Základné etické princípy a ich akceptácia v starostlivosti o seniorov

okt 31 2021

Basic ethical principles and their acceptance in the care of seniors

Abstrakt: Dodržiavanie etických princípov by malo byť základnou súčasťou starostlivosti o seniorov. V klinickej praxi sa však stretávame so situáciami, kedy sú tieto princípy neakceptované. Najčastejšie ide o nedodržanie základných etických princípov pri realizovaní starostlivosti o geriatrických pacientov. V príspevku prezentujeme, ktoré etické princípy bývajú v klinickej praxi najčastejšie nedodržané a pri akých situáciách. Ponúkame aj komparáciu najčastejších etických problémov na Slovensku a v zahraničí. Údaje sme získali prostredníctvom zmiešaného výskumu a trianguláciou metód- dotazník, narrative review. Po spracovaní výsledkov sme zistili, že najčastejšie sa neakceptuje princíp autonómie, pri poskytovaní akútnej starostlivosti, v súčasnosti spojenej s pandémiou COVID 19 ako aj princíp spravodlivosti. Pri starostlivosti o terminálne chorých geriatrických pacientov to bol princíp beneficiencie (prospešnosti).
Kľúčové slová: Etické princípy. Senior. Zdravotná starostlivosť o seniorov. Problémy v starostlivosti

Abstract: Adherence to ethical principles should be an essential part of caring for the elderly. In clinical practice, we encounter situations where these principles are unaccepted. Most often it is a non-acceptance of basic ethical principles in the implementation of care for geriatric patients. In the article we present which ethical principles are most often not observed in clinical practice and in which situations. We also offer a comparison of the most common ethical issues in Slovakia and abroad. We obtained the results through mixed research and triangulation of methods - questionnaire, narrative review. After processing the results, we found that the principle of autonomy is most often not accepted. It was the provision of acute care, currently associated with the COVID 19 pandemic, as well as the principle of justice. In the care of terminally ill geriatric patients, this was the principle of beneficience.
Keywords: Ethical principles. Senior. Healthcare for the elderly. Problems in care

Úvod

Správanie každého zdravotníka by malo vychádzať zo základných princípov etiky, ktorým dominuje snaha jednať vždy v najlepšom záujme pacienta. Prudký rozvoj medicíny, techniky a farmakológie však pozmenil náhľad na túto snahu, čo má negatívny dopad pri poskytovaní starostlivosti o chronicky chorých a geriatrických pacientov (Masár, Fedorová, Hudáčková, 2014). V starostlivosti o seniorov môže vzniknúť veľa etických problémov. Najčastejšie súvisia s etickými princípmi a podceňovaním seniorov z hľadiska veku (ageizmus). K dôležitým etickým otázkam patrí zbavenie svojprávnosti u pacientov s poruchami kognitívnych funkcii alebo starostlivosť o zomierajúceho seniora, predovšetkým v ústavnom zariadení (Poledníková, 2013).

Ciele pre etické poskytovanie zdravotnej starostlivosti seniorom sú rovnosť pri diagnostike a liečbe, dostupnosť odbornej starostlivosti, zabezpečiť autonómnosť seniora, právo na dôstojnú smrť. Ciele pomáhajú dosiahnuť zásady prístupu k seniorovi pri liečbe, ktoré by mali zdravotnícki pracovníci dodržiavať. K zásadám patrí:

  • starostlivosť o seniora/geriatrického pacienta povýšiť na prvoradý záujem,
  • jednať zdvorilo a ohľaduplne,
  • rešpektovať dôstojnosť a súkromie,
  • počúvať seniora/geriatrického pacienta a rešpektovať jeho názory,
  • poskytnúť informácie v zrozumiteľnej forme,
  • rešpektovať právo spolurozhodovať o liečbe,
  • zvyšovať svoje profesionálne vedomosti a schopnosti,
  • trvať na tom, aby predsudky neovplyvnili zdravotnú starostlivosť,
  • vyvarovať sa zneužitiu pozície zdravotníka,
  • pracovať v prospech seniora/geriatrického pacienta (Nemčeková, 2008, Krajčík, 2014).

Základné etické princípy a geriatrický pacient

K základným etickým princípom patrí beneficiencia, nonmaleficiencia, autonómia a spravodlivosť. U seniorov aj v súčinnosti s ich špecifickosťou súvisiacou s liečbou, priebehom ochorení a zmenami v procese starnutia môže byť ich dodržiavanie problematické.

  1. Beneficiencia/prospešnosť (salus aegroti suprema lex). K synonymám patrí ochrana života (prevencia, záchrana), obnova zdravia (liečba, starostlivosť), zlepšovanie kvality života, úľava od utrpenia a bolesti. V praxi to značí, že lekár i sestra musia konať v prospech pacienta a hľadať pre neho najlepší postup liečby, najlepšie riešenie starostlivosti (Nemčeková, 2008). Najčastejšie problémy s nedodržaním princípu súvisia s farmakologickou liečbou. Senior má predpísaný liek vzhľadom na ochorenie, nie na vek, liek je nevhodný pre seniora, má nesprávne dávkovanie a vzhľadom na polyfarmáciu rastie i riziko liekových interakcií. Druhým vážnym problémom sú nedostatočné liečebné stratégie predovšetkým v terapii onkologického ochorenia. Neštandardný prístup k liečbe malignít má za následok zvýšenie mortality seniorov. Výsledky klinických štúdii potvrdzujú nedostatočné liečebné aktivity pre starších pacientov. Liečba geriatrických onkologických pacientov by sa preto mala začať odhadom dĺžky života, hodnotením celkového stavu a diskusiou o jej benefitoch a rizikách (Wagnerová, 2020). Beneficiencia sa často neakceptuje pri starostlivosti o terminálne chorých v ústavných zariadeniach. Tu sa stretávame s etickými dilemami z akej starostlivosti bude mať terminálne chorý senior prospech a z akej nie. Najčastejšie ide o podávanie umelej enterálnej výživy a tekutín (St Ledger, et al 2021).
  2. Nonmaleficiencia - nikdy neškodiť (primum non nocere), nevytváranie rizík, minimalizovanie možných rizík. Neuškodiť po fyzickej, psychickej, sociálnej (sociálnokultúrnej) a spirituálnej stránke ľudskej bytosti. V starostlivosti o seniorov to znamená zvážiť škodlivé následky, ktoré by mohlo mať konanie zdravotníckych pracovníkov vo vzťahu k pacientovi. Seniorom škodí veľký počet liečiv, rizikoví sú aj krehkí seniori a veľa krát môže škodiť aj nevhodná komunikácia. Pri komunikácii vedenej nevhodným spôsobom, je narušená potreba sebavyjadrenia a sebarozvoja seniorov. Nevhodným spôsobom interakcie je komunikačná invázia a deprivácia. Pri komunikačnej invázii sa seniorovi vnucuje niečo, čo nechce a nežiada si. Pri komunikačnej deprivácii nie je vyhovené seniorovi, aby mohol komunikovať (Čižmárikova,2019).
  3. Autonómia (voluntas aegroty suprema lex) - pacient má právo na sebaurčenie, môže zasahovať do procesu liečby. Informované a slobodné rozhodnutie, spoluúčasť na rozhodovacích procesoch (Informovaný súhlas / informované odmietnutie). U seniorov je dôležité správne posúdenie stupňa schopnosti alebo neschopnosti v rozhodovaní. Pacient by mal pochopiť, rozlíšiť, zvážiť všetky možné alternatívy, mať primeranú úroveň prijímať informácie, slobodne sa rozhodnúť bez vonkajšieho nátlaku alebo prinútenia. Má právo na rozhodnutie o budúcej starostlivosti (Kutnohorská, 2007). Rešpektovanie priania pacienta. Pri ústavnej liečbe právo na informácie a primeraný prístup, vysvetlenie priebehu intervencii, informovať o právach a povinnostiach počas hospitalizácie. V praxi sa však stretávam s tým, že senior nemôže zasahovať do procesu liečby, nie je dostatočne informovaný. Problémom je aj akceptovanie rozhodnutia pacienta v paliatívnej starostlivosti. Lekár musí byť pripravený počúvať a pacient rozprávať o svojich pocitoch, túžbach dôvodoch svojho rozhodnutia. Na druhej strane, pacient by sa mal mať možnosť zamyslieť sa nad tým, či jeho rozhodnutia v terminálnom štádiu sú kompatibilné s jeho životným postojom, alebo či sú jeho rozhodnutia ovplyvňované strachom a teda ich možno nazvať neautentickými- tu mu môže byť nápomocná rodina, blízki ľudia (Podgorica, 2020).
  4. Spravodlivosť (iustitia) – nediskriminovať, spravodlivosť v rozdeľovaní nedostatkových materiálov, komu bude poskytnutý osobitný druh liečby (Németh, 2009; Krajčík, 2014). Podcenenie v súvislosti s vekom a zdravotným stavom (Rosin, Dijk, 2005). Často krát môže ísť o prejavy ageizmu zo strany zdravotníckych pracovníkov (Nemčeková, 2008; Šoltés, Pullmann, 2008). Kontraindikácia niektorých výkonov vzhľadom na vek. V starobe a krehkosti nesmie byť obmedzená dostupnosť zdravotnej starostlivosti vrátane lekárskej. Vek nie je kritériom zmeny medicínskeho prístupu (Wagnerova, 2020, s. 420).

Akceptácia základných etických princípov v starostlivosti o seniorov - výsledky zmiešaného výskumu

Výskum prebiehal počas roku 2020 a prvého polroka 2021. Na začiatku výskumu sme realizovali pilotnú štúdiu na vybraných oddeleniach a klinikách v Ústrednej vojenskej nemocnici SNP Ružomberok- FN. Následne sme priebežne analyzovali dokumenty (výskumné štúdie a prehľadové práce) získané vo vedeckých databázach.

Hlavným cieľom výskumu bolo zistiť ako sa v praxi dodržiavajú základné etické princípy pri starostlivosti o seniorov.

Čiastkové ciele:

  1. Zistiť v ktorej oblasti starostlivosti o seniora bývajú etické princípy najčastejšie porušované.
  2. Zistiť aké etické problémy sa pri starostlivosti o seniorov najčastejšie vyskytujú.
  3. Zistiť ako vplýva súčasná situácia v zdravotníctve na dodržiavanie etických princípov.

Výskumné metódy

Hlavnou metódou bolo narrative review, pri ktorom sme v priebehu roka analyzovali dokumenty. Zamerali sme sa na výskumné správy, vedecké články, ktoré boli dostupné v databázach Scopus, Web of Science, PubMed Central a publikované v rokoch 2005- 2021. Dokumenty sme vyberali po zadaní kľúčových slov- ethical principles in geriatrics, ethical principles in the implementation of care for geriatric patients, ethical issues in the care of the elderly.

Doplňujúcou metódou bol dotazník vlastnej konštrukcie. Dotazník bol administrovaný v mesiacoch január, február 2020 a bol súčasťou pilotnej štúdie.

Výskumný súbor

Pri pilotnej štúdii boli výskumným súborom sestry, ktoré poskytovali ošetrovateľskú starostlivosť seniorom. Boli to sestry pracujúce na Klinike vnútorného lekárstva, neurologickej klinike, Klinike radiačnej a klinickej onkológie a doliečovacom oddelení. Inkluzívnym kritériom zaradenia bola ochota vyplniť dotazník, skúsenosť so starostlivosťou o seniorov a geriatrických pacientov, vedomosti z ošetrovateľskej etiky. Celkovo sa do štúdie zapojilo 60 sestier (57 žien a 3 muži). Priemerný vek sestier bol 33 rokov.
Výskumný súbor v narrative review boli dokumenty získané pomocou kľúčových slov. Celkovo sme pracovali so 116 vedeckými štúdiami.

Výsledky

Ako prvé prezentujeme výsledky pilotnej štúdie. V jednotlivých položkách dotazníka sme zisťovali údaje, ktoré nám pomohli pri vyhodnotení cieľov.
Otázky boli rozdelené do troch oblastí: 1. výskyt etických problémov v starostlivosti o seniorov, 2. akceptovanie etických princípov a 3. výskyt vekovej diskriminácie v ústavných zariadeniach.

Oblasť 1
V oblasti 1 boli otázky zamerané na najčastejšie etické problémy, ich frekvenciu výskytu a identifikovanie zdravotníckych pracovníkov, ktorých intervenciami a postojom najčastejšie vzniknú.

V tabuľke 1 uvádzame výsledky, ktoré sme získali z odpovedí sestier na otázku: S akými etickými problémami, ktoré ovplyvňujú starostlivosť o seniorov sa stretávate na klinike/oddelení kde pracujete?

Tab. 1 Výskyt etických problémov ovplyvňujúcich starostlivosť o seniorov

Pri tejto položke označili sestry viacero alternatív. Alternatíva s najväčším počtom označení (55) bola číslo 6 nevhodné oslovovanie seniorov. Z ďalších najčastejšie sa objavujúcich etických problémov bola kontraindikácia niektorých výkonov- 50 sestier. 45 sestier uviedlo ako etický problém neadekvátnu kompetentnosť rozhodovania sa.

Pri položke zameranej na výskyt problémov, sestry uviedli frekvenciu výskytu minimálne raz týždenne.

Na otázku: Kto z kategórie zdravotníckych pracovníkov najčastejšie porušuje etické princípy, sestry odpovedali, že najčastejšie sú to sanitári a zdravotnícki asistenti. Odpovede v číslach uvádza tabuľka 2.

Tab.2 Kategórie zdravotníckych pracovníkov a porušenie etických princípov

Oblasť 2
Druhá oblasť bola zameraná na etické princípy. Sem sme zaradili otázky, ktoré sa týkali etických princípov vo všeobecnosti, ale zisťovali sme aj príčiny ich narušenia.

Po vyhodnotení tejto oblasti a jednotlivých položiek sme zistili, že sestry aj iní zdravotnícki pracovníci majú vedomosti o základných etických princípoch, vedia o ich odlišnostiach pri poskytovaní individuálnej starostlivosti seniorom, ale aj konštatovali, že bývajú pomerne často narúšané- Tabuľka 3.

Tab. 3 Narušenie etických princípov

Ako z Tabuľky 3 vyplýva v skúmaných zariadeniach najčastejšie dochádza k narušeniu princípu spravodlivosti- 43 respondentov a autonómie, ktorú označilo 17 sestier. Iba 3 uviedli, že na ich pracovisku bol narušený princíp neuškodiť.

Oblasť 3
Veková diskriminácia môže byť tiež jednou z príčin porušenia etických princípov, preto bola posledná oblasť zameraná na výskyt ageizmu a jeho foriem v ústavných zariadeniach. V otázkach sme sa zamerali na výskyt vekovej diskriminácie a jednotlivé formy ageizmu. Zistili sme, že len 8 sestier si myslí, že zdravotnícki pracovníci majú negatívny postoj ku starším ľuďom a podceňujú ich z hľadiska veku. Rovnako pozitívne uvádzali (až 57 sestier), že seniori majú poskytovanú adekvátnu zdravotnú starostlivosť. Pri kontrolnej otázke: Je podľa Vás zdravotná starostlivosť poskytovaná v rovnakej miere hospitalizovaným seniorom tak, ako pacientom nižšieho veku?, uviedlo dokonca až 59 sestier kladnú odpoveď. Na otázku, či nebola poskytnutá liečebná starostlivosť seniorovi z hľadiska jeho veku, podobne označili žiaducu odpoveď. Ako dôvod neposkytnutia starostlivosti alebo terapeutickej intervencie uviedli: prianie geriatrického pacienta alebo jeho rodiny.

Výsledky narrative review

Ako sme už v úvode uviedli v priebehu rokov 2020-2021 sme postupne analyzovali vedecké štúdie zamerané na skúmaný problém. Venovali sme sa pôvodným vedeckým prácam, observačným štúdiám, ale aj prehľadovým prácam. Výsledky sme porovnávali z hľadiska dátumu publikovania. Kedy sme zisťovali aké problémy pri dodržiavaní etických princípov sa riešili v príslušných rokoch publikovania- Tabuľka 4.

Tab. 4 Najčastejšie neakceptované etické princípy v publikovaných prácach

Ako z tabuľky vyplýva, výsledky sme hodnotili kvalitatívne. V dokumentoch sme sa zamerali na termín etický princíp a jeho nedodržanie v klinickej praxi. Najviac vedeckých výstupov bolo venovaných narušeniu autonómie geriatrického pacienta. Potom boli odlišnosti z hľadiska obdobia. V prvom období do roku 2010 sa venovali štúdie aj princípu neuškodiť. V druhom období sa štúdie venovali prospešnosti liečby u geriatrických pacientov. V poslednom období a predovšetkým práce z rokov 2020-2021 boli zamerané na akceptovanie princípu spravodlivosti a to predovšetkým pri liečbe seniorov s COVID 19.

Pri práci s dokumentmi sme aj porovnávali, v ktorej oblasti alebo pri akom type starostlivosti najčastejšie býva problém s akceptovaním etických princípov alebo vznikajú etické dilemy.

Najviac publikácii, kde sa zvažoval prínos starostlivosti v prospech geriatrického pacienta bolo tematicky zameraných na záver života, terminálnu starostlivosť. Boli to dilemy liečby- aplikácia výživy, hydratácie, opiátov. Autori sa zameriavali na dôstojnosť a prospešnosť starostlivosti, resuscitáciu alebo rozhodnutie pacienta o neresuscitovaní a invazívne výkony.

Druhou významnou oblasťou boli kompetencie a posúdenie kompetencii v rozhodovaní o liečbe u gerontopsychiatrického pacienta- svojprávnosť, informovaný súhlas, porozumenie informáciám.

Medzi ďalšie témy patrila farmakologická liečba, poskytovanie diagnostických a terapeutických intervencii seniorom, dlhodobá starostlivosť, geriatrická krehkosť a ageizmus. V tabuľke 5 sú jednotlivé témy, ktoré boli najčastejšie predmetom výskumu a metaanalýz. Uvedené sú od najviac spracovaných a opisovaných až po najmenej spracované oblasti.

Tab. 5 Oblasti liečby alebo starostlivosti, pri ktorých sú neakceptované etické princípy

Diskusia

Pri starostlivosti o seniorov vzniká a je prítomných veľa etických problémov, ktoré môžu ovplyvňovať, narúšať a určitým spôsobom aj sťažovať starostlivosť o seniorov. K najčastejšie vyskytujúcim patrí: narušená kompetentnosť rozhodovania, kontraindikácia niektorých výkonov vzhľadom na vek, nerešpektovanie vôle pacienta, predsudky voči seniorom, rozpor vo vynakladaní finančných prostriedkov na liečbu vzhľadom na vek, strata identity a individuality starého človeka v ústavnej liečbe (Poledníková, 2013; Rapčíková, Janiczeková, 2018). Eliminovať uvedené skutočnosti pomáha, ak zdravotnícki pracovníci nezabudnú na humánny prístup, rešpektovanie dôstojnosti pacienta a dodržujú základné etické princípy (Podgorica, 2020; Tampi, 2018; Tokovská, 2010).

Aj hlavným cieľom realizovaného výskumu bolo zistiť ako sa v praxi dodržiavajú základné etické princípy pri starostlivosti o seniorov. Pomocou metodologickej triangulácie sme analyzovali získané výsledky. Pri vyhodnotení pilotnej štúdie sme zistili, že v ústavnej starostlivosti sa najčastejšie nedodržiava princíp spravodlivosti a autonómie. Podľa výsledkov narrative review to bol predovšetkým princíp autonómie a následne to bol princíp spravodlivosti a neuškodiť. Princíp autonómie a jeho narušenie je vo vedeckej literatúre spájaný s témou starostlivosť na konci života a starostlivosť o pacientov s poruchami kognitívnych funkcii. V štúdii Martinéz et al (2020) je uvedené, že pre autonómiu terminálne chorého seniora a jeho rodinných príslušníkov sú dôležité komplexne spracované smernice, ale aj starostlivosť zameraná na individuálne potreby seniora. Rees, King, Schmitz (2009) odporúčajú mať dostatok zdrojov (materiálnych, finančných), rozvíjať etickú výchovu zamestnancov a mať priestor na etickú diskusiu jednotlivých členov multidisciplinárneho tímu.

Kvantitatívnou a kvalitatívnou analýzou sme získali odpovede aj na čiastkové ciele.
Prvým čiastkovým cieľom bolo zistiť, v ktorej oblasti starostlivosti o seniora bývajú etické princípy najčastejšie porušované. Pilotnou štúdiou sme sa snažili zistiť oblasti narušenia etických princípov v ústavnej zdravotnej starostlivosti. V klinikách, ktoré poskytovali akútnu starostlivosť to bolo hlavne realizovanie diagnostických a terapeutických intervencii. Na oddelení subakútnej starostlivosti, nadmerná starostlivosť o zomierajúcich. V pôvodných vedeckých prácach a metaanalýzach to bola oblasť dlhodobej starostlivosti, najčastejšie v domoch ošetrovateľskej starostlivosti a oblasť starostlivosti o zomierajúcich. Bollig (2015) poukazoval, že v domoch ošetrovateľskej starostlivosti a pri dlhodobej starostlivosti je dôležité zabezpečiť, aby starostlivosť optimalizovala pomer rizika a prínosu vo všetkých intervenciách s rešpektom voči právu jednotlivca robiť slobodné a autonómne rozhodnutia, ochranou súkromia a ochranou najviac ohrozených ľudí a zabezpečenia rovnocennej distribúcie zdrojov. Pri dlhodobej starostlivosti v domácom prostredí je nevyhnutná integrovaná starostlivosť. Pretože pre osoby so zdravotným postihnutím, z hľadiska zníženej mobility a orientačných schopností, je poskytovanie zdravotnej a sociálnej starostlivosti na jednom mieste výhodou. Oddelenie zdravotných, sociálnych a iných služieb, ich umiestnenie na rôznych miestach, znevýhodňuje starších ľudí a často je aj nemožné, aby ich navštevovali, znižuje sa kvalita starostlivosti.

Druhým cieľom bolo zistiť aké etické problémy sa pri starostlivosti o seniorov najčastejšie vyskytujú. Z odpovedí sestier vyplynulo, že sú spojené s nevhodnou sociálnou komunikáciou- napríklad nevhodné oslovovanie seniorov. Z ďalších najčastejšie sa objavujúcich etických problémov to bola kontraindikácia niektorých výkonov a neadekvátna kompetentnosť rozhodovania sa. Vo vedeckých štúdiách to boli predsudky voči seniorom, ageizmus. Hlavné etické problémy súviseli s autonómiou starších ľudí, rešpektom k ich potrebám, želaniam a hodnotám a rešpektom k ich rozhodovaniu. Týkali sa práv pacientov, práv starších osôb, používania predbežných smerníc, etických dilem liečby, výživy a autonómie. Podľa Tokovskej (2011) personál v zariadeniach dlhodobej starostlivosti, kvôli problémom s finančným ohodnotením, nízkym sociálnym statusom, preťaženosťou... „zabúda“ vo svojej každodennej rutine na základné etické princípy.

Posledným cieľom bolo zistiť ako vplýva súčasná situácia v zdravotníctve na dodržiavanie etických princípov. Odpovede sme získali len kvalitatívnou analýzou štúdii, ktoré boli publikované v období 2016 až 2021. Najviac sa venovali etickým princípom pri starostlivosti o dlhovekých a špecifickým problémom v starostlivosti o terminálne chorého seniora. Išlo napríklad o otázky náhradného rozhodovania, stiahnutia a zadržania intervencií, použitia kardiopulmonálnej resuscitácie a príkazov neresuscitovať, reagovanie na žiadosti o intervenciu, prideľovanie zdrojov zdravotnej starostlivosti. Kritickým prvkom etickej starostlivosti bolo uznanie a konanie podľa želania staršieho jedinca. V publikáciách z roku 2020 a 2021 sa niekoľko štúdii venovalo uplatňovaniu etických princípov pri liečbe seniorov s COVID 19. Bolo v nich uvedené, že v prípade ľudí, ktorí už majú COVID-19, môžu zdravotnícki pracovníci uprednostniť tých, u ktorých je pravdepodobné, že prežijú. Samotné rozhodovanie na základe chronologického veku však nie je opodstatnené; okrem veku treba brať do úvahy aj ďalšie aspekty, ktoré určujú teoretickú dĺžku života. Aj Martinéz et al (2020) uvádza, že pre klinickú prax je nevyhnutné správne individualizované stanovenie priorít pri prideľovaní obmedzených zdrojov. Diskriminácia na základe pohlavia, rasy alebo veku však nemá pri určovaní priorít žiadnu úlohu, pokiaľ to nie je jednoznačne odôvodnené.

Záver

Zdravotná starostlivosť nepredstavuje len určité výkony a liečebné metódy, ale tiež prístup zdravotníckeho personálu, ktorý má nemalú zásluhu na tom, ako sa pacient cíti, čo prežíva a ako sa jeho zdravotný stav vyvíja. Kvalita starostlivosti a zabezpečenie primeranej kvality života pacienta vo vyššom veku úzko súvisí s dodržiavaním základných etických princípov. Presvedčili sme sa o tom aj pri realizácii výskumu. Po vyhodnotení pilotnej štúdie sme zistili, že etické problémy sa pomerne často objavujú v súvislosti so starostlivosťou o seniorov. Zdravotnícky personál porušuje etické princípy, hlavne princíp autonómie a spravodlivosti. Preto je veľmi dôležité sa zamyslieť nad príčinami vzniku týchto problémov a včas realizovať primerané opatrenia. Zmena môže nastať, ak budú mať zdravotnícki pracovníci adekvátny počet pacientov, materiálne, prístrojové vybavenie, čas na primeranú komunikáciu so seniorom a rodinným príslušníkom.

Autorky: PhDr. Katarína Zrubáková, PhD., PhDr. Mária Lehotská, PhD., Bc. Viktória Belancová
Fakulta zdravotníctva, Katolícka Univerzita Ružomberok

Literatúra

BOLLIG, Georg at al, 2015. Ethical challenges in nursing homes – staff's opinions and experiences with systematic ethics meetings with participation of residents’ relatives. In Caring Sciences, Vol. 29, n. 4, p.810-823. ISSN 1792-037X.
BUŽGOVÁ, Radka. 2008. Etika ve zdravotnictví. Ostrava: Ostravská univerzita. ISBN 978-80-7368-501-0.
KRAJČÍK, Štefan, 2014. Poznámky k etike zdravotnej starostlivosti o seniorov. In Geriatria. Roč. 20, č. 2, s. 22-25. ISSN 1335 – 1850.
MARTÍNEZ-SELLÉS, David, MARTÍNEZ-SELLÉS, Helena, MARTÍNEZ-SELLÉS, Manuel, 2020. Ethical Issues in Decision-making Regarding the Elderly Affected by Coronavirus Disease 2019: An Expert Opinion. In ECR. Vol. 15. Dostupné na internete: https://www.ecrjournal.com/articles/Ethical-Issues-Elderly-Affected-By-C...
MASÁR, Oto, FEDOROVÁ, Katarína, HUDÁČKOVÁ, Andrea, 2014. Etické a právne problémy v geriatrii spojené so želaním DNR – Do Not Resuscitat. In Geriatria. Roč. 20, č. 2, s. 37- 42. ISSN 1335 – 1850.
PODGORICA, Nertila et al, 2020. A systematic review of ethical and legal issues in elder care. In Nursing Ethics. Dostupné ne internete: https://doi.org/10.1177%2F0969733020921488
POLEDNÍKOVÁ, Ľubica a kol. 2013. Ošetrovateľský proces v geriatrickom ošetrovateľstve. Martin: Osveta. ISBN 978-80-8063-410-0.
REES, Jenny, KING, Lindy, SCHMITZ, Karl, 2009. Nurses' Perceptions of Ethical Issues in the Care of Older People. In Nursing Ethics. Vol. 16, n. 4, p. 436-452. ISSN 1477-0989.
ROSIN, Aj, DIJK, Yvan, 2005. Subtle ethical dilemmas in geriatric management and clinical research. In Journal of Medical Ethics, Vol. 31, n.6. Dostupné na internete: https://jme.bmj.com/content/31/6/355
St LEDGER, U.et al. 2021. Moral distress in end-of-life decisions: A qualitative study of intensive care physicians. In Journal of Critical Care. Vol. 62, n. 4, p. 185-189. ISSN 0883-9441.
ŠOLTÉS, Ladislav, PULLMANN, Rudolf. a kol. 2008. Vybrané kapitoly z medicínskej etiky. Martin: Osveta. ISBN 978-80-8063-287-8.
TOSATO, M. et al, 2021. Say ninetynine": it's never too late to recover from covid-19. In Journal of Frailty & Aging. Vol. 10, n. 1, p. 70-71. DOI 10.14283/jfa.2020.41
TAMPI, Rojesh et al. 2018. Ethical, Legal and Forensic Issues in Geriatric Psychiatry. In Current Psychiatry Reports. Dostupné na internete: ttps://www.diamondhealth.com/sites/default/files/Article Ethical Legal and Forensic Issues in Geriatric Psychiatry.pdf
TOKOVSKA, Miroslava, 2011. Etické aspekty inštitucionálnej starostlivosti o seniorov. In Prohuman [online]. Dostupné na internete: https://www.prohuman.sk/socialna-praca/eticke-aspekty-institucionalnej-s...
WAGNEROVÁ, M., 2020. Biologická liečba u seniorov. In Onkologie. Roč. 4, č. 1, s. 24-27.
ISBN 1802-4475.

Miesto pre reklamu

Radi publikujete ale nemáte dobrú skúsenosť s inými časopismi? Publikujte v časopise Prohuman. Hľadáme práve Vás!