The family as a pillar of culture in Roma
Abstrakt: Cieľom príspevku je lepšie poznanie rómskeho obyvateľstva, a tým aj skvalitnenie procesu integrácie, ktorá je nevyhnutná pre spolunažívanie rozličných kultúr. Snahou je poukázať na to, že v súčasnosti sme svedkami prenikania predsudkov a stereotypu hodnotenia Rómov do všetkých oblastí života spoločnosti a postojov voči Rómom. Predsudky sa často vnímajú ako skutočnosť a spravidla sa zovšeobecňujú na celú societu Rómov – odkiaľ už nie je ďaleko k podozrievaniu či dokonca absolútnemu odmietaniu. Sú dva dôvody na zamyslenie sa o hodnotení úrovne spoločenskej integrácie rómskeho obyvateľstva. Jedným je konštatovanie čiastočnej úspešnosti v tomto procese, druhým je fakt, že riešenie rómskeho problému si vyžaduje na oboch stranách ochotu, poznanie kultúry a zvyklostí tej druhej strany.
Kľúčové slová: integrácia, kultúra, rodina, rómska rodina, vzdelanie

Abstract: The paper is a better understanding of the Roma population, thereby improving the integration process, which is essential for the coexistence of different cultures. It seeks to point out that at present we are witnessing prejudice and stereotyping penetration assessment of Roma in all areas of society and attitudes towards Roma. Prejudices are often perceived as fact, and are usually generalized to the whole society of the Roma - where there is no way to suspicion and even an absolute rejection. There are two reasons to think about assessing the level of social integration of Roma population. One part is finding success in this process, the second is that the Roma problem solving requires a willingness on both sides, knowledge of the culture and customs of the other party.
Key words: culture, education, family, integration, the Roma family

Úvod

Predpokladom vyváženého rozvoja spoločnosti je i prosperita rodiny. Z pohľadu sociálnej politiky je základnou jednotkou štátu a v nej sa napĺňajú najpodstatnejšie vzťahy solidarity, vzájomnej sociálnej pomoci a formuje sa osobná zodpovednosť občana za svoj vlastný osud. V podstate, každý človek bez ohľadu na rasu, farbu pleti, národnosť či iné rozdielnosti, prechádza rodinou a v jednotlivých etapách života zastáva v nej rôzne role.
Rodina je modelovou dielňou správania sa človeka, v nej si osvojuje „morálny kódex“ správania, ktorý je špecifický v každej rodine, napodobňuje rodičovské vzory a utvára hodnotový systém. (1)
1 Rómska rodina

Vo všeobecnosti možno povedať, že rómska rodina i v súčasnosti reprezentuje tradičný typ viacgeneračnej rodiny. To je aj najvýraznejší rozdiel medzi rómskou a majoritnou rodinou - tradičná rómska domácnosť sa rozpadá do nukleárnej podoby až v súčasnosti a nie ako u nerómskej populácie v prvej polovici 20. storočia. Tým predstavuje rómska rodina až do súčasnosti odlišný typ rodiny, ale jej odlišnosť nie je podmienená etnicitou, ale skôr posunutím v čase.(2)

Pod tenkou škrupinkou prispôsobenia sa Rómov okoliu v ktorom žili, bolo u nich cítiť tep celkom iného života, iného životného rytmu. Pochopiť „inakosť“ rómskej komunity znamená uvedomiť si, že ich tradícia je na hony vzdialená tradícii usadlých národov. Tí, čo považujú Rómov za parazitov, si neuvedomujú, že práve oni majú v mnohých oblastiach dôležitú úlohu. Rómsku kultúru možno pochopiť len porozumením „cigánskej duše“. Ich kultúrna rozptýlenosť a prístup okolia im neumožnili vytvoriť stále hodnoty, a preto nestavali budovy, mestá ani pamiatky, tak ako iné spoločenstvá. Vytvorili si vlastný svet, ktorý je obrazom ich duše. U Rómov dominuje silný návyk a potreba telesnej blízkosti. „K podstate rómstva patrí aj ochota deliť sa. Úcta k hosťovi je na prvom mieste a patrí stále, aj v tých najzaostalejších osadách k rómskym cnostiam. Citová spontánnosť a živý temperament Rómov sa prejavuje v ich veselosti, zábave a tanci. City a láska sú vyjadrované skôr rečou tela.“(3)

Manželský zväzok, „úradne“ potvrdený, Rómovia prevažne neuznávajú. V partnerskom zväzku často žijú od 16. roku života. Veľkú rolu pri výbere budúcej nevesty má matka syna. V dnešnej dobe sú už mladí pokrokovejší, ale aj napriek tomu synovia čakajú na súhlas matky, odobrenie, či je dievča vhodné. Ak je odozva pozitívna, syn je veľmi šťastný.(4)

Môžeme však konštatovať, že počas poslednej generácie rómska rodina zoslabla. Ide predovšetkým o jej vytrhnutie z tradičnej veľkorodiny. Pohromou pre nich bola dobre mienená snaha sociálnych pracovníkov, ktorí vidiac hladné a špinavé dieťa, usúdili, že musí byť rodičom odobraté. Detský domov zaistil kvalitnú stravu, hygienu a pravidelnú školskú dochádzku, poškodil však schopnosť nadviazať silné citové vzťahy. Nemohol nahradiť rodinu. Dnes môžeme v rómskych rodinách zaznamenať násilie na deťoch, ktoré bolo podľa historikov výnimkou. Časté je aj zanedbávanie v dôsledku alkoholu a drogovej závislosti. Ojedinele sa môžeme stretnúť aj s prípadmi „krvysmilstva“ (incest), kedy manželským životom žijú otec s dcérou, matka so synom alebo brat so sestrou.(5)

„Sociálne postavenie, kultúrna úroveň Rómov a miera ich „rómstva – rómskej identity“, sú veľmi rôznorodé: od rómskych milionárov po sociálne odkázané rodiny, od uzavretých komunít so silnou vnútornou rodovou hierarchiou až po relatívne adaptované, individualizované rodiny, nehlásiace sa k pôvodnej komunite, hľadajúce si novú identitu.“(6)

Na začiatku záujmu o kultúru a sociálny život Rómov si musíme uvedomiť, že nastolenú tému treba chápať a reflektovať nie ako problém asociálnej a chudobnej skupiny ľudí, s ktorou si spoločnosť „nevie rady“, ale ako problém, ktorý vyplýva z rôznosti kultúrnych tradícií, noriem, hodnôt, kultúrnych vzorov, inštitúcií štrukturujúcich rómske spoločenstvo. Štúdium kultúry Rómov v našich krajinách znamená zároveň aj reflexiu zmien vlastnej majoritnej kultúry, predovšetkým jej kultúrnych vzorov. Žijeme tu spolu či vedľa seba už niekoľko storočí. Uvedomenie si vzťahov medzi tradičným, politickým, ekonomickým, vnútroskupinovým a extraskupinovým modelom komunikácie v posledných desaťročiach v rómskej minorite i nerómskych majoritách podnecuje k ďalším úvahám a štúdiám o kultúrnej zmene.(7)
2 Pohľad Rómov na vzdelanie

Rómovia vnímajú školu ako uzavretý priestor oproti „otvorenému priestoru ich životného kontextu“. Schodiská, uzavreté miestnosti, ktoré si vyžadujú určitý druh chovania: nekričať, nebehať, atď. Rómske deti sú vychovávané slobodne v rodinnej skupine, zatiaľ čo v škole sú nútené rešpektovať vonkajšie normy a povinnosti, ktoré pre nich nemajú zmysel.(8) „Škola dieťa obmedzuje a zároveň trestá, ak je jazyk i svet, o ktorom sa musí učiť, vzdialený od jeho sveta. Správanie, ktorému sa naučilo a ktoré jeho rodina podporovala a uznávala, v škole pranierujú a znemožňujú. Dieťa má pocit, že jeho kultúra je zakázaná a je z toho pomýlené a neisté.“(9).

3 Možnosť zmeny a jej realizácia

Dlhé roky sa snažíme akoby zvonku zaviesť do tela život. Atakujeme hrad, o ktorom nevieme, kto je v ňom a akú má silu. Objavujeme javové stránky veci, ale neobjavujeme a nepoznáme hĺbku problému rómskej povahy, rómskej duše. Chýba nám vízia, ako sa Rómovia majú zmeniť, ako sa máme zmeniť my ostatní... Takáto perspektíva si vyžaduje trpezlivosť, systematickosť, musí úmyselne zanedbávať momentálny politický efekt či prečerpanie určených finančných prostriedkov. To si vyžaduje kontinuálnu snahu nezávislú od toho, aká vláda bude pri moci. V súvislosti s touto situáciou môžeme medzi základné problémy charakteristické pre všetkých aktérov, ktorí participujú na zlepšovaní spoločenského a socio-ekonomického postavenia Rómov na Slovensku, zaradiť práve nekoordinovanosť jednotlivých aktivít, trieštenie snáh a vynakladaných finančných prostriedkov, ktoré len znásobujú celkovú neefektívnosť riešení.(10)

Jedným zo znakov, ktorý reflektuje zlepšovanie situácie Rómov na Slovensku, je aj sebauvedomovanie rómskeho národa. Spočíva predovšetkým v zvýšenom dopyte po vlastnej tlači, médiách, politických stranách, ako aj organizáciách zabezpečujúcich ochranu práv národnostných menšín. Rómske médiá musia odrážať svojou štruktúrou vnútornú štruktúru komunity. U Rómov totiž nejde iba o napĺňanie štandardných potrieb národa v rámci rozvoja vlastnej kultúry, ale súčasne aj o možné odstraňovanie zbytočného napätia v spoločnosti. Je vhodné spomenúť aspoň tie najdôležitejšie, ktoré Rómom umožňujú plnohodnotné zapojenie sa do spoločnosti:

• V r. 1992 Ministerstvo kultúry SR svojím dekrétom podporilo zriadenie rómskeho profesionálneho divadla ROMATHAN. Vznik bol motivovaný snahou o zrovnoprávnenie podmienok pre šírenie, rozvoj a upevňovanie kultúry a kultúrnosti národnostných menšín (zvlášť rómskej) žijúcich na Slovensku
• V r. 1998 bol zriadený Sekretariát splnomocnenca vlády SR na riešenie problémov rómskej menšiny. Vláda Slovenskej republiky k 1. júlu 2001 vymenovala za novú splnomocnenkyňu vlády pre rómske komunity Kláru Orgovánovú.
• V r. 1998 vláda Slovenskej republiky zriadila post podpredsedu vlády pre ľudské práva, menšiny a regionálny rozvoj, ktorý je koordinujúcim orgánom pre otázky národnostných menšín a ľudských práv.
• V r. 1999 bola zriadená Rada vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny a etnické skupiny – je poradným, iniciatívnym a koordinačným orgánom vlády Slovenskej republiky pre oblasť štátnej národnostnej politiky. Rada odporúča Vláde Slovenskej republiky riešenia postavenia národnostných menšín na Slovensku.
• „Romano Nevo Ľil“ (rómsky nový list) – Nezávislé kultúrno-spoločenské noviny Rómov na Slovensku. Cieľom je poskytovať Rómom (a majorite) pravdivé informácie o Rómoch v Slovenskej republike, ale aj v zahraničí.
• Rómska tlačová agentúra (Roma Press Agency) RPA – Jej cieľom je podporovať rešpektovanie práv rómskej komunity, vzdelávanie rómskych novinárov a v konečnom dôsledku podpora integrácie rómskej menšiny do spoločnosti.(11)

Keď zoberieme do úvahy fakt, že Rómovia žijú na území Slovenska takmer 700 rokov, musíme konštatovať obrovskú silu ich sebazáchovy, ktorá ich viedla k tomu, že práve oni nesplynuli s inou kultúrou. „Ktorý iný národ si počas dlhých stáročí bez vlastného územia a spisovnej reči udržal a nestratil svoju vlastnú identitu?“ Je potrebné, aby sme Rómov prestali vnímať ako niečo negatívne, a sústredili sa na mnohé pozitívne fakty. Pred očami však stále musíme mať jasný cieľ. V tomto prípade ide o vzájomné spolužitie dvoch odlišných a predsa seberovných kultúr. Rómskej a nerómskej.

Záver

Každý národ, každá národnosť, každý človek má vlastný, tajomný vnútorný pocit krásna. Najväčšia krása a bohatstvo spočíva práve v ich originalite. Každé etnikum má niečo, čo je vlastné iba jemu. Je to mentalita, kultúra, zvyky, tradície, písané a nepísané pravidlá života. Je veľmi veľa vecí, ktoré by medzi nás mohli postaviť bariéry. Tie najhoršie však nie sú medzi nami, ale v nás. Predsudky a nevedomosť nám bránia, aby sme mali radi Rómov takých akí sú. Ľudia si o Rómoch robia obraz podľa bulvárnych plátkov, médií a iných klebiet. Máme radšej senzáciu ako skutočnú pravdu. Nedokážeme na nich vidieť nič pozitívne. Stále ich vnímame ako niečo iné, čo nepatrí do spoločnosti, ale kdesi inde, na okraj. Rómovia sú skutočne iní ako ostatné etniká, ale to, že je niekto iný, neznamená, že je horší ako ja, to, že ja som lepší. Na každom človeku sa dá nájsť niečo dobré. Ak to nenájdeme, v nás je chyba.

Autor: PhDr. Tatiana Zdravecká
__________________________
(1) LEŠKOVÁ, Lýdia: Deti zo znevýhodneného rodinného prostredia a jeho vplyv na utváranie ich hodnotovej orientácie. In: Výchova k hodnotám v škole a rodine. Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie 24-25.máj 2005 v Ružomberku.. Ružomberok: Ústav pedagogických vied Pedagogickej fakulty Katolíckej univerzity , 2006, s.291
(2) RADIČOVÁ, Iveta: Hic Sunt Romales. Bratislava: Nadácia S:P:A:C:E:, 2001, s.64
(3) KUHNOVÁ, D.: http://putnici.sk/newsread.php?newsid=225 (04. 02. 2007).
(4) MAGDOLENOVÁ, K.: http://www.chantenet.sk/section=forum&x=146241 (04. 02. 2007).
(5) Porov.: ŘÍČAN, P. : S Romy žít budeme – jde o to jak. Praha : Portál, 2000, s. 47-48.
(6) POLÁKOVÁ, E. - FABIÁNOVÁ, V. : Postavenie a rola rómskej ženy v spoločnosti. Nitra : Vyd. Pedagogická fakulta UKF, 2003, s. 102.
(7) Porov.: DUBAYOVÁ, M. : Rómovia v procesoch kultúrnej zmeny. Prešov : Vyd. Filozofická fakulta Prešovskej univerzity, 2001, s. 8-48.
(8) Porov.: VZDELÁVANIE: SPOLOČNÝ PROJEKT : Kľúčové otázky a stratégie pre integráciu rómskej mládeže do vzdelávania. Madrid : Fundación Secretariado Gitano, s. 5-20.
(9) LIÉGEOIS, J. P. : Rómovia, Cigáni, Kočovníci. Bratislava : Vyd. Academia Istropolitana, 1995, s. 194.
(10) Porov.: VALACHOVÁ, D. – a kol. : Vzdelávanie Rómov. Bratislava : SPN, 2002, s. 11.
(11) Porov.: VAŠEČKA, M. : Súhrnná správa o Rómoch na Slovensku. Bratislava : PaP, 2002, s. 171-190.
__________________________

Zoznam bibliografických odkazov
DUBAYOVÁ, M. : Rómovia v procesoch kultúrnej zmeny. Prešov : Vyd. Filozofická fakulta Prešovskej univerzity, 2001. ISBN 80-8068-059-0
LEŠKOVÁ, Lýdia: Deti zo znevýhodneného rodinného prostredia a jeho vplyv na utváranie ich hodnotovej orientácie. In: Výchova k hodnotám v škole a rodine. Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie 24-25.máj 2005 v Ružomberku.. Ružomberok: Ústav pedagogických vied Pedagogickej fakulty Katolíckej univerzity , 2006, ISBN 80-8084-065-2
LIÉGEOIS, J. P. : Rómovia, Cigáni, Kočovníci. Bratislava : Vyd. Academia Istropolitana, 1995. ISBN 80-967380-4-6
POLÁKOVÁ, E. - FABIÁNOVÁ, V. : Postavenie a rola rómskej ženy v spoločnosti. Nitra : Vyd. Pedagogická fakulta UKF, 2003. ISBN 80-8050-738-4
RADIČOVÁ, Iveta: Hic Sunt Romales. Bratislava: Nadácia S:P:A:C:E:, 2001, 318 s. ISBN 80-88991-13-7
ŘÍČAN, P. : S Romy žít budeme – jde o to jak. Praha : Portál, 2000. ISBN 80-7178-41-9
VALACHOVÁ, D. – a kol. : Vzdelávanie Rómov. Bratislava : SPN, 2002. ISBN 80-08-03339-8
VAŠEČKA, M. : Rómovia. Bratislava : In: Kollár, M. – Mesežnikov, G. (Eds.) : Slovensko, 2001.
VAŠEČKA, M. : Súhrnná správa o Rómoch na Slovensku. Bratislava : PaP, 2002. ISBN 80-88935-41-5
VZDELÁVANIE: SPOLOČNÝ PROJEKT : Kľúčové otázky a stratégie pre integráciu rómskej mládeže do vzdelávania. Madrid : Fundación Secretariado Gitano.
Elektronické zdroje
KUHNOVÁ, D.
http://putnici.sk/newsread.php?newsid=225 (04. 02. 2007).
MAGDOLENOVÁ, K.
http://www.chantenet.sk/section=forum&x=146241 (04. 02. 2007).