Chtěl bych zde poděkovat vedení Ústavu všeobecného lékařství 1. lékařské fakulty UK v Praze, zejména MUDr. Norbertu Královi, za pozvaní na výroční schůzi, kde jsem měl možnost poznat rozkvět ústavu, kde jsem čtvrt století působil. Jejich vědecká činnost potvrzuje upozornění psychiatrů na prevalenci deprese v populaci. Dostali jsme všichni krásný dárek, knížku, Co dělají pocity autorek Tiny Oziewiczové a Aleksandry Zajacové. A přes ni se můžeme dostat v textu dál.

Jaro milujme a vítáme. Jaro je nádherný čas roku pro většinu z nás, příroda se probouzí, všechno kvete, dne se prodlužují a před námi jsou ty nejkrásnější měsíce roku.

Rád bych připomněl, že pro lidi s depresivní vlohou je tomu právě naopak a měsíc duben je nositel nejvyšší sebevražednosti v roce. Pro labilní jedince je zvrat z krátkého dne na dlouhý kritickým časem, kdy se rozsypou vnitřní hodiny a život je nejbolavější. Mějme na paměti, že sklon k depresi mají tři lidé z deseti.

ilustrácia: Vytvorené umelou inteligenciou (2025)

Mládež v súčasnosti čelí rôznym nebezpečenstvám a mnohým ohrozeniam. Problematika drog sa stáva čoraz aktuálnejšou a rodičia a pedagógovia očakávajú pomoc a poradenstvo. Publikácia Tabak, alkohol a drogové závislosti detí a mládeže je jedinečná tým, že autorka zosúladila odborný pohľad s vlastnými skúsenosťami a profesionálnymi odporúčaniami.

Autorka ponúka základnú informáciu o príčinách závislostí a predstavuje faktory, ktoré podnecujú vznik závislostí. Odborný výklad spracúva zrozumiteľným spôsobom a dopĺňa o vlastné skúsenosti. Predstavuje účinky alkoholu na organizmus detí a dospievajúcej mládeže, ale teoretické poznatky dopĺňa o vlastné skúsenosti a pozorovania, čím stúpa hodnota publikácie. Popisuje prejavy predávkovania a upozorňuje na dôsledky kombinácie alkoholu s liečivami, alkoholu s marihuanou a s inými nelegálnymi drogami. Zvlášť prínosná je kapitola o energetických nápojoch a ich dôsledkoch pre detský organizmus.

Resilience as a tool for coping with contemporary challenges

Abstrakt: Reziliencia predstavuje kľúčový koncept v psychológii, sociológii, ekológii a ďalších interdisciplinárnych oblastiach, pričom zdôrazňuje schopnosť jednotlivcov, komunít a systémov odolávať, prispôsobiť sa a zotaviť sa z nepriaznivých situácií. Tento článok sa zameriava na definovanie reziliencie, identifikáciu kľúčových mechanizmov, ktoré ju podporujú, a na praktické príklady jej uplatnenia. Osobitnú pozornosť venuje historickým a kultúrnym vzorom, ako sú domorodé komunity, židovská komunita či jednotlivci ako Nelson Mandela a Malala Yousafzai, ktorí stelesňujú ideu reziliencie na globálnej úrovni. Ďalej skúmame, ako môžu jednotlivci aj spoločnosti rozvíjať odolnosť prostredníctvom kultúrneho dedičstva, vzdelania, sociálnych väzieb a adaptabilných stratégií. Na záver poskytneme odporúčania pre implementáciu princípov rezilencie v praxi s dôrazom na prevenciu, zvládanie kríz a posilnenie schopnosti obnovy. Štúdia vychádza z dostupnej literatúry a príkladov dobrej praxe, pričom zdôrazňuje význam tohto konceptu pre trvalo udržateľný rozvoj a riešenie súčasných globálnych výziev.
Kľúčové slová: reziliencia, odolnosť, adaptabilita, individuálna reziliencia, kolektívna reziliencia, Nelson Mandela, Malala Yousafzai, židovská komunita, kultúrna identita, vzdelanie, kríza, obnova, psychická odolnosť, príklady dobrej praxe, trvalo udržateľný rozvoj.

Abstract: Resilience represents a key concept in psychology, sociology, ecology, and other interdisciplinary fields, emphasizing the ability of individuals, communities, and systems to withstand, adapt to, and recover from adverse situations. This article focuses on defining resilience, identifying the key mechanisms that support it, and providing practical examples of its application. Special attention is given to historical and cultural models, such as Indigenous communities, the Jewish community, and individuals like Nelson Mandela and Malala Yousafzai, who embody the idea of resilience on a global scale. Furthermore, it explores how individuals and societies can develop resilience through cultural heritage, education, social connections, and adaptive strategies. The article concludes with recommendations for implementing resilience principles in practice, highlighting their importance in crisis prevention, management, and recovery, as well as in strengthening overall adaptability. The study draws from available literature and examples of best practices, emphasizing the relevance of this concept for sustainable development and addressing contemporary global challenges.
Keywords: Resilience, adaptability, individual resilience, collective resilience, Nelson Mandela, Malala Yousafzai, Jewish community, cultural identity, education, crisis, recovery, psychological resilience, best practices, sustainable development.

Úvod

Zatímco Immanuela Kanta naplňují úctou a obdivem jen dvě věci, já jsem hamižnější a klaním se navíc před úžasnou silou a vynalézavostí přírody. Trvalo mi, pravda, několik desetiletí, než jsem si uvědomil, že Nuselské údolí vyryl tok Botiče, ale pak jsem žasnul o to více při představě, co takový potůček dokáže. Nemluvě o tom, jak pestrou paletu života objevuju. Včera jsem se dočetl, že červenka mořská je ryba s křídly a nohama, na nichž má chuťové buňky, s jejichž pomocí neomylně nachází na mořském dnu kořist, takže je sledována houfem hladových strávníků; podle mne je to něco jako fronta na banány v socialismu. Varani mají po dinosaurech železo v zubní sklovině, a tak mají zuby ostré jako Mackie Messer. Obojživelné ještěrky vydrží pod vodou díky vzduchu zachycenému v dýchacích cestách neobyčejně dlouho. Psi se dělí o jídlo. Údajně na vrcholu živočišné říše se pak nachází člověk. Většina věd věnujících se člověku zapomíná na to, že jakkoliv na vrcholu, je to stále jenom živočich, který se od svých šimpanzích bratří v Tanzanii liší všeho všudy dvěma procenty DNA. K tomu se sluší dodat, že července narostly nohy aktivací genu pro končetiny, který mají i ostatní ryby, a chuťové pohárky na nich také aktivací příslušného genu a my můžeme být rádi, že tyto pohárky máme na jazyku a ne na chodidlech.

Užitek je v tom, co tu je.
Smysl je v tom, co tu není.
Lao-c’

Dodatek: Tato kniha má mnoho smyslu, zatímco užitek z ní je ničemný.
Radkin Honzák

Knížka svým způsobem navazuje na Vondráčkovy paměti, protože tam, kde profesor Vondráček končí, Radkin Honzák začíná se svým seznamováním s psychiatrií. Nebudete tomu věřit, ale elektrošoky jsou stále nejbezpečnější a nejúčinnější léčbou rezistentních depresí. Od jejich brutálních začátku až po dnešní legantní provedení. Přelet nad kukaččím hnízdem nebyl o elektrošoku, ale o chirurgickém zákroku, lobotomii.

Work engagement of university teachers: a qualitative study

Abstrakt: Cieľom štúdie s použitím interpretatívnej fenomenologickej kvalitatívnej analýzy bolo preskúmať akými charakteristikami sa prejavuje angažovaný zamestnanec. Traja vysokoškolský učitelia sa zúčastnili výskumu. Kvalitatívna analýza potvrdila, že angažovanosť zamestnancov sa prejavuje dominantne v podobe troch základných dimenzií: energia, oddanosť a pohltenie. Zatiaľ čo predchádzajúce témy kopírovali faktory angažovanosť merané dotazníkmi, v rozhovoroch sa objavili aj nové témy: vnútorná motivácia, vyšší zmysel práce a starostlivosť o seba. Práve tri nové identifikované témy môžu byť zdrojom doplnenia kvantitatívnych výskumov pracovnej angažovanosti.
Kľúčové slová: práca, angažovanosť, kvalitatívna štúdia, univerzita

Abstact: The aim of the study, using interpretive phenomenological qualitative analysis, was to examine the characteristics of an engaged employee. Three university teachers participated in the research. The qualitative analysis confirmed that work engagement is predominantly manifested in the form of three basic dimensions: energy, dedication and absorption. While the previous themes copied the work engagement factors measured by questionnaires, new themes also emerged in the interviews: intrinsic motivation, higher meaning of work and self-care. The three newly identified themes can be a source of complementation to quantitative research on work engagement.
Key words: work, engagement, qualitative study, university

The Society of the Spectacle: Criticism of the Consumer Society According to Guy Debord

Abstrakt: Nasledujúci článok sa venuje kritickej teórii Spoločnosť spektákla, ktorá nastavuje zrkadlo modernej konzumnej spoločnosti. V článku reflektujeme na myšlienky jej autora, Guya Deborda, pričom ich aplikujeme na podmienky súčasnej spoločnosti a jej hodnôt. Okrem priblíženia samotnej teórie Spoločnosti spektákla prinášame aj analýzy jej vybraných téz. Spoločnosť spektákla patrí medzi najzávažnejšie teoretické práce Guya Deborda. Poukazuje na to, že v modernej spoločnosti pravda a realita prestali existovať a boli nahradené spektáklom. Autentické prežívanie života tak bolo nahradené len akousi jeho reprezentáciou. Záleží ešte vôbec na tom, aké veci skutočne sú? Alebo je dôležitejšie to, akými sa byť zdajú či ako sa prezentujú?
Kľúčové slová: Guy Debord, konzumná spoločnosť, postmoderná spoločnosť, spoločnosť spektákla

Abstract: The following article deals with the critical theory The Society of the Spectacle, which holds up a mirror to modern consumer society. In the article, we reflect on the ideas of its author, Guy Debord, while applying them to the conditions of contemporary society and its values. In addition to bringing the theory of The Society of the Spectacle itself closer, we also present analyses of its selected theses. The Society of the Spectacle is one of the most important theoretical works of Guy Debord. It points out that in modern society, truth and reality have ceased to exist and have been replaced by spectacle. The authentic experience of life was replaced by only a kind of representation of it. Does it even matter what things really are? Or is it more important what they appear to be or how they present themselves?
Key words: Guy Debord, consumer society, postmodern society, the society of the spectacle

Pravoslávna bohoslovecká fakulta Prešovskej univerzity v Prešove (ďalej len PBF), v súčinnosti so svojimi partnermi organizujú medzinárodnú vedeckú konferenciu, ktorá sa uskutoční 17. októbra 2024 v priestoroch PBF na tému „Expresívne terapie v sociálnej práci a sociálnych službách“. Konferencia ponúka priestor na zdieľanie názorov a skúseností pre pracovníkov vedecko-výskumných a akademických pracovísk i odborníkov z praxe. Centrálnou témou konferencie je smerovanie a podpora skvalitnenia poskytovania expresívnych terapií v pomáhajúcich profesiách, predovšetkým v oblastiach sociálnej práce a sociálnych služieb.

Věda a víra zdaleka nemusí být v nepřátelských vztazích a mohou dojít tam, kde ve starém Egyptě začaly, a to k společnému poznávání světa. Ellisův seznam 27 kategorií lidské stupidity mimo jiné obsahuje tuto charakteristiku: Přesvědčení, že vědecká metoda je jediná metoda, která posunuje lidské vědění.

Věda bere v úvahu jen jsoucna, která jsou měřitelná. Poskytuje údaje o hmotném světě, sociální tématiku zvládá částečně, psychologii s bídou a spirituální rovina je podchycována zcela novou „neurotheologií“, která se pokouší objektivizovat některé spirituální projevy a zjišťuje například bezpečně, že modlitba uklidňuje úzkostná a agresivní centra a snižuje aktivitu v parietální oblasti, kde máme uloženo svoje „já“.

Foto: Rudolf Baranovič - fotoobrázky života okolo nás (2023)

Prevention of the social deviation of adult people

Abstrakt: Spoločnosť a individualita človeka podlieha mnohým novým vplyvom. Nie všetko nové, čo prinieslo posledné obdobie, je však dobré pre život ľudí. V tejto štúdii poukážeme na význam sociálno-afektívnej adaptácie dospelých, ktorej je možné napomáhať aj špecializovanými aktivitami podporných profesií – sociálnych pedagógov, sociálnych andragógov, sociálnych pracovníkov a psychológov. V prevencii sociálnej deviácie čelia špecialisti výzve identifikovať psychický a sociálny potenciál ľudí. A tiež načrtnúť, do akej miery sa dospelí v systéme rôznorodých skupín dokážu adaptovať. Účelom výskumu a získaných poznatkov by mala byť snaha o vypracovanie a implementáciu účinných stratégií programov a aktivít zameraných na prevenciu s cieľom predchádzať výskyt a prípadne rozšírenie javov sociálnej deviácie. Je dôležité vnímať hranice sociálno-afektívnej schopnosti jednotlivca prispôsobiť sa deviácii, ako aj jeho aktuálnej sociálnej a psychickej spôsobilosti. S cieľom podporiť sociálne a psychické obranné mechanizmy dospelých voči sociálnej deviácii.
Kľúčové slová: Prevencia. Sociálnopsychická adaptácia dospelých. Sociálne prostredie.

Abstract: Society and person´s individuality are subject to many new influences. However, not everything new brought along by recent times is good for people´s lives. In this study we shall point significance of the social-affective adaptation of adults,which can be facilitated also through specialized activities of supporting professions – social paedagogues, social andragogues, social workers and psychologists. In the prevention of social deviation specialists face the challenge of identifying people´s psychical and social potential. And also, to outline the level to which adults in the system of manifold groups are able to adapt. The purpose of the research and knowledge gained should be effort to develop and implement effective strategies for programmes and activities aimed at prevention, in order to prevent the occurence and possibly the spread of phenomena of social deviation. It is important to sense the limits of individual´s social-affective ability to adapt with respect to deviation, as well as thein actual social and psychical compenence. With the aim of supporting adults´social and psychical defense mechanisms with respect to social deviation.
Key words: Prevention. Social-affective adaptation of adults. Social environment.

Foto: Rudolf Baranovič - fotoobrázky života okolo nás (2023)

Health communication and selected psychological variables in Roma and non-Roma patients with cardiovascular disease

Abstrakt: Komunikácia medzi pacientom a lekárom je jedným z kľúčových prvkov adekvátnej liečby chronických chorôb. Na jej efektívnosť môže vplývať častejší výskyt depresie, anxiety a hostility, pričom negatívny vplyv týchto premenných bol popisovaný vo vyššej miere u členov etnických menšín. Cieľom tejto práce je analyzovať vzťah medzi poskytovaním informácií a hostilitou, depresiou a anxietou u rómskych a nerómskych kardiovaskulárnych pacientov. Skúmaný súbor tvorilo 878 (123 rómskych a 755 nerómskych) pacientov s priemerným vekom 57,81 ± 7,58 rokov. Sociodemografické a klinické dáta boli získané pomocou štruktúrovaného rozhovoru a kardiologického vyšetrenia. Poskytovanie informácií bolo merané škálou Health Services Interview (HSI), hostilita bola meraná pomocou škály Cook-Medley Hostility Scale (CMHS), anxieta a depresia pomocou dotazníka Hospital Anxiety and Depression scale (HADS). Pre štatistické analýzy boli použité chí-kvadrátový test, t-testy a korelačné koeficienty. Výsledky analýz ukázali, že nízka intenzita pozitívneho poskytovania informácií (jasné a zrozumiteľné, otvorené, úplné, taktné) je asociovaná s vyššou mierou hostility u rómskych aj nerómskych pacientov. Úradné a neosobné poskytovanie informácií je asociované s vyššou hostilitou a podobná asociácia bola pozorovaná medzi informáciami vyvolávajúcimi obavy a vyššou mierou anxiety u rómskych pacientov. Pri poskytovaní informácií v zdravotníctve je dôležité brať do úvahy psychologické nastavenie pacienta, konkrétne hostilitu, úzkosť, depresiu a využívať adekvátnu komunikáciu obzvlášť u rómskych kardiovaskulárnych pacientov.
Kľúčové slová: anxieta, depresia, hostilita, kardiovaskulárne choroby, komunikácia, Rómovia

Abstract: Doctor–patient communication is one of the key elements of adequate chronic diseases treatment. Its effectiveness may be affected by the higher incidence of depression, anxiety and hostility, and these variables negative impact has been described to a greater extent in ethnic minorities members. The aim of this article is to analyze the relationship between information provision and hostility, depression and anxiety in Roma and non-Roma cardiovascular patients. The study population consisted of 878 (123 Roma and 755 non-Roma) patients with a mean age of 57.81 ± 7.58 years. Sociodemographic and clinical data were obtained by a structured interview and cardiological examination. Information provision was measured by patients using the Health Services Interview (HSI), hostility was measured using the Cook-Medley Hostility Scale (CMHS), and anxiety and depression using the Hospital Anxiety and
Depression Scale (HADS). Chi-square test, t-tests and correlation coefficients were used for statistical analyses. The results of the analyses showed that low intensity of positive information provision (clear and understandable, open, complete, tactful) was associated with higher hostility levels in both Roma and non-Roma patients. Official and impersonal provision of information is associated with higher level of hostility, and a similar association was observed between fear inducing and higher levels of anxiety in Roma patients. In health communication, it is important to consider the psychological setting of the patient, namely hostility, anxiety, depression, and to use adequate communication, especially in Roma cardiovascular patients.
Key words: anxiety, depression, hostility, cardiovascular disease, communication, Roma people

Ilustrácia: vygenerované umelou inteligenciou (2024)

Social support as part of penitentiary practice

Abstrakt: Inštitúcia väzenského ústavu a samotné umiestnenie v takomto zariadení predstavuje pre obvinených a odsúdených potrebu prispôsobiť sa novým podmienkam. U niektorých uväznených osôb sa s touto zmenou spája výzva čeliť novým emocionálnym a sociálnym problémom.
Prítomnosť sociálnej opory pozitívne vplýva na celkovú pohodu väznených osôb. Spolu s fungujúcou a spoľahlivou sociálnou sieťou pomáha obvineným a odsúdeným prekonávať dopady súvisiace s uväznením. Prístup k zdrojom sociálnej opory počas uväznenia môže znižovať stresové podnety spojené s umiestnením vo väzenskom ústave, jeho priebehom až po fázu spojenú s prepustením z neho.
Kľúčové slová: výkon väzby, výkon trestu odňatia slobody, sociálna opora, zdroje sociálnej opory

Abstract: The institution of a prison and the very placement in such a facility represents the need for accused and convicted persons to adapt to new conditions. For some incarcerated persons, this change is accompanied by the challenge of new emotional and social problems.
The presence of support has a positive effect on the overall social well-being of individuals. Together with a functioning and reliable social network, they help accused and convicted persons overcome the effects of imprisonment. Access to sources of support during detention can have social stress stimuli associated with placement in a prison, its course up to the phase associated with release from it.
Keywords: execution of custody, execution of prison sentence, social support, sources of social support

Foto: Rudolf Baranovič - fotoobrázky života okolo nás (2024).

Publikáciu „Šikanovanie a kyberšikanovanie mládeže“ napísala PhDr. Ľudmila Húsková, PhD., ktorá pracuje na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Martine, kde je referentom špecialistom skupiny prevencie. Kniha reflektuje pracovné skúsenosti autorky v poviedkach, ktoré sú najoriginálnejšou a z hľadiska prevencie trestnej činnosti najprínosnejšou časťou celého autorského diela. Na záver každej kapitoly je podávané individuálne riešenie situácie za predpokladu splnenia zákonných náležitostí. Pozitívna motivácia vyplývajúca z celej knihy môže do budúcna len napomôcť jej čitateľom pri riešení situácie, keď sa dieťa stane agresorom alebo obeťou protiprávneho konania.

Personality of victim of bullying and cyberbullying

Abstrakt: Príspevok je zameraný na osobnosť obete šikanovania a kyberšikanovania. Preto sa v príspevku venujeme varovným signálom a následkom šikanovania u obete. Poukazujeme na problémy, ktoré sa objavujú u obete, a zaraďujeme ich do kategórií, ktoré sa prejavujú psychickými a somatizujúcimi symptómami.
Kľúčové slová: osobnosť, obeť, agresor, šikanovanie, kyberšikanovanie.

Abstract: The paper deals with the personality of victim of bullying and cyberbullying. Consequently, we discuss warning signals and also the consequences of bulying on the victim. We point out the issues that victim has, we classify them and sort them according to the psychic and somatc symptoms.
Keywords: personality, victim, aggressor, bullying, cyberbullying.

Ilustrácia: vygenerované umelou inteligenciou (2024)