Ľudia vo svete dostali veľkú facku, ktorá sa volá korona vírus Covid 19- zákerná choroba. Presnejšie povedané, je to veľmi nebezpečné pre ľudí, ktorí majú srdcovo - cievne ochorenie, cukrovku, astmu, ochorenie pľúc, zníženú imunitu...

Ľudia v staršom veku môžu mať niektorú z týchto chorôb. Preto sú ľudia doma z úcty a lásky k svojím rodičom a starým rodičom.

Zasiahlo to všetky povolania vo veľkej miere. Život vo svete sa spomalil. Ľudí v empatii a solidarite spojil. Koronavírus spoločnými silami odzbrojil. Napríklad šitím rúšok. Majitelia prevádzok, ktoré musia byť nútene zatvorené, pomáhajú rôznymi aktivitami, aby pomohli tým, čo to naviac potrebujú. Z rodičov sa stali trpezliví náhradní učitelia svojich detí. Rodičia majú viac času pre členov svojej rodiny. Vymýšľajú pre nich voľnočasové aktivity. Dnes prišlo nariadenie, že sa môžu otvoriť niektoré menšie prevádzky, napr. na kúpenie stavebného materiálu. Ľudia si môžu zveľadiť svoje domácnosti. Myslím, že pre prírodu je spomalenie života pozitívne. Už len to, že ľudia menej cestujú autom. To znamená menej emisií vo vzduchu.

Nerada to priznávam, ale skoro každý deň mám domácu ponorkovú chorobu. Chcela by som mať v tej chvíli dobré herecké schopnosti. Nech viem dobre zahrať, že ako tak zvládam situáciu. Môj problém je v tom, že ja neviem ovládať svoje emócie. To si ale spôsobujem sama, pozerám a počúvam či pozerám mediá. Dôvod je, aby som bola v obraze ohľadom Covid 19. Premárnim veľa času pozeraním správ na TA3. Netrpezlivo čakám na priaznivejšie správy. Nech už rozprávajú o vyliečených prípadoch. A povedia, už sa to zlepšuje, už sme na dobrej ceste a už sa počet nakazených znižuje. Čoskoro sa môžu obyvatelia jednotlivých štátov sveta vrátiť do zabehnutého života. A, aby som nezabudla, venujem sa cvičeniu. Ako to dosiahnuť? Vojenskou disciplínou. Dodržiavať všetky pokyny vyšších autorít. Pokyny a odporúčania virológov, lekárov, hlavného hygienika, vlády SR. Najdôležitejšie z toho je, pokiaľ je to možné, zostať doma - pre ochranu našich rodín!!! My v našej chránenej dielni Dom Svitania sme trénovaní dodržiavať pravidlá. Pretože aj v chránenej dielni máme firemné pravidlá. A to sme si mysleli, že nás pravidlá v chránenej dielni veľmi obmedzujú. Teraz badáme, že to nie je nič oproti obmedzeniam, opatreniam štátu.

Dalo by sa menovať, čo všetko nám vzal koronavírus: slobodu pohybu, priame kontakty, kultúrno - spoločenské vyžitie. Veľa prevádzok musí byť zatvorených pre eliminovanie možnosti nakazenia. Zodpovední šéfovia zhodnotili situáciu a riešia to obmedzením alebo úplným zastavením výroby. Niektoré pracovné pozície mnohých firiem manažérskeho charakteru sa dajú vykonávať ako home office prostredníctvom informačných technológií. Informačné technológie teraz pomáhajú pri výučbe detí na diaľku. Sú však povolania, ktoré sú závislé na priamom kontakte so zákazníkom, letiská, cestovné kacelárie, reštaurácie, obchody s iným tovarom ako sú potraviny, poskytovatelia rôznych služieb. Viem, že vám, ktorí pracujete v týchto oblastiach, vám je najviac na zúfanie. Vy ste museli úplne zatvoriť. My v nás budeme potrebovať po tejto kríze. Pretože ľudia po čase budú potrebovať tieto služby. Po hrozbe koronavírusu sa všetko vráti do starých koľají.

Ďakujeme ľuďom, ktorí vykonávajú také profesie, bez ktorých by sme nedokázali žiť, ani jeden deň. Sú to ľudia, ktorí sú nenahraditeľní. Sú to lekári, lekárnici, záchranári, hasiči, policajti, ozbrojené zložky, poslanci v NRSR, členovia ústredného krízového štábu, pani prezidenka, predavačky, prepravcovia, ktorí dodávajú potraviny do obchodov, autobusári, rušňovodiči...

Dúfam, že aj po tejto kríze dostanú šancu a možnosť sa realizovať všetci, čo budú mať vôľu pracovať. Kde je vôľa, tam je aj cesta.

Vyjadrenie niektorých mojich kolegov z Domu Svitania ako trávia tento karanténny čas:
Ľubko Jančí: Využíva karanténu naplno, venuje sa bicyklovaniu, samozrejme s rúškom na tvári, píše články o cyklistike, pomáha kolegom ako každý rok s údržbou bicyklov. Chodí s rúškom nakúpiť. Dodržiava zvýšenú hygienu.

Kamilka Sestrienková: Sme v karanténe na chalupe. Rúška máme, tata nám ušil. Teraz keď beriem tú bio liečbu, iba tato chodí do obchodu. Sme dnu, varíme si všelijaké dobroty, pozeráme telku - správy, na dvore sa hrajem so psíkom. Brácho je rád, že sme tu na chalupe, vysvetlí to deťom, že nemôžu ísť za nami.

Janka Hurbanová a Robko Bureš: Niektoré obchody a reštaurácie sú zatvorené, musíme nosiť rúšku a nemôžeme chodiť na návštevu a návšteva k nám . Ešteže nám priniesli robotu Anička a Martuška, tak sa nenudíme . Ani nemôžeme chodiť na prechádzku so psíkmi.

Tomáš Maruška: Povedal, že pozerá televíziu, trávi čas s rodinou. Hrajú sa spolu kvarteto.

Po tejto korona kríze sa ja, Patrícia Bučková, zbláznim od radosti a to nielen z prítomnosti mojich kolegov, ale aj keď nás poctia návštevou naši zákazníci. Samozrejme, až keď nebude hroziť nebezpečenstvo nákazy. Je možné, že začnem spievať našu hymnu. Dúfam, že kolegovia sa zapoja tiež.

Autorka: Patrícia Bučková
Autorka je klientka rehabilitačného strediska Domu Svitania, n.o.
http://www.domsvitania.sk/