Paliatíva – zdieľanie starostlivosti

ÚVOD

Od roku 2005 je dátum 12. október Svetovým dňom hospicovej a paliatívnej starostlivosti. Mottom minulého ročníka (2020) bolo: „Zdieľanie starostlivosti“. Napriek ťažkej dobe, keď celý svet bojuje s pandémiou covid 19, nesmieme zabúdať na ľudí, ktorí potrebujú paliatívnu starostlivosť teda zmierňovanie ťažkostí a bolestí pri nevyliečiteľnom ochorení. Umierajúci ľudia, ktorí si zaslúžia bezbolestný a láskyplný odchod zo života, potrebujú veľa porozumenia, láskavej starostlivosti a nezištnú pomoc nás zdravých. „Jediný spôsob, ako si zaistiť príjemný život, je zaistiť príjemný život ostatným. Jediný spôsob, ako zaistiť ostatným príjemný život, je správať sa k nim, akoby sme ich milovali. A jediný spôsob, ako sa k niekomu správať, akoby sme ho milovali, je naozaj ho milovať!“. (Jeremy Bentham, 1831)

Krátky slovník slovenského jazyka uvádza, že slovo „starostlivosť“ znamená pozornosť inej osoby, ktorá je venovaná dobrému stavu niekoho, niečoho alebo úspešnému priebehu niečoho. V Svätom Písme nachádzame príbeh Marty, jednej z Lazárových sestier, ktorého Ježiš vzkriesil z mŕtvych. Tento príbeh je dôkazom lásky a nezištnej opatery blížneho svojho. Popisuje nám, že starostlivosť o druhých je výsadou, či darom, ktorého náplňou je porozumieť dôležitosti zmyslu lásky k blížnemu a obetavosti. Je to požehnanie, ktoré si vyžaduje odhodlanosť zriecť sa seba a lásku venovať iným, či obetovať sa pre iných. Tak ako to platilo za čias Ježiša, platí to aj teraz a týka sa to celého ľudského spoločenstva. Venovať pozornosť druhým a ochota starať sa o druhých a slúžiť im, je pozoruhodná a bohumilá cnosť, ktorá vyvoláva úctu a uznanie.

Slovo „starostlivosť“ má veľmi široký rozsah. Stretávame sa s ním v priebehu celého nášho života. Sprevádza nás vo všetkých oblastiach života, počas všetkých životných situácií. Zasahuje do vzťahov, ktoré si vytvárame s inými ľuďmi, s prírodou, ba dokonca aj s Bohom. Celé Sväté Písmo je svedectvom o Božej starostlivosti o človeka, o jeho telesné a duševné blaho, o vzájomnej starostlivosti medzi ľuďmi, o spoločnom sociálnom cítení. Boh zahŕňa človeka starostlivosťou „ od kolísky až po hrob“. Korene ľudskej starostlivosti siahajú do ďalekej minulosti, kedy išlo predovšetkým o domácu starostlivosť. To znamená, že rodinní príslušníci sa starali o ostatných členov svojej rodiny a to nie len v každodennom živote, ale považovali za svoju povinnosť postarať sa hlavne o núdznych, chorých a starých.

Snahu odborným spôsobom rozoberať problematiku starnutia a staroby nachádzame až v 18. storočí a neskôr. Otázniky smrti sprevádzajú ľudstvo počas celej jeho histórie, lebo človek si uvedomuje svoju smrteľnosť. Pohľad na smrť sa v historickom kontexte počas dlhých stáročí vyvíjal. V stredoveku bral človek smrť ako prirodzenú súčasť života, tak ako narodenie. Smrť človeka bola v tej dobe sociálna udalosť, na ktorej sa zúčastňovali všetci susedia a jej rituál bol až puntičkársky nemenný. V 17. storočí , bol okruh prítomných podstatne menší, pri smrteľnej posteli sa zišla najbližšia rodina. (Tavernierová, 1996)

V dnešných uponáhľaných časoch ľudia zabúdajú na tieto základné životné hodnoty a pravdy. Prevládajú výhovorky typu: „Nestíham žiť svoj život, nieto sa ešte starať o druhých“. Hlavne v prípade starších a chorých ľudí potom vznikajú rôzne domovy a hospice, kde sa ošetrovatelia a sociálni pracovníci snažia o nápravu týchto hodnôt. Starostlivosť o chorých v rôznych sociálnych zariadeniach je kapitolou sama o sebe. Ľudia, ktorí ju poskytujú, musia prejaviť láskavý prístup, ľudskosť, musia si získať dôveru zvereného človeka aj jeho rodinných príslušníkov.

V oblasti sociálnej starostlivosti o chorých a umierajúcich môžeme nájsť príklady starostlivosti opäť v dejinách kláštorov, pri ktorých často vznikali nemocnice, opatrovne či hospice. Už od pradávna bola lekárska terapia považovaná za Božie dielo a samotné lekárstvo za predĺženie Božej blahodate. Založenie takého strediska nemalo za cieľ len zabezpečenie prostriedkov na získanie dobrého zdravia, alebo jeho obnovu, ale aj poskytnutie všetkých prostriedkov na dosiahnutie spásy tak chorým ako aj zakladateľovi. Každá nemocnica mala kaplnku, kde sa slúžili liturgie, taktiež bol určený jeden kňaz na spovedanie. Všetci zamestnanci spolu s lekármi vykonávali svoje pracovné povinnosti až po spoločných modlitbách. (Šak, 2010)

Choroba môže často viesť k úzkosti, k uzatvoreniu sa do seba, k pocitu beznádeje, k zúfalstvu alebo aj ku vzbure voči Bohu. No na druhej strane môže pomôcť človeku dozrieť, naučiť ho, čo je v živote podstatné a čo nie. Takisto môže znovu vzbudiť hľadanie Boha a návrat k Nemu. „Veď Boh nás neurčil na hnev, ale aby sme získali spásu skrze nášho Pána Ježiša Krista, ktorý za nás zomrel, aby sme žili spolu s ním, či už bdieme, alebo spíme. Preto sa navzájom potešujte a povzbudzujte jeden druhého, ako to aj robíte“. (1 Sol 5, 9-11)

Užitočná pomoc rehoľných sestierUžitočná pomoc rehoľných sestier

PALIATÍVNA STAROSTLIVOSŤ

Slovo paliatívny pochádza z latinského „palium“, čo znamená plášť, prikrývku. Vo voľnom preklade predstavuje stav, že keď nemôžeme ranu vyliečiť, tak ju aspoň prikryjeme, aby trpiacemu bolo teplo, netrápili ho bolesti a aby mal pocit našej účasti na jeho utrpení. Aj v knihe Deuteronómium je napísané: „...aby si mohol ľahnúť vo svojom plášti a dobrorečil ti. To bude tvoja spravodlivosť pred Hospodinom...“ (DT 24,13). Paliatívna starostlivosť, inak nazývaná starostlivosťou o pohodlie, sa zameriava hlavne na úľavu chorým pacientom od bolesti. Jej účelom je zabezpečiť chorému pohodlie a dosiahnuť čo najlepšiu kvalitu života, kým život trvá. Je to vlastne špecializovaná starostlivosť o kvalitu života chorého, zomierajúceho človeka, ktorý je v takom štádiu ochorenia, v ktorom už nie je možné očakávať vyliečenie.

Paliatívna liečba a starostlivosť dopĺňa kuratívnu a podpornú liečbu. Kuratívna liečba sa zaoberá priamo príčinami choroby. Jej výsledkom je úplné vyliečenie chorého, zatiaľ čo paliatívna liečba chorobu síce nevylieči, ale subjektívne sa pacient cíti lepšie. Ide o tíšenie bolesti a súcitný doprovod chorých - a umierajúcich. Paliatívna starostlivosť zahŕňa zdravotnú starostlivosť poskytovanú lekárom (diagnostiku a liečbu), ošetrovateľskú starostlivosť, rehabilitáciu, psychologickú starostlivosť, liečebno - pedagogickú starostlivosť - u detí, duchovnú starostlivosť a sociálne poradenstvo.

Paliatívna medicína je špecializačný odbor, ktorý sa zaoberá diagnostikou a liečbou pacientov s chronickou nevyliečiteľnou chorobou s časovo obmedzeným prežívaním. Je to kompletný systém pomoci umierajúcim a ich rodinám. Lieči bolesť, pomáha riešiť psychologické, sociálne a duchovné potreby chorého a jeho príbuzných, čím predchádza a zmierňuje utrpenie. Cieľom paliatívnej medicíny je udržanie najvyššej možnej kvality života pacienta až do jeho smrti (https://lnk.sk/pg38).

HISTÓRIA PALIATÍVNEJ STAROSTLIVOSTI

Paliatívna starostlivosť má začiatky v druhej polovici 20. storočia, kedy začali vznikať rôzne zariadenia pre dlhodobo chorých tzv. hospice. Vytvárali sa ako odpoveď na závažné problémy nevyliečiteľne chorých a zomierajúcich. Vďaka mnohým, novým medicínskym objavom sa zmenil priebeh mnohých ochorení a zvýšila sa nádej pacientov na ich úplné vyliečenie. Na druhej strane sa pacienti s nevyliečiteľným ochorením a zomierajúci pacienti stali záťažou z ekonomického hľadiska pre nemocnice a traumou lekárov, ktorí chceli byť úspešní v liečbe. Zomierajúci nedostávali primeranú liečbu príznakov a boli osamelí, odlúčení od svojich blízkych v neosobných nemocničných zariadeniach. Na tieto nedostatky reagovali sestry a lekári zdôrazňovaním povinnosti nielen liečiť a vyliečiť, ale aj pomáhať účinne tam, kde vyliečenie nie je možné a smrť je nevyhnutná.

Paliatívna starostlivosť v minulostiPaliatívna starostlivosť v minulosti

Za zakladateľku prvého moderného hospicu v Európe, hospicu sv. Krištofa v Londýne (1967) a priekopníčku koncepcie „celkovej bolesti“ nevyliečiteľne chorého a zomierajúceho, ktorá má súčasne somatický, psychický, sociálny a spirituálny rozmer sa považuje anglická lekárka Cicely M. Saundersová. Prvé oddelenie paliatívnej starostlivosti vzniklo v Montreali vo fakultnej nemocnici r. 1973. Založil ho chirurg-onkológ Balfour Mount, ktorý prvýkrát použil termín „paliatívna starostlivosť“. Tento názov sa ujal a používa sa dodnes. V r. 1987 bola vo Veľkej Británii prijatá koncepcia paliatívnej medicíny ako lekárskej špecializácie na úrovni ostatných špecializácií. V roku 1988 bola založená Európska asociácia paliatívnej starostlivosti (European Association for Palliative Care), ktorá výrazne prispela ku pochopeniu potreby paliatívnej starostlivosti ako súčasti zdravotnej starostlivosti laickou a odbornou verejnosťou, ako aj vládami jednotlivých štátov.

V roku 1998 bola publikovaná Poznanská deklarácia o paliatívnej starostlivosti vo východnej Európe. Dôležitým dokumentom týkajúcim sa problematiky hospicov a paliatívnej starostlivosti je Odporúčanie Rady ministrov Rady Európy pre členské štáty o organizácii paliatívnej starostlivosti z novembra 2003, ktorý okrem iného uvádza: „Paliatívna starostlivosť sa nezameriava na špecifické ochorenie. Zahrňuje obdobie od diagnózy pokročilého ochorenia až po koniec trúchlenia pozostalých, čo môže byť roky, týždne a zriedkavejšie len dni. Nie je synonymom terminálnej starostlivosti, ale ju zahrňuje“. (https://lnk.sk/ues5)

NÁPLŇ A POSLANIE PALIATÍVNEJ STAROSTLIVOSTI

Základnými úlohami paliatívnej starostlivosti sú:
a/ snažiť sa zlepšiť kvalitu života pacienta až do jeho smrti,
b/ poskytnúť pacientovi úľavu od bolesti a iných symptómov ochorenia,
c/ zmierňovať utrpenie pacienta a stabilizovať jeho zdravotný stav,
d/ v žiadnom prípade sa nesnažiť urýchľovať alebo odďaľovať jeho smrť,
e/ zabezpečiť komplexnú liečbu a starostlivosť tímom odborných pracovníkov,
f/ integrovať psychologické a spirituálne aspekty starostlivosti o pacienta,
g/ poskytovať mu podporný systém, aby mohol žiť čo najaktívnejšie až do smrti,
h/ poskytovať pomoc príbuzným, blízkym osobám pacienta na zvládnutie problémov počas jeho choroby a aj po jeho smrti v čase smútenia.

Paliatívnu starostlivosť zabezpečuje multidisciplinárny tím lekárov, sestier a iných zdravotníckych a odborne spôsobilých pracovníkov. Hospicová starostlivosť je paliatívna starostlivosť poskytovaná pacientom s nevyliečiteľným ochorením a zomierajúcim pacientom hospicom ako samostatným zdravotníckym zariadením. Môže sa poskytovať formou ústavnou i ambulantnou (tzv. mobilným hospicom). Paliatívna ošetrovateľská starostlivosť je zameraná hlavne na manažment a uspokojovanie potrieb pacienta s nevyliečiteľným ochorením a zomierajúceho pacienta.

Súčasťou paliatívnej starostlivosti je terminálna starostlivosť , ktorá predstavuje starostlivosť o pacienta s nevyliečiteľným ochorením a zomierajúceho pacienta v posledných dňoch a hodinách pred úmrtím. Starostlivosť o rodinu je súčasťou paliatívnej starostlivosti a znamená psychosociálnu podporu rodine pacienta pred jeho smrťou, počas zomierania a po jeho úmrtí. Cieľom tejto starostlivosti je predchádzať psychickým ochoreniam, ktoré vznikajú z nespracovaných zážitkov a straty blízkeho človeka. Špeciálnu pozornosť si vyžadujú deti, ktoré sa so smútením a stratou vyrovnávajú osobitným spôsobom.

Dobrovoľníci v hospici - VianoceDobrovoľníci v hospici - Vianoce

Dobrovoľníci sú organizovanou a školenou skupinou ľudí, ktorí sú ochotní svoj voľný čas tráviť nezištnou pomocou druhým. Neposkytujú zdravotnú starostlivosť, ani keby boli profesiou zdravotnícki pracovníci. Ak je to potrebné, vykonávajú doplnkové a vedľajšie činnosti technického alebo kultúrneho charakteru s cieľom psychosociálnej podpory zdravotníckych pracovníkov, pacientov, alebo ich rodín: napr. podávanie informácií o zdravotníckom zariadení na orientáciu, sprevádzanie na procedúry, aranžovanie prostredia, drobné nákupy, či kultúrne vystúpenia. Môžu sa podieľať na aktivitách získavajúcich finančné zdroje pre oddelenie paliatívnej medicíny alebo hospic (predaj použitého šatstva, uchádzanie sa o granty a pod.). (https://lnk.sk/ues5)

FORMY PALIATÍVNEJ STAROSTLIVOSTI

Ambulantná zdravotná starostlivosť v odbore paliatívna medicína prebieha v podobe domácej starostlivosti. Ide o návštevnú službu vykonávanú tzv. mobilným hospicom. Je ideálnou formou starostlivosti o nevyliečiteľne chorých a zomierajúcich pacientov za podmienok, že ich zdravotný stav je stabilizovaný, symptómy ochorenia pod kontrolou, pacient má rodinné zázemie a domáca starostlivosť je dostupná. Ambulantnú zdravotnú starostlivosť v odbore paliatívna medicína vykonávajú mobilné hospice ako návštevnú službu lekára, sestry a podľa potreby ďalších zdravotníckych pracovníkov hospicu v domácom prostredí pacienta. Denné stacionáre paliatívnej medicíny poskytujú celodennú ambulantnú paliatívnu starostlivosť, ktorá je kratšia ako 24 hodín, ak pacient s nevyliečiteľným ochorením a zomierajúci pacient vyžaduje denne ošetrovateľskú starostlivosť, ak rodina nevládze zabezpečiť sociálne zázemie 24 hodín denne, alebo ak rodina potrebuje ostať ekonomicky aktívna.

Ústavnú zdravotnú starostlivosť v odbore paliatívna medicína vykonávajú hospice ako samostatné zdravotnícke zariadenia určené na poskytovanie paliatívnej starostlivosti so sídlom v samostatnej budove. Optimálny počet postelí v hospici je 20. Súčasťou hospicu môže byť stacionár paliatívnej starostlivosti, mobilný hospic, ambulancia paliatívnej medicíny, alebo iné ambulancie špecializovanej zdravotnej starostlivosti. Ústavnú paliatívnu starostlivosť vykonávajú aj oddelenia paliatívnej medicíny v nemocniciach. Optimálny počet postelí je 10 až 20, pričom sa odporúčajú jednoposteľové izby s príslušenstvom pre pacientov, pri ktorých je možnosť ubytovania blízkej osoby.

Oddelenie paliatívnej medicíny v nemocniciOddelenie paliatívnej medicíny v nemocnici

Pobyt pacienta s nevyliečiteľným ochorením a zomierajúceho pacienta na oddelení sa riadi jeho potrebami. Prijatie na oddelenie sa dohovorí obvyklým spôsobom konzília medzi primármi jednotlivých oddelení, pričom dôraz sa kladie na neodkladnosť liečby bolesti a iných príznakov ochorenia alebo závažných psychosociálnych ťažkostí. K ústavnej zdravotnej starostlivosti patria aj jednotky paliatívnej medicíny, zriaďované pri geriatrických, iných zdravotníckych a sociálnych zariadeniach. Predstavujú samostatnú jednotku pozostávajúcu z 2 až 3 jednoposteľových izieb, určenú pre pacientov vyžadujúcich paliatívnu starostlivosť. (https://lnk.sk/ues5)

PALIATÍVNA STAROSTLIVOSŤ A SÚČASNOSŤ

Starnutie obyvateľstva je dlhodobým globálnym trendom a Slovenská republika je súčasťou tohto demografického vývoja už niekoľko rokov. ŠÚ SR v máji 2019 zverejnil informáciu, že index starnutia za rok 2018 prvý raz v dejinách SR prekročil hodnotu 100, t.j. počet detí (≤ 14 rokov) je menší ako počet seniorov (65 +). Podľa prognóz Eurostatu bude Slovensko starnúť najintenzívnejšie zo všetkých krajín Európskej únie a v priebehu necelých 50 rokov sa Slovensko zmení z jednej z najmladších krajín Európskej únie na jednu z najstarších(v roku 2060 bude mať staršie obyvateľstvo od Slovenska len Portugalsko).

Podľa ministerstva zdravotníctva SR je príprava celej spoločnosti na tento stav nedostatočná. Dôsledky tohto trendu majú najväčší dopad na rezort práce, sociálnych vecí a rodiny a na rezort zdravotníctva. Na túto situáciu v blízkej budúcnosti by sa mala spoločnosť pripravovať osobitnými programami zameranými na podporu sociálnej integrácie ľudí vo vyššom veku, programami zameranými na zvyšovanie povedomia o potrebách tejto generácie a na jej ochranu pred nežiaducimi spoločenskými javmi. Tieto programy by mali byť rozpracované až na lokálnu úroveň, keďže individuálne prežívanie jednotlivca sa vždy deje na konkrétnom mieste. (https://lnk.sk/fbp3)

Etická komisia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky sa na svojom zasadnutí dňa 10.12.2019 opätovne zaoberala problematikou zabezpečenia spravodlivého prístupu k paliatívnej, hospicovej a dlhodobej zdravotnej starostlivosti v podmienkach Slovenskej republiky.

Podľa Komisie sa mimoriadne kriticky a dlhodobo vnímajú aj závažné nedostatky v oblasti zabezpečenia všeobecnej dostupnosti a primeranej kvality zdravotnej a sociálnej starostlivosti. Tento problém sa prejavuje ešte naliehavejšie v prípade osôb zo zraniteľných a znevýhodnených skupín obyvateľstva. Vo vzťahu k systému zdravotníctva ide najmä o zdravotne postihnuté, ako aj o dlhodobo, ťažko, nevyliečiteľne či terminálne choré, zomierajúce alebo staršie osamelé osoby a o ľudí, ktorí sa ocitli v neľahkých zdravotných alebo sociálnych situáciách. A tiež o im blízke osoby.

Ďalej sa prehlbujú dlhodobé problémy nevhodne nastaveného, materiálne a personálne nezaisteného zdravotného a sociálneho systému. Je to aj jeden z dôvodov narastajúcej nedôvery obyvateľstva voči štátnym inštitúciám, ako aj voči celému politickému, sociálnemu a ekonomickému systému. Komisia zdôrazňuje, že paliatívna starostlivosť je predovšetkým vysoko aktuálnou a rýchlo sa rozvíjajúcou oblasťou medicíny a ošetrovateľstva, ktorý sa systematicky zameriava na komplexné zlepšenie kvality života dospelých a detí, osobitne tých, ktorí čelia závažnému, život ohrozujúcemu alebo nevyliečiteľnému ochoreniu a jeho ťaživým príznakom, alebo sa v jeho dôsledku blížia ku koncu svojho života.

Osobitnou formou paliatívnej starostlivosti je hospicová starostlivosť. Popri starostlivosti o fyzické zdravie pacienta sa paliatívna, ošetrovateľská a spirituálna starostlivosť usiluje aj o naplnenie jeho psychických, sociálnych a spirituálnych potrieb. Garantuje ťažko chorému kontinuitu primeranej starostlivosti v celom potrebnom rozsahu, plné rešpektovanie jeho ľudskej dôstojnosti a zároveň, podľa konkrétnych možností a potrieb, sprevádzanie aj jeho blízkych a neskôr pozostalých.

Etická komisia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky odporúča pri hľadaní potrebných riešení zohľadniť aj nasledujúce konkrétne požiadavky:
1) Definovať a legislatívne vymedziť zabezpečenie spravodlivej, dostupnej a kvalitnej paliatívnej, hospicovej a dlhodobej starostlivosti na Slovensku.
2) Posilniť právne zakotvenie paliatívnej, hospicovej a dlhodobej starostlivosti pre všetkých nevyliečiteľne chorých, ktorí túto starostlivosť potrebujú.
3) Dobudovať sieť pracovísk paliatívnej, hospicovej a dlhodobej starostlivosti, vrátane nevyhnutných materiálnych, personálnych a odborných kapacít.
4) Rozšíriť možnosti a zlepšiť podmienky pre vzdelávanie v rámci prípravy na výkon povolania a profesijný rozvoj, zabezpečiť priaznivé podmienky na profesijné uplatnenie a náležité ohodnotenie odborníkov z radov lekárov, sestier a iných pomáhajúcich profesií pre prácu v tomto odbore.
5) Podporiť a rozšíriť možnosti primeraného informovania širokej verejnosti o problematike paliatívnej, hospicovej a dlhodobej starostlivosti, vrátane podpory vhodne motivovaného dobrovoľníctva a filantropie. (www.mzsr.sk)

ZÁVER

Slovensko čaká v zlepšení a reorganizácii paliatívnej starostlivosti ešte dlhá cesta. Hlavnou úlohou je zabezpečiť jej dostupnosť na celom území Slovenska. Je potrebné vytvoriť sieť paliatívnych pracovísk vrátane mobilných hospicov. Ďalej je potrebné zabezpečiť vzdelávanie dostatočného množstva zdravotníckeho personálu (lekárov aj sestier), ktorý by mal poskytovať zdravotnú starostlivosť pacientom s nevyliečiteľným ochorením v pokročilom a terminálnom štádiu. Samozrejme netreba zabudnúť na novelizáciu zákona o dlhodobej zdravotnej starostlivosti. Taktiež je potrebné rozvíjať nové formy pomoci pozostalým, či už sociálnymi pracovníkmi alebo dobrovoľníkmi v spolupráci s cirkvou a charitou.

Hospici Matky Terezy v Bardejovskej Novej VsiHospici Matky Terezy v Bardejovskej Novej Vsi

Vzhľadom na dlhodobé podceňovanie problematiky paliatívnej starostlivosti, ktorej dôsledky v aktuálnej epidemiologickej situácii spoločnosť pociťuje, stojí za to spomenúť podporu paliatívnej zdravotnej starostlivosti v Hospici Matky Terezy v Bardejovskej Novej Vsi. V roku 2020, vďaka finančnej podpore Prešovského samosprávneho kraja mohli zlepšiť poskytovanie starostlivosti prostredníctvom zlepšenia priestorových podmienok, konkrétne rekonštrukciou strechy. Finančná dotácia bola poskytnutá v rámci vyhlásenej výzvy “Výzva pre región 2020”, programu 4 – Podpora zvýšenia kvality v sociálnych službách a paliatívnej zdravotnej starostlivosti. (https://lnk.sk/sxrt)

Vo Svätom Písme sa dočítame, že choroba a utrpenie od nepamäti podrobujú ľudský život a vieru každého človeka skúške. Až pri chorobe si človek uvedomí svoje obmedzenia, svoju bezmocnosť, svoju závislosť na druhých aj možnosť konca. Preto je zdravie to, o čo sa treba starať, čo si treba vážiť, lebo sme ho dostali zadarmo od Boha. „Milovaný, prajem ti, aby sa ti vo všetkom darilo a aby si bol zdravý - tak ako sa darí tvojej duši“. (3Jn 1,2)

Pamätám sa, keď moja stará mama odchádzala z návštevy, nikdy nezabudla pripomenúť, aby sme sa o seba starali, opatrovali sa a na koniec dodala: „A hlavne buďte zdraví !“ Teraz, po rokoch jej dávam za pravdu. Zdravie je to najdôležitejšie. Všetci po ňom veľmi túžime. Aby sme mohli prežiť tento pozemský život na slávu Boha Otca a vo viere v Jeho nekonečnú starostlivosť o svoje dietky. Buďme zdraví, priatelia!

Autorka: MÁRIA GAJDOŠOVÁ, DiS

ZDROJE

COSTECALDE, C.B. 2011. Rodinná Biblia. Bratislava: Slovart, ISBN 978-80-5560-228-8
ŠAK, Š. 2010. Starostlivosť Cirkvi o chorých. In: Sociálna a duchovná revue č. 4, 01/2010, Prešov: PBF PU, ISSN 1338-290X
TAVERNIEROVÁ, M. 1996. Paliatívna starostlivosť. Bratislava: Sofa, ISBN 80-85752-51-4
pain.sk. Paliatívna medicína a paliatívna starostlivosť [cit. 27.4.2021 o 10.15]. Dostupné na: https://lnk.sk/pg38
npz.sk. Vestník ministerstva zdravotníctva SR, ročník 54. [cit. 27.4.2021 o 11.00]. Dostupné na: https://lnk.sk/ues5
minv.sk. Súbor legislatívnych zmien za projekt PP1: Stratégia dlhodobej starostlivosti [cit. 28.4.2021 o 13.00]. Dostupné na: https://lnk.sk/fbp3
charita-ke.sk. Podpora sociálnych služieb a paliatívnej zdravotnej starostlivosti v Hospici Matky Terezy [cit. 28.4.2021 o 15.20]. Dostupné na: https://lnk.sk/sxrt
mzsr.sk. Stanovisko Etickej komisie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky k potrebe zabezpečenia spravodlivého prístupu k paliatívnej, hospicovej a dlhodobej starostlivosti [cit. 29.4.2021 o 10.10]. Dostupné na: https://www.google.com/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=&cad=rja&u...

Miesto pre reklamu

Potrebujete pomoc s výskumom?

Radi publikujete ale nemáte dobrú skúsenosť s inými časopismi? Publikujte v časopise Prohuman. Hľadáme práve Vás!