Predhovor k publikácii:
Proces reformy verejnej správy bezprostredne súvisí s transformačnými procesmi, ktoré nadviazali na zmenu politicko-ekonomicko-socialnej podstaty štátu. Február 1948 poznamenal históriu obnoveného Československa radikálnou zmenou politickej orientácie. Táto sa začala formovať už pred tým, čo výrazne ovplyvnili výsledky 2. svetovej vojny, ako i snahy Komunistickej strany Československa (ďalej len KSČ) k orientácii na Sovietsky zväz.

Tento proces vyvrcholil februárom 1948, kedy na základe výsledkov volieb sa do vlády dostali zástupcovia KSČ, ktorý využijúc vládnu krízu nastolili vládu s prosovietskou orientáciou. Tento stav bol zakotvený i v Ústave 9. mája, ktorú prijalo Zákonodarné zhromaždenie ČSR ako ústavný zákon č. 150/1948 Zb. V článku XII. ods. 1 cit.: „Hospodárska sústava Československej republiky je založená na znárodnení nerastného bohatstva, priemyslu, veľkoobchodu a peňažníctva; na vlastníctve pôdy podľa zásady....„. Takto zadefinované vzťahy k výrobným prostriedkom mohli umožniť dokončenie znárodňovacieho procesu.

Zmenu politického režimu v roku 1989 bolo preto potrebné začať opačným procesom – zmenou vlastníckych vzťahov, t.j. privatizáciou národného majetku, „...ktorý je vo vlastníctve všetkého ľudu“ – (viď. čl. 8 ods. 1 Ústavy ČSSR č.100/1960 Zb.), a taktiež realizáciou reštitučných nárokov poškodených občanov t.j. navrátenie do pôvodného stavu.

Z hľadiska územno-správneho usporiadania na Slovensku sa proces orientoval najmä na zrušenie systému územnej verejnej správy, reprezentovanej sústavou národných výborov miestnej štátnej správy, prestavbu územného členenia, utváranie právnych a ekonomických predpokladov na vznik reálnej územnej samosprávy na obecnej a rozpočtovej úrovni. Rozsiahle zmeny nastali najmä v oblasti sociálnej práce napr. zrušenie okresných úradov, zmena v organizácii odborov sociálnych vecí - vznik úradov práce sociálnych vecí a rodiny, vznik vyšších územných celkov (ďalej len VUC) a iné.. V dôsledku toho sa často stretávame u študentov i odborníkov v praxi s nedostatočnou informovanosťou o jej súčasnom fungovaní a pôsobnosti.

Poznanie jednotlivých organizácií, subjektov a inštitúcií, ktoré vykonávajú sociálne činnosti, je základným predpokladom pre úspešné postupy orientované v prospech klienta. Tento predpoklad sa dotýka najmä študentov sociálnej práce ale aj odborníkov, ktorí sú odkázaní na spoluprácu viacerých kolegov pôsobiacich v iných sociálnych inštitúciách. Potrebujú sa zoznámiť s niektorými súčasťami sociálnej politiky, legislatívnymi predpismi a činnosťami, ktoré vytvárajú predpoklad účinnej sociálnej pomoci a sociálneho zabezpečenia.

Aktuálnosť tretieho prepracovaného vydania publikácie (najmä v kapitola 6 a 7) podporuje aj fakt, že napriek existujúcej legislatíve a organizačnej výstavbe sociálnych inštitúcií je pri realizovaní sociálnych činností veľa nejasností, ktoré súvisia s neujasnenými kompetenciami, nedostatočnými vedomosťami a zručnosťami jednotlivých aktérov.

Tvorcovia publikácie pracovali niekoľko rokov v rôznych subjektoch verejnej správy od okresných úradov, cez magistrát, samosprávny kraj až po ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.
Uvedené skutočnosti, ale najmä prijatie zákona o sociálnych službách a zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, boli hlavné dôvody, prečo sme sa rozhodli pre spracovanie tejto problematiky (niektoré časti stručnejšie, iné podrobnejšie) aj napriek tomu, že si uvedomujeme neustále zmeny, ktoré prebiehali najmä v súvislosti s prenosom kompetencií zo štátu na samosprávu, ale i iných oblastiach.

Táto publikácia si preto kladie za cieľ prehľadne uviesť do tejto problematiky každého, kto sa chce zorientovať v sociálnej práci vo verejnej správe (nazývanej aj verejnej sociálnej správe). V závere každej časti sú uvedené kontrolné otázky, ktoré napomôžu lepšej koncentrácii základných vedomostí z danej problematiky. Budeme radi, keď predkladaná publikácia poslúži aj odborníkom v praxi, ale najmä študentom sociálnej práce v predmetoch, ako sú sociálna správa, alebo sociálna práca vo verejnej správe, prípadne v predmetoch teória sociálnej práce a sociálna politika.

O autoroch
Milan SCHAVEL je profesorom sociálnej prace, ktorú prednáša na viacerých slovenských univerzitách. Pracoval mnoho rokov na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny. Bol spolutvorcom projektov v oblasti supervízie a sociálneho poradenstva pre sociálnych pracovníkov. Pracuje tiež ako supervízor sociálnej práce a vzdelávate!' v Asociácii supervízorov a sociálnych poradcov. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií ako napr. Sociálna prevencia, Sociálne poradenstvo a komunikácia, Sociálna práca, Úvod do štúdia a dejín sociálnej práce a mnoho iných.

Michal OLÁH je docentom sociálnej práce, v súčasnosti pôsobí ako vedúci Katedry sociálnej práce na VŠZaPS sv. Alžbety a prednáša sociálnu prácu na viacerých slovenských univerzitách. Pracoval niekoľko rokov v rôznych pozíciách v štátnej správe a samospráve, je absolventom dlhodobého výcviku v kognitivno-behaviorálnej psychoterapii a pôsobí ako supervízor sociálnej práce. Je autorom a spoluautorom viacerých publikácií, napr. Supervízia v sociálnej práci, Sociálnoprávna ochrana detí, Vyšetrovanie drogovej kriminality, Sociálne poradenstvo a komunikácia, Úvod do štúdia a dejín sociálnej práce a mnoho iných.

Štefánia DEREVJANIKOVÁ vyštudovala verejnú správu na Univerzite P. J. Šafárika v Košiciach, ktorú externe prednáša na Vysokej škole zdravotníctva a sociálrej práce sv. Alžbety v Prešove. Pracuje na ako vedúca odd. SPODaSK na Úrade práce, so:iálnych veci a rodiny, Odbore sociálnych vecí a rodiny v Košiciach.

JUDr. Karol ZEMAN, PhD. je doktorom práva a pracuje ako odborný asistent na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity v Trnave, kde prednáša právne predmety. Po štúdiách v Prahe pracoval dlhú dobu v štátnej správe v riadiacich postoch a od roku 1993 na Okresnom úrade práce v Trnave, ako riaditeľ ObÚP a následne ako vedúci strediska vzdelávania. Je spoluautor publikácie Sociálnoprávna ochrana deti a mládeže v súčasnosti pripravuje publikáciu Úvod do právnych disciplín pre sociálnych pracovníkov.

Obsah

1. Sociálna práca
1.1Východiská sociálnej práce
1.2 Historický kontext sociálnej práce na Slovensku
1.3 Predmet a obsah sociálnej práce
1.4 Sociálna politika a soc. práca vo vzájomnom vzťahu
1.4.1 Vymedzenie a význam sociálnej politiky

2. Historicky vývoj územnosprávneho usporiadania na území Slovenska
2.1 Najstaršie správne útvary na území Slovenska
2.2 Jozefínska reforma verejnej správy
2.3 Bachov absolutizmus
2.4 Organizácia verejnej správy na Slovensku po
Rakúsko – Uhorskom vyrovnaní
2.5 Obdobie Československej republiky
2.6 Obdobie slovenského štátu
2.7 Zmeny v územnosprávnom usporiadaní Slovenska
v období po 2. svetovej vojne do roku 1990
2.8 Verejná správa na Slovensku po roku 1990

3. Pojmové vymedzenie verejnej správy
3.1 Pojem verejnej správy
3.1.1 Pojem „správa“
3.1.2 Pojem „správa štátu“
3.1.3 Pojem „verejná moc“
3.2 Verejná správa
3.3 Verejná správa a súkromná správa
3.4 Organizačné princípy verejnej správy

4. Organizácia verejnej správy
4.1 Štátna správa
4.1.1 Štruktúra štátnej správy na Slovensku
4.1.1.1 Vláda Slovenskej republiky
4.1.1.2 Ministerstvá a iné ústredné orgány
štátnej správy
4.1.1.3 Miestna štátna správa
4.1.1.4 Orgány štátnej správy so všeobecnou
Pôsobnosťou
4.1.1.5 Orgány štátnej správy so špecializovanou
pôsobnosťou
4.2 Samospráva
4.2.1 Obec
4.2.2 Samosprávny kraj – vyšší územný celok
4.3 Verejnoprávne inštitúcie

5. Reforma verejnej správy
5.1 Všeobecné princípy verejnej správy
5.2 Stručný prehľad reformy verejnej správy
5.2.1 Daňová reforma
5.2.2 Dôchodková reforma
5.2.3 Reforma zdravotníctva
5.2.4 Reforma verejnej správy fiškálnou
Decentralizáciou
5.3 Transformácia sociálnej sféry
5.3.1 Sociálne poistenie
5.3.2 Štátna sociálna podpora
5.3.3 Sociálna pomoc
5.4 Najdôležitejšie opatrenia v sociálnej politike
účinné po 1. januári 2006
5.4.1 Sociálne poistenie
5.4.2 Občania ťažko zdravotne postihnutí
5.4.3 Občania v hmotnej núdzi
5.4.4 Podpora rodinám
5.4.5 Trh práce a politika zamestnanosti

6. Orgány verejnej správy v sociálnej oblasti
6.1 Sociálna pomoc na úrovni štátnej správy
6.1.1 Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR
6.1.1.1 Postavenie a pôsobnosť Ministerstva
práce, sociálnych vecí a rodiny SR
6.1.2 Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny
6.1.3 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
6.2 Sociálna práca na úrovni samosprávy
6.2.1 Záujmová samospráva
6.3 Verejnoprávne inštitúcie v sociálnom systéme
6.3.1 Sociálna poisťovňa
6.3.1.1 História
6.3.1.2 Organizačná štruktúra sociálnej poisťovne

7. Výkon sociálnych kompetencii verejnou správou
7.1 Plnenie sociálnych úloh verejnou správou
7.1.1 Rozhodovanie o dávkach sociálneho poistenia
7.1.2 Rozhodovanie o štátnych sociálnych dávkach
7.1.3 Rozhodovanie o sociálnych službách
7.2 Poskytovanie soc. pomoci neštátnymi subjektami

© Autori:
prof. PaedDr. Milan Schavel, PhD.
doc. PhDr. Michal Oláh, PhD.
PhDr. Štefánia Derevjaniková
JUDr. Karol Zeman, PhD., h. doc.
Recenzenti:
doc. JUDr. Ján Roháč, CSc.
JUDr. Jozef Kudla, PhD.
Mgr. Beata Horvathová

Jazyková úprava: Mgr. Andrea Martonová, Bc. Eva Kunovjaneková
Technická úprava: doc. PhDr. Michal Oláh, PhD.
Foto na obálke: MPSVaR SR
Vydavateľ: Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety
Rok vydania: 2009
Tlač: BEKI design, s.r.o.
ISBN: 80-8082-065-1
EAN: 9788080820657