Procesné aspekty kreovania a evaluácie etického kódexu sociálnej práce

feb 18 2014

Procedural aspects of creating and evaluation of the Code of Ethics for Social Work

Abstrakt: Predmetom štúdie sú procesné aspekty tvorby a evaluácie etického kódexu sociálnej práce. Cieľom kvalitatívneho výskumu bolo identifikovanie dobrých skúseností v procese tvorby alebo revízie medzinárodných a národných etických kódexov tejto profesie. Štúdia ponúka návrh systémových procesných krokov pre obnovenie činnosti pracovnej etickej komisie zodpovednej za tvorbu etického kódexu sociálnej práce na Slovensku za predpokladu, že bude zachovaný étos kooperácie.
Kľúčové slova: etika, etický kódex, evaluácia, proces, sociálna práca

Abstract: The subject study is the procedural aspects of creation and evaluation of code of ethics for social work. The aim of the qualitative research was to identify good practice in the process of creation or revision of international and national codes of ethics for this profession. This study challenges the system proposal process steps to restore operations work ethics committee responsible for the creation of the code of ethics for social work in Slovakia, provided by the adequate ethos of cooperation.
Keywords: Ethics, ethical code, evaluation, process, social work

Sociálna práca je v súčasnosti chápaná nielen ako praktická forma pomoci núdznym, ale patrí aj k progresívne sa rozvíjajúcim vedným disciplínam a pomáhajúcim profesiám (Mátel, Schavel et al., 2013). Môžeme ju chápať teda ako integrovanú disciplínu, ktorá má tri dôležité piliere – profesijnú prax, vzdelávanie a výskum. Strieženec (1998, s. 345) dokonca rozlišuje pri vymedzení sociálnej práce, jej predmetu, obsahu, cieľov, úloh, kategórií a metodiky až šesť východiskových hľadísk:

  • sociálna práca ako praktická činnosť (historické hľadisko);
  • sociálna práca ako vedný odbor (teoretické hľadisko);
  • sociálna práca ako samostatná profesia (praktické hľadisko);
  • sociálna práca ako akademická disciplína (vzdelávacie hľadisko);
  • výskum sociálnej práce (rozvojové hľadisko);
  • zámery sociálnej práce a jej vývojové trendy (integračné hľadisko).

Kvôli integrovanosti disciplíny nie je vhodné jednotlivé zložky od seba oddeľovať ako samostatné entity napriek tomu, že ich vieme rozlíšiť. Pre potreby našej štúdie musíme v úvode zdôrazniť, že ak budeme oddeľovať vzdelávanie a vzdelávateľov od praxe, teda sociálnych pracovníkov, budeme vnútorne trieštiť disciplínu, ktorá už takmer storočie bojuje o svojbytnosť a náležitú akceptáciu príslušníkmi iných disciplín. Preto pre potreby predloženej štúdie nebudeme označenie „sociálny pracovník“ chápať len pre osoby vykonávajúce priamo prácu so sociálnym klientom, ale všetkých, ktorí sa na budovaní profesie sociálna práca spolupodieľajú, teda aj vedeckých pracovníkov odboru, akademických pracovníkov na školách sociálnej práce (vzdelávatelia) a sociálnych pracovníkov pôsobiacich v rozličných rolách, funkciách a pracovných pozíciách.

Vzhľadom na medzinárodnú diskusiu o sociálnej práci je táto čoraz dôraznejšie považovanú za profesiu založenú na hodnotách. Kľúčové hodnoty a princípy profesie bývajú najčastejšie sformulované do etického kódexu sociálnej práce.

Uvedenie problematiky

Širším predmetom predloženej štúdie príspevku je tvorba etického kódexu sociálnej práce na Slovensku. Pozornosť však nezameriame na jeho obsahovú náplň, ktorej sme sa venovali v monografii Etika sociálnej práce (2012) a ďalších odborných príspevkoch. Pozornosť chceme zamerať skôr na proces tvorby a evaluácie etického kódexu. Nech by akademickí pracovníci, špecialisti na etiku či samotní sociálni pracovníci ponúkli aj ten najlepší obsah, bez jasne stanovených procesných pravidiel a zodpovednosti nie je možné utvorenie takéhoto diela. Svedčí o tom aj praktická skúsenosť na Slovensku. Jedným z najdôležitejších výstupov „1. piešťanskej konferencie“ zameranej na aplikovanú etiku v sociálnej práci, bola zhoda účastníkov konferencie, a to akademických pracovníkov i pracovníkov z praxe, o potrebe revízie Etického kódexu sociálnych pracovníkov v Slovenskej republike z roku 1997. Tento v súčasnosti už nespĺňa medzinárodné štandardy etiky sociálnej práce spoločne vyhlásené Medzinárodnou federáciou sociálnej práce a Medzinárodnou asociáciou škôl sociálnej práce z roku 2004 ani dostatočne nereflektuje všetky relevantné aspekty etiky tejto dynamicky sa rozvíjajúcej profesie. Zo spoločného podnetu Andreja Mátela, teda autora predloženého príspevku, a Petra Brnulu bola začiatkom roka 2011 utvorená pracovná skupina, ktorej cieľom bola tvorba nového etického kódexu sociálnej práce na Slovensku. O záštitu tejto komisie sme požiadali Asociáciu vzdelávateľov v sociálnej práci, ktorej predsedom v tom čase bol profesor Milan Schavel. Prvé stretnutie tejto skupiny bolo na Katedre sociálnej práce PdF UK v Bratislave(1) 28. februára 2011. Nasledovali ďalšie stretnutia: 2. Nitra (UKF Nitra), 27. 3. 2011; 3. Danišovce (pracovisko UPJŠ v Košiciach), 24. 4. 2011; 4. Sládkovičovo (VŠ v Sládkovičove), 30. 6. 2011 (tuná však nebol dostatočný počet členov komisie); 5. Trnava (TU v Trnave), 2. 2. 2012; 6. Ružomberok (KU v Ružomberku), 26.-27. júna 2012 – dohodnuté miesto ďalšieho stretnutia bola Banská Bystrica (plánované na november 2012, neskôr január 2013. Ďalšie stretnutie sa už neuskutočnilo. Členka komisie poverená organizáciou sa odmlčala.

Keďže cieľom tejto pracovnej skupiny bolo dosiahnutie širokého konsenzu na podobe a obsahu nového etického kódexu sociálnej práce, práca na ňom je pomerne zložitá. Domnievame sa, že kľúčom k pokračovaniu začatej práce nie sú otázky obsahu etického kódexu, ale procesné deficity. Tieto prispeli k tomu, že práca na tvorbe nového kódexu sociálnej práce na Slovensku v súčasnosti reálne nepokračuje. Z tohto dôvodu užším predmetom štúdie sú procesné aspekty tvorby etického kódexu. Za týmto účelom považujem dôležitú teoretickú konceptualizáciu „procesu“.

Pojem proces nebudeme chápať ako axiómu, hoci sa na prvý pohľad môže javiť ako terminologicky jednoznačný. Proces zvyčajne označuje postup (práce, tvorby), čo súvisí z hľadiska etymológie s latinským slovesom procedo, procedere – postupovať, pokračovať, ale aj vystupovať, vychádzať, vyplávať, ukazovať sa. Pojem v pôvodom latinskom význame obsahuje nasledujúce komponenty:

  • zámerom je aktivita, nie stav (napríklad plavba lode, nielen jej státie v prístave), status quo sa prostredníctvom tejto aktivity opúšťa), teda intenciou je činnosť alebo súbor viacerých činností ako postupovať;
  • má isté počiatočné východisko, ktoré sa následnou aktivitou opustí (toto je možné identifikovať, pri vyplávaní lode identifikujem prístav, ktorý táto loď opúšťa);
  • aktivita je cieľavedomá, súvisí s dosahovaním vopred stanoveného cieľa (nejde o náhodnú činnosť). Tento cieľ vždy stanovuje konkrétny človek, skupina ľudí, inštitúcia alebo organizácia, ktorú však tvoria opäť ľudia (napr. majiteľ lode stanoví cieľ plavby). Predpokladom je vlastná alebo delegovaná kompetencia k danej činnosti (kapitán môže stanoviť cieľ, ak je delegovaný majiteľom, nemôže to urobiť kormidelník, hoci najlepšie pozná more, po ktorom sa bude loď plaviť);
  • jednotlivé kroky danej aktivity sú logicky systematicky usporiadané tak, aby každý ďalší krok nadväzoval na predošlý (nie sú to vhodné „skoky“), teda musí ísť vždy o postup vpred;
  • stanovenie aktéra (nástroja) aktivity, ktorým môže byť osoba, skupina osôb, resp. inštitúcia alebo vec (napr. stroj vo výrobnom procese, loď pri plavbe). Určí sa kto resp. čo daný postup zabezpečuje. Podobne ako pri určení cieľa, aj tuná je predpokladom vlastná alebo delegovaná kompetencia k danej činnosti (nemožno sa plaviť cudzou loďou bez súhlasu alebo delegovania vlastníkom, v opačnom prípade ide o „plavbu načierno“).

Proces môžeme definovať ako cieľavedomý systematický postup stanoveného subjektu resp. objektu. V akejkoľvek systematickej ľudskej aktivite sa po stanovení cieľa činností následne stanovuje proces ako postupovať, ktorý tvorí základné metodické východisko pre konkrétnu aktivitu. Rozlíšiť môžeme tri základné etapy (kroky) akéhokoľvek procesu: 1. stanovenie procesu (najprv v mentálnej rovine, následne môže byť zaznamenaný, zapísaný); 2. realizácia procesu (ide o samotnú aktivitu); 3. ukončenie procesu (dosiahol sa vopred stanovený cieľ, výsledok je identifikovateľný). Fakultatívne môžeme pridať aj ďalší – 4. bod, ktorým je vyhodnocovanie (evaluáciu), či už samotného procesu alebo dlhodobej využiteľnosti dosiahnutého výsledku. V zásade pri evaluácii ide o ďalší proces, ktorého cieľom je pohľad naspäť (anamnetický) smerom k pôvodnému procesu alebo smerom vpred (katamnetický) smerom k dlhodobému využívaniu výsledku (produktu) sledovaného procesu. Evaluácia pritom môže byť integrálnou súčasťou procesu, ak je to priamo určené v cieli.

V aplikácii teoretického konceptu procesu na tvorbu nového etického kódexu sociálnej práce na Slovensku a jeho evaluácie ako integrálnej zložky tohto procesu, môžeme konštatovať nasledovné:

  • Jestvuje jasne zadefinovaný cieľ aktivity, ktorým je tvorba nového etického kódexu sociálnej práce v Slovenskej republike. Cieľ svojou vlastnou iniciatívou zadefinovali členovia pracovnej etickej skupiny vychádzajúc z opakovaných podnetov vzdelávateľov sociálnej práce a samotných sociálnych pracovníkov.
  • Procesnou aktivitou je činnosť pracovnej etickej skupiny a jej jednotlivých členov na napĺňaní stanoveného cieľa.
  • Počiatočným východiskom je jestvovanie neaktuálneho Etického kódexu sociálnych pracovníkov v SR z roku 1997, ktorú utvorila asociácia, ktorá v súčasnosti nevykazuje žiadnu reálnu činnosť a stratila členstvo v IFSW.
  • V priebehu činnosti pracovnej etickej skupiny nastalo prerušenie od júna 2012, nakoľko avizované ďalšie stretnutie sa doposiaľ neuskutočnilo. Členka komisie delegovaná organizačnou koordináciou sa od 5. novembra 2012 odmlčala. Členovia komisie nevyvíjali dostatočný tlak na to, aby sa stretnutie uskutočnilo.
  • Pracovná skupina od počiatku svojej činnosti požiadala o delegovanie kompetencie Asociáciu vzdelávateľov v sociálnej práci v zastúpení jej predsedu.

Za účelom identifikovania kľúčových procesných aspektov tvorby a evaluácie etického kódexu sociálnej práce sme zrealizovali výskum, ktorého účelom je identifikovanie dobrých skúseností v procese tvorby resp. revízie z hľadiska medzinárodných a národných etických kódexov tejto profesie.

Metodologické uvedenie výskumu

Výskumným cieľom je identifikovanie procesných aspektov tvorby a evaluácie medzinárodných a národných etických kódexov sociálnej práce. Použitá bola kvalitatívna výskumná stratégia. Hlavnou výskumnou metódou je analýza dokumentov použitím hermeneutických metód, najmä štrukturálnej, obsahovej a pragmatickej analýzy. Zo základných výskumných metód je použitá najmä indukcia a komparácia.

V analýze dokumentov, najmä v obsahovej analýze, je dôležité rozhodnutie o spôsobe výberu dokumentov. Vzhľadom na tému a ciele výskumu pôjde v práci o medzinárodné a národné etické kódexy sociálnej práce, resp. sociálnych pracovníkov. Pri ich výbere autor zohľadňoval nasledovné kritériá v príslušnom poradí:
a) relevantnosť a pôvodnosť dokumentov – prednosť mali kódexy s medzinárodným vplyvom (oba posledné etické dokumenty IFSW) a pionierske práce s dlhoročnou tradíciou (najmä americký a austrálsky etický kódex);
b) aktuálna platnosť – vylúčené boli historicky staršie dokumenty, ktoré boli nahradené alebo aktualizované novými, s výnimkou „medzinárodného etického kódexu“;
c) jazyková prístupnosť – vybrané boli len dokumenty prístupné v anglickom, slovenskom, českom, ruskom, nemeckom, talianskom a hebrejskom jazyku.
d) verejná prístupnosť dokumentu – vybrané boli dokumenty prístupné on-line na internete s výnimkou slovenského;
e) kultúrna blízkosť – vybrané boli dokumenty, ktoré sú Slovensku historicko-kultúrne blízke vzhľadom na dejiny v posledných 70. rokoch (najmä český etický kódex; ruský etický kódex);
f) širšia rozmanitosť výskumnej vzorky vzhľadom na multikulturálnu pluralitu s vyšším podielom európskych krajín (5/2) voči mimoeurópskym.

Vzhľadom na to, že nami skúmané dokumenty sú z historického hľadiska pomerne mladé, výber hermeneutických metód autor zúžil na tie, ktoré vychádzajú najmä zo synchrónneho prístupu s jednou výnimkou, ktorou je medzinárodný etický kódex – v ňom boli použité dva dokumenty, a to z rokov 1994 a 2004, teda bolo prihliadané aj na diachrónny prístup. Dôvodom je, že niektoré národné etické kódexy doposiaľ vychádzajú zo staršieho dokumentu z roku 1994.

Vzhľadom na metódy zberu dát bol v kvalitatívnom výskume uskutočnený zber dát cez verejne prístupné dokumenty, ktorých nosičmi sú elektronické publikácie dostupné na internete. Na základe vyššie uvedených kritérií bolo vybraných 16 dokumentov, z ktorých majú dva povahu medzinárodného etického kódexu (IFSW 1994 a 2004) a 14 povahu národných etických kódexov – z nich 10 európskych a 4 mimoeurópske. Konkrétne sa jedná o tieto kódexy:
1. Medzinárodný etický kódex /IFSW (1994)/
2. Medzinárodný etický kódex IFSW / IASSW (2004)
3. Portugalský etický kódex /APSS (2007)/
4. Americký etický kódex /NASW (2008)/
5. Kanadský etický kódex /CASW (2005)/
6. Austrálsky etický kódex /AASW (2010)/
7. Izraelský etický kódex /(SWI (2007)/
8. Švédsky etický kódex/ASSR (1997)/
9. Britský etický kódex /BASW (2012)/
10. Nemecký etický kódex /DBSH (1997)/
11. Švajčiarsky etický kódex /BPSA (2010)/
12. Taliansky etický kódex /CN (2009)/
13. Ruský etický kódex /ССОПиР (2003)/
14. Rumunský etický kódex /CNASR (2007)/
15. Český etický kódex /SSP ČR (2006)/
16. Slovenský etický kódex /ASP SR (1997)/

Vzhľadom na dátový manažment medzi procesné aspekty tvorby a evaluácie etického kódexu budeme zaraďovať nasledovné tri kategórie(2)

  • Inštitucionálne zastrešenie – inštitúcia, organizácia alebo asociácia, ktorá kódex kreuje, resp. jej súčasti (etické komisie), a zabezpečuje jeho pravidelnú evaluáciu.
  • Pramene – explicitne alebo implicitne identifikované externé pramene (medzinárodné dokumenty, medzinárodný etický kódex, iné národné etické kódexy), ktoré sú v procese kreovania alebo evaluácie využívané (popri identifikácii národných špecifík a vlastných etických konceptov).
  • Záväznosť a spôsob sankcií – odvíja sa od inštitucionálneho zastrešenia kódexu ako aj inštitucionálneho ukotvenia profesie sociálna práca v danej krajine.

Výsledky prieskumu

MEDZINÁRODNÝ ETICKÝ KÓDEX. Medzinárodné a nadnárodné asociácie jednotlivých profesií sa snažia o formulovanie základných etických princípov a hodnôt do podoby medzinárodného etického kódexu. V sociálnej práci túto úlohu plní Medzinárodná federácia sociálnych pracovníkov,(3) ktorá zastrešuje národné asociácie sociálnej práce po celom svete. V otázkach vzdelávania a etiky veľmi úzko spolupracuje s Medzinárodnou asociáciou škôl sociálnej práce.(4) IFSW má utvorenú špeciálnu etickú komisiu (Ethics Commission) a úrad Permanent Committee on Ethics. V súčasnosti je možné považovať za aktuálny medzinárodný etický kódex sociálnej práce spoločný dokument IFSW/IASSW Ethics in Social Work: Statement of Principles (Etika v sociálnej práci – vyhlásené princípy resp. Deklarácia etických princípov sociálnej práce) prijatý v roku 2004.
Z hľadiska prameňov sa dokument explicitne odvoláva na Medzinárodné deklarácie a dohovory o ľudských právach, menovite:

  • Všeobecnú deklaráciu ľudských práv;
  • Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach;
  • Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach;
  • Dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie;
  • Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien;
  • Dohovor o právach dieťaťa;
  • Dohovor o domorodom a kmeňovom obyvateľstve v nezávislých krajinách (ILO konvencia 169).

Dokument má odporúčací charakter vzhľadom na členské organizácie IFSW a IASSW. Nevenuje sa v ňom špecifická pozornosť kontrole a sankciám. Národné členské organizácie IFSW a IASSW majú zodpovednosť za rozvíjanie a pravidelné aktualizovanie svojich vlastných etických kódexov alebo etických smerníc tak, aby zodpovedali princípom IFSW/IASSW. Národné organizácie majú takisto zodpovednosť za informovanie sociálnych pracovníkov a škôl sociálnej práce o týchto kódexoch a smerniciach. Sociálni pracovníci by mali konať v súlade s etickým kódexom alebo podľa smerníc platných v ich krajine.

Starším dokumentom IFSW je kódex z roku 1994. Tento sa de facto skladal z dvoch dokumentov: International Declaration of Ethical Principles of Social Work (Medzinárodnej deklarácie etických princípov sociálnej práce) a International Ethical Standards for Social Workers (Medzinárodných etických štandardov pre sociálnych pracovníkov). Z hľadiska prameňov explicitný odkaz je na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv (OSN, 1948) a ďalšie medzinárodné dohovory odvodené od tejto deklarácie. Dokument má odporúčací charakter vzhľadom na členské organizácie IFSW. Aj z tohto titulu sa v ňom nevenuje špecifická pozornosť kontrole a sankciám.

PORTUGALSKÝ ETICKÝ KÓDEX (Código de Ética, skr. APSS 2007). Prijala ho Associação dos Profissionais de Serviço Social v roku 2007. Ide o kódex identický s IFSW / IASSW (2004). Portugalský etický kódex predstavuje alternatívu, keď sa národná asociácia sociálnej práce identifikuje s hodnotami, princípmi a zodpovednosťami medzinárodného etického kódexu a prijme ich ako svoj národný etický kódex.

AMERICKÝ ETICKÝ KÓDEX (Code of Ethics of the National Association of Social Workers, skr. NASW 2008). Jeho predkladateľom je Národná asociácia sociálnych pracovníkov. Z historického hľadiska zohráva NASW pioniersku rolu nielen v sociálnej práci ako samostatnej profesii a vedeckej činnosti, ale aj v oblasti profesijnej etiky sociálnej práce. Táto publikovala svoj prvý etický kódex v roku 1960, ktorý pozostával zo 14 proklamácií. Tento bolpostupne revidovaný (1967, 1977, 1979, 1990, 1993). Súčasné znenie aktuálneho kódexu NASW pochádza z roku 1996. Tento bol do súčasnosti dvakrát revidovaný, v rokoch 1999 a 2008. Vzhľadom na etické otázky profesie má NASW zriadený špeciálny úrad Office of Ethics and Professional Review. Zodpovednosť má za kontrolu dodržiavania profesionálnej etiky, poskytuje konzultácie členom organizácie v oblasti profesijnej etiky a osobitne členom, ktorí sú sankcionovaní pre porušenie etických princípov. Okrem toho administruje proces evaluácie a revízie etického kódexu. Príkladom môže byť revízia kódexu od roku 1994, ktorá prebiehala v troch fázach. 1. fáza spočívala v preskúmaní literatúry ohľadom etiky v sociálnej práci, aplikovanej etiky pomáhajúcich profesií vo všeobecnosti za účelom identifikovania kľúčových konceptov a otázok, ktoré môžu byť súčasťou nového kódexu. Vzhľadom na predošlý kódex sa identifikovali koncepty, ktoré môžu byť ponechané a takisto sa identifikovali oblasti, ktoré by mali byť pridané ako nové. Druhá fáza prebiehala súbežne s prvou, keď boli všetci členovia NASW, ako aj ďalšie organizácie sociálnej práce pozvané k účasti na tvorbe nového kódexu svojimi námetmi a pripomienkami. V tretej fáze komisia vykonávala množstvo revíznych úprav na základe spätných väzieb expertov, ktorí dokument recenzovali. V roku 1996 bola záverečná verzia dokumentu predložená najprv regionálnym zástupcom NASW k posúdeniu a spätným väzbám a napokon valnému zhromaždeniu NASW, ktoré dokument schválilo v auguste 1996 s platnosťou od januára 1997. Tento bol do súčasnosti dvakrát revidovaný, v rokoch 1999 a 2008. Pramene v kódexe špecificky uvedené nie sú.
Kódex je záväzný pre všetkých sociálnych pracovníkov a študentov sociálnej práce nezávisle od pracovnej pozície, prostredia v akom pôsobia, a osôb, ktorým pomáhajú. NASW utvorila formálny postup k posudzovaniu etických sťažností, ktoré boli podané voči jej členom (NASW procedures for professional review, 2012). Kódex povzbudzuje sociálnych pracovníkov k spolupráci na jeho implementácii, účasti na procesoch posudzovania v rámci NASW a k znášaniu nariadených disciplinárnych pravidiel a sankcií. Samotný kódex sankčný systém nerozvádza, tento je v kompetencii osobitného úradu.

KANADSKÝ ETICKÝ KÓDEX (CASW 2005). Autorom je Canadian Association of Social Workers. Aktuálna verzia etického kódexu sociálnej práce v Kanade pochádza z roku 2005. De facto sa tento skladá z dvoch dokumentov: Code of Ethics (Etický kódex), ktorý sa venuje najmä kľúčovým hodnotám a princípom v sociálnej práci a praktického Guidelines for Ethical Practice (Sprievodca etickej praxe). Jeho proces aktualizovania prebiehal v troch etapách od roku 2002. 1. Etapu tvorilo kritické posúdenie literatúry, kedy bola študovaná a vyhodnocovaná dôležitá profesijná a bioetická literatúra a bola utvorená správa ohľadom dôležitých konceptov a otázok. Súčasťou 2. fázy bolo preskúmanie a komparačná analýza kódexu IFSW z roku 1994, ako aj národných etických kódexov Veľkej Británie, Austrálie a USA. Takisto prebiehala analýza dôležitých etických kódexov jednotlivých kanadských provincií a teritórií. 3. fázu tvorili pracovné verzie a následné konzultácie o znení CASW kódexu a Sprievodcu etickou praxou.
Kanadský etický kódex prevzal niektoré časti z amerického NASW a v istých článkoch vychádza aj z austrálskeho AASW kódexu. Priamo v texte sa uvádza, že kódex je konzistentný s medzinárodnými etickými kódexmi IFSW (1994, 2004). V preambule sa kódex odvoláva na ľudské práva zakotvené v kanadských zákonoch ako aj na medzinárodné dohovory o ľudských právach utvorené a deklarované na pôde OSN.
Keďže v Kanade nesú legislatívnu zodpovednosť za sociálnu prácu jednotlivé provincie a teritóriá,(5) kódex má skôr odporúčajúci charakter a vzhľadom na jeho porušenie povzbudzuje ku kontaktovaniu zodpovedných orgánov v jednotlivých provinciách alebo teritóriách.

AUSTRÁLSKY ETICKÝ KÓDEX (AASW 2010). Súčasný AASW Code of Ethics bol prijatý v roku 2010 Australian Association of Social Workers, ktorá je profesijnou asociáciou sociálnych pracovníkov v Austrálii. Ide o zásadnú revíziu kódexu z roku 2002. Zodpovednosť za jeho prepracovanie niesol Code of Ethics Review Committee (Revízny výbor etického kódexu) v spolupráci s dvoma zahraničnými expertmi – profesorkou Sarah Banksovou (Durham University, UK), profesorom Richardom Hugmanom (Etická komisia IFSW). Priamo v texte sa uvádza, že kódex je otvorený pre revízie. Konzultácie v oblasti etiky poskytuje v rámci AASW špeciálny úrad National Ethics & Practice Standards Officer so sídlom v Melbourne.

Z hľadiska prameňov čerpal z medzinárodného etického kódexu IFSW/IASSW 2004 a vplyv na niektoré formulácie mal americký NASW kódex. Kódex je záväzný pre všetkých sociálnych pracovníkov, ktorí sú členmi tejto asociácie a študentov sociálnej práce. Priamo v texte kódexu sa uvádzajú základné princípy procesu preskúmania a posúdenia sťažností na neetické správanie sociálnych pracovníkov. Sťažnosti ohľadom takéhoto správania môže podať ktokoľvek, vrátane klientov, kolegov a zamestnávateľov. Jednou z príloh kódexu je schéma tzv. Complaints Management Process (Procesu podania sťažnosti). Dôležitou súčasťou tohto procesu sú National Ethics Office (Národný etický úrad) a National Ethics Panel (Národný etický výbor). Širšie sa celému procesu venuje špecifický dokument AASW By–laws on Ethics (2013).

IZRAELSKÝ ETICKÝ KÓDEX (Kódex profesionálnej etiky sociálnych pracovníkov v Izraeli, קוד האתיקה של איגוד עובדים הסוציאליים בישראל skr. SWI 2007) bol prijatý Úniou sociálnych pracovníkov v Izraeli v roku 2007. Prvý kódex bol sformulovaný v Izraeli v 70. rokoch 20. storočia, keď prebiehal proces etablovania samotnej profesie sociálna práca. Dôležitá zmena nastala v roku 1996 schválením Social Workers Act. Profesia sociálna práca sa stala legislatívne zastrešená a regulovaná (Karpel, 2008). Pramene v kódexe uvedené nie sú.
V roku 1999 boli v Izraeli zverejnené tzv. Ethics Regulations (Etické smernice), ktoré majú právnu záväznosť a pri ich porušení sa konajú disciplinárne opatrenia. Záväzným dokumentom vzhľadom na etické správanie profesionálnych sociálnych pracovníkov v Izraeli je práve zmienený Social Workers Act. Naň sa explicitne odvoláva aj etický kódex sociálnych pracovníkov. V ňom sú sformulované konkrétne disciplinárne procesy a sankcie dôsledkom neetického správania. Patria medzi ne upozornenie, pokarhanie, peňažné pokuty, pozastavenie registrácie v registri až na obdobie 5 rokov alebo výmaz z registra.

BRITSKÝ ETICKÝ KÓDEX (The Code of Ethics for Social Work, skr. BASW 2012). Prijala ho British Association of Social Workers, ktorá je jedinou profesijnou asociáciou sociálnych pracovníkov vo Veľkej Británii. Ide o revidovaný etický kódex z roku 2002 (predtým 1975) sformulovaný národnou profesijnou asociáciou. V rámci BASW za evaluáciu a revíziu kódexu je zodpovedný úrad The Policy, Ethics and Human Rights Committee.
Z hľadiska prameňov sa súčasný BASW kódex odvoláva na medzinárodný etický kódex. Kódex je pre členov BASW záväzný, avšak bez možnosti sankcionovania neetického konania. Pre sociálnych pracovníkov pracujúcich nezávisle, v súkromnej praxi, je utvorený osobitý dokument, ktorý sa venuje špecifickým princípom etickej praxe (ako doplnok 3. časti kódexu). Vo Veľkej Británii je okrem toho činnosť sociálnych pracovníkov regulovaná štátom prostredníctvom poloautonómnej General Social Care Council in England. Popri etickom kódexe BASW tak jestvujú ešte „kódexy praxe“ pre sociálnych pracovníkov zamestnaných v sociálnych službách (Code of Practice for Social Care Workers, 2010), ako aj ich zamestnávateľov (Code of Practice for Employers of Social Care Workers, 2010).

ŠVÉDSKY ETICKÝ KÓDEX (Etik i socialt arbete, skr. ASSR 2006). Prijala ho Akademiker förbundet SSR v roku 2006 (predtým 1997). Pramene v ňom uvedené nie sú. Záväzný je pre členov Národnej rady sociálnych pracovníkov i tých, ktorí poskytujú svoje služby dobrovoľne. Spôsob kontroly a sankcionovania nie sú v texte uvedené.

ŠVAJČIARSKY ETICKÝ KÓDEX (Berufskodex der Professionellen Sozialer Arbeit Schweitz, AS 2010). Prijala ho spoločnosť AvenirSozial, Professionelle Soziale Arbeit Schweiz, pričom ide o revíziu predošlého kódexu z roku 2006. Tomuto dokumentu predchádzala trojročná práca expertov a expertiek, kedy na začiatku stála kritika súčasného kódexu, ktorá bola sprevádzaná diskusiou o účinnej odbornej literatúre. Po zverejnení návrhu do praxe na jeseň 2009 bol nový kódex usporiadaný subkomisiou Komisie pre profesijnú etiku(6) z AvenirSocial a v júni 2010 bol plne schválený.
Z hľadiska prameňov sa švajčiarsky kódex odvoláva na medzinárodný kódex IFSW/IASSW (2004), medzinárodné dokumenty uvedené v tomto kódexe, špecificky aj na európske dokumenty Rady Európy – Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd (1950/1953) a Európsku sociálnu chartu (1961/1996/1999) a švajčiarsku spolkovú ústavu.
Dokument je záväzný pre členov AvenirSozial. V rámci nej pracuje Kommission für Berufsethik, ktorá vykonáva konzultačnú činnosť, ale rieši aj podnety od členov, klientok a klientov sociálnej práce. Táto má kompetenciu poradného orgánu. Etické zlyhania prejednáva priamo s dotknutými predsedníctvo AvenirSocial na podnet komisie.

NEMECKÝ ETICKÝ KÓDEX (Berufsethische Prinzipien des DBSH, skr. DBSH 1997). Prijala ho profesijná komora sociálnych pracovníkov v Nemecku Deutscher Berufsverband für Soziale Arbeit v roku 1997 v nadväznosti na dokument IFSW v roku 1994. V súčasnosti tento dokument uvádza DBSH spoločne s medzinárodným etickým kódexom IFSW/IASSW (2004) v jednom spoločnom dokumente.
Ide o všeobecné pravidlá profesionálneho správania sa členov DBSH, pre ktorých je aj záväzný. Priamo v texte je spomenutá komisia, ktorá bude zodpovedná za dodržiavanie týchto princípov, ich revíziu a aktualizáciu.

TALIANSKY ETICKÝ KÓDEX (Codice deontologico dell’Assistente Social, CN 2009). Utvorila ho Ordine Assistenti sociali, čo je štátna inštitúcia zodpovedajúca za výkon profesie sociálna práca v Taliansku, pôsobiaca od roku 1993. Do jej kompetencie patrí aj tvorba a evaluácia deontologického kódexu sociálnej práce.
Pramene v kódexe uvedené nie sú. Priamo v texte je uvedené, že sociálni pracovníci musia kódex poznať, dodržiavať a šíriť jeho princípy. Kódex má záväzný charakter, inštitucionálnu zodpovednosť nesie Consiglio Nazionale dell’Ordine. V Taliansku je pritom povinná registrácia sociálnych pracovníkov, bez nej sa pracuje nelegálne.

RUMUNSKÝ ETICKÝ KÓDEX (Codul deontologic all profesiei de asistent social, skr. CNASR 2008) prijala National College of Romanian Social Workers (CNASR) v roku 2007 s platnosťou od roku 2008. Ide o profesionálnu, neziskovú organizáciu, ktorej úlohou je kontrolovať a supervidovať výkon sociálnej práce podľa zákona (v Rumunsku bola zákonom č. 466/2004 o Štatúte sociálneho pracovníka rozpoznaná sociálna práca ako nezávislá profesia a oblasť praxe).
Pramene v kódexe uvedené nie sú. Rumunský etický kódex je záväzný pre členov Národného kolégia sociálnych pracovníkov v Rumunsku, ide o právny dokument s presnými procedurálnymi nariadeniami v prípade jeho porušenia. Dôležitým orgánom je pritom Etická profesionálna komisia Kolégia.

RUSKÝ ETICKÝ KÓDEX (Кодекс этики социального работника и социального педагога, skr. ССОПиР 2003). Schválila ho verejnoprospešná mimovládna organizácia Союз социальных педагогов и социальных работников v roku 2003 pre svojich členov, ktorá je členskou organizáciou IFSW.
Dokument sa odvoláva na medzinárodný etický kódex IFSW 1994 a medzinárodné dokumenty. Explicitne sú spomenuté Všeobecná deklarácia ľudských práv (1948), Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (1966), Dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie (1965); Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (1976), Dohovor o právach dieťaťa (1989). Pri jeho zostavovaní bolo prihliadané na vtedy platné národné etické kódexy v Austrálii, Veľkej Británii, Dánsku, Litve, Poľsku, USA a Fínsku.
Dokument je záväzný pre členov ССОПиР. Nie je špecifikovaná miera záväznosti ani mechanizmy kontroly a sankcií pri jeho porušení.

ČESKÝ ETICKÝ KÓDEX (Etický kodex sociálních pracovníků České republiky, SSP ČR 2006). Prijala ho Společnost sociálních pracovníků České republiky, ktorá je členskou organizáciou IFSW. Nejde o profesijnú asociáciu, ale dobrovoľnú odbornú organizáciu združujúcu členov, ktorí sa aktívne podieľajú na rozvoji sociálnej práce a zvyšovaní odbornej úrovne sociálnej práce v praxi.
Kódex sa odvoláva na dokumenty relevantné pre prax sociálneho pracovníka, menovite na medzinárodné dokumenty Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, Chartu ľudských práv OSN, Dohovor o právach dieťaťa a štátne zákony – Ústavu a Listinu základných práv a slobôd. Vplyv na formulovanie kódexu mal predovšetkým medzinárodný etický kódex IFSW / IASSW 2004 a jeho predošlá verzia z roku 1994.
SSP nČr je dobrovoľná organizácia, záväznosť etického kódexu v ČR nie je preto nárokovateľná. Kódex má teda odporúčajúci charakter.

SLOVENSKÝ ETICKÝ KÓDEX /ASPS (1997)/. Etický kódex sociálnych pracovníkov v SR bol prijatý Asociáciou sociálnych pracovníkov na Slovensku v roku 1997. ASPS vznikla v roku 1993 ako mimovládna organizácia, ktorá si dala za cieľ združovať sociálnych pracovníkov na Slovensku.
Dokument sa odvoláva na medzinárodný etický kódex (v tom čase dokument IFSW 1994) a vo všeobecnej formulácii aj na „iné medzinárodne uznávané normy“.
Keďže ide o dokument občianskeho združenia ASPS, čo je inštitúcia združujúca sociálnych pracovníkov dobrovoľne a nie stavovská inštitúcia, ide o odporúčací dokument. Nejestvuje žiaden kontrolný ani sankčný mechanizmus pre prípady porušenia etických zásad.

Analýza a diskusia

Z hľadiska procesu tvorby národného etického kódexu si najjednoduchšiu a najrýchlejšiu cestu zvolila portugalská Associação dos Profissionais de Serviço Social, ktorá prijala za svoj národný etický kódex dokument IFSW (2004). Deficitom však je absencia národných špecifík sociálnej práce, k identifikácii ktorých v zásade povzbudzuje aj IFSW.

Základným inštitucionálnym východiskom pri tvorbe národného etického kódexu je existencia národnej organizácie (asociácie), ktorá zastupuje sociálnych pracovníkov danej krajiny. V rámci nej zvyčajne jestvuje istá organizačná jednotka zabezpečujúca oblasť etiky v rámci národnej asociácie, ktorej kompetencia je bližšie stanovená a zvyčajne zahŕňa aj oblasť tvorby a evaluácie etického kódexu profesie. Takáto organizačná jednotka môže byť jedna etická komisia (NASW, BASW) alebo zložená z dvoch subjektov (napr. IFSW, AASW, AS):

  • Stála etická komisia, ktorá je zároveň špeciálnym úradom (s vlastnou kanceláriou);
  • Revízna (sub)komisia, ktorú tvoria experti na profesijnú etiku v danej asociácii, ale môže ad hoc pozvať do spolupráce aj zahraničných expertov (napr. AASW).

Za dodržiavanie etického kódexu jednotlivými sociálnymi pracovníkmi s možnosťou použitia sankcií je potom zodpovedná buď národná asociácia – zastúpená vedením alebo etickou komisiou (napr. CNASR) alebo spadá pod osobitý nezávislý úrad (NASW, CASW, SWI, BASW). Vzhľadom na štatút niektorých národných asociácií, môže mať kódex len odporúčací charakter (SSPR ČR, ASPS). Najvážnejšiu záväznosť majú kódexy, ktoré sú súčasťou legislatívy danej krajiny (napr. CNASR, CN).

Etická komisia (stála alebo revízna) má delegovanú kompetenciu za tvorbu alebo evaluáciu etického kódexu. Subjektom, ktorý ju delegoval, je vždy (národná asociácia sociálnej práce. V zásade sa ani nepočíta s variantom, že by takáto inštitúcia absentovala. Situácia na Slovensku sa javí v tejto oblasti ako systémová deviácia.

Proces činnosti etickej komisie na tvorbe a evaluácii národného etického kódexu je zvyčajne štandardizovaný v nasledujúcich krokoch:

1. Zásadný vplyv na podobu národného etického kódexu má aktuálny medzinárodný kódex, vzhľadom naň jestvujú štyri varianty:
a) prevzatie tohto kódexu za národný etický kódex (napr. APSS);
b) spojenie dvoch dokumentov, pričom medzinárodný etický kódex je jedným z nich a národný etický kódex druhým (DBSH);
c) explicitné využitie medzinárodného etického kódexu ako zásadného prameňa, pričom sa mu prispôsobuje v národnom kódexe obsah a niekedy aj forma (napr. CASW; AASW; BASW; AS);
d) implicitné vsupsumovanie etických princípov medzinárodného etického kódexu do národného kódexu (napr. NASW).

2. Etická komisia identifikuje kľúčové zdroje, ktoré budú východiskové pri tvorbe nového kódexu (iné národné etické kódexy, medzinárodné a národné dokumenty). Ďalej analyzuje najnovšiu vedeckú a odbornú literatúru v oblasti etiky, špecificky aplikovanej etiky sociálnej práce.

3. Východiskom pre revíziu staršieho kódexu resp. tvorbu novšieho kódexu môžu byť dva varianty:
a) staršia podoba etického kódexu;
b) prvý pracovný koncept pripravený etickou komisiou.

4. Do procesu pripomienkovania je vtiahnutá odborná verejnosť, najmä sociálni pracovnici (členovia asociácie), školy sociálnej práce a inštitúcie podieľajúce sa na činnosti sociálnej práce v danej krajine. Pripomienky sa zasielajú etickej komisii.

5. Po vyhodnotení a zapracovaní relevantných pripomienok je utvorená finálna pracovná verzia nového (obnoveného) etického kódexu. Zvyčajne je aj táto daná na verejné pripomienkovanie.

6. Konečné slovo pri schválení nového (revidovaného) etického kódexu má valné zhromaždenie národnej asociácie, ktoré môže vsupsumovať posledné pripomienky. Etický kódex definitívne schvaľuje valné zhromaždenie.

Takto utvorený etický kódex nemá žiadnych konkrétnych autorov a málokedy sú známi verejnosti členovia pracovnej komisie. Jedná sa o spoločné dielo celej profesijnej asociácie.

Keďže na Slovensku doposiaľ nejestvuje funkčná národná asociácia sociálnych pracovníkov, ide o systémový deficit. Túto absenciu sa pokúša v súčasnosti zaplniť Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v spolupráci s pracovnou skupinou zloženou zo zástupcov škôl sociálnej práce návrhom zákona o sociálnej práci a o podmienkach výkonu sociálnej práce.(7) V ňom sú už predstavené viaceré inovatívne kroky vzhľadom na zlepšenie inštitucionálnych podmienok výkonu sociálnej práce, napríklad zriadenie komory sociálnych pracovníkov, sústavné vzdelávanie sociálnych pracovníkov a iné. Vzhľadom na komoru sa navrhuje členstvo v nej dobrovoľné. Medzi navrhované úlohy komory patrí aj vydávanie stanovísk k etickým otázkam výkonu profesie. Organizačnú kompetenciu má niesť „Profesijná rada komory“. Jej prvou úlohou je podľa návrhu zákona vydávať etický kódex profesie, ktorý je po schválení snemom pre členov komory záväzný. Podľa takéhoto stavu môže nastať paradoxná situácia, že bude utvorený etický kódex, záväzný pre členov komory, ale členstvo v komore záväzné nebude.

Legislatívny proces nie je ukončený, komora takisto zriadená nie je. Majú v tejto situácii zástupcovia sociálnej práce čakať na zrealizovanie zámeru zákona? Ako dlho bude tento proces trvať? Bude to niekoľko mesiacov, rokov? – Nezávisle od tohto procesu je možné, aby činnosť etickej komisie pri SVSP pokračovala. Školy sociálnej práce sú podobne ako na medzinárodnej platforme IASSW zodpovedné za etickú reflexiu tejto disciplíny, vrátane jej deontologického ukotvenia. Zámerom členov pracovnej etickej komisie naďalej zostáva utvorenie „meta roviny“ etického kódexu sociálnej práce, ktorý môže byť základným východiskom pre „kódexy praxe“ (etické kódexy sociálnych pracovníkov, sprievodcovia etickou praxou a pod.), tak ako tomu je vo viacerých krajinách.

Záver

Pred tromi rokmi si sociálni pracovníci, zastúpení prevažne expertmi na profesijnú etiku, stanovili cieľ plavby, ktorým je tvorba nového etického kódexu sociálnej práce. Prístavom, z ktorého treba vyplávať sú staršie koncepty profesijnej etiky sociálnej práce, ktoré zastupoval Etický kódex sociálnych pracovníkov v SR. Za týmto účelom bola postavená malá loď, ktorou je pracovná etická skupina. Poverenie k plavbe si jej posádka pýtala od spolumajiteľov, ktorými je Asociácia vzdelávateľov v sociálnej práci. Druhý spolumajiteľ (národná asociácia sociálnych pracovníkov) bol v tom čase neznámy. Loď vyplávala smerom k cieľu. Posádka si však dostatočne nestanovila konkrétne kompetencie a roly na lodi (kapitán, zástupca kapitána, kormidelník, plavebný inžinier a pod.). Loď sa počas cesty zastavila a zakliesnená zostala stáť uprostred cesty k cieľu. V tejto etape nie je najdôležitejšie nájsť vinníka, zodpovednosť za plavbu mala celá posádka. Dôležitejšie je v začatej plavbe pokračovať a priviesť loď do cieľa. Z chýb počas plavby sa dá vždy poučiť. Keďže spolu majitelia lode prešli dôležitou personálnou obmenou (bola zvolená nová predsedníčka Asociácie a noví členovia správnej rady Asociácie), za potrebné považujeme potvrdenie mandátu a opätovné písomné delegovanie kompetencie pracovnej etickej skupine, vrátane určenia zodpovedného vedúceho. Nevyhnutné je utvorenie transparentnej organizačnej štruktúry tejto komisie so zadefinovanými riadiacimi a organizačnými kompetenciami. Po tomto môže plavba pokračovať. Utvorený etický kódex sociálnej práce bude tvoriť dôležitú platformu aj pri tvorbe kódexu praxe, teda etického kódexu sociálnych pracovníkov.

Nevyhnutnou podmienkou celého procesu je étos kooperácie a spôsobilosť efektívne spolupracovať pri dosahovaní spoločného cieľa. Tento musí byť dôležitejší než individuálne predstavy a ašpirácie jednotlivých účastníkov procesu. Z hľadiska cieľa nie je dôležité, kto koncept etického kódexu tvorí (títo zostávajú na konci procesu zväčša v anonymite), ale aby jeho podoba zodpovedala najnovším trendom profesijnej etiky na jednej strane a dôsledne reflektovala národné špecifiká na strane druhej. Dovolíme si povedať, že bez tohto étosu, nie je možné dosiahnuť akýkoľvek spoločne sformulovaný cieľ, na dosahovaní ktorého sa podieľajú viacerí členovia organizácie.

Autori: doc. PhDr. ThDr. Andrej Mátel, PhD., PhDr. Mária Hardy, PhD.

Príspevok bol prednesený na konferencii Aplikovaná etika v sociálnej práci 2 (Piešťany, 16.-17. 10. 2013)

Zoznam bibliografických odkazov

[1] Akademikerförbundet SSR. 2006. Etik i socialt arbete. Stockholm : ASSR, 2006. [online 2013-03-07]. Dostupné na internete: .
[2] Associação dos Profissionais de Serviço Social. 2007. Código de Ética. Lisboa : APROSS, 2007. [online 2013-03-07]. Dostupné na internete: .
[3] Australian Association of Social Workers. 2010. Code of Ethics. 3rd Ed. Canberra : AASW, 2010. 55 s. ISBN 978-0-9808661-0-0. 2002. Code of Ethics. 2nd Ed., Canberra : AASW, 2002. 33 s. ISBN 0-909255-32-6.
[4] Australian Association of Social Workers. 2013. By Laws on Ethics. (Revised 2013). Canberra : AASW, 2013. ISBN 978-0-9808661-8-6.
[5] Avenirsocial. 2010. Berufskodex der Professionellen Sozialer Arbeit Schweiz. Bern : AvenirSozial, 2010. 16 s.
[6] BANKS, S. 2006. Ethics and Values in Social Work. 3rd Ed. Basingstoke : Palgrave Macmillan, 2006. 218 s. ISBN 978-1-4039-9420-2.
[7] British Association of Social Workers 2012. The Code of Ethics for Social Work. Birmingham: BASW, 2012. 20 s.
[8] Canadian Association of Social Workers. 2005. Code of Ethics. Ottawa : CASW, 2005. [online 2013-03-07]. Dostupné na internete: .
[9] Canadian Association of Social Workers. 2005. Guidelines for Ethical Practice. Ottawa : CASW, 2005. [online 2013-03-07]. Dostupné na internete: .
[10] Consiglio nazionale. 2009. Codice deontologico dell’Assistente Sociale. Roma : CN, 2009. [online 2013-03-07]. Dostupné na internete: .
[11] Deutscher Berufsverband für Soziale Arbeit. 1997. Berufsethische Prinzipien des DBSH. Göttingen : DBSH, 1997. [online 2013-03-07]. Dostupné na internete: .
[12] Charita České republiky. 2009. Kodex Charity Česká republika. Olomouc : Arcidiecézní charita, 2009. 16 s.
[13] International Federation of Social Workers. 1994. The ethics of social work: Principles and standards. Geneva : IFSW, 1994. [online 2013-03-07]. Dostupné na internete: .
[14] International Federation of Social Workers – International Association of Schools of Social Work. 2004. Ethics in Social Work: Statement of Principles. Geneva : IFSW, 2004. [online 2013-03-07]. Dostupné na internete: .
[15] KARPEL M. 2008. Law, Social Work and Professionalism: Israeli Social Workers' Attitudes Towards the 1996 Social Workers Act. In: The Journal of Social Welfare & Family Law, 30.1 (2008), p. 3-16.
[16] KOPŘIVA, K. 2006. Lidský vztah jako součást profese. 5. vyd. Praha : Portál, 2006. 147 s. ISBN 80-7367-181-6.
[17] MÁTEL, A. a kol. 2012. Etika sociálnej práce. 2. doplnené a aktualizované vydanie. Bratislava : VŠ ZaSP sv. Alžbety, 2012. 264 s. ISBN 978-80-8132-045-3.
[18] MÁTEL, A. – SCHAVEL, M. a kol. 2013. Teória a metódy sociálnej práce I. Bratislava : SPRSP, 2013. ISBN 978-80-971445-1-7.
[19] MPSVaR SR. 2013. Návrh zákona o sociálnej práci a o podmienkach výkonu sociálnej práce. Bratislava : MPSVaR, 2013. [online 2013-10-10]. Dostupné na internete: .
[20] National Association of Social Workers. 2008. Code of Ethics of the National Association of Social Workers. Washington : NASW, 2008. [online 2013-03-07]. Dostupné na internete: .
[21] National Association of Social Workers. 2012. NASW Procedures for Professional review. 5th ed. Washington : NASW, 2012. 65 s. ISBN 0-87101-358-1.
[22] Ordine Assistenti sociali. 2009. Codice deontologico dell’Assistente Social. [online 2013-03-07]. Dostupné na internete: .
[23] Parlamentul României. 2008. Codul deontologic all profesiei de asistent social. In Moniturul Oficial al României. Partea I. Nr. 173/6.III.2008. ISSN 1453-4495, s. 11-15.
[24] Союз социальных педагогов и социальных работников. 2003. Кодекс этики социального работника и социального педагога. Москва, 2003. 20 s. [online 2013-03-07]. Dostupné na internete: .
[25] Společnosti sociálních pracovníků České republiky. 2006. Etický kodex sociálních pracovníků České republiky. Praha : SSP ČR, 2006. [online 2013-03-07]. Dostupné na internete: .
[26] STRIEŽENEC, Š. 1998. Súčasný stav sociálnej práce na Slovensku a jej tendencie. In TOKÁROVÁ, A. (ed.). Sociálna práca – ľudské práva – vzdelávanie dospelých. Prešov : FF PU v Prešove, s. 345-353. ISBN 80-8885-49-3.


(1) Účastníkmi tohto stretnutia boli Peter Brnula (UK Bratislava), Andrej Mátel, Tibor Roman (obaja VŠZaSP sv. Alžbety Bratislava), Jana Levická (TU v Trnave), Zuzana Mališková (UKF Nitra), Branislav Malík (VŠ v Sládkovičove), Alžbeta Brozmanová Gregorová (UMB Banská Bystrica). Prítomný bol aj predseda Asociácie vzdelávateľov v sociálnej práci Milan Schavel. Záujem o participáciu na stretnutiach potvrdili aj Tatiana Matulayová (PU v Prešove), Irena Kamanová a Alena Novotná (KU v Ružomberku), Katarína Levická (TU v Trnave), Eva Žiaková (UPJŠ Košice), Beáta Balogová (PU v Prešove), Miroslav Tvrdoň (UKF Nitra).
(2) Okrem nich môžeme do procesných aspektov zaradiť presne stanovený časový harmonogram, vnútornú štruktúru dokumentu, ktorým sa však bližšie venovať nebudeme.
(3) The International Federation of Social Workers (IFSW) je globálnou federáciou národných organizácií sociálnej práce z 90 krajín sveta. Reprezentuje vyše 750-tisíc sociálnych pracovníkov. Založená bola v Paríži roku 1928 na 1. medzinárodnej konferencii sociálnej práce. Medzi jej zakladateľmi bola aj Alica Masaryková. Transfomovaná do súčasnej podoby bola IFSW v roku 1956. Jej sídlo je vo švajčiarskom Berne. V súčasnosti Slovensko nemá žiadnu organizáciu, ktorá by bola aktívnym a plnoprávnym členom IFSW (v minulosti jej členom bola Asociácia sociálnych pracovníkov v SR, táto však svoje členstvo stratila).
(4) International Association of Schools of Social Work (IASSW) je medzinárodné spoločenstvo škôl a vzdelávateľov sociálnej práce, ktoré podporuje zlepšenie kvality vzdelávania, školení a výskumu teórie a praxe sociálnej práce, administratívy sociálnych služieb a tvorbu sociálnych politík. Založená bola rovnako ako IFSW v Paríži roku 1928 na 1. medzinárodnej konferencii sociálnej práce. IASSW zastupuje 2000 škôl sociálnej práce s okolo 500-tisíc študentmi.
(5) Kanada je federáciou desiatich provincií a troch teritórií.
(6) Uvedené sú aj autorky a autory dokumentu: Susanne Beck, Anita Diethelm, Marijke Kerssies, Olivies Grand, Beat Schmocker.
(7) Východiskom je programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na roky 2012-2016 (máj, 2012): „Vláda vytvorí podmienky na profesijné zabezpečenie výkonu sociálnej práce.“