Írsky model nízkoprahových sociálnych služieb pre ľudí bez prístrešia a filozofia znižovania rizík

Podľa posledných údajov je v Írsku okolo 5000 bezdomovcov, z ktorých okolo 2300 žije v Dubline a okolitých oblastiach. Írska vláda ročne minie na riešenie otázky bezdomovectva v Dubline približne 62 miliónov EUR pochádzajúcich z Ministerstva životného prostredia a Ministerstva zdravotníctva. Okrem zabezpečenia zo strany štátu v Dubline funguje viac ako 20 mimovládnych organizácii, ktoré tiež zbierajú peniaze na tento účel a hľadajú dobrovoľníkov ochotných stráviť hodiny v dobrovoľníckej službe po celom meste.

Počas 70. a 80. rokov 20. storočia v Írsku patril problém bezdomovectva medzi okrajové politické záležitosti. Postihnutí boli vtedy odkázaní na pomoc jednotlivých skupín dobrovoľníkov, ktorí ich podporovali a obhajovali. V roku 1988 Zákon o bývaní so sebou priniesol nové právomoci pre miestne autority, ktoré mohli riešiť bytové potreby bezdomovcov. Bolo povinnosťou štátu zriadiť a viesť špeciálne oddelenie, na ktoré sa mohli ľudia bez prístrešia obrátiť. Ako náhle si overili, že sa jedná o bezdomovca, oddelenie mu bolo povinné zabezpečiť dočasné ubytovanie. Úlohou oddelenia bolo tiež poskytnúť týmto ľuďom žijúcim v okolí Dublinu základné životné potreby. V skutočnosti postupne došlo k profesionalizácii služieb a bezdomovci začali byť vnímaní, ako ľudia, ktorí si zaslúžia kvalitnú starostlivosť.

Napriek týmto zákonom však bola prax úplne odlišná. V 90. rokoch sa v Dubline postavilo pre tento účel niekoľko ubytovní, kde ale vyžadovali, aby ich obyvatelia nepili a nebrali drogy. Takže ak niekto prišiel a smrdel alkoholom alebo nemohol poskytnúť čistú vzorku moču, nemohol sa v takomto zariadení ubytovať, čo v praxi znamenalo, že tí, čo najviac potrebovali ubytovanie, boli s najväčšou pravdepodobnosťou odmietnutí.

Všetky tieto argumenty pripomínajú, ako a prečo vlastne vznikli nízkoprahové sociálne služby pre ľudí bez prístrešia na území Írska. Áno, prístup bol značne profesionálnejší a štát bol zodpovedný za týchto ľudí, no mnohokrát sa stalo, že štát preniesol túto zodpovednosť na mimovládne organizácie, ktoré sú schopné riešiť tieto problémy flexibilnejšie a inovatívnejšie nehovoriac o lepšej finančnej efektívnosti. Avšak ešte stále existovalo veľa marginalizovaných skupín, ktorých potreby mesto nedokázalo pokryť.

Rozvoj nízkoprahových služieb v Írsku podnietila smrť mladých bezdomovcov

V roku 2001 počas zimy 3 mladí ľudia, ktorí brali heroín, zomreli v uliciach Dublinu. Zomreli na ulici hlavne preto, že o nich bolo známe, že užívajú drogy, a preto ich nechceli prijať do žiadnej z ubytovní. Je známy fakt, že v Írsku 60-70 % ľudí bez prístrešia je závislých na drogách alebo alkohole a niečo medzi 20-30 % potrebuje súrne pomôcť so zmenou životného štýlu, ktorý si sami vybrali.

Írska vláda preto požiadala o pomoc neziskové organizácie pri riešení tohto problému. Z tohto dôvodu bol na túto službu vyhlásený tender, do ktorého sa však nik neprihlásil. Vláda preto oslovila medzinárodnú organizáciu Depaul International, ktorá súhlasila so začatím poskytovania nízkoprahových sociálnych služieb pre túto skupinu klientov. Vtedy vznikla Nocľaháreň Clancy – nízkoprahové zariadenie pre drogovo závislých, ktorá otvorila svoje brány. Nocľaháreň funguje dodnes a každý deň je jej kapacita plne využitá. Je potrebné, aby boli týmto ľuďom poskytnuté aspoň služby na uspokojenie základných životných potrieb.

Medzinárodná organizácia Depaul International sa venuje bezdomovcom v 5 krajinách vrátane Slovenska. Hlavný princíp práce tejto organizácie je podľa vzoru sv. Vincenta de Paul, ktorý žil pred 400 rokmi, fakt, že je potrebné niesť riziká – nie nezvládnuteľné riziká, ale také, ktoré sa dajú odmerať a vypočítať. Poskytovanie takýchto nízkoprahových služieb je riskantné, no výsledkom toho všetkého je zmena, ale hlavne ovocie tohto úsilia, ktoré dnes môžeme pozorovať v uliciach Dublinu.

Depaul Írsko dnes prevádzkuje 12 projektov v Írsku a viac ako 70 % ich práce funguje podľa princípu, ktorý sa zvykne označovať ako zníženie rizík. Čo si možno predstaviť pod pojmom nízkoprahový prístup či zníženie rizík?
Nízkoprahový prístup v podstate znamená vysokú mieru tolerancie najmä pri práci s tými najbiednejšími, ktorí z rôznych dôvodov potrebujú veľkú starostlivosť. V nízkoprahových zariadeniach sú pravidlá a predpisy obmedzené na minimum, aby mohli slúžiť a byť prístupné pre každého, kto ich potrebuje, a aby došlo k odmietnutiu čo najmenšieho počtu ľudí.

V rámci nízkoprahového prístupu, či už sa jedná o ubytovacie alebo terénne služby, sa snažíme pracovať v rámci filozofie znižovania rizík. Nízkoprahový prístup nie je o pozorovaní rizík, ale o aktívnom zapájaní ľudí do rôznych činností, aby sme ich tak podporovali a zároveň znižovali škody, ktoré by mohli spôsobiť sebe alebo ostatným.

Znižovanie rizík je odborný prístup, kedy ľudí neodsudzujeme a uznávame, že každý má právo vybrať si svoj životný štýl, aj keď je nie vždy pre človeka prospešný. Klientov nenútime, aby si zmenili svoj životný štýl, pretože veríme, že každý má svoje práva. Podľa nášho názoru tento prístup podporuje ľudí v tom, aby znížili škody, ktoré si sami pôsobia, či už ide o škody fyzické alebo psychické. Výsledný efekt prijatia takéhoto prístupu uplatňovaného u jednotlivcov má veľký vplyv na širšiu spoločnosť.

V súlade s hodnotami organizácie Depaul Slovensko tento model uznáva, že je možné, aby sa človek zmenil. No reálna zmena prichádza väčšinou veľmi pomaly. Tento model všeobecne platí pre prácu s drogovo závislými, ale sme presvedčení, že je možné ho použiť aj pri práci s ľuďmi vo vzťahu k iným aspektom ich života.
Veríme, že tieto druhy služieb sú nevyhnutné pre poskytovanie životných potrieb pre tých najnúdznejších nachádzajúcich sa na okraji spoločnosti. Poskytnutím služieb, ktoré sú kľúčové a dôležité pre ďalšiu starostlivosť a kontinuum, sa nielen snažíme odpovedať na potreby ľudí bez domova, ale aj otvorene vyzývame druhých, aby zhodnotili svoje pracovné postupy a uvideli, že niekedy sa predsa len oplatí riskovať.

Slovenská cesta využitia nízkoprahového prístupu v zariadeniach v Bratislave

Podnetom na začatie poskytovania nízkoprahových služieb pre ľudí bez prístrešia na Slovensku boli udalosti zo zimy 2005/2006, kedy na následky omrznutia v tuhých mrazoch zomrelo v Bratislave podľa údajov generálnej prokuratúry 19 bezdomovcov. Tieto úmrtia vyústili do provizórneho riešenia, kedy Ministerstvo vnútra SR zriadilo stanové mestečko, aby zabránilo ďalším úmrtiam na následky podchladenia. Stanové mestečko navštevovalo v priemere 140 ľudí za noc, no bolo veľmi drahým a nesystémovým riešením.

Po vytrvalom tlaku neziskových organizácií na Magistrát Bratislavy sa podarilo pre bezdomovcov zriadiť ako prvú na Slovensku nízkoprahovú nocľaháreň, ktorá funguje už štvrtý rok. Nocľaháreň poskytuje sociálne služby pre ľudí v tom najkritickejšom stave aj keď sú úplne bez prostriedkov, čo nie je možné v prípade iných ubytovní a nocľahární. Klienti sú zo Slovenska a zo zahraničia, každú noc je ich okolo 130, v zime sa počet zvyšuje až na 180.

Mnohí z klientov sa nachádzajú vo vážnom psychickom či fyzickom stave, často ide o ľudí závislých na alkohole alebo drogách. Zriadenie nízkoprahovej nocľahárne znamenal začiatok práce so skupinou ľudí bez prístrešia, s ktorou iné organizácie nemajú záujem pracovať. Nocľaháreň prevádzkuje organizácia Depaul Slovensko, n. o., ktorá zriadila ďalšie zariadenie pre ľudí bez prístrešia s nepriaznivým zdravotným stavom, kde sa ponúka celodenný pobyt najmä pre ľudí prepustených z hospitalizácie. Sociálna sieť v Bratislave získala takto zariadenia, ktoré s časti pokrývajú existenčné potreby ľudí bez domova a ktoré tak poskytujú určitý medzistupienok pre klientov k ich sociálnej inklúzii.

Autor:
Kerry Anthony – Depaul Ireland
Juraj Barát – Depaul Slovensko, n. o.
http:>www.deapaulslovensko.org
E-mail: info@depaulslovensko.org

Tento článok bol publikovaný v časopise Sociální služby - prosinec 2010