„Skôr než baobaby narastú, najprv sú malé“. „Správne! Ale prečo chceš, aby tvoje ovečky ohrýzali malé baobaby?“ Odpovedal mi: „Len tak!“ Akoby išlo o niečo samozrejmé. A musel som vynaložiť veľa dôvtipu, aby som tento problém sám pochopil.

A naozaj na planéte Malého princa ako na všetkých planétach rástli užitočné i neužitočné rastliny. Teda z dobrých semien užitočné a zo zlých semien burina. Lenže semená sú neviditeľné. Spia hlboko v zemi, kým niektorému z nich nepríde na um, že sa zobudí. Nuž sa povystiera a najprv bojazlivo vyženie k slnku pôvabný neškodný výhonček. Ak je to výhonček reďkovky alebo ruže, môžeme ho nechať, nech rastie. No ak ide o burinu, treba ju vytrhnúť hneď, ako ju vieme rozoznať. Nuž a na planéte Malého princa sa vyskytovali hrozné semená... boli to semená baobabov.

Pôda planéty bola nimi zamorená. Ak sa do baobabu pustíme príliš neskoro, nikdy sa ho už nezbavíme. Zaplní celú planétu. Prevŕta ju svojimi koreňmi. Ak je planéta veľmi malá a ak je baobabov veľmi veľa, pretrhnú ju na kusy. „Je to otázka disciplíny!“ povedal mi neskôr Malý princ: “Keď dám ráno do poriadku seba, treba starostlivo upratať aj planétu. Musím sa prinúť pravidelne vytrhávať aj baobaby, hneď ako sa dajú rozoznať od ruží, na ktoré sa veľmi podobajú, keď sú ešte malé. Je to veľmi nudná, ale veľmi ľahká robota.“ ...Niekedy to nemá nepríjemné následky, keď si prácu odložíme na neskoršie. No ak ide o baobaby, je to vždy katastrofa.

Keď som kreslil baobaby, povzbudzovalo ma vedomie, že je to naliehavá záležitosť.“
Antoine de Saint – Exupery; Malý princ

Milí kolegovia a sympatizanti sociálnych služieb,
keď som sa rozhodovala či sa pustím do iniciatívy „Len srdce nestačí“ položila som si niekoľko otázok. Prečo? S kým? Ako?

Vedela som, že prvá otázka je najdôležitejšia a že si ju musím veľmi poctivo zodpovedať. Do sociálnych služieb som v rámci profesijného smerovania vstúpila presne pred dvadsiatimi rokmi. Už vtedy som sa zamerala na prácu so seniormi. Začala som študovať túto problematiku, navštívila som desiatky zariadení pre seniorov v Spojených štátoch amerických, v Škótsku, v Anglicku, v Škandinávskych krajinách, ale aj v susedných krajinách. Nie je podstatné koľko krajín som navštívila, ale koľko poznatkov som si odtiaľ priniesla. Veľa. Mnohé z nich som využívala pri prednáškach, písaní odbornej literatúry a projektov, v rámci workshopov či konferencií. Poznatky = vedomosti majú slúžiť na to, aby sa z teórie dostali do praxe. Dvadsať rokov štúdia, dvadsať rokov písania projektov a výsledok nulový. Nič, ale že z hola nič sa neuskutočnilo. Dokonca ani vedomosti z overenej praxe sa nám nepodarilo presadiť do národných konceptov, stratégií či projektov. Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny zamklo dvere na niekoľko zámkov tak, aby sa nám nepodarilo za ne vniesť niečo systémové, dlhodobo udržateľné a predovšetkým odborne správne. Prečo? Ak sa na to pýtate desať rokov, tak si hovoríte, že asi niekde robíte chybu a tak sa pokúšate nájsť nejaké prieniky, alebo skúmate, kde robíte chyby.

Keď však niekoľko rokov nedokážete odkomunikovať ani tie najpodstatnejšie záležitostí, ale iní experti, ktorí sa na ministerstve práce sociálnych vecí a rodiny pohybujú ako doma (pretože oni dostali kľúč od ministerských dverí) a dokážu do zákonov presadiť nesystémové, bez kvalitných analýz v praxi neoverené, koncepčné prvky a aj koncepcie, a dokonca ich aj projektovo realizovať za milióny eur, potom vám nezostáva nič iné len kapitulovať.

Ale ak sa rozhodnete zostať pracovať v tejto oblasti, potom si musíte nájsť svoje miesto. A ja som si ho našla. Namiesto kritických pripomienok a písania projektov, ktoré neboli nikdy schválené som si vytvorila tím ľudí okolo seba a začali sme tvoriť. S manželom sme vypracovali vzdelávacie programy, analýzy, procesy, metodické príručky, dokumenty postupov a tisícky údajov sme spracovali do záznamov v riadenom dokumentačnom systéme.

Táto tvorivá práca však nevychádzala z našej kancelárie od písacích stolov, ale priamo z praxe. Vykonali sme viac ako 200 hĺbkových auditov a vyškolili viac ako 1300 absolventov našich vzdelávacích programov. A tak prešlo ďalších desať rokov. S vďačnosťou a pokorou prijímame požehnanie z pracovných aktivít, ako aj z pracovných stretnutí s kolegami. Po týchto rokoch tvorivých úspechov by sme si mohli povedať, že to bola správna cesta a že je potrebné v nej pokračovať. Aj sme chceli. Ale nedá sa. Prečo? Pre baobaby.

Kým sme sa starali o seba, planétu (slovenské sociálne služby) zamorila burina. Predstavte si, že pestujete ruže a darí sa vám. Prídu za vami ľudia, ktorí si ich tiež chcú vysadiť. Ich prvá otázka je, či si ich môžu kúpiť? My im povieme, že áno. Druhá otázka nás však prekvapí. A keď si ich zasadíme, nebudeme mať problémy? Prečo by ste mali mať problémy, veď sú to ruže.

Možno sa zarazíte nad symbolikou tohto príbehu. Tí však, ktorí vedia rozoznať ruže od buriny, nám dajú za pravdu, že dnešné kontrolné orgány a ako aj tí, ktorí pripravovali zákon, niekoľko rokov žili z prednášok o význame a dopade ich novelizácií, ako aj z projektov ich samotnej implementácie budú naďalej stáť pred dilemou, či majú vytrhávať burinu, alebo radšej ruže, keďže burina je užitočná napríklad tým, že sa v nej dá schovávať a loviť.

Absurdné? Máte pravdu. Tak absurdné ako to, že za dvadsať rokov neboli schopní títo odborníci pripraviť koncepciu dlhodobej starostlivosti. Tak absurdné, že politici schvaľovali ideologické a neekonomické koncepcie. Tak absurdné ako to, že na niekoľko rokov sa zastavila humanizácia sociálnych služieb a zabudlo sa na prípravu personálu v sociálnych službách.

Toto sú dôvody, pre ktoré som sa rozhodla investovať čas a vlastné peniaze do iniciatívy „Len srdce nestačí.“ Antoine de Saint – Exupery to krásne vystihol slovami: „Je to naliehavá záležitosť.“

Druhá otázka je tiež veľmi dôležitá. S kým? S Vami. Milí priatelia, ak poznáte našu prácu, ak som Vás oslovila svojimi blogmi v časopise Prohuman (www.prohuman.sk), alebo súhlasíte s bodmi iniciatívy, prosím, pridajte sa. Urobme to, čo urobil Malý princ. Keď sa ráno dal sám do poriadku, starostlivo upratal aj planétu. Priznal, že si to vyžaduje disciplínu. Ale zároveň povedal, že to nebude ťažká práca. Niekedy však otravná a nudná.

A tu je moja odpoveď na tretiu otázku. Ako? Stačí, keď si zakúpite tričko na ktorom je symbolicky zobrazená súčasná situácia v sociálnych službách a situácia, ktorú chceme dosiahnuť. Tričko môžete darovať aj svojim blízkym. Z predaja tričiek nemáme žiaden zisk. Nosením trička sa pridáte do boja za profesionálne a bezpečné sociálne služby pre všetkých. Aby sme spoločne presvedčili politikov, posielajte nám svoje pripomienky, návrhy. Napíšte o problémoch, ktoré máte na našeu adresuA ak sa nehanbíte a nebojíte aj sa nám ukážte na vašom, alebo našom facebooku (aopss). Keď nás nechcú počúvať, tak nech nás aspoň vidia.

Ďakujem všetkým, ktorí so srdcom pracujú v sociálnych službách.

Ďakujem všetkým, ktorí akýmkoľvek spôsobom podporujú sociálne služby.

PhDr. Mária Kovaľová, PhD. MHA
prezidentka Asociácie odborných pracovníkov v sociálnych službách

Tlačová konfrencia k začatiu iniciatívy ,,Len srdce nestačí!!

Milí priatelia,
v súčasnosti ešte pracujú v sociálnych službách ľudia so srdcom, ktorí berú svoju prácu ako poslanie. Stále viac a viac sa však na nás a na rodinných príslušníkov prenáša väčšia zodpovednosť.

Iniciatíva za profesionálne a kvalitné služby bojuje za:

1. Dostatočné financovanie verejných aj neverejných sociálnych služieb.
2. Metodickú podporu a právnu ochranu riadiacim pracovníkom, ktorí nesú 24-hodinovú zodpovednosť.
3. Stabilitu personálu na všetkých úrovniach.
4. Zvýšenie sociálneho statusu zamestnancov v občianskom povedomí.
5. Zabezpečenie takého vzdelávania personálu, ktoré zvýši profesionalitu v riadiacich, ako aj v odborných činnostiach.
6. Vytváranie bezpečného a kvalitného pracovného prostredia.
7. Nový zákon o sociálnych službách.

Aj my a naši blízki sa raz môžeme stať prijímateľmi sociálnych služieb. Nenechajme odísť tých, ktorí u nás pracujú dobre a so srdcom. Podporme túto iniciatívu!

PhDr. Mária Kovaľová, PhD. MHA
prezidentka Asociácie odborných pracovníkov v sociálnych službách