcim, ktoré sú veľmi efektívne, býva adaptívny len zriedka (Stuchlíková, 2005).

Medzi copingové stratégie zaraďujeme náboženstvo, mentálne vypnutie, akceptáciu, hľadanie inštrumentálnej, sociálnej alebo emočnej opory, behaviorálne vypnutie, humor, užívanie alkoholu a drog, plánovanie hľadania riešenia problémov, aktívny coping, coping potlačením, odvedenie pozornosti, ústup do pozadia, sebakritika, konfrontačný spôsob zvládania stresu, obviňovanie iných, hľadanie pozitívnych stránok diania, prijatie osobnej zodpovednosti za riešenie situácie, sebaovládanie, snahu vyhnúť sa stresovej situácie a utiecť z nej, rezignáciu, monitoring (tendenciu vyhľadávať informácie o ohrozeniach) a iné. Copingové stratégie reprezentujú teda určité spôsoby správania v rôznych záťažových situáciách. Zisťovaniu zdrojov na redukciu stresu v kontexte rôznych premenných (pohlavie, osobnosť, zmysel života a podobne) sa venovali niekoľkí autori. Konkrétnemu mapovaniu aké zdroje na elimináciu stresu využívajú študenti vybraných odborov sa venovali Balážová, Zakuťanská (2007) a Gerbová (2009). V prvom prípade sa prieskum týkal študentov humanitného a technického študijného zamerania, v druhom prípade Gerbová zamerala prieskum na študentov v odbore psychológia.

Vhodné zdroje pri redukcii stresu

Zdroje na redukciu stresu sú návykové, transsituačné, relatívne konzistentné vzorce zvládania na behaviorálnej, kognitívnej alebo zážitkovej úrovni, ktoré jednotlivec používa pri stretávaní sa s internými alebo externými stresormi (Ruiselová, 2006).
Medzi repertoár spôsobov, ktorými sa dá vhodne eliminovať stres, patrí:

  • efektívne hospodárenie s časom,
  • sociálna opora,
  • správne stravovacie návyky,
  • relaxácia (joga, Macháčkova relaxačno-aktivačná metóda, Schultzov autogénny tréning, Jacobsonova progresívna relaxácia, meditácia, biofeedback, masáže, bleskové relaxačné techniky),
  • arteterapia, muzikoterapia, tanečná a pohybová terapia,
  • dychové cvičenia,
  • pozitívne myšlienky a iné.

Ciele príspevku

Kladieme si nasledujúcu výskumnú otázku:
VO1 Aké zdroje na redukciu stresu využívajú najčastejšie študenti sociálnej práce?

2 METÓDY

Výberový súbor

Rozsah nášho výberu je 291 participantov, študentov vysokých škôl v študijnom programe sociálna práca. Participanti pochádzajú z týchto vysokých škôl: Katolícka univerzita v Ružomberku, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce Sv. Alžbety v Bratislave, Vysoká škola v Sládkovičove, Prešovská univerzita v Prešove.

Meracie nástroje

Na zistenie najčastejšie využívaných zdrojov na redukciu stresu sme použili nami vytvorený dotazník Dotazník zisťovania najvyužívanejšieho zdroja na redukciu stresu. Obsahoval jednu otvorenú otázku s možnosťou voľných výpovedí.

3 VÝSLEDKY

V nasledujúcej časti uvádzame výsledky výskumu korešpondujúce s našimi cieľmi.

Tabuľka 1 Zdroje redukcie stresu

Zdroje redukcie stresu početnosti percentá %
pozitívne myslenie 9 3,1
dychové cvičenia 7 2,4
sociálna opora 10 3,4
vyhľadanie pokojného miesta 3 1
fajčenie 61 21
pohyb 62 21,3
počúvanie hudby 20 6,9
jedlo 35 12
alkohol 35 12
sex 10 3,4
náboženstvo 15 5,1
zábava 2 0,7
chat 9 3,1
šoférovanie 2 0,7
kričanie a obviňovanie 11 3,9
Celkovo 291 100

Respondenti – poslucháči študijného programu sociálna práca – uvádzali ako najčastejšie využívaný zdroj na redukciu stresu pohyb. Tento zdroj využíva až 21,3 % respondentov. Ako druhý najčastejšie uvádzaný zdroj je fajčenie. Po tomto zdroji siaha až 21 % respondentov. Tretím najčastejšie využívaným zdrojom na redukciu stresu je u študentov sociálnej práce jedlo – 12 % a alkohol – 12 %. Podiely výskytu ostatných položiek sa nachádzajú v tabuľke č. 1.

4 DISKUSIA

Zistenia hovoria o tom, že študenti vysokých škôl nesiahajú v mnohých prípadoch práve po najefektívnejších zdrojoch na redukciu stresu. Z prvých troch najčastejšie využívaných zdrojov na redukciu stresu študentmi sociálnej práce sú na druhom (cigarety) a treťom (jedlo, alkohol) mieste také, ktoré by sme mohli označiť ako nevhodné zdroje na redukciu stresu. Pri týchto zdrojoch odborníci varujú, že po presiahnutí určitej hranice sú škodlivé a vyvolávajú stres a iné zdravotné problémy. V závislosti od tohto zistenia by sme nepriamo mohli poukázať na to, aby sa celkovo v študijných odboroch kládol dôraz na lepšiu informovanosť o efektívnom zvládaní stresu a o dôsledkoch, ktoré môžu priniesť nevhodné zdroje na jeho redukciu. Pozitívny efekt by mohlo priniesť zvýšenie počtu hodín zameraných na psychohygienu.

Náš príspevok poukázal na to, že vysokoškoláci študujúci sociálnu prácu, považujú cigarety, jedlo a alkohol za jeden z primárnych spôsobov, ako redukovať stres. Tento fakt by mal byť výstrahou. Študenti vysokých škôl prežívajú stres často, obzvlášť počas skúškového obdobia. So zvýšenou úrovňou výskytu stresu v živote vysokoškolského študenta hrozí aj riziko zvýšeného siahania po nevhodných zdrojoch na jeho redukciu. Práve v uvedomovaní si následkov nevhodného výberu badáme u vysokoškolákov značný limit. Preto by sa mala informovanosť o pozitívnych a negatívnych zdrojoch na redukciu stresu, ich následkov a efekte zvýšiť a to nie len v škole, ale aj v rodinách. Vedomie významu psychohygieny a možnosť poznania a využitia mnohých relaxačných techník by mal byť u vysokoškolských študentov značne posilnený. Študenti v odbore sociálna práca po ukončení školy vykonávajú prácu náročnú a často stresujúcu a zaužívane spôsoby ako pozitívne redukovať stres, im môžu výrazne pomôcť lepšie vykonávať pracovné činnosti a efektívnejšie sa konfrontovať s pracovnou, ale i životnou záťažou.

4.1 Záver

Cieľom nášho príspevku bolo okrem teoretického vymedzenia dôležitých faktov týkajúcich sa stresu aj zmapovanie najčastejšie využívaných zdrojov na jeho redukciu u študentov vysokých škôl v študijnom programe sociálna práca. Prieskumom sme sa pokúsili zistiť, po akých zdrojoch siahajú vysokoškoláci a či je ich výber vhodný a účinok efektívny. Prieskum v tejto oblasti nám umožnil nahliadnuť do repertoára zdrojov na redukciu stresu u poslucháčov sociálnej práce a upozornil na to, že v mnohých prípadoch je ich výber nesprávny. Efektívny výber zdroja na elimináciu stresu môže byť jedným z prvých krokoch k tomu, ako ho úspešne eliminovať.

Autor: Miriama Gerbová

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV
BALÁŽOVÁ, M.- ZAKUŤANSKÁ, Z.: Vnímanie záťažových situácií a spôsoby ich zvládania študentkami a študentmi vysokých škôl. In: Slancová, D.- Bočák, M.- Žarnovská, I.: 3 Študentská vedecká konferencia. Prešov: Prešovská Univerzita, 2008, s.625. ISBN 978- 80- 8068-743- 4.
CUNGI, CH.: Jak zvládat stres: Metódy a praktická cvičení. Praha: Portál, 2001. ISBN 80-7178-465-6.
ĎURDIAK, Ľ.: Psychohygiena mladého človeka. Nitra: Enigma, 2001. ISBN 80-85471-
KŘIVOHLAVÝ, J.: Jak zvládat stres. Praha: GRADA AVICENUM, 1994. ISBN 80-7169-121-6.
KŘIVOHLAVÝ, J.: Psychológie zdraví. Praha: Portál, 2001. ISBN 80- 7178- 774- 4.
KURIC, J.: O sebavýchove mladého človeka. Bratislava: SPN, 1966.
KURIC, J.: Vývinový psychológia. Nitra: VŠPG, 1992. ISBN 80- 85183- 78- 1.
MELGOSA, J.: Zvládni svoj stres. Vrútky: Advent – Orion s. r. o., 1998. ISBN 8- 88719- 81- X.
NÁKONEČNÝ, M.: Základy psychológie. Praha: Académia, 1998. ISBN 80- 200- 0689- 3.
RUISELOVÁ, Z. et. al.: Štýly zvládania záťaže a osobnosť. Bratislava: In: Ruiselová, Z.: Štýly zvládania záťaže a osobnosť. Bratislava: Ústav experimentálnej psychológie SAV, 2006, s. 9. ISBN 80- 88910- 23- 4.
STUCHLÍKOVÁ, I. et al.: Zvládaní emočných problému školáku. Praha: Portál, 2005. ISBN 80- 7178- 534-2.
VINAY, J.: Stres a zdraví . Praha: Portál, 2007. ISBN 978-80-7367-211-9.