Etické aspekty sociálnej práce s marginalizovanými rómskymi spoločenstvami

jan 1 2011

Ethical aspects of social work with marginalized Roma communities

Abstrakt: Príspevok v teoreticko – empirickej dimenzii na jednej strane deskriptívne poukazuje na všeobecne známe etické princípy sociálnej práce. Na druhej strane ich konfrontuje s doterajšou aplikačnou praxou a dosiahnutými výsledkami v riešení sociálno – ekonomickej degradácie marginalizovaných a exkludovaných rómskych spoločenstiev, existenčne žijúcich v segregovaných osadách, či mestských štvrtiach.
Kľúčové slová: Etické aspekty, princípy, marginalizácia, rómske spoločenstvá, aplikačná prax.

Abstract: The contribution, in theoretically – empirical dimension, descriptely points out the generallz known ethical principles of social work. On the other hand it confronts them with the existing application practice and with the results achieved in solving the socio/economic degradation of marginaliyed and excluded Roma communities existentially living in segregated settlements or urban districts.
Keywords: Ethical aspects, principles, marginalization, Roma communities, application practice.

Je nepochybné, že každý jednotlivec je súčasťou nejakého spoločenstva. Jeho existencia v ľudskom spoločenstve je determinovaná závislosťou od príležitostí existovať v hlavnom spoločenskom prúde, interpersonálnych vzťahov so širším prostredím, miery individuálnych morálnych spôsobilostí a možností viesť kvalitný život v prospech seba samého a svojej rodiny. Túto závislú ľudskú existenciu chápeme tak, že každý ľudský život má jedinečnú, neopakovateľnú a neodňateľnú najmä ľudskú hodnotu a dôstojnosť. V kontexte s touto myšlienkou a v zhode s Komenským (In Loran, 2009, s. 153) konštatujeme, že „každý, ktorý sa narodil, narodil sa s hlavným cieľom, a to, aby bol predovšetkým človekom”. A to bez ohľadu na jeho príslušnosť k etnickej majoritnej, či minoritnej kultúre, vierovyznanie, farbu pleti, politickú príslušnosti, alebo sociálny status, atď. Áno, zámerne poukazujeme na človečenstvo, ktoré, najmä v poslednom desaťročí, pociťujeme ako silne deficitný v mnohých prijatých a prijímaných politicko-exekutívnych rozhodnutiach, opatreniach, programoch a projektoch v praktickej národnej sociálnej politike v rámci uskutočňovaných reformných transformáciách. A to najmä vo vzťahu k sociálne slabším vrstvám spoločnosti, ako sú napríklad, seniori s nízkym dôchodcovským príjmom, osobám pracujúcich za minimálnu mzdu, alebo tých, ktorí síce pracujú, ale zamestnávateľ im niekoľko mesiacov nevypláca ani minimálnu mzdu, exkludovaným a marginalizovaným osobám s celoživotne nulovým statusom na národnom trhu práce. Osobám, ktoré existenčne žijú v hladových dolinách, pretože inú možnosť, resp. príležitosť nemajú. V koherencii s týmito konštatovaniami poukazujeme na to, že ak by človečenstvo nechýbalo v doterajších politicko-exekutívnych rozhodnutiach najmä vo vzťahu k sociálne potrebnej populácii obyvateľstva, určite by dnes nebola sociálna realita taká, aká je na našom území. Napríklad, existencia hladových dolín, dlhodobá nezamestnanosť početne veľkej časti produktívne schopného obyvateľstva, ktoré už existenčne žije v chudobe až biede, exklúzii, či marginalizácii s výraznou závislosťou na dávkach v hmotnej núdzi a špecifických sociálnych intervenciách od sociálnych pracovníkov, sa stali faktami a ukazovateľmi sociálnej reality. Na podporu nášho konštatovania môžeme uviesť niekoľko indikátorov zo správ o sociálnej situácii obyvateľstva Slovenskej republiky za obdobie rokov 2008 a 2009, ktoré poukazujú na existenciu deskripciou načrtnutých reálií. Napríklad: pokles reálneho hrubého domáceho produktu v roku 2009 o „5,7%” (správa…,2009, s. 6) oproti roku 2008, čo poukazuje na významný pokles výkonnosti ekonomiky. Oproti roku 2008, v roku 2009 výrazný nárast cenovej hladiny všetkých základných potravín a služieb zhruba o „21,2 %” (správa…,2009, s.6). To svedčí o tom, že cenová hladina potravín rástla rýchlejšie oproti reálnym mesačným príjmom zo závislej činnosti. Ďalej pokles produktivity práce a zamestnanosti, nárast miery nezamestnanosti na „12,5%” (správa…2009, s. 17), čo predstavuje zhruba 374 600 osôb a najmä dlhodobej nezamestnanosti od 1 do 2 rokov o „6 900” osôb (správa…2009, s.19, správa…2008, s.20) oproti roku 2008, viac ako 2 roky sa nezamestnanosť zvýšila o „11 800” osôb (správa…, 2009, s.18, správa…2008, s.20) a dovedna dlhodobo nezamestnaných viac ako jeden rok bolo „165 100” osôb (správa…, 2009 , s. 18). Uchádzači o zamestnanie evidovaní ako dlhodobo nezamestnaní viac ako jeden rok sú zväčša osoby so základným vzdelaním a bez ukončeného základného vzdelania v počte „115 119” (správa…, 2009, s.23). Podľa nášho názoru je prirodzené, že načrtnuté sociálno-ekonomické reálie a mnohé ďalšie sa stali predmetom skúmania aj teoretickej a praktickej sociálnej práce a andragogiky chudobných. Sociálne intervencie, resp. často špecifické intervencie ako nástroje týchto teoreticko-empirických disciplín sú v procesoch ich poskytovania determinované aj etickými princípmi sociálnej práce najmä vo vzťahu k marginalizovaným a exkludovaným rómskym spoločenstvám. „Preto si len veľmi ťažko vieme predstaviť tieto činnosti s absenciou etických súvislostí” (Dávideková, 2009, s. 40). Pod pojmovou kategóriou etický princíp v sociálnej a andragogickej práci chápeme niečo ako morálny základ, morálne vedomie, hlavnú myšlienku, pravidlo na poznanie a konanie v našich prístupoch k špecifickému klientovi, či špecifickej cieľovej skupine existenčne žijúcej v segregovanej osade, či v inom osídlení.

Ak za obsahovo primárne v etickom princípe chápeme niečo v zmysle morálneho základu nášho poznania a konania, tak z tohto primárneho etického princípu môžeme odvodiť ďalšie subprincípy ako determinanty sociálnych intervencií poskytovaných marginalizovaným a exkludovaným rómskym klientom, ktorými by sme sa mali riadiť. Podľa nášho názoru ide o tieto subprincípy: 1. Ľudská dôstojnosť a humanistický prístup ku špecifickému klientovi. 2. Spravodlivosť a rovnosť príležitostí. 3.Čestnosť a svedomitosť. 4. Dobročinnosť. 5. Autonómnosť klienta. 6. Dôveryhodnosť sociálneho pracovníka, či sociálneho andragóga. 7.Preferencia sociálnej a individuálnej etiky v sociálnych službách. V tejto súvislosti potrebujeme ešte zdôrazniť, že „morálne normy sú vytvárané človekom a hodnoty, ktoré sa stávajú prostredníctvom diskurzu ich sprostredkovaným vyargumentovaným obsahom, zodpovedajú schopnostiam a možnostiam sociálneho pracovníka. Funkčnosť morálnych noriem závisí od schopnosti sociálneho pracovníka porozumieť ich zmyslu, stotožniť sa s nimi natoľko, že sa stanú súčasťou jeho vlastných morálnych postojov aj vo vzťahu k marginalizovaným rómskym spoločenstvám” (Hajduk, 2009, s. 67).

Záverom nášho príspevku si dovoľujeme prezentovať náš názorový návrh. Sme toho názoru, že vo vzťahu k marginalizovaným a exkludovaným rómskym spoločenstvám, by sme mali preferovať uplatňovanie novej formy praktickej sociálnej práce a to inkluzívno – edukatívnej sociálnej práce, ktorú môžeme označiť ako špecifickú formu nášho odborného pôsobenia. Išlo by o formu práce, ktorá by sa mohla stať mostom pre napomáhanie a to zabezpečovať dotknutej populácii obyvateľstva ich sociálnu bezpečnosť, sociálnu gramotnosť a sociálnu spravodlivosť. Tú sociálnu spravodlivosť, ktorá predstavuje „základnú mravnú kategóriu” (Vanková, 2009, s.29) a často determinuje postoje aj mnohých sociálnych pracovníkov vo vzťahu k exkludovaným Rómom z osád. A to napriek tomu, že pojem sociálnu spravodlivosť chápeme ako mravnú kategóriu implantovanú do princípov, ktoré podľa Mátela (2010, s. 65) najčastejšie vyjadrujú: „1.Čeliť negatívnej diskriminácii…2.Uznať rôznorodosť…3.Spravodlivo distribuovať zdroje…4.Čeliť nespravodlivej politike a praktikám…5.Solidárne pracovať”. V kontexte s predtým povedaným konštatujeme, že doterajšia aplikačná prax mnohých politicko-exekutívnych opatrení poukazuje na to, že bez poskytovania špecifických inkluzívno – edukatívnych sociálnych intervencií marginalizovaným Rómom a uplatňovania špecifických prístupov a Mátelových etických princípov vo vzťahu k nim, nie je možné predmetnú populáciu inkluzovať do žiaducich štruktúr spoločnosti a na trhu práce. A toto, v zmysle Komenského, všetci, ktorí sa narodili, narodili sa s tým hlavným cieľom, aby boli ľuďmi, môžeme uskutočňovať a dosiahnuť iba vtedy, ak väčšia časť z nás dokáže prehodnotiť svoje doterajšie prístupy a postupy najmä vo vzťahu k exkludovaným a marginalizovaným objektom nášho pôsobenia.

Autor: Doc. PhDr. Tibor Loran, PhD.

Zoznam bibliografických odkazov

[1] DÁVIDEKOVÁ, M. 2009. Hodnoty, etika a sociálne cítenie v sociálnej práci. In Základy sociálnej práce. Brno: MSD, 2009. 282 s. ISBN 978-80-7392-109-5.
[2] HAJDUK, Ľ. 2009. Filozofia spravodlivosti. Bratislava: Štátny pedagogický ústav, 2009. 140 s. ISBN 978-80-89225-49-1.
[3] KOLEKTÍV AUTOROV. 2009. Správa o sociálnej situácii obyvateľstva Slovenskej republiky za rok 2009. Vládny dokument. Bratislava: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, 2009, 104 s. Bez ISBN.
[4] KOLEKTÍV AUTOROV. 2008. Správa o sociálnej situácii obyvateľstva Slovenskej republiky. Vládny dokument. Bratislava: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, 2008, 145 s. Bez ISBN,
[5] KRAUS, J. 2008. Slovník cudzích slov (akademický). Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2008, 1054 s. ISBN 978-80-10-01425-5.
[6] LORAN, T. 2009. Paradigma kreovania ľudského kapitálu Rómov. Bratislava: ŠPÚ, 2009, 170 s. ISBN 978-80-89225-56-9.
[7] MÁTEL, A. a kol. Etika sociálnej práce. Bratislava: Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2010, 183 s. ISBN 978-80-89271-85-6.
[8] MOJTOVÁ, M. a kol. 2008. Vybrané kapitoly z etiky pre študentov zdravotníckych a sociálnych odborov. Bratislava: Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2008, 125 s. ISBN 978-80-89271-40-5.
[9] VANKOVÁ, K. 2009. Sociálna spravodlivosť verzus edukácia v školskom systéme na území Slovenska. In Pedagogicko-psychologické a interkultúrne aspekty práce učiteľov žiakov z odlišného sociokultúrneho prostredia (Ed.: R. Rosinský). Nitra: UKF:FSV a Z, 2009, s.29-50. ISBN 978-80-8094-589-3.

____________________________________
(1) Marginalizované rómske spoločenstvá - chápeme ako reálno – explicitný stav sociálno – ekonomickej degradovanosti početne veľkých ľudských spoločenstiev, ktoré v našich podmienkach obvykle žijú v etnicky segregovaných, exkludovaných osídleniach (najčastejšie v osadách, či mestských štvrtiach, alebo unimobunkových getách) bez civilizačnej infraštruktúry (napríklad, vody, plynu, elektriny, bezbariérových pozemných komunikácií, atď.) a prístupu k štandardným civilizačným službám (napríklad, vzdelávacím, sociálnym, právnym, zdravotníckym, bankovým, atď.). Obvykle, tieto územne a sociálne ohraničené rurálne lokálne osídlenia v segregovanej podobe obývajú iba osoby, ktoré samé seba vnímajú ako Rómov, verbálne deklarujú svoju príslušnosť k rómskej minorite a rómskemu lokálnemu spoločenstvu (ktorého sú súčasťou) a osadovému prostrediu, v ktorom existenčne žijú a považujú ho za rómske. Jednotlivci vytvárajúci tieto spoločenstvá sú sociálne potrební a závislí na dávkach v hmotnej núdzi, majú nulový status na trhu práce, sú pologramotní až analfabetickí a ich zväčša sociálno-patologické správanie explicitne nesie znaky chudoby spôsobilostí. Vzhľadom na reálne potreby a problémy tohto spoločenstva, status v obciach a mestách, ide o špecifickú cieľovú skupinu všetkých foriem sociálnej a edukačnej práce, ktorá si vyžaduje, od sociálnych pracovníkov a vzdelávateľov, voči nej uplatňovať najmä špecifické inkluzívne sociálne intervencie.
__________________________________________

Prednáška odznela na medzinárodnej vedeckej konferencii Aplikovaná etika v sociálnej práci a ďalších pomáhajúcich profesiách, ktorá sa konala 20. – 21. októbra 2010, v Piešťanoch a bola publikovaná v zborníku z tejto konferencie:
MÁTEL, A. – SCHAVEL, M. – MÜHLPACHR, P. – ROMAN, T. 2010. Aplikovaná etika v sociálne práci a ďalších pomáhajúcich profesiách. Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava : VŠZaSP sv. Alžbety. 413 s. ISBN 978-80-89271-89-4.