The Phenomenon of Moral Imagination in the area of Social Work
Abstrakt: Príspevok Fenomén morálnej imaginácie v oblasti sociálnej práce sa dotýka problematiky morálnej imaginácie ako moderného prvku v aplikovaných etikách. Základné chápanie imaginácie, jej zdroje a najčastejšie využitie nachádzame najmä v psychológií. Prostredníctvom ponímania imaginácie v psychológií a v psychoterapii sa prenesieme do filozofie a následne do etiky. Imaginácia, resp. citlivosť sa dotýka všetkých oblastí ľudských činností. Významnú pozíciu zastáva aj v oblasti sociálnej práce, kde je etika od samotných počiatkov jej neoddeliteľnou súčasťou. Imaginácia predstavuje zaujímavý, svojím spôsobom aj nový a neprebádaný prvok v oblasti aplikovaných etík na Slovensku. Našou úlohou bude rozpracovať jej základné charakteristiky, a tak ju priblížiť do povedomia našej spoločnosti.
Kľúčové slová: Imaginácia, imaginácia a etika, imaginárna sympatia, etika, aplikovaná etika, praktická etika, sociálna práca.

Abstract: Contribution The Phenomenon of Moral Imagination in the area of Social Work touches on issues Moral Imagination as a modern Element in Applied Ethics. Basic understanding of imagination its resources and its most common use which can be found mostly in psychology. By means of imagination understanding in psychology and psychotherapy we transfer into philosophy and ethics. Imagination, respectively sensitivity, affects all areas of human activities. Important position takes also in area of Social Work, where ethics is from the outset an integral part thereof. Moral Imagination represents an interesting as well as new and unexplored element in the area of Applied Ethics in Slovakia. Our task is to describe its basic characteristics and thus bring it into awareness of our society.
Keywords: Imagination, imagination and ethics, imaginary sympathy, ethics, applied ethics, practical ethics, social work.

Úvod

Etika ako filozofická disciplína je praktickou vedou o uplatňovaní lásky i múdrosti v konkrétnom živote. Ak sme etici, sme tak trochu aj psychológovia. Súčasná interdisciplinarita nás nepustí, a aj preto je dnes etika taká aktuálna a žiadaná. Globalizácia a postmoderná spoločnosť postavila vedľa seba rôzne etniká , odlišné mravné východiská a naše uvažovanie musí stáť v polaritách rozumu a citu. Neodmysliteľným prvkom myslenia je imaginácia a citlivosť. Spojením filozofie, psychoterapie, sociálnej práce a základných poznatkov imaginácie v súčasnosti sa ocitáme na poli nových inšpirácií. Využitím imaginácií môžeme osloviť konflikty, spracovať ich v symbolickej rovine. Na tomto mieste sme ešte vo sfére bezpečia a kreativity ako nástroja tvorby nových možností riešenia. „Odhodením“ symbolov však prechádzame do skutočnosti, ktorá už výraznou mierou pociťuje naše omyly či následky konaní a rozhodnutí, za ktoré sme práve v realite nútení niesť zodpovednosť.

V tom je naša budúcnosť – nielen intrapsychická, interpersonálna, no tiež správanie sa k svetu vôbec. Predkladáme nutnosť aplikácie morálnej imaginácie nielen v slovenskej filozofickej a etickej komunite, ale hlavne v každej sfére ľudskej činnosti, konania a rozhodovania sa. Prezentujeme ju ako prostriedok koordinácie a nástroj zmeny v riešení postupov v osobných, v pracovných vzťahoch, postupov a pokrokov vo vede a technike, ale i vízií celej spoločnosti a jej budúcnosti.

Aplikovaná etika a imaginácia v sociálnej práci
„Citlivosť v jednaní je milosrdenstvo v praxi.“
Anthony de Mello

Aplikovaný etik vystupuje ako manažér, odborník v práci nielen s hmotnými či nehmotnými statkami, ale ide v každom prípade o prácu s ľuďmi a o ľuďoch. Na mieste teda ostáva umenie vcítiť sa, ale i predvídať. Základnú vybavenosť manažéra – či už aplikovaného etika alebo sociálneho pracovníka, tak musia dopĺňať taktiež poznatky z psychológie. Mal by disponovať schopnosťou absorbovať rôzne psychologické javy a špecifické situácie. Často javy, ktoré používa pri práci si neuvedomuje, a tiež ich nepomenúva. Súčasný stav nepredkladá teoretickú rozpracovanosť témy, a ani zložitosť otázky morálnej imaginácie / citlivosti na Slovensku. Situácia je taká, že pojem „imaginácia“ sa používa v odbornej literatúre (najmä v psychológií , v psychoterapii), ale pojem „morálna imaginácia“ je bežnou súčasťou práce aplikovaných etikov len krajinách USA a Kanady. Poznateľnosť imaginácie ako celku nám umožňuje, no z časti aj zľahčuje jej prenos a využitie v nám známej oblasti etiky. Práve jej hlbší opis a detailnejšie pochopenie má pomôcť nám „ne-psychológom“ lepšie ju preklenúť do etickej praxe.

Aplikovaná etika má interdisciplinárnu povahu. „Pojem interdisciplinárny je tu chápaný jednoducho ako vzájomné pôsobenie medzi dvoma či viacerými disciplínami, pričom tento postup má variovať od jednoduchej výmeny názorov až po vzájomnú integráciu metodológií, koncepcií, procedúr, terminológií.“ (P. Fobel, In: Fobelová, D., 2005, s. 60). Synonymá a množstvo významov sú dokladom tiež o interdisciplinarite pojmu - imaginácia. Spojením psychológie a filozofie môžeme podať záver, že imaginácia pomáha dospieť prostredníctvom významu skúsenosti a vedomostí k poznaniu, čo je podstatné k dosiahnutiu stavu, že môžu ľudia nájsť zmysel vo svete. V etike sa v praxi zobrazuje ako nástroj predvídania a citlivosti. O cite hovoríme ako o „osobitnej forme odrazu skutočnosti.“ „City sú determinované geneticky, no formujú sa pod vplyvom spoločnosti, majú nesmiernu úlohu v správaní človeka, v jeho praktickej a poznávacej činnosti.“ (viď Filozofický slovník). Vystupuje tu dôležitý fakt, že bez ľudských citov nikdy neexistovalo, neexistuje a nebude existovať ľudské hľadanie pravdy. „City majú významnú úlohu v regulácií činnosti ľudí, pretože sú signálmi jej úspešnosti či neúspešnosti, toho, či predmety a javy sa zhodujú alebo nezhodujú s potrebami a záujmami človeka.“ (viď Filozofický slovník). V praktickej aplikácií etiky sa fenomén imaginácie prezentuje práve prostredníctvom citu a citlivosti.

S citlivosťou sa stretávame už u Davida Huma. Humova etická koncepcia bola založená na morálke citu. Veľkú pozornosť venoval práve ľudským citom a v rámci nich morálnym citom. Jeho teória morálneho citu je charakteristická jednoznačnou dominanciou citu, ktorý bol určujúci pri rozhodovaní o tom, čo je správne a nesprávne. Cit a humánnosť je „základom všetkých sociálnych cností, čiže cností, ktoré tvoria veľmi podstatný základ celej ľudskej morálky.“ (Gluchman V., 1999, s. 52). Práve Humove filozofické témy obsahovali prístupy, ktoré „obohacovali mravný život jednotlivca o akceptáciu ľudských citov, ktoré považovali za významnú súčasť mravného úsilia jednotlivca o dosiahnutie šťastia a ich sebazdokonaľovanie. Mravné city považovali za kompatibilné s úsilím o dosiahnutie užitočnosti ľudského konania.“ (Gluchman V., 1999, s. 55). Teória morálneho citu vyústila do koncepcie utilitarizmu, no prepojenie nachádzame aj v etike sociálnych dôsledkov, v ktorej je – „vzťah k realite zachovaný najmä na úrovni analýzy vzťahov rozličných typov mravných subjektov k zovšeobecneným druhom morálnych problémov súčasnosti, napríklad problém ohrozenia životného prostredia, medziľudských vzťahov, nacionalizmu, nezamestnanosti, atď.“ (Gluchman V., 1999, s.56). Vytvára sa tu tak priestor pre mravné city a ich akceptáciu v etike – v jej praktickej orientácií. Filozofické ponímanie Humovej koncepcie morálneho citu rozvíja ďalej John Dewey. Fenomén morálnej citlivosti sa spája s morálnou vnímavosťou a následne i s morálnou predstavivosťou / imagináciou. Dewey hovorí: „Hypotézy majú cenu len pokiaľ je vďaka nim ľudský rozum vnímavejší k okolitému životu. V absolútne temporalizovanom intelektuálnom svete bude prehlbovanie tejto citlivosti pre akademickú disciplínu rovnako úctyhodným cieľom ako prispievanie k poznaniu. “ (R. Rorty, 2006, s. 53). Citlivosť – jej využitie, tak stavia na úroveň poznania človeka. Človek je tvor mysliaci i cítiaci. Či chceme, alebo nie – konečný úsudok je zložený z racionálneho i emocionálneho posúdenia situácie.

Model etického myslenia a rozhodovania je postavený na morálnej citlivosti, morálnom úsudku, morálnom úmysle a morálnom správaní. Imagináciu tak chápeme ako proces myslenia, kde ďalej psychológovia, ale aj aplikovaný etici na čele s Patriciou Werhane, opisujú zloženie morálnej imaginácie / predstavivosti.

Jej stavbu tvoria štyri rozhodujúce procesy (Moberg, Seabright, 2000, s. 847):

1. morálna citlivosť,
2. morálny úsudok,
3. morálny zámer,
4. morálne správanie.

V nadväznosti na Davida Huma a Adama Smitha súčasnú koncepciu morálnej imaginácie Patricia Werhane podáva cez analýzu imaginácie. Je potrebné rozlišovať medzi tromi typmi morálnych predstáv (P. Werhane, In: Moberg J.D., Seabright A.M., 2000, s. 848):
I. reprodukčná imaginácia – uvedomenie si kontextu, schémy, opisu a možných morálnych konfliktov a dilem;
II. produktívna imaginácia – spočíva vo vylepšení schémy, vziať do úvahy nové možnosti v rámci situácie, problému;
III. tvorivá imaginácia – hovorí o schopnosti predstaviť si a realizovať možnosti, ktoré nie sú závislé na pôvodnom kontexte, je to projekt novej schémy, predstaviť si a hodnotiť nové možnosti riešenia a ich dôsledky.

V jednoduchej interpretácií ide o :

1. aktuálny opis situácie;
2. vylepšenie jeho schémy, produkcia nových možností riešenia situácie;
3. aplikáciu novo vytvorených možností, a ich následné hodnotenie.

Na tomto mieste je na významné zobraziť aj postoj pragmatistov. Pragmatisti tak na čele s R. Rortym hľadajú iba jednu odpoveď – užitočnosť : „Užitočn z hľadiska lepšej budúcnosti'. Lepšej v tom zmysle, že v nej bude viac toho, čo považujeme za dobré a menej toho, čo považujeme za zlé. Podľa R. Rortyho morálny vývoj jednotlivca a morálny pokrok ľudského rodu ako celku súvisia : „s reklasifkovaním ľudského „Ja“ tak, aby vzťahy konštituujúce toto „Ja“ boli rozmanitejšie. Ideálnou hranicou rastu tejto rozmanitosti je „Ja“ obsiahnuté v kresťanských a budhistických opisoch svätosti - je to ideálne „Ja“, ktoré hlad a utrpenie každého človeka (ba dokonca každého zvieraťa) prežíva ako intenzívnu bolesť. Keby sa tento proces zavŕšil, termín 'morálka' by z jazyka vypadol. Potom by totiž nebolo možné ani potrebné dávať do protikladu prirodzené a morálne konanie. Potom by sme všetci disponovali Kantovou 'svätou vôľou', myslí si Rorty. Čím viac sa identifikujeme s tými, ktorým pomáhame, čím viac ich spomíname, keď si rozprávame príbehy nášho vlastného „Ja“, čím viac je ich príbeh aj naším príbehom, tým menej vhodný je pojem 'morálna povinnosť'. (E. Gál, 2007 In: SME (Fórum). Postupne tak spejeme k otázke využitia a aplikovania morálnej citlivosti. Najlepšie preto bude uvažovať o morálnom pokroku ako o otázke zvyšovania citlivosti, prehlbovania schopnosti reagovať na potreby čoraz rozmanitejších ľudí a vecí. „Nemôžeme sa zamerať na 'správne konanie', lebo nikdy nezistíme, či také bolo. No môžeme mať za cieľ čoraz väčšiu citlivosť na utrpenie, čoraz lepšie uspokojovanie čoraz rozmanitejších potrieb.“ (R. Rorty, 2006 , s. 40) . Morálny pokrok je faktom čoraz širšie vnímaného súcitu. Nemôže byť naším cieľom morálna dokonalosť, ale môže ním byť naša schopnosť zohľadňovať potreby viacerých ľudí než doteraz. Je pravda otázne či sa dokážeme skutočne vcítiť do potrieb ľudí.

Hovoríme o imaginácií, teda o citlivosti. Oba pojmy vystupujú ako synonymá, ktoré v aplikovanej etike prezentujú schopnosť predvídania, vcítenia sa do danej situácie, tvorbu nových, alebo lepších či správnejších postojov rozhodovania. Slovami R. Rortyho „o akte imaginárnej sympatie“. R. Rorty tento pojem zavádza ako schopnosť predstaviť si najideálnejšiu cestu riešenia, uvádza predstavu „dobrého života“. Otázky sociálnej práce a potrebu aplikácie etiky a jej prvkov do sféry činnosti sociálnych pracovníkov tak môžeme vysloviť myšlienkami Edmunda Burkeho, ktorý hovorí, že keby nebolo daru morálnej imaginácie sú z nás len „barbari s chladným srdcom.“ Na tomto mieste vyvstáva myšlienka prepojenosti sociálnej práce a aplikovanej etiky, keď hovoríme práve o ľudskej dôstojnosti. Morálnu imagináciu tak označíme ako silu etického vnímania, ako krok, ktorý vychádza z osobnej skúsenosti a momentálnej činnosti. Práve imaginácia nás informuje o dôstojnosti ľudskej prirodzenosti, a ktorá nás učí „že sme viac ako nahá opica.“ Morálna imaginácia neodmysliteľne patrí do diskurzu aplikovanej etiky v sociálnej práci, pretože umožňuje manažérom uchopiť mentálne modely, a tak ovplyvniť ich vnímanie a rozhodovanie. Imaginácia preto vystupuje ako kognitívny proces, ktorý zahŕňa dôraz na sociálny proces. Individuálna morálna predstavivosť obsahuje integráciu morálnej citlivosti so zreteľom na kolektív, na spoločenskú dynamiku. Morálne výsledky vychádzajú zo sociálnych procesov. Keďže morálna imaginácia v sebe zahŕňa zváženie sociálnych procesov, chápeme ju ako sociálny proces, a prezentujeme ako nástroj inštitucionálnej zmeny. Z toho vyplýva, že morálne imaginácie môžu vstúpiť do rôznych podôb etického rozhodovania. Všetko koniec koncov vyúsťuje do závažných geopolitických a sociálnych dôsledkov.

Záver

Morálna teória nám poskytuje primerané kritériá morálnych súdov, hodnotenia rozhodnutí a konania. Napriek svojej vedomosti o etických teóriách, aj inteligentní a rozumní ľudia robia mravné chyby. Tieto chyby nemožno pripísať nedostatku nevedomosti, ale často krát nedostatku morálnej predstavivosti – citlivosti.

Morálna imaginácia je stále viac vnímaná v rámci aplikovaných etík ako dôležitý nástroj implementácie etiky v spojitosti s tvorbou prípadových štúdií. Vystupuje ako hlavný prostriedok sebareflexie, je jednou z ciest ako byť morálne zodpovedný. Morálna imaginácia je o integrácií morálnej citlivosti do každého sociálneho procesu so zreteľom na jeho dynamiku. Cieľom je aplikovať morálnu imagináciu do riešenia vnútorných i vonkajších konfliktov, do vyhodnocovania prípadových štúdií, ale i využívať ju pri precvičovaní a osvojovaní morálnych požiadaviek a ako nástroj zdôvodňovania a objasňovania použiteľnosti noriem a princípov. Je nástrojom etického uvažovania a konania sociálneho pracovníka.

Autor: Mgr. Lucia Litvová
Fakulta humanitných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici

Zoznam bibliografických odkazov

[1] FOBELOVÁ, D. 2005. Aplikované etiky v kontextoch súčasnosti. Banská Bystrica : Fakulta humanitných vied Univerzity Mateja Bela, 2005. 113 s. ISNB 80-8083-141-6.
[2] GÁL, E. 2007. Ten, čo odpratával zvyšky minulosti. In: SME (Fórum), 23. júna 2007.
[3] GEREMEŠOVÁ, G. – BILASOVÁ, V. 2000. Malý slovník filozofie. Košice : Pezolt, 2000.
[4] GLUCHMAN, V. 1999. Etika sociálnych dôsledkov v kontextoch jej kritiky. Prešov 1999. 141s.
[5] HARGRAVE, T. J. 2009. Moral Imagination, Collective Action, and the Achievement of Moral Outcomes. In: Business Ethics Quarterly, 2009, Volume 10, Issue 4, s. 89. ISSN 1052-150X.
[6] MATOUŠEK, O. a kol. 2007. Základy sociální práce. Praha : Portal, 2007, 310 s. ISBN 978-80-7367-331-4.
[7] MOBERG J. D. – SEABRIGHT, A. M. 2000. The Development of moral imagination. In: Business Ethics Quarterly, 2000, Volume 10, Issue 4. ISSN 1052-150X. s. 845-884.
[8] OLŠOVSKÝ, J. 1999. Slovník filosofických pojmů současnosti. Praha : Erika 1999. 188 s. ISBN 80-7198045.
[9] RORTY, R. 2006. Filozofické orchidey. Bratislava : Kalligram, 2006. 265 s. ISBN 80-7149-830-0.
[10] WERHANE, P. H. 2008. Mental models, moral imagination and systems thinking in the age of globalization. Journal of Business Ethics, Vol. 78, 2008. s. 463-474.

__________________________________________

Prednáška odznela na medzinárodnej vedeckej konferencii Aplikovaná etika v sociálnej práci a ďalších pomáhajúcich profesiách, ktorá sa konala 20. – 21. októbra 2010, v Piešťanoch a bola publikovaná v zborníku z tejto konferencie:
MÁTEL, A. – SCHAVEL, M. – MÜHLPACHR, P. – ROMAN, T. 2010. Aplikovaná etika v sociálne práci a ďalších pomáhajúcich profesiách. Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava : VŠZaSP sv. Alžbety. 413 s. ISBN 978-80-89271-89-4.