The employment of people with physical disabilities

Abstrakt: Článok poukazuje na možnosti zamestnania ľudí s fyzickým postihnutím z ich pohľadu. V teoretickej časti článku sú vymedzené pojmy čo je fyzické postihnutie a s ním spojené zamestnávanie. Spomenuté sú projekty, ktoré sa realizovali v Slovenskej republike na pomoc pri zamestnaní ľudí s fyzickým postihnutím. Vo výskumnej časti článku sú výsledky z kvalitatívneho výskumu, pri ktorom bola použitá metóda interview zameraná na ľudí s fyzickým postihnutím. Cieľom výskumu bolo zistiť, aké sú možnosti zamestnanosti ľudí s fyzickým postihnutím. V závere článku uvádzame konkrétne návrhy pre ľudí s fyzickým postihnutím na ďalšie možnosti zamestnávania ľudí s fyzickým postihnutím.
Kľúčové slová: Ľudia s fyzickým postihnutím, možnosti zamestnania pre ľudí s fyzickým postihnutím.

Abstract: The artcle ponits out the possibilities of employment of people with physical disabilities from their point of view. The theoretical part of the article defines the concepts of what is a physical disability and related employment. Mention is made of projects that have been implemented in the Slovak Republic to help employ people with physical disabilities. The research part of the article contains the results of qualitative research. The article uses a reaserch method of interviews focused on people with physical disabilities. The aim of the reaserch was to find out what are the employment opportunities of people with physical dosabilities. At the end of the article, we present specific suggestions for people with physical disabilities for other employment opportunities for people with physical disabilities.
Keywords: People with physical disabilities, employment opportunities for people with physical disabilities.

Úvod

Vieme, že práva ľudí s fyzickým postihnutím sú pevne ukotvené v napríklad v zákone o sociálnych službách, v zákone o zamestnanosti, spolu s následným uložením pokút pre zamestnávateľa. Zamestnávateľ, ktorý si nesplní povinnosť, a nezamestnal človeka so zdravotným postihnutím musí raz ročne (najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka) zaplatiť príslušnému úradu práce určitú peňažnú sumu za každého chýbajúceho zamestnanca.¹ Prax a teória sa v týchto rovinách rozchádzajú. V našom článku sme skúmali výpovede ľudí s fyzickým postihnutím, ich názory na zamestnávanie v Slovenskej republike a ich návrhy na ďalšie možnosti zamestnávania pre ľudí s fyzickým postihnutím.

Sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok, a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama.²

Zamestnávanie

Permanentnou charakteristikou ekonomickej situácie ľudí so zdravotným postihnutím je ich nízka miera zamestnanosti. Na internetovej stránke Inštitút zamestnanosti je uvedené, že medzi ľuďmi žijúcimi v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia za rok 2018, je Slovenská republika 7. v poradí. Až 16.3 % ľudí v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia bolo nezamestnaných. V Českej republike bolo nezamestnaných len 12,2 % v tejto skupine.³ Podľa podielu ekonomiky neaktívneho obyvateľstva so zdravotným postihnutím v roku 2016 bolo najvyššie percento nezamestnaných osôb so zdravotným postihnutím v Trenčianskom kraji. V tomto kraji zaznamenali až 14,9 % nezamestnaných osôb so zdravotným postihnutím. Po Trenčianskom kraji nasledoval Žilinský kraj so 14,0 %.

Metodológia

Hlavným cieľom výskumu bolo zistiť aké sú možnosti zamestnanosti ľudí s fyzickým postihnutím. Skúmali sme výpovede ľudí s fyzickým postihnutím, ich názory na zamestnávanie a ich návrhy na ďalšie možnosti ich zamestnávania.

Kvalitatívny výskum sme si vybrali preto, aby sme priamo oslovili participantov s fyzickým postihnutím. Veľa sa hovorí aká je miera zamestnanosti telesne postihnutých, koľko chránených dielní existuje a kde sa nachádzajú, ale málokto sa zaujíma o výpovede s osobné skúsenosti druhej strany. Priamo zo strany ľudí s fyzickým postihnutím, ktorí sú zamestnaní, alebo ktorí sa snažili nájsť si zamestnanie.

Manažment výskumu

Realizácia výskumu článku začala v júni 2016. Časové rozpätie každého rozhovoru trvalo dve hodiny. Od začiatku roka 2017 sme sa pustili do analyzovania interview. Po analyzovaný našich rozhovorov sme začali spracovávať potrebné odpovede do našich výsledkov a diskusie.

Výsledky výskumu

Participantka č. 2 uviedla pri prvej otázke podobnú verziu ako participant č. 1, sa v roku 2016 zúčastnil ako dobrovoľník na zbierke ,,Belasý Motýľ“, že situácia so zamestnávaním je veľmi ťažká. Zamestnávatelia viac hľadajú zamestnanca bez postihnutia. Participantka č. 2 tvrdí, že jej doterajšie pohovory prebiehali väčšinou telefonickým spôsobom. ,,Počas rozhovoru keď, som spomenula, že mám ZŤP, nevadilo im to. Mali sa ozvať, a potom žiadny zamestnávateľ nedal odozvu. Pri mojej terajšej brigádnickej činnosti som bola prijatá po známosti.“ Volali jej napríklad aj z automobilky, keď im povedala, že mám postihnutie a v tej chvíli to uzavreli odmietnutím.

Participant č. 3 ,,Doteraz kde som bol zamestnaný vždy som mal vytvorené pracovné prostriedky na pracovný rast.“ Štvrtý participant a piata participantka skôr tvrdia, že snaha by mala prísť aj zo strany ľudí s FP. Participant tvrdí ,,Všetko záleží od postihnutia a od snahy toho človeka. Ľudia s FP vynikajú v oblasti umenia, administratívy, v zdravotníctve alebo napríklad v oblasti IT. Všetko však záleží len a len na nich. Mám priateľov ktorý si na tom podobne ako ja s mojou diagnózou ba horšie a pracujú vo vyšších a dôležitých pozíciách ako ja.“

Participantka č. 5, ktorá dokonca má vysokú školu v oblasti ekonómie uvádza, že ,,predovšetkým som sa s odmietnutím stretla skôr ako som na samotný pohovor šla z dôvodu zdravotného postihnutia.“ Tak zmenila taktiku a prestala uvádzať do svojho životopisu údaj o jej zdravotnom postihnutí. Uviedla ho až na pracovnom pohovore. ,,Tu sa už budúci zamestnávateľ správal tak ako, pri uchádzačovi o zamestnanie, ktorý nemá zdravotný problém.“

Z našich výsledkov a osobných skúseností participantov vychádza, že možnosti zamestnanosti u ľudí s fyzickým postihnutím v Slovenskej republike sú minimálne. Všetkých siedmich oslovených participantov rodinný príslušníci podporovali v začlenení sa do prostredia, či už sociálneho, alebo potom pracovného. Všetci naši oslovení participanti pochádzajú z kompletnej rodiny.

Participantka, ktorá je absolventkou vysokej školy odpovedala, že nepotrebovala nejaké veľké pracovné zmeny čo sa týka prispôsobenia. Vždy hľadala zamestnanie, ktoré by vyhovovalo jej zdravotnému stavu. Dá sa teda zhrnúť, že zamestnávatelia, sú ochotní vytvoriť podmienky, na pracovný výkon. Zákonník práce uvádza odpoveď našej šiestej participantky.

Čo sa týka zamestnávania ľudí so zdravotným postihnutím v štátnej správe oslovení partipanti sa k tomu vyjadrili jednoznačne. Odpovedali, že orgány štátnej správy podľa nich nemajú záujem zamestnávať ľudí so zdravotným postihnutím. Niektorí participanti to vidia skôr zo zlej motivácie, či už na strane zdravotne postihnutých uchádzačov, ale aj zo strany štátnych inštitúcií. Bohužiaľ ešte stále sa nájdu aj bariéry v dostupnosti budov štátnej a verejnej správy a samosprávy pre postihnutých. To tiež bolo spomenuté zo strany jednej participantky.

3. naši participanti, ktorí majú ukončené vysokoškolské štúdium, výstižne hovoria o konkrétnych návrhoch na ďalšie pracovné miesta. 2. z participantiek tvrdia, že práve ľudia so zdravotným znevýhodnením by sa mohli viac zapájať do administratívnych činností v ekonomických, alebo aj sociálnych oblastiach, ktorú väčšina z nich nemá problém realizovať. Vidia problém v neinformovanosti zamestnávateľov a v ich strachu z postihov štátu, keď im v konečnom dôsledku tento zamestnanec nebude vyhovovať.. Predposlední participanti sa zhodujú aj v návrhu pre aktuálnejšiu transformáciu politiky zamestnania.

Sama autorka článku sa zaujímala o budúce zamestnanie. Kým sa však dostala ku kompetentnej sociálnej pracovníčke, tak prešli dve aj pol hodiny dohadovania. Keby si autorka vopred nenaštudovala načo má právo, tak je odmietnutá po piatich minútach hneď na informáciách.

Záver

V našom článku sme chceli poukázať na to, že ľudia s fyzickým postihnutím chcú a majú reálny záujem o plnohodnotné zamestnanie. Naším cieľom bolo potvrdiť alebo vyvrátiť skutočnosti o tom, či ešte stále prevládajú predsudky zo strany zamestnávateľov voči ľuďom s hendikepom, a zároveň či sú alebo nie sú zle nastavené podmienky pre zamestnávanie týchto ľudí zo strany politiky štátu.

Výskumnú časť článku sme realizovali prostredníctvom kvalitatívneho výskumu, kde sme si ako metódu výskumu zvolili interview. Naši siedmi oslovení participanti boli veľmi prekvapení, a s radosťou odpovedali na naše otázky. Sami nám potvrdili, že o tejto problematike je veľmi užitočné a potrebné hovoriť, no hlavne je dôležité pozerať sa na celé spektrum problémov so zamestnávaním ľudí s hendikepom aj z ich uhlu pohľadu. Interview pozostávalo z trinástich otvorených otázok. Naše otázky sa zameriavali okrem iného aj na rodinné zázemie a sociálne vzťahy, keďže aj tento faktor má súvis s tým, aké šance majú ľudia s hendikepom v rámci zamestnania sa vo všeobecnosti. Jeden z návrhov pre zlepšenie viditeľnosti, toho že ľudia s hendikepom chcú pracovať by ukázalo viacej ponúk pomocných prác na pár hodín. Napríklad jeden zo skvelých nápadov bol projekt penziónu s reštauráciou BIVIO (Viac na www.bivio.sk). V tomto penzióne za pomoci asistentov varia, upratujú izby ľudia s mentálnym postihnutím.

Ďalší zaujímavý projekt je pojazdná kaviareň KOLEČKO. Na fakulte STU predávali vo vlastne zostavenom stánku ľudia na vozíku kávu. Takýmito a podobnými projektmi by sa mohlo ďalším zamestnávateľom priblížiť s akou radosťou ich teší to, že môžu pracovať aspoň z časti tak, ako zdravý človek. Taktiež je dobré pre zamestnávateľa vidieť počas Profesia Day v tých bezbarierových stánkoch. Participanti hovorili aj o malom záujme so strany štátnej správy a územnej samosprávy. Tie by sa mohli viacej zapájať v oblasti pomocnej administratívy (ako napr. triedenie došlej pošty v podateľni a podobne).

Z odpovedí oslovených participantov nám vyšlo, že možnosti zamestnanosti sú legislatívne upravené a to formou tzv. chránených dielní, chráneného pracoviska, či živnostenskej možnosti. Na druhej strane sme zistili, že pri reálnom záujme o danú pracovnú pozíciu u bežného zamestnávateľa strany človeka s hendikepom sa tento jedinec stretáva s nedôverou zo strany daného zamestnávateľa.

Autorka: Mgr. Michaela Lorková
Autorka je absolventkou misijnej a charitatívnej práce na VŠZSP sv. Alžbety v Bratislave. Pracuje v neziskovej organizácií Prima n.o. Sama trpí zdravotným postihnutím, preto aj jej práce sú zamerané na problematiku zdravotne znevýhodnených občanov. Ako dobrovoľníčka sa venovala počas celého štúdia na vysokej škole ľuďom s mentálnym postihnutím. Prvé tri roky v domove sociálnych služieb Kampino a posledné dva roky štúdia viedla voľno časové aktivity pre ľudí s mentálnym postihnutím v ZPMP.

Zoznam použitej literatúry

1. Povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím. Dostupné online na: https://www.podnikajte.sk/zakonne-povinnost06/985TFNycxi-podnikatela/zam...
2. Dostupné online na: https://www.employment.gov.sk/sk/rodina-socialna-pomoc/tazke-zdravotne-p...
3. Inštitút zamestnanosti. Dostupné online na: https://www.iz.sk/sk/projekty/ukazovatele-za-EU/ludia-v-riziku-chodoby-a...
4. Štatistický úrad Slovenskej republiky. 2017. Vybrané indikátory sociálnej situácie osôb so zdravotným postihnutím.
5. Mgr. Michaela Herdová. Diplomová práca: Zamestnávanie ľudí s fyzickým postihnutím na SR. 2017

¹ Dostupné online: https://www.podnikajte.sk/zakonne-povinnosti-podnikatela/zamestnavanie-o...
² Dostupné online: https://www.employment.gov.sk/sk/rodina-socialna-pomoc/tazke-zdravotne-p...
³ Dostupné online: https://www.iz.sk/sk/projekty/ukazovatele-za-EU/ludia-v-riziku-chodoby-a...