New approaches to solving penitentiary and the post-penitentiary care

Abstrakt: Nové prístupy k riešeniu k penitenciárnej a post penitenciárnej starostlivosti, nedostatky legislativy, návrh možného riešenia
Kľúčové slova: Penitenciárna a post penitenciárnej starostlivosti, Ústav na výkon trestu, sociálny pracovník, kuratela dospelých.

Abstract: New approaches to solving penitentiary and the post-penitentiary care, legislation defects, suggestion for the protective control, new tasks for young people and adults guardianships, creation of a social curator position for the protective control and his/her assistant
Key words: Penitentiary and the post-penitentiary care, institution for punishment fulfillment,social worker, adults guardianship, probation, media, a sentence of imprisonment serving, protective control, probation sepervision.

Výkon trestu v modernom poňatí predstavuje odlišný prístup od minulosti. V dejinách väzenstva bol výkon trestu odňatia slobody spájaný so zadržaním delikventa, pričom zadržanie malo slúžiť na to, aby neušiel výkonu trestu – smrti, alebo aby neutiekol pred povinnosťou splatiť dlh pre svojho veriteľa. Až v posledných dvoch storočiach prevláda koncepcia prevýchovného a resocializačného charakteru výkonu trestu odňatia slobody. Preto sa v tomto procese úzko spája sociálna práca so sociálnou pedagogikou. Pojem penitenciárna pedagogika nie je pre označenie výchovnej a vzdelávacej činnosti realizovanej v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody používaný všeobecne.

Niektorí autori najmä nemeckí, používali pre ňu označenie kriminálna pedagogika, autori krajín bývalého Sovietskeho zväzu hovorili o nápravno-pracovnej pedagogike, iný najmä poľskí autori hovorili o resocializačnej pedagogike. Problém je však v inom. Pokiaľ je delikvent v dennej interakcii s výchovným pedagógom, môžeme hovoriť o viac – menej úspešnom procese resocializácie. Lenže problém nastáva v čase prepustenia na slobodu. Zrazu je bývalý delikvent odkázaný iba sám na seba, svoju rodinu (pokiaľ ho neodvrhla). Existuje samozrejme systém post peniterciálnej starostlivosti, ale dávame si otázku? Je adekvátny? Je účinný. Predovšetkým musíme vychádzať z viacero faktov:

1. Návrat domov po ukončení výkonu dlhodobejšieho trestu odňatia slobody je stresujúcim zážitkom. Prepustený delikvent sa dostáva do nového prostredia. Vyrástli nové budovy, ulice, miestna znalosť prostredia dostáva trhliny. Bývalý odsúdenec často príde o byt, bývanie, prácu, zázemie.
2. Jeho väzby a vzťahy sú popretŕhané. Manželstvo sa často rozpadlo, priatelia si našli nových priateľov, rodičia sa odsťahovali alebo mohli zomrieť. Niet sa na koho obrátiť.
3. Prepustenec si musí nájsť prácu, alebo iný zdroj legálnej obživy. Ozývajú sa starí dlžníci, ktorí požadujú vyrovnať svoje pohľadávky. U mnohých bývalých väzňov sa ozýva potlačená drogová závislosť, nedostatok sexu, potlačená závislosť na alkohole apod.
4. V dnešnej štátnej správe, ale aj u mnohých súkromných právnických a fyzických osôb sa vyžaduje pri vstupe do zamestnanie potvrdenie o bezúhonnosti, čo pre túto skupinu ľudí robí nájdenie pracovného miesta nedostižným snom.

Tu sa dostáva prepustenec do slepej ulice. Môže sa síce obrátiť na orgán sociálnej kurately pre dospelých. Čo mu však sociálny kurátor môže poskytnúť?

Sociálna kuratela pre dospelých
Zabezpečuje orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre plnoletú fyzickú osobu, pričom poskytuje nasledovné rady a služby:

• po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody alebo z výkonu väzby aj je účastníkom probácie alebo mediácie podľa osobitných predpisov,
• ak zneužíva drogy alebo je závislý od drog,
• po zániku ústavnej starostlivosti a lebo ochrannej výchovy po dovŕšení plnoletosti,
• ak bol prepustený zo zdravotníckeho zariadenia pre liečbu drogových závislostí alebo iných závislostí,
• ak bola prepustený zo zariadenia na resocializáciu drogovo závislých,
• ak požiada o pomoc pri riešení nepriaznivej životnej situácie.

Ochranný dohľad a probačný dohľad

Ochranný dohľad a probačný dohľad je našom trestnom kódexe riešený v § 76 a v §119. § 76
„(1) Ochranný dohľad uloží súd páchateľovi, ktorého odsudzuje za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody.“ Oproti minulosti je to zmena, nakoľko ochranný dohľad v tomto poňatí sa zabezpečuje len pre veľmi úzku skupinu delikventov.

Existuje aj probačný dohľad podľa § 119 Trestného zákonníka, ktorý sa ukladá v súvislosti s podmienečným odkladom výkonu trestu. Aj tento sa neukladá každému odsúdenému.
(1) Ak súd mladistvému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odloží na skúšobnú dobu alebo mu trest odňatia slobody podmienečne odloží na skúšobnú dobu s probačným dohľadom, zároveň určí skúšobnú dobu na jeden rok až tri roky.

Tento dohľad vykonáva probačný a mediačný úradník súdu. Žiaľ, v súdnej praxi stále ostáva skupina delikventov, ktorá aj v podmienkach podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody alebo okamžite po vykonaní trestu odňatia slobody pokračuje v trestnej činnosti. Jedná sa predovšetkým o osoby závisle na návykových látkach, kde zabezpečenie prísunu tejto látky je spojené s páchaním trestnej činnosti predovšetkým majetkového charakteru (predovšetkým podľa §212 TZ (krádež)).

Navrhujeme preto nasledovné riešenia. Uzákoniť dva druhy ochranného dohľadu, a to:

a) prísny ochranný dohľad, ktorý by bol v kontenciách dnešného ponímania ochranného dohľadu.

b) Bežný ochranný dohľad ako obligatórna služba a povinnosť pre každého odsúdeného na trest odňatia slobody na obdobie jedného roka po ukončení výkonu trestu, ako i každého odsúdeného počas výkonu podmienečného odkladu výkonu trestu. Na rozdiel od prísneho ochranného dohľadu by tento vykonával špeciálny kurátor kurately dospelých odboru sociálno-právnej ochrany detí mládeže a dospelých.

Zdôvodnenie:

a) Naša myšlienka vychádza z predpokladu, že výchova dospelých prostredníctvom trestu odňatia slobody je pomerne drahá a málo účinná, o čom svedčí pomerne vysoká recidíva trestaných. Podľa Roneca ( (Ronec, 2008) je recidíva trestaných žien asi 40%.

b) Bezvýchodisková situácia jedinca po ukončení výkonu trestu odňatia slobody má okrem vysokého stresu pre postihnutú osobu aj ten dopad na spoločnosť, že táto osoba sa často rýchlo vráti k opätovnému páchaniu trestnej činnosti. Napriek novým hodnotám, ktoré si delikvent osvojí počas prevýchovy počas výkonu trestu, napriek resocializácii, pokiaľ nebude systém sociálnej kurately založený na povinnosti, ale dobrovoľnosti, veľa takýchto klientov radšej vyhľadá bývalých kumpánov a kamarátov, ako špecialistu. Problém nastáva aj malých obciach, kde na obecných úradoch ťažko nájdeme odborníka na sociálnu oblasť, nieto ešte špeciálneho kurátora. Odborník na samosprávu Doktorov uvádza, že: 'Mestá disponujú úradmi na vysokej kvalifikačnej úrovni a vysokou špecializáciou pracovníkov, kým v malých obciach na Slovensku (do 1000 obyvateľov) typické obsadenie obecného úradu pozostáva zo starostu a obvykle dvoch administratívnych pracovníčok so stredoškolským vzdelaním“. (Doktorov,2007,s.56). (Hašková & Doktorov, 2005).

Sociálny kurátor ochranného dohľadu

Koncepcia dvoch úrovni povinného ochranného dohľadu v rámci post penitenciárnej sociálnej starostlivosti by bola nerealistická bez legislatívne presne kreovaného postavenia sociálneho kurátora ochranného dohľadu. Tento kurátor by bol kreovaný s nasledovnými charakteristikami:

a) Zvláštne právomoci a ochrana ako verejného činiteľa. Medzi jeho právomoci môžu patriť aj:

• Zmena výkonu podmienečného odkladu trestu so skúšobnou lehotou na nepodmienečný výkon trestu odňatia slobody podľa návrhu súdu,
• kontrola miesta pobytu, zdroja obživy jeho klientov,
• spoločenská záruka pre zamestnanie klientov spolu so systémom úľav odvodovej povinnosti , ako podporu zamestnávania odsúdených osôb,
• povolenie pre opustenie miesta vyhradeného pobytu pre klienta,
• predložiť návrh pre súd na skrátenie skúšobnej doby podmienečného odkladu trestu za dobré správanie sa klienta;

b) Prísnym územným členením. Každý takýto kurátor musí mať jasne a presne definovaný obvod svojej pôsobnosti (podľa trvalého bydliska alebo posledného trvalého bydliska klienta);

c) Spolupráca s orgánmi polície a súdmi.

Situáciu však komplikujú občania z rurálnych oblastí, príslušníci marginalizovanej rómskej menšiny, ktorí okrem problémov so správaním majú vážne komunikačné problémy. Podľa Lorana (2008, s. 22) „Za marginalizovaného Róma považujeme občana SR, ktorý je mierne tmavšej alebo tmavej pleti, vo väčšej miere interpersonálne komunikujúceho iba v rómskom jazyku a reálne nachádzajúceho sa v stave sociálnej a ekonomickej degradovanosti.“

V týchto oblastiach asi bude riešenie vytvorenie miesta asistenta kurátora ochranného dohľadu, ktorý by ovládal rómsky jazyk, ako i komunikáciu s rómskou menšinou, prípadne národnostnou menšinou, ktorá sa nachádza v obvode tohto kurátora.

Záver

Naším krátkym článkom sme chceli poukázať a nedocenený význam post penitenciárnej sociálnej starostlivosti, navrhnúť nový spôsob, ktorý by smeroval k optimalizácii daného stavu a zároveň by pomohol spoločnosti k lepšiemu riešeniu a prístupu k osobám s patologickým sociálnym správaním sa.

Autor: PhDr. Jarmila Doktorovová
Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety
Ústav Rómskych Európskych štúdii

Zoznam bibliografických odkazov

[1] HAŠKOVÁ, A., – DOKTOROV, A. 2005. Závery výskumu efektívnosti prevádzkovania základných škôl. Nitra : UKF Nitra - Pedagogická fakulta. ISBN 80-8050-934-4.
[2] LORAN, T. 2008. Ľudský kapitál u marginalizovaných Rómov z aspektu adukácie a potrieb znalostného trhu práce. In TÓTH, K. – LELKES, G. Národnostné a etnické menšiny na Slovensku. Šamorín : Fórum, inštitút pre výskum menšín. ISBN 978-80-89249-24-4, s. 1-95.
[3] RONEC, P. Š. (24. 04 2008). www.edukos.sk/userfiles/file/shup.ppt. Cit. 3. 9 2010. Dostupné na Internete: www.edukos.sk/userfiles/file/shup.ppt: www.edukos.sk
[4] Zákon číslo 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších doplnkov a novi. Slovensko.

__________________________________________

Prednáška odznela na medzinárodnej vedeckej konferencii Aplikovaná etika v sociálnej práci a ďalších pomáhajúcich profesiách, ktorá sa konala 20. – 21. októbra 2010, v Piešťanoch a bola publikovaná v zborníku z tejto konferencie:
MÁTEL, A. – SCHAVEL, M. – MÜHLPACHR, P. – ROMAN, T. 2010. Aplikovaná etika v sociálne práci a ďalších pomáhajúcich profesiách. Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava : VŠZaSP sv. Alžbety. 413 s. ISBN 978-80-89271-89-4.