Etika sociálneho zaobchádzania v režime obmedzenia osobnej slobody

dec 6 2010

The ethics social treatment in the regime of the restriction of personal freedom

Abstrakt: Príspevok sa zaoberá etickým rozmerom právnej normy vo vzťahu k výkonu trestu odňatia slobody, jeho aplikáciou v praxi vo vzťahu k morálnym hodnotám nositeľa etiky v režime obmedzenia osobnej slobody - príslušníkom ZVJS. Zároveň uvažuje o etike tvorby legislatívnej normy a jej aplikácii v praxi. Úsilie o humanizáciu režimu obmedzenia osobnej slobody môže vo vzťahu k cieľovej skupine vyvolávať nielen pozitívne emócie a prežívanie, ale aj jeho krízu z nesplnených očakávaní z ponúkaných možností, ktoré cieľová skupina z objektívnych príčin nie je schopný využiť vo vzťahu k prirodzenému prostrediu.
Kľúčové slova: Zaobchádzanie, sociálne zaobchádzanie, režim obmedzenia osobnej slobody.

Abstract: The contribution is dealt with ethic dimension of precept of law in relation to serving a sentence, its practise application in relation to moral values of ethics bearer in the regime of the restriction of personal freedom - members of prison service. It is also reflected on the ethics of law making and its practise application. Ambition of humanization of the regime of the restriction of personal freedom in relation to the object can activate not only positive emotions and surviving, but also its unredeemed expectations crisis of offered possibilities which object is not able to use in relation to the inartificial habitat because of objective causes.
Key words: Treatment, social treatment, regime of the restriction of personal.

Úvod

Úvaha o napísaní príspevku na túto tému vznikla pred niekoľkými rokmi v dobe, kedy v mysli autora ešte neexistovalo spojenie so sociálnou prácou a už vôbec v spojení s touto konferenciou. I napriek odstupu šiestich rokov od prvej myšlienky, je napokon istou satisfakciou, že i prostredníctvom tejto konferencie vznikol priestor pre teoreticko - praktickú úvahu, nakoľko práve etika je platformou na vyjadrenie morálnej paradigmy.

1 Sociálne zaobchádzanie v režime obmedzenia osobnej slobody

Poslucháč alebo čitateľ tohto príspevku si musí nevyhnutne položiť otázku prečo sociálne zaobchádzanie a prečo v režime obmedzenia osobnej slobody. Dva pojmy, ktoré sa vo vzťahu k väzenstvu v kontexte sociálnej práce doteraz nevyskytli.

Prečo sociálne zaobchádzanie? Pojem sociálne zaobchádzanie vystihuje podstatu zaobchádzania, pretože zákon 475/2005 pozná pojem zaobchádzanie a definuje ho ako súbor aktivít (§ 11 zákona). Zaobchádzanie prostredníctvom súboru aktivít je možné aplikovať v každom prostredí, nielen v prostredí ústavov výkonu trestu odňatia slobody, pričom každé prostredie tvorené ľudskými bytosťami (a nielen ľudskými bytosťami) je prostredím sociálnym. Preto pojem sociálne zaobchádzanie.

Prečo sociálne zaobchádzanie v režime obmedzenia osobnej slobody? Režim obmedzenia osobnej slobody vyjadruje podstatu výkonu trestu odňatia slobody. Slovo režim vyjadruje spôsob existencie v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody. Slovo režim bežne používame aj v spojení s denným režimom jednotlivca (množstvo spánku, spôsob stravovania, prácou, oddychom a pod.), a teda výkon trestu odňatia slobody, ako vedome umelo vytvorené prostredie má svoj denný režim, ako aj denný režim jednotlivca (spôsob existencie) v jeho prirodzenom prostredí. No a pobyt v prostredí výkonu trestu je obmedzením osobnej slobody nevyhnutne spojený s režimom, spôsobom existencie jednotlivca vo vedome umelo vytvorenom prostredí, a preto pojem sociálne zaobchádzanie v režime obmedzenia osobnej slobody.

2 Prečo "áno" pre sociálne zaobchádzanie a "nie" pre penitenciárne zaobchádzanie

Španielsko-anglický preklad slova penitencia je trest, pokánie, ľútosť ( http://translate.google.sk/translate?hl=sk&sl=en&u= ), tradične predstavovaná trestom za hriech s následnou ľútosťou a pokáním (obr. 1 - tradičná kresťanská predstava návratu márnotratného syna ku svojmu Otcovi). Je opodstatnená otázka, či práve prostredie výkonu trestu odňatia slobody (väzenie) je miestom penitencie, miestom ľútosti a miestom pokánia, nakoľko o vine a treste meritórne rozhodla tretia strana (súd), pričom previnilec, hriešnik mal iba malý dosah na rozsah a výšku trestu. Morálny konflikt v jeho trestno-právnej podobe už nebol vyjednávaním, spôsobom najlepšieho prijatia, verdikt súdu už bol újmou pre previnilca (a často aj pre jeho rodinu). Väzenie je často miestom odporu hriešnika voči rozhodnutiu (trestu), ktorému sa musel na určitý čas podrobiť (napr. časté snahy o obnovu konania, podanie mimoriadneho opravného prostriedku a pod.). Napokon v tomto prostredí je často hriešnik obeťou a jeho postoj a prežívanie k vine a trestu nebýva zvnútornené. Je to zásah do jeho práv a slobody, ktorá je pre jednotlivca posvätná bez ohľadu na to, ako obmedzil na právach a slobode svoju obeť. Ak sa vina a trest (pokánie) nezvnútorní, neprejde emocionálne pozitívnym prežívaním, neprejde fázou ľútosti a pokánia, pre jednotlivca často nemá zmysel, pričom môže zhromažďovať energetický potenciál na odvetu. Preto pojem sociálneho zaobchádzania miesto pojmu penitenciárneho zaobchádzania.

3 Prvé východisko k morálnej paradigme

Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa dňa 17. júna 1965 uznieslo po prvýkrát v histórii povojnového Československa na znení zákona č. 59/1965 Sb. - o výkone trestu odňatia slobody. Uverejnený bol v Sbírke zákonů z roku 1965, čiastke 30, na str. 331 - 340.

Z jeho dikcie vyplývalo, že „účelom výkonu trestu odňatia slobody je odsúdenému zabrániť v ďalšom páchaní trestnej činnosti a sústavne ho vychovávať k tomu, aby viedol riadny život pracujúceho človeka. Výkonom trestu odňatia slobody nesmie byť ponížená ľudská dôstojnosť“.

Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia vyhlásilo dňom 25. júla 1969 zákonom č. 84/1969 Zb. jeho úplné znenie, nakoľko v dobe od jeho účinnosti bol 4-krát novelizovaný a zmeny v ňom bolo potrebné upraviť z dôvodu jeho vizuálnej prehľadnosti a výkladu. Účel výkonu trestu odňatia slobody nebol žiadnym spôsobom dotknutý.

Sbírkou zákonů České a Slovenské federativní republiky z roku 1990, v čiastke 31 zo dňa 2. mája 1990 bol zákonom č. 179/1990 opätovne novelizovaný zákon č. 59/1965, pričom bol čiastočne preformulovaný účel výkonu trestu odňatia slobody v čl. 1, ods. 1 s tým, že: „účelom výkonu trestu odňatia slobody je zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a sústavne ho vychovávať k tomu, aby viedol riadny život občana“ a ďalej bol za ods. 1 vložený ods. 2, ktorý hovoril, že: „vo výkone trestu odňatia slobody sa musí rešpektovať prirodzená ľudská dôstojnosť, nesmú byť použité kruté alebo ľudskú dôstojnosť ponižujúce spôsoby zaobchádzania a trestania“.

Dňa 22. septembra 2005 s účinnosťou od 1.1.2006 bol Národnou radou Slovenskej republiky prijatý zákon č. 475/2005 o výkone trestu odňatia slobody, ktorý už neobsahoval účel výkonu trestu odňatia slobody ale v §1 predmet zákona, ktorý znie: „tento zákon ustanovuje spôsob výkonu trestu odňatia slobody (ďalej len “výkon trestu“), práva a povinnosti odsúdených a dozor a kontrolu nad výkonom trestu“ a ďalej v § 11 obsahuje vymedzenie pojmu zaobchádzanie, ktoré sa používalo v penitenciárnej terminológii po roku 1989 ako: „súhrnu aktivít, ktorých účelom je diferencovaným spôsobom zabezpečiť výkon práv a povinností podľa tohto zákona, podporovať a rozvíjať zmysel pre zodpovednosť, dodržiavanie zákonov a spoločenských noriem, pozitívne osobnostné vlastnosti, úctu k iným, sebaúctu a pozitívny vzťah k rodine. Pri zaobchádzaní s odsúdeným sa dbá aj na obmedzovanie nepriaznivých vplyvov väzenského prostredia“.

4 Druhé východisko k morálnej paradigme

Od 1.januára 2006 filozofia výkonu trestu odňatia slobody opustila pedagogický (výchovný) optimizmus zhmotnený v účele výkonu trestu odňatia slobody z rokov 1965 – 2005 a zamerala sa na emocionálne nestranný, technokratický a kognitívne racionálny spôsob výkonu trestu, práv a povinností, odsúdených a na dozor a kontrolu nad inštitútom výkonu trestu odňatia slobody. Zdalo by sa, že výkon trestu odňatia slobody opustil rozmer "ľudského" výchovného komponentu, no opätovne ho zadefinoval vo vymedzení pojmu zaobchádzanie v § 11 zákona č. 475/2005, definícia, ktorého obsahuje aj slovo účel.

Podľa záznamu z rokovania Kolégia ministra spravodlivosti z júna 2004 (archív autora, 2004), kde bol na rokovanie predložený materiál s názvom Návrh zákona o výkone väzby a zákona o výkone trestu odňatia slobody v súvislosti s rekodifikáciou Trestného zákona a Trestného poriadku. Návrh zákona okrem účelu zákona v § 1 (účelom zákona je upraviť výkonu trestu odňatia slobody (ďalej len „výkon trestu“), jeho podmienky, práva a povinnosti odsúdených, dozor a kontrolu nad výkonom trestu) definoval v § 2 aj účel výkonu trestu (účelom výkonu trestu je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestnej činnosti, zabrániť odsúdenému v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvárať podmienky umožňujúce aktivovať pozitívne osobnostné rezervy pre jeho resocializáciu, aby bol schopný viesť riadny život občana), pričom v § 11 (Všeobecné ustanovenie) definoval aj pojem zaobchádzanie ako: „ zaobchádzanie s odsúdeným je proces, účelom ktorého je podporovať a rozvíjať jeho zmysel pre zodpovednosť, dodržiavanie zákonov a spoločenských noriem, pozitívne osobnostné vlastnosti, úctu k iným, sebaúctu a pozitívny vzťah k rodine. Pri zaobchádzaní s odsúdeným sa dbá aj na obmedzovanie nepriaznivých vplyvov väzenského prostredia“. Kolégium ministra spravodlivosti vyslovilo pripomienky k návrhu zákona a uložilo generálnemu riaditeľovi ZVJS zapracovať ich do textu pripravovaného zákona a zaslať ho Ministerstvu spravodlivosti SR na ďalšie legislatívne konanie.

Napokon si ho dňa 22. septembra 2005 Národná rada Slovenskej republiky osvojila ako zákon č. 475/2005 o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba "zákon"), pričom sa stotožnila iba so znením §1 návrhu zákona (predmet zákona), účel zákona už nebol definovaný. "Čestné miesto" v zákone dostalo nové ustanovenie §2 miesto účelu zákona v podobe vymedzenia základných pojmov, obsah ktorého je nasledovný:

Na účely tohto zákona sa rozumie
a) základnými potrebami osobnej hygieny mydlo, toaletný papier a uterák; u odsúdených žien aj hygienické vložky,
b) ďalšími potrebami osobnej hygieny hrebeň na vlasy, zubná kefka, zubná pasta, šampón na vlasy a holiace potreby,
c) základnými potrebami na korešpondenciu obyčajná listová zásielka, obálka, papier a písacie potreby; písacie potreby sa odsúdenému iba vypožičajú,
d) blízkou osobou manžel, manželka a ich rodičia, druh, družka, rodič, vlastné a osvojené dieťa, osvojiteľ, starý rodič, súrodenec a jeho manžel alebo manželka a osoba, ktorej bolo dieťa odsúdeného zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov z dôvodu výkonu trestu,
pričom vymedzenie pojmu zabchádzanie sa v § 11 zákona zmenilo z procesu na súhrn aktivít v znení: "zaobchádzanie s odsúdeným je súhrn aktivít, ktorých účelom je diferencovaným spôsobom zabezpečiť výkon práv a povinností podľa tohto zákona, podporovať a rozvíjať zmysel pre zodpovednosť, dodržiavanie zákonov a spoločenských noriem, pozitívne osobnostné vlastnosti, úctu k iným, sebaúctu a pozitívny vzťah k rodine. Pri zaobchádzaní s odsúdeným sa dbá aj na obmedzovanie nepriaznivých vplyvov väzenského prostredia".

5 Tretie východisko k morálnej paradigme

Na tomto mieste je už priestor na položenie otázky: ...Prečo je predmetom záujmu v príspevku účel zákona, predmet zákona a pojem zaobchádzanie? Autor príspevku sa podieľal ako člen prípravnej komisie na koncipovaní zákona č. 475/2005, pričom už nemal žiadny vplyv na pripomienky členov kolégia ministra spravodlivosti a takisto ani na proces schvaľovania v Národnej rade Slovenskej republiky.

Proces jeho prípravy bol ako každý, poznačený protichodnými názormi na jeho filozofiu vysvetlenú v dôvodovej správe v znení každej jeho vety, pričom často morálna paradigma bola hnacou silou v čase jeho prípravy nielen vzhľadom k cieľovej skupine (odsúdeným osobám), ale aj k personálu (príslušníkom) ústavov na výkon trestu odňatia slobody. Morálna paradigma v tom:

  • čo ponúkame a umožníme cieľovej skupine prostredníctvom zákona (rozsah práv a povinnosti odsúdených),
  • čo ponúkame personálu ústavov (príslušníkom ústavov) prostredníctvom zaobchádzania s cieľovou skupinou, nakoľko v § 3 zákona (základné zásady výkonu trestu) je stanovené, že:

(1) Vo výkone trestu sa rešpektuje ľudská dôstojnosť odsúdeného a nesmú byť použité kruté, neľudské alebo ponižujúce spôsoby zaobchádzania alebo trestania.
(2) Všetky práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú všetkým odsúdeným v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania.
(3) Vo výkone trestu sa podporujú také postoje a schopnosti, ktoré odsúdenému pomôžu pri opätovnom zaradení do spoločnosti a rešpektovaní právneho poriadku.
(4) Zmiernenie obmedzenia vo výkone trestu sa nesmie vykonať spôsobom, ktorý by ohrozil ochranu spoločnosti pred páchateľmi trestnej činnosti alebo znížil účinok preventívneho pôsobenia výkonu trestu na ostatných členov spoločnosti.
(5) Trest sa vykonáva diferencovane. Pohyb, kontakt, spôsob zabezpečenia a uplatňovania práv odsúdeného je rozdielny podľa stupňa stráženia.
(6) Na zvýšenie účinnosti výkonu trestu sa vykonáva vnútorná diferenciácia a vytvárajú sa špecializované oddiely.

To preto, že na splnenie účelu zaobchádzania podľa § 11 určený pedagóg vypracováva pre odsúdeného (cieľová skupina) program zaobchádzania, ktorý podľa § 15, ods. 3: "je súhrn aktivít zameraných na rozvoj osobnosti odsúdeného, jeho primerané správanie a hodnotovú orientáciu v súlade s právami a povinnosťami ustanovenými v tomto zákone a v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch", pričom podľa ods. 4: "program zaobchádzania ustanovuje cieľavedomé, komplexné a štruktúrované pôsobenie na odsúdeného podľa jeho osobnostných vlastností, odborných vedomostí a stupňa vzdelania v súlade s účelom výkonu trestu", ktorý v zákone 475/2005 o výkone trestu odňatia slobody nebol definovaný. Znenie § 15, ods. 4, i napriek dvom novelám zákona do súčasnej doby nebol upravený.

Morálna paradigma vzniknutá po schválení zákona č. 475/2005 bola nielen v rovine výkladu niektorých ustanovení, ale aj pocitov umocňovaných komunikáciou s príslušníkmi ústavov na výkon trestu odňatia slobody (autor príspevku vychádza iba z obsahu osobnej komunikácie s príslušníkmi, doteraz nezverejneného). Čo teda pociťovali vo vzťahu k sebe (subjektu zaobchádzania) a cieľovej skupine (objektu zaobchádzania):

  • hlavným terčom (morálnou paradigmou) nespokojnosti príslušníkov, ktorí komunikovali s autorom príspevku bolo znenie § 2 zákona, ktoré už neobsahoval účel výkonu trestu, ako v zákone č. 59/1965 (účelom výkonu trestu je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestnej činnosti, zabrániť odsúdenému v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvárať podmienky umožňujúce aktivovať pozitívne osobnostné rezervy pre jeho resocializáciu, aby bol schopný viesť riadny život občana - návrh zákona z kolégia MS SR), ale vymedzenie základných pojmov (mydlo, toaletný papier, uterák; u odsúdených žien aj hygienické vložky, hrebeň na vlasy, zubná kefka, zubná pasta, šampón na vlasy, holiace potreby .....). Zodpovedať uspokojivo logickú otázku zvyčajného znenia: "či je možné v legislatívnych normách Slovenskej republiky nájsť zákon, ktorého ustanovenia začínajú obdobným dehonestujúcim spôsobom?", bolo nemožné. Obvinenia z nekompetencie prípravnej komisie alebo jej jednotlivcov v procese prípravy zákona boli logické až do chvíle, kedy sa mohli nezainteresovaní príslušníci oboznámiť so znením zákona, ktorý bol predložený na rokovanie kolégia ministra spravodlivosti v júni roka 2004. No morálna paradigma pretrváva až do dnešných čias, pretože nedisponovať morálnym argumentom na tak výraznú a ničím neodôvodnenú zmenu v úvode znenia zákona vždy svedčí o schopnostiach argumentácie a morálnej sile, či presvedčivosti osobnosti tvorcu alebo tvorcov zákona v jeho prípravnej fáze. Tento "lapsus" v znení zákona bol posudzovaný z morálneho (etického) hľadiska, nakoľko pocit zahanbenia a dehonestácie prevládal ako hlavná zložka pocitov komunikujúcich príslušníkov,
  • iná časť príslušníkov (zainteresovaných hlavne na tvorbe programu zaobchádzania) poukazovala na rozpor v znení § 15 ods. 4: "program zaobchádzania ustanovuje cieľavedomé, komplexné a štruktúrované pôsobenie na odsúdeného podľa jeho osobnostných vlastností, odborných vedomostí a stupňa vzdelania v súlade s účelom výkonu trestu". Tento rozpor bol na rozdiel od predchádzajúceho zdroja morálnej paradigmy považovaný za zásadný nedostatok pripisovaný odbornej nekompetencii prípravnej komisie zákona,
  • z pohľadu autora príspevku, detail, ktorý unikol ostatným sa ešte stále nachádza v § 16 zákona (prostriedky zaobchádzania), keď navrhované znenie: "pri zaobchádzaní s odsúdeným sa na splnenie cieľov programu zaobchádzania využívajú ústavný poriadok, zamestnávanie, kultúrno-osvetová činnosť, vzdelávanie a ak je to potrebné aj formy a metódy sociálnej práce, disciplinárna právomoc a ďalšie resocializačné postupy" bolo zmenené na: pri zaobchádzaní s odsúdeným sa na splnenie cieľov programu zaobchádzania využívajú formy a metódy pedagogického a psychologického pôsobenia, metódy sociálnej práce, ústavný poriadok, disciplinárna právomoc, zaraďovanie do práce, vzdelávanie a kultúrno-osvetová činnosť". Použitý zložený pojem "formy a metódy pedagogického a psychologického pôsobenia" sa vyskytuje iba v dikci zákona č. 475/2005 - o výkone trestu odňatia slobody (jeho obsah nevysvetľuje žiadna mne dostupná odborná literatúra) a v aktuálne dostupnom materiáli Inštitútu vzdelávania ZVJS Nitra č. IV ZVJS-58-8/2010 zo dňa 23.4.2010 (Vzdelávací program, sociálno - psychologický výcvik) určený pre príslušníkov ZVJS v znení ... "prehĺbi si poznatky o pedagogických a psychologických aspektoch činnosti skupín a vedenia skupín" v časti 2 (Profil absolventa). Avšak z analýzy obsahu Vzdelávacieho programu, ako aj Učebných osnov pre sociálno - psychologický výcvik vyplýva, že tento sa žiadnymi pedagogickými poznatkami počas jeho realizácie nezaoberá ( http://www.zvjs.sk/dokumenty/IV%20ZVJS/SPV%20april%202010.pdf ).

Bol pojem pedagogika vložený do dikcie schváleného zákona NR SR náhodne, bez vopred určeného významu a cieľa alebo s tým, že bude vysvetlený, čo nie je až do dnešných dní? Skutočnosťou však zostáva, že nosným konceptom zákona č. 475/2005 - o výkone trestu odňatia slobody nie je pedagogické alebo výchovné pôsobenie, ale zaobchádzanie, s vylúčením adjektíva penitenciárne, ktoré napokon zostalo v odbornej rovine súhrnu aktivít bez významu procesuálneho pôsobenia vo vzťahu o objektu zaobchádzania (cieľovej skupine), a to odsúdených.

6 Štvrté východisko k morálnej paradigme

Čo vyplýva z uvedeného pre súčasnosť prežívania a minulosť prežitého? Morálna paradigma, ktorú autor príspevku prežíva i v súčasnej dobe, nakoľko obsah uvedeného je predmetom občasných diskusií i v dobe súčasnej, kedy už nie je príslušníkom ZVJS.

Diskusia k problému už nemá emocionálny náboj, ako v dobe aktuálnej, keď sa ho problém dotýkal osobne, intímne, musel sa vcítiť do myslenia subjektov zaobchádzania, ktorý pociťovali ustanovenia § 2 schváleného znenia zákona ako výsmech, svoju dehonestáciu na úroveň zubnej kefky alebo dámskej vložky, dôležitej, ale nie nevyhnutnej.

V kontexte zaobchádzania s odsúdenými s nešpecifickými poruchami správania (Hejdiš, Kozoň, 2010, s. 135-142) sa autor príspevku opakovane stretol v emocionálne vyhrotených situáciách počas krízovej intervencie alebo sociálneho poradenstva u odsúdených s nešpecifickou poruchou správania s názorom, že najskôr si máme prečítať zákon o výkone trestu odňatia slobody a potom "dávať rady muklom". Vzniknutá polemika ohľadom vyjadrenia podstatne vulgárnejšou formou verbálneho vyjadrovania napokon vyústila aj do diskusie ohľadom účelu zákona a aj ustanovenia § 2 Základné potreby, ktoré bolo vnímané komunikujúcim, nielen ako výraz dehonestujúceho spoločenského ocenenia práce príslušníkov ústavov, ale aj ako postoj, ktorý je možné zaujať k personálu z hľadiska vážnosti a postavenia v aktuálnom výkone služby.

Etika (morálka) v sociálnom zaobchádzaní je dvojsečná zbraň:

  • na strane jednej je účelom sociálneho zaobchádzania v režime obmedzenia osobnej slobody okrem iného aj vzdelávanie objektu sociálneho zaobchádzania určeného prostredníctvom programu zaobchádzania, a teda poskytovanie možností na rozvoj svojich sociálnych (komunikačných) zručností,
  • na strane druhej si subjekt zaobchádzania (personál) musí byť vedomý skutočnosti, že komunikačné zručnosti prinesené alebo získané počas režimu obmedzenia osobnej slobody objektom zaobchádzania sú plne využívané aj v komunikácii s personálom ústavov. Preto každý verbálny prejav je aj výrazom vlastností osobnosti uplatniť sa (presadiť sa) v priestore, ktorý je vedome umelo vytvorený pre existenciu jedincov porušujúcich normy spoločnosti.

Objekt sociálneho zaobchádzania získava zručnosti v komunikácii so subjektom sociálneho zaobchádzania, používa ich v interakcii, ale eticky, morálne vyspelejší by mal byť v komunikácii subjekt sociálneho zaobchádzania, ktorý musí zvládnuť aj emocionálne vyhrotenú situáciu a využiť ju v neskoršej argumentácii vo svoj prospech, ako svoju výhodu. Emocionálna zdržanlivosť a schopnosť sa povzniesť aj nad zámerne degradujúce momenty vo vzťahu k subjektu zaobchádzania sú hlavným predpokladom morálnej sily v komunikácii s objektom sociálneho zaobchádzania. A to i napriek tomu, že legislatíva, ktorá by mala byť vo vzťahu k objektu alebo subjektu sociálneho zaobchádzania emocionálne impotentná, občas naznačuje, že emócie ju v mohli niektorých detailoch v procese tvorby predsa len poznačiť.

Hovoriť o etike znamená hovoriť zvyčajne o dvoch póloch javu alebo problému, čo je morálne alebo prekračuje hranice morálnosti. Morálna dilema (či paradigma) vzniká na hranici morálnosti a je vo svojej podstate je zhmotnenou esenciou, výberom medzi dvomi alebo viacerými neželanými možnosťami. Problematika etiky súvisela a bude súvisieť s filozofiou, etika a morálka je o vzťahu k životu, svetu, iným ľuďom a napokon aj sebe samému. Červenou niťou príspevku sú aj otázky: „Ako sa správať?“, „Aký postoj zaujať?“ v konkrétnej situácii, čiže urobiť rozhodnutie v rámci etiky, neohrozujúce subjekt rovnako ako aj objekt sociálneho zaobchádzania v režime obmedzenia osobnej slobody.

Uvedené v predchádzajúcom môže vyvolávať dojem, že legislatíva je mimo etiky, morálky, pocitov. Legislatíva je poplatná dáme s mečom, váhami a zaviazanými očami, kedy to čo je napísané je platné. Diskusia časti personálu mala svoju veľmi praktickú a zároveň aj etickú rovinu. Prečo? Ustanovenie § 2 schváleného zákona č. 475/2005 boli ďalej rozpracované v dikcii zákona, konkrétne:
a) osobná hygiena - § 22 zákona
b) blízka osoba - § 24 zákona,
c) korešpondencia - § 25 zákona,
a preto morálna dilema či paradigma existovala v tejto rovine úvah:
a) väzenstvo v štruktúre spoločnosti zaujíma pozíciu nezlúčiteľnú s elitou spoločnosti, je na posledných miestach spoločenskej prestíže, personál nevynímajúc,
b) chcela dikcia zákona v jeho úvodných častiach vyjadriť jeho postavenie v spoločnosti a umocniť tento status aj v mysliach personálu?,
c) bolo záujmom, aby objekt zaobchádzania, ktorý veľmi kriticky vníma každé ustanovenie zákona mal možnosť diskusie, ktorá hypoteticky môže znevažovať subjekt sociálneho zaobchádzania, ale na základe existujúceho argumentu?
d) prečo nemohlo byť ustanovenie § 2 zapracované do ďalších paragrafových znení zákona, § 22, § 24 a § 25? ... a pod.

7 Piate východisko k morálnej paradigme

Zákon č. 475/205 o výkone trestu odňatia slobody bol do súčasnej doby dvakrát novelizovaný, a to zákonom č. 93/2008, ktorý v § 2, písm. c) zmenil jeho znenie nasledovne: "základnými potrebami na korešpondenciu papier, obálka, tlačivá poštového podniku, písacie potreby a odoslanie obyčajnej listovej zásielky; tlačivá poštového podniku sa odsúdenému poskytujú bezplatne a písacie potreby sa odsúdenému iba vypožičajú" a zákonom č. 498/2008, ktorý sa zaoberal zmenami vo finančných náležitostiach. Zmeny naznačujú, že (možným) morálnym aspektom zákona v jeho prvých ustanoveniach sa nikto nezaoberal a zrejme ani nebude.

Účelom tohto príspevku je však zameranie pozornosti aj na problém legislatívy, ktorý už zrejme nerezonuje v mysliach personálu. Doba a myslenie personálu má svoju afinitu k iným aktuálnym skutočnostiach výkonu služby v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody, kde sa realizuje sociálne zaobchádzanie v režime obmedzenia osobnej slobody.

Záver alebo morálna paradigma pretrváva

Etický rozmer práce v režime obmedzenia osobnej slobody vo svojich podobách evokuje emócie spojené s vinou a trestom, hriechom a pokáním. Filozofický rozmer pokánia či ľútosti (penitencie), slova a jeho obsahu verejnosťou skoro nepoužívaným, je umocňovaný legislatívou, vo svojej podstate tvoriacou etický rozmer sociálneho zaobchádzania s väznenou osobou, no emócie, či prežívanie vlastné živej ľudskej hmote, konfiguruje do práv, povinností, možností a obmedzení, ktoré ich síce evokujú, ale nezohľadňujú, či neakceptujú. Preto aj morálna paradigma, ktorá zostáva.

Autor: PaedDr. Milan Hejdiš
Spoločnosť pre sociálnu integráciu v SR

Zoznam bibliografických odkazov

[1] HEJDIŠ, Milan, KOZOŇ, Antonín. 2010. Biosociálne príčiny nešpecifických porúch správania odsúdených v penitenciárnom zaobchádzaní. In: NEČAS, Stanislav a kol. Sociální, ekonomické, právní a bezpečnostní otázky současnoti. Praha: Soukromná vysoká škola ekonomických studií, s.r.o., 2010. ISBN 978-80-86744-84-1, s. 135-142.
[2] Zákon č. 59/1965 Zb. o výkone trestu odňatia slobody, ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom č. 173/1968 Zb., zákonom č. 100/1970 Zb., zákonom č. 47/1973 Zb., zákonom č. 179/1990 Zb., zákonom č. 79/1992 Zb., zákonom č. 296/1993 Z. z., zákonom č. 33/1994 Z. z. a zákonom č. 451/2002 Z. z.
[3] Zákon č. 475/2005 Z.z. z 22. septembra 2005 o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 93/2008 Z.z. a zákona č. 498/2008 Z.z.
[4] penitencia. 2010. [online]. World´s Last Chance, [2010] [cit. 2010-10-03]. Dostupný z WWW: http://translate.google.sk/translate?hl=sk&sl=en&u=http://en.bab.la/dict...) .
[5] Vzdelávací program, sociálno - psychologický výcvik. 2010. [online]. Inštitútu vzdelávania ZVJS Nitra, [2010] [cit. 2010-10-02]. Dostupný z WWW: http://www.zvjs.sk/dokumenty/IV%20ZVJS/SPV%20april%202010.pdf.

__________________________________________

Prednáška odznela na medzinárodnej vedeckej konferencii Aplikovaná etika v sociálnej práci a ďalších pomáhajúcich profesiách, ktorá sa konala 20. – 21. októbra 2010, v Piešťanoch a bola publikovaná v zborníku z tejto konferencie:
MÁTEL, A. – SCHAVEL, M. – MÜHLPACHR, P. – ROMAN, T. 2010. Aplikovaná etika v sociálne práci a ďalších pomáhajúcich profesiách. Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava : VŠZaSP sv. Alžbety. 413 s. ISBN 978-80-89271-89-4.